Videokanál poslanca

Áno, myslím si, že každý občan, ktorý o tom premýšľa a ktorého táto téma trápi, si skôr alebo neskôr takúto otázku musí položiť.
Od prvej chvíle, čestne vyhlasujem, sme dali najavo, že sa vojenskej operácie v Líbyi nezúčastníme. Nie preto, že by sme mali politicky odlišný postoj. Ja som veľmi silno podporil, aj politicky, pôsobenie Severoatlantickej aliancie a, poviem to tak ľudovo, aj mi odľahlo konečne, že sme sa dohodli, od stredu rána sa aliancia na tých operácií zúčastnila.
Ale dva limity vidím. Jeden limit vidím v tom, že sme pomerne vyčerpaní. Aj personálne, aj finančne. Kolega Galko by povedal, že sú to vojenské spôsobilosti, ktorými disponuje taká alebo onaká obrana. Zjavne by to charakterizoval lepšie.
Ale pointa spočíva v tom, že my sme v rámci Severoatlantickej aliancie ukotvení vo veliteľských štruktúrach a potom môže prísť niekedy otázka, že čo ponúkame.
V rámci štruktúr máme vojakov, už som informovaný, že zrejme dochádza k ich presídleniu z doterajšieho mierového, alebo pokojového pôsobenia do tých štruktúr, ktoré začali v stredu veliť operáciám. Ale nie sú, samozrejme, zaradení do ostrých operácií, ale sú, nachádzajú sa vo veliteľských štruktúrach.
No, a čo sa týka toho druhého, nemyslím si, že to poviem sto percentne presne, ale ani nie veľmi nepresne. V rámci vynútenia ozbrojeného embarga existuje segment, ktorému sa hovorí jednotky rýchleho nasadenia. A tam sa počíta s istými tabuľkovými počtami, ak sa nemýlim so šiestimi vojakmi armády Slovenskej republiky, so štyrmi do zdravotníckeho personálu a s dvomi do logistického podporného pôsobenia. Ale tento segment aktivovaný nebol. Ja verím, že ani nebude, že nebudú potrebné takého jednotky rýchleho nasadzovania, že aj tie kapacity, ktoré dnes v aliancii pôsobia na vynucovanie a dodržiavanie embarga vojenského ozbrojeného, že budú postačovať.
Teda zhrniem a podčiarknem, naši spojenci vedia, že sme navýšili vojakov v Afganistane koncom minulého roka, veľmi dobre vedia, že máme vojakov v Eur-Lex-e, Bosne a Hercegovine, veľmi dobre vedia, že máme vojakov na Cypre, veľmi dobre vedia, že máme limitované finančné prostriedky, hráme veľmi čistú, korektnú, otvorenú hru. Nepredpokladám, že prídeme s kolegom Galkom do parlamentu vás žiadať o súhlas s vyslaním ďalších vojakov kvôli operácii v Líbyi. Toto nepredpokladám.

Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem veľmi pekne poslankyni Cibulkovej za otázku, ktorá je, naozaj si myslím, vysoko aktuálnou. To stretnutie v utorok v Londýne bolo svojim spôsobom výnimočné, jednak témou a jednak aj zložením. Výnimočnosť témy definovala skutočnosť, že niekoľko dní už boli vojenské zariadenia, ktoré sú hrozbou pre civilné obyvateľstvo v Líbyi, bombardované skupinou koaličných krajín. Výnimočnosť tohto stretnutia spočívala v tom, že bolo potrebné rozhodnúť, ako bude organizované aj vojenské velenie, ale ako bude organizovaný proces alebo ďalší vývoj v Líbyi tak, aby ubúdalo násilia a aby sme hľadali spoločne cesty, ako pomôcť Líbyjčanom usporiadať si svoje vlastné veci. Výnimočnosť tejto schôdzky spočívala v tom, že sa jej zúčastnilo 45 subjektov. Konkrétne tridsať šesť štátov, päť organizácií a štyria pozorovatelia. Dôležitý je výsledok, vlastne otázka smeruje aj k samotnému výsledku. Skôr, ako ho zadefinujem, tak poviem, že to kľúčové, o čo nám všetkým išlo a čo bolo aj podstatou môjho príspevku, môjho vystúpenia, je ochrana civilného obyvateľstva, aby neboli zabíjaní bezbranní ľudia, ľudia, ktorí chcú ako kdekoľvek inde na svete, pokojne žiť. Po asi 5 - hodinovej diskusii, aj na moju radosť, prevládol celkom jednoznačne záver, že prichádza doba, keď môžme konštatovať, že ten základný cieľ chrániť civilné obyvateľstvo sa podaril, resp. relatívne dobre darí plniť. A že teda prichádza doba pre politický proces. Sám generálny tajomník NATO zmienil, že žiadna vojenská operácia nerozhodne budúcnosť Líbye, jediné, čo rozhodnúť môže, je politický proces, ktorého podstatou bude snaha doviesť za rokovací stôl všetky elementy takpovediac líbyjského života. Všetkých tých, ktorí si myslia, že môžu a hlavne chcú prispieť k tomu, aby sa dosiahol široký národný dohovor, dohoda, zhoda, ako si Líbya usporiada veci po novom. Samozrejme, všetci, ktorí sme tam boli, sme cítili, vyjadrovali alebo chápali, že tá budúcnosť s Muammarom Kaddáfim je prakticky nemožná. Líder, ktorý zabíja vlastných ľudí, líder, ktorý vraždí vlastné obyvateľstvo, môžme hľadať také alebo onaké slová, prosto legitimitu stráca.
Mal som z toho dobrý dojem, pretože to poznanie prišlo pomerne rýchlo a teraz bude záležať, samozrejme, aj od jednotlivých krajín, ktoré sa dlhodobejšie, hlbšie, lepšie alebo menej detailne pohybujú v samotnom priestoreLíbye, aby sme kontaktovali v segmentoch líbyiskej spoločnosti, obrazne povedané od Benghází až po Tripolis tých lídrov, tie entity, ktoré majú rešpekt medzi svojimi spoluobyvateľmi vo svojich kmeňoch alebo klanoch, a priniesť tých ľudí za spoločný rokovací stôl. Toto je aj podstata záverov, ktoré potom tlmočil organizátor, teda britský kolega William Hague. Vo svojom vystúpení som teda zdôraznil to kľúčové, o čom pojednávajú aj príslušné dve rezolúcie bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov 1970 a 1973, a to je civilná ochrana obyvateľov. Generálny tajomník NATO povedal to celkom jasne, že ich úlohou nie je nič menej, ale ani nič viac. Zrejme ste zachytili, že od stredy Severoatlantická aliancia prevzala velenie nad vojenskými operáciami. Tie operácie, ktoré sa odohrávajú v Líbyi, majú trojaký charakter. Po prvé, je to humanitárna pomoc, ktorá je dostupnejšia skôr do východnej časti krajiny, než do tej časti, ktorú ešte ovláda Muhammar Kaddáfi. Druhý druh operácií je vynucovanie zbrojného embarga a tretí druh operácie je zabezpečenie bezletovej zóny a, ako som už povedal, aj vojenské operácie, ktorých zmyslom je chrániť civilných obyvateľov. Od rána v stredu tohto týždňa Severoatlantická aliancia nahradila tú spojeneckú koalíciu, ktorá začala vojenské operácie na samom začiatku.
Celkom na záver by som chcel dodať, že súčasťou viacerých príspevkov, nie mnohých, ale aj môjho, bola ponuka Slovenska zdieľať skúsenosti s možno nie celkom identickým, ale aj nie nepodobným procesom, lebo my sme prešli od totality ku slobode. Po druhé som pripomenul, že máme skúsenosti ešte z vtedajšieho Československa z pôsobenia mnohých našich ľudí v Líbyi, či to boli lekári, zdravotnícky personál, ale aj obchodné spoločnosti SEZ Tlmače a mnohé ďalšie, ktoré mali a majú kontakty v Líbyi. A preto, keď nadíde čas a verím, že ten čas nadíde čoskoro, Slovensko je pripravené sa podieľať na obnove Líbye. No, otázka znela tak, že aké sú konkrétne výsledky, ako hodnotím závery? Tak celkom na záver poviem, že takým záverečným výsledkom bolo rozhodnutie naše spoločné, že ustanovíme tzv. kontaktnú skupinu. To znamená tých, ktorí sa v Líbyi pohybujú lepšie, ako som pred chvíľou zmienil. Majú tam dlhodobé kontakty, vedia rozoznať ten terén omnoho lepšie ako krajiny, ktoré sú, povedzme, aj geograficky vzdialenejšie. Vzniká, doslova teraz vzniká, kreuje sa, konzultuje sa vznik takejto kontaktnej skupiny. Bude pozostávať asi z 12-15-ch krajín, je dosť možné, že tam budú aj niektoré organizácie prizvané, najmä reprezentujúce arabský svet, Liga arabských štátov alebo to môže byť Organizácia islamskej konferencie alebo Africká únia. Kolega Šikorský vyjadril želanie, aby členom kontaktnej skupiny bola aj krajina strednej Európy, čo som porozumel, koniec koncov, o tom som sám hovoril aj ja vo svojom vystúpení. Jednak vzhľadom na skúsenosti z tranzície, ale aj vzhľadom na to, čo môžme Líbyi, ale nielen Líbyi, ale aj Egyptu, Tunisku, prípadne ďalším krajinám, poskytnúť pri obnove ich krajín, pri budovaní demokratických inštitúcií a pri, ako sa ľudovo hovorí, organizovaní správy veci verejných. Pani poslankyňa, myslím, že to bolo dobré stretnutie, veľmi, veľmi zaujímavé, ale hlavne dobré preto, lebo tie závery boli jednotné a myslím si, že aj vcelku konkrétne vzhľadom na tému, ktorá takú alebo onakú mieru konkrétnosti ponúka. Ďakujem veľmi pekne ešte raz za otázku. (Potlesk.)

Vážený pán predseda parlamentu, panie poslankyne, páni poslanci, prihlásil som sa celkom otvorene, poviem, priateľsky, preto, lebo máme záujem, vládna koalícia, tento zákon ešte trošku skvalitniť a požiadal ma o to môj kolega Miškov. Takže prijmite to, prosím, v dobrom úmysle, že vystúpi ešte jeden či dvaja páni poslanci, ktorí chcú predložiť doplňujúce a pozmeňujúce návrhy, ktoré by mali viesť ku skvalitneniu zákona. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Panie poslankyne, páni poslanci, potešil ma záujem o zahraničnú politiku. Chcem sa veľmi pekne poďakovať všetkým tým, ktorí sa snažili tú rozpravu obohatiť. Pozorne som si ju zaznamenal.
Pán podpredseda výboru Droba, nechcem to všetko komentovať, lebo by som ťahal veľa času, ale veľmi si vážim spoluprácu aj so zahraničným výborom, aj s výborom pre európske záležitosti a budem v tejto spolupráci pokračovať.
Pán poslanec Fronc, je to pekný nápad, ťažký nápad. Doktríny sa rodili v mocnostiach. Ku kolóniám zrejme nejaké roky mali blízko aj vládnuci, aj opozičníci. Ale ja by som to vedel urobiť, len nie som si istý, akú životnosť by tá doktrína v podmienkach slovenskej politiky mala. Ale mám predstavu národa vzdelaného, slušného, ktorý dokáže byť konkurencieschopný aj v rámci Európskej únie a prispievať aj celku. Ale porozmýšľam ešte.
Kolega Brocka, chcel by som vám povedať, že nejde ani tak o princíp subsidiarity ako o problém kompetencií. A rád by som položil rečnícku otázku, či chceme odovzdať kompetencie v oblasti občianstva na európsku úroveň. Ale som ochotný o tom tiež popremýšľať a porozprávať sa.
No nechcem komentovať všetky vystúpenia, pretože by som hovoril zbytočne dlho. Bolo tam mnoho racionálneho, ale tušil som tri veci. A chcem sa k nim vyjadriť.
Prvú vec som tušil, že sa pokúsi opozícia vyvolávať nacionalistické vášne. Poviem to veľmi jednoducho. Ak Budapešť prijala zákon o občianstve v rozpore s právom a zásadami slušnosti medzinárodného práva, o čom som ja hlboko presvedčený, nerozumiem, ako na tomto bezpráví vy chcete budovať právo. Záležitosť občianstva nie je záležitosťou môjho rezortu, ale ja som riešenie ponúkol, odmietnuť účinky. My rozumieme, že Budapešť sa snaží provokovať, v tom si rozumieme, len vy uznávate dôsledky ich zákona a ja ich uznávať nechcem. Vy uznáte takéto pasy, ktoré bude vydávať Budapešť na Slovensku, ja by som ich neuznal. To je celé. A nerozumiem celkom dobre nacionalistom, ktorých to tak dráždi. A hovoria, že Budapešť prijala zákon v rozpore s medzinárodným právom. Nerozumiem tomu. Totiž títo nacionalisti na bezpráví budujú právo a snažia sa za každú cenu vyvolávať nacionalistické vášne, lebo inak v zahraničnej politike na nič lepšieho nemajú. Toto je celý problém. Nenaskočíme na túto strunu. Pýtali ste sa na tie výsledky. No sú nimi pokoj a normálne vzťahy a ľudia na Slovensku sa cítia dobre bez ohľadu na to, akej sú národnosti. A to je, myslím, veľmi dôležité. Čiže nenechajme sa zlákať touto nacionalistickou líniou, niekedy aj trošku primitívnou.
Keď sa odvolávame na Čarnogurského, pán poslanec Blanár, no prečo si Maďarsko začalo dovoľovať, za ktorej vlády si začalo dovoľovať. Asi sme boli vtedy oslabení nerozumnou politikou. Spolu nad tým porozmýšľajme.
Prvá vec, ktorú som predpokladal, bola, že sa bude hrať s nacionalistickou kartou. Druhá vec, ktorú som tak trošku predpokladal, bola, že niektorí nevidia rozdiely v politike, ktorá tu bola do volieb minulého roku a ktorá tu je teraz. A to spojím s tým tretím predpokladom, a síce, že budem mať pomerne málo času o tých rozdieloch a akcentoch hovoriť, a preto som sa rozhodol, že vám ten rozdiel názorne ukážem, ktorý dá inšpiráciu na to, aby sme porozmýšľali. Ja by som ten rozdiel ilustroval na týchto dvoch obrázkoch. (Smiech a potlesk v sále.) Mohol by som o tom hovoriť minútu, mohol by som o tom hovoriť aj dve minúty a možno by som o tom mohol hovoriť aj celé hodiny. Ale kto chce, panie poslankyne, páni poslanci, pokojne nad tým porozmýšľať, tak nech nad tým porozmýšľa. Ďakujem vám za podporu zahraničnej politiky. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Dobré ráno. Vážený pán predseda Národnej rady, panie poslankyne, páni poslanci, teším sa, že to slnečné pekné dopoludnie venujeme spolu zahraničnej politike a že máte o ňu záujem. To, čo už je menej radostné, sú možno také širšie spoločensko-politické okolnosti, za ktorých sa budeme spolu nad našou zahraničnou politikou zamýšľať. Tie okolnosti majú tri dimenzie, politickú, ekonomickú, ale aj, povedal by som, prírodovednú alebo environmentálnu.
Je každému známe na Slovensku, že sa stále boríme s dôsledkami finančnej krízy, že stále gniavi ekonomiky nielen členských štátov Európskej únie, ale aj Spojených štátov a najväčších mocností na svete. Práve v tomto roku v Európe budeme prijímať nevídané opatrenia na to, aby sme minimálne ďalším krízam predchádzali a aby sme tej, s ktorou sa boríme, dôsledky minimalizovali. Žijeme ale aj dobu, keď dochádza k nevídaným pohybom v arabskom svete v severnej Afrike. Ako sme kedysi mali v Česko-Slovensku Pražskú jar, tak vidíme v arabskom svete ako keby jar arabskú, keď sa do pohybu dali ľudové hnutia vo veľkom počte krajín, aby sa aj tam ľudia mohli viac podieľať na verejnom živote a spravovať svoje krajiny. Tento vývoj tiež nepochybne kladie zvýšené nároky na nás všetkých a predovšetkým na slovenskú zahraničnú alebo diplomatickú službu. No ale v neposlednom rade sú to aj prírodné katastrofy, ktoré dnes vyľakali svet, nikoho nenechávajú ľahostajným. Za všetky spomeniem živelnú pohromu v Japonsku s obrovskými a ďalekosiahlymi dôsledkami nepochybne aj na Európu a nepochybne aj na Slovenskú republiku. Toto je, myslím, veľmi vážny rámec, v rámci ktorého sa dnes pohybujeme a ktorý determinuje aj kroky a aktivity zahraničnej služby, zahraničnej politiky.
Rok 2010 bol nepochybne na Slovensku poznamenaný parlamentnými voľbami, došlo v polovičke roku ku striedaniu stráží. Myslím, že čo len trošku pozorný divák alebo fanúšik, alebo pozorovateľ zahraničnej politiky mohol v nej pobadať to, čo sa dalo pobadať v politike ako takej na Slovensku, a síce zmenu alebo obrat politiky od politiky, povedal by som, ľahko populistickej niekedy aj menej ľahko populistickej k politike zodpovednej, k politike hodnôt. Toto by som chcel, a myslím si, že to aj viem, ilustrovať na celom rade príbehov, či je to vzťah k našim susedom, či je to spolupráca v rámci Vyšehradskej štvorky, či to je postoj k prenasledovaným ľuďom či možno v najbližšom Bielorusku alebo v najvzdialenejšej Kube, naša politika sa opierala o jasnú, tradičnú, hodnotovú škálu. Zrejme aj preto som pomenoval program zahraničnej politiky pre volebné obdobie politickým desatorom, aby bolo evidentné, že naša politika nie je politikou štyroch svetových strán, pretože taká môže byť každá politika, ale že v rámci týchto svetových strán dokážeme aj rozlišovať, kde ktorý vektor zahraničnej politiky sa nachádza. Myslím si, že práve táto skutočnosť najvýraznejšie charakterizovala zahraničnú politiku v roku 2010.
A teraz celkom konkrétne by som vypichol niektoré kľúčové ťažiskové atribúty tejto zahraničnej politiky v minulom roku.
Začal by som konštatovaním, že platí, myslím, všeobecná zásada, že zahraničná politika je iba odrazom politiky vnútornej. A preto sme sa snažili správať nielen ako samostatný rezort, rezort zahraničnej služby, rezort diplomacie, ale aj ako organická súčasť vlády Slovenskej republiky.
Vo vzťahu k našej ústavnej a zákonnej kompetencii sme za základ považovali rozvinúť aktívnu, priateľskú a perspektívnu susedskú politiku. Myslím, že je všeobecne známe, že keď človek má dobrého suseda, že tak aj hodnota jeho príbytku narastá. A záujmom normálneho človeka je, aby mal suseda dobrého, stabilného, pevného, slušného, priateľského. Tomu zodpovedala aj naša politika voči susedom. Myslím, že nemusím siahodlho hovoriť, že Česká republika je krajinou, s ktorou máme, chvalabohu, nadštandardné a, verím, aj trvalo udržateľne nadštandardné susedské vzťahy. Poľsko vnímame ako strategického partnera. Je to krajina, ktorá je nielen veľká, ale aj politicky nesmierne významná a je súčasťou Weimarskej trojky, má veľmi významné postavenie nielen v európskom, ale aj v omnoho širšom meradle. Nikdy sme s Poľskom nemali žiaden konflikt, rozumieme si jazykovo, sme si ľudsky veľmi blízki. Myslím, že ten potenciál aj pre rozvoj ekonomiky, obchodu, ale aj cestovného ruchu je stále ešte ohromný a nie dostatočne využitý. Myslím si, že naším tradičným dobrým spojencom v Európe môže byť, je a bude Rakúska republika. Nová Dunajská stratégia, ktorá bola iniciovaná Rakúskou republikou, nám ponúka ďalšie konkrétne možnosti na dobrú spoluprácu. Ukrajina je naším najväčším susedom. Je to krajina, ktorá sa usiluje o modernizáciu, transformáciu, v konečnom dôsledku o európsku integráciu. Preto jej venujeme, začali sme jej venovať a budeme jej venovať veľmi výraznú pozornosť. Myslím, že sa k tomu vrátim. Neurobím žiadne prekvapujúce vyhlásenie, keď poviem, že Maďarská republika je najcitlivejší element našej susedskej politiky. Ale aj tu sme mohli zaznamenať po nástupe novej vlády zmenu kurzu od trápnej konfrontácie, ktorá k ničomu nevedie, k sebavedomému, ale kultivovanému presadzovaniu našich záujmov vrátane princípov dobrej, normálnej, znášanlivej a perspektívnej susedskej politiky. Prvého júla sme prevzali predsedníctvo vo Vyšehradskej štvorke. Tomu sme podriadili aj intenzitu našej regionálnej spolupráce. Vždy je dôležitý výsledok pre naozaj fanúšikov zahraničnej politiky. Pripomeniem výrok ministra zahraničných vecí Českej republiky Karla Schwarzenberga, naposledy bol v Bratislave, keď sme mali rozšírené ministerské stretnutie ministrov zahraničných vecí V-4 s krajinami Východného partnerstva, ktoré poctil svojou návštevou aj nemecký minister zahraničných vecí aj šéfka európskej diplomacie Baronesa Ashton a komisár pre rozšírenie Štefan Füle, keď Karel Schwarzenberg povedal, že na takom hodnotnom podujatí Vyšehradskej štvorky ešte nebol. To bol jeho citát, ktorý myslím, hovorí za všetko. A iste nemusím pripomínať politické skúsenosti môjho českého kolegu. Autorita Vyšehradskej štvorky sa prejavila v celom rade konkrétnych hodnotných projektov, od projektov environmentálnych cez infraštruktúrne až po projekty ekonomickej bezpečnosti. Mali sme jasnú agendu a túto sme aj intenzívne rozvíjali. Vlani dôkazom aj rešpektu slovenského predsedníctva bolo ministerské stretnutie ministrov zahraničných vecí V-4 s našimi kolegami západného Balkánu. Nie je to náhoda, viete, že sme sa sústredili na dva vektory zahraničnej politiky. A to je vektor východný, krajiny Východného partnerstva, a vektor juhozápadnej Európy alebo západného Balkánu. Toto stretnutie bolo veľmi významné aj preto, že viaceré krajiny západného Balkánu, bývalej Juhoslávie, urobili práve v minulom roku výrazný obrat smerom k Európe. A myslím, že bez zveličenia môžem prehlásiť, že nie zanedbateľný prínos v tomto obrate má aj Slovenská republika. Pripomínam náš príspevok k tomu, že Srbsko napokon prispôsobilo, upravilo obsah textu rezolúcie k poradnému posudku Medzinárodného súdneho dvora v Haagu, ktorý sa týkal jednostranného vyhlásenia nezávislosti Kosova. Aj vplyvom našich aktivít napokon Srbsko upravilo text tak, že sme mohli za rezolúciu hlasovať všetci, nielen členovia Európskej únie, ale aj Spojené štáty americké. Výrazom veľkej autority samotnej regionálnej spolupráce, ale aj slovenského predsedníctva podľa môjho názoru, a to sú opäť fakty, bola skutočnosť, že pred tromi európskymi summitmi Európskej rady v druhej polovici minulého roku sa stretli premiéri Vyšehradskej štvorky s najvyššími predstaviteľmi Európskej únie, tak s predsedom Európskej komisie pánom Barrosom ako aj s predsedom Európskej rady Van Rompuyom, ako aj s predsedom Európskeho parlamentu pánom Buzekom.
Druhý rozmer, ktorý chcem zdôrazniť vo svojom expozé, je naša angažovanosť ako člena Európskej únie, ale aj eurozóny. Aj tu sme zaznamenali po parlamentných voľbách výraznú zmenu. Poviem to rovno, aby som nestrácal veľa času. Po voľbách sme realizovali to, čo sme vyhlasovali alebo, ak chcete, sľubovali občanom pred voľbami. Nepodieľame sa na pôžičke Grécku. A dovolím si to trošku brutálnejšie a menej diplomaticky povedať, že len slepý nevidí dnes, že to bolo rozhodnutie správne, principiálne. Vychádzalo z našich hodnotových skúseností. Vychádzalo z toho, čo pretrpeli občania Slovenskej republiky v období, keď sme riešili 20-percentnú mieru nezamestnanosti, keď sme riešili obrovskú biedu po celom Slovensku, biedu, ktorá súvisela s prechodom našej ekonomiky starej, neperspektívnej na slobodnú, perspektívnu ekonomiku. Všetci si veľmi dobre pamätáme, aké to bolo bolestivé, ale nikomu nie sme do dnešného dňa ani jeden jediný cent dlžní. Dokázali sme to vydržať, aj keď sme boli veľmi dole a veľmi to bolelo. Preto sme sa vzpriečili morálnemu hazardu iných, ktorí si dokázali vylepšovať životné pomery na úkor budúcich generácií. A takto, sa domnievam, nie je možné interpretovať solidaritu, pretože solidarita je jav, kedy sa tí, ktorí vládzu a sú bohatší, solidarizujú s tými, ktorí sú chorí, nevládzu alebo sú chudobnejší. Bez toho, že krajiny a aj politici nebudú znášať dôsledky za svoje nezodpovedné správanie, v Európe v konečnom dôsledku sa z problémov nedostaneme. Toto bolo naše principiálne stanovisko, ktoré sme dokázali obhájiť na všetkých relevantných európskych fórach. Nechce sa mi dnes vám pripomínať, kto len trošku sleduje, ako sa vyvíjajú ratingy jednotlivých ekonomík, vie, o čom hovorím, a vie, že tie riešenia, ktoré sme ponúkali, áno, vrátane bankrotu nezodpovednej krajiny, v Európe to neradi počúvajú, tak hovoria o reštrukturalizácii dlhov, nech sa páči. Bez reštrukturalizácie dlhov, bez toho, že za to nezodpovedné správanie budú pykať všetci, aj komerčné banky, tučné, bohaté, súkromné komerčné banky, nielenže sa nevyhrabeme zo súčasných problémov, ale aj prídu problémy nové. Myslím si, že aj toto bol dôkaz vernosti našej politiky vrátane politiky zahraničnej v oblasti pôsobenia ako európskeho spojenca alebo partnera.
Spomeniem v treťom bode dva kľúčové zásadné vektory, na ktoré sa Slovenská zahraničná politika orientuje. A to je západný Balkán a Východné partnerstvo. Myslím, že som spomenul niektoré aktivity, ktoré sme venovali obom zoskupeniam vo formáte Vyšehradskej štvorky, ale chcem doplniť túto informáciu aj tým, že sme veľmi aktívni bilaterálne. Významnú časť oficiálnej rozvojovej pomoci, spoluprácu so slovenskými mimovládkami, ale aj aktivity ministerstva zahraničných vecí venujeme týmto dvom dimenziám našej susedskej politiky alebo zahraničnopolitickej orientácie. Spomeniem len námatkovo, aby to bolo hmatateľné, že v Moldavsku a na Ukrajine sme otvorili tzv. národné konventy. Možno si pamätáte, keď sa Slovensko rozhodlo o vstupe do Európskej únie. Bolo vtedy treba spájať ľudí rôznej farby, rôzneho zmýšľania, poviem to vulgárne, bývalých komunistov, bývalých disidentov, prizvať mládežnícke organizácie, prizvať cirkev, mimovládky. A tak sa zrodil nápad Národného konventu. Myslím si, že to bol dobrý nápad, lebo len za rokovacím stolom sa dajú hľadať východiská. A tak ponúkame transfer našich skúseností. Na ministerstve zahraničných vecí sme vlani zriadili Centrum pre zdieľanie skúseností. Výsledkom našich aktivít je, že sám som otvoril takýto konvent v Moldavsku pred ostatnými parlamentnými voľbami v novembri. Kolega Ježovica ho otvoril na Ukrajine. Teraz 4. apríla ho otvárame v Čiernej Hore. Významná časť prostriedkov našej rozvojovej pomoci smeruje do týchto krajín na obnovu škôl, ale aj napr. v Moldavsku aj do obcí na zabezpečenie pitnej vody. Veľmi sme aktívni v krajinách bývalej Juhoslávie. Spomenul som veľmi pozitívny obrat a jednoznačný príklon Srbska k Európskej únii. Rovnako sme aktívni aj voči Čiernej Hore. A zvyšujeme svoje aktivity, budeme zvyšovať svoje aktivity voči Bosne a Hercegovine. Chorváti potrebujú urobiť do Únie posledný krok, ale k tomu sa ešte vrátim. Boli sme veľmi aktívni v Bielorusku. Boli tam prezidentské voľby na sklonku uplynulého roku, preto sa k tomu potom vrátim v tej druhej časti, ale boli sme veľmi aktívni v Bielorusku pred voľbami, počas volieb naším monitoringom, spoluprácou s mimovládkami.
Štvrtý element, ktorý chcem zdôrazniť, je ekonomický rozmer našej zahraničnej služby. Myslím si, že aj vďaka porozumeniu koaličných partnerov, najmä SaS, sa nám podaril krok, ktorý sa nám dlho nedaril urobiť. A to je znovu integrovať obchodné zastúpenia pod jeden rezort. Bolo nenormálne, že sme mali dva druhy ambasád v zahraničí. Bolo nenormálne, že obchodní zástupcovia si robili, čo chceli, alebo nerobili, pretože boli ďaleko spod dozoru. Je úplne normálne, že nielenže budú v rámci našich misií fungovať títo obchodní zástupcovia, ale je úplne normálne, že ekonomizácia našej zahraničnej služby sa stáva úplnou prioritou našej politiky. To vám hovorím otvorene. Chcem vám povedať dopredu, že v júli na výročnom stretnutí s našim diplomatickým zborom toto bude priorita číslo jeden. Opäť sa k tomu vrátim krátko v druhej časti, ale to, že sme sa dokázali politicky dohodnúť v rámci koalície, to, že sme to technicky zabezpečili, to, že od 1. januára tohto roku sú obchodné zastúpenia integrálnou súčasťou našich ambasád alebo zahraničnej služby, považujem za významný prínos.
Piata zastávka bude venovaná energetickej bezpečnosti. Už som sa zmienil o našom stretnutí s kolegami západného Balkánu. Pripomeniem, že moji kolegovia z V-4 v rámci tohto stretnutia sa zúčastnili sprievodnej konferencie GLOBSEC, ktorá je venovaná otázkam globálnej bezpečnosti. Vtedy sme vyjadrovali viacero želaní. Niektoré z nich sa medzi tým stali skutočnosťou. Počas návštevy maďarského premiéra bola podpísaná zmluva o plynovom prepojení medzi Veľkým Krtíšom a obcou Vecsés na druhej strane. Za krátky čas, verím, bude toto plynové prepojenie realitou. Rovnako som informovaný, že sú pripravené zmluvy o budúcich zmluvách o prepojení plynových sústav, slovenskej a poľskej. Takže verím, že do niekoľkých málo rokov bude severojužné plynové prepojenie realitou, čo nepochybne prispeje k diverzifikácii, a teda k zvýšeniu energetickej bezpečnosti Slovenskej republiky. Rovnako vám chcem pripomenúť, že tesne pred Vianocami som sa s kolegom Miškovom zúčastnil v Baumgartene otvorenia tzv. reverzného spätného chodu. Teda bude možné v prípade, že by, nedajbože, došlo k podobným problémom ako začiatkom roku 2009, ťahať plyn aj zo západu na Slovensko, a nie tak, že budeme o to bojovať niekoľko dlhých dní alebo týždňov, ale, ľudovo povedané, otočením jednej páky.
No a napokon spomeniem ešte ďalší rozmer, ktorý nie je tak viditeľný. Ale keď sa človek dostane do núdzovej pozície, je veľmi vážny. A to sú naše konzulárne služby. Vo svete je veľa nešťastia, žiaľ. Vždy sa snažíme ľuďom pomáhať, či to bol incident na letisku v Moskve alebo to bola evakuácia ľudí z Egypta, kde náš špeciál zviezol nielen Slovákov, ale aj Čechov, Maďarov a príslušníkov iných krajín. Alebo to bolo potom v Líbyi. Ale je to ešte stále v Japonsku. Všade tam sa snažíme poskytovať konzulárne služby zo všetkých síl. Spomeniem aj príbeh chlapca, ktorý je unesený do Egypta, ktorého matka, starí rodičia sú veľmi nešťastní, lebo súdy rozhodli, že patrí matke na Slovensko, ale úrady ho nevedia alebo nechcú z Egypta vydať. Vyvíjame enormné úsilie aj na politickom poli, aby sme dokázali zabezpečiť či už využiteľnosť práva alebo takých štandardov, aby ľudské práva boli dodržiavané a aby záujmy občanov Európskej únie, a teda aj Slovenskej republiky boli chránené.
Pán predseda, spomeniem v druhej časti teda už len niekoľko aktivít, ktoré vlastne budú kontinuitou alebo pokračovaním aktivít, ktoré sme rozbehli minulého roku, lebo domnievam sa, že aj preto výbor odporučil, aby sme to spojili. Mnoho z toho, čo sme rozbehli v druhej polovici minulého roku, sa stalo prioritou pre rok aktuálny.
Veľmi intenzívne rozvíjame a budeme rozvíjať naše susedské vzťahy. Rok 2011 je a mal by byť rokom strednej Európy. Prvého júla odovzdáme predsednícku štafetu Vyšehradskej štvorky Českej republike. Viete, že Maďarsko predsedá Európskej únii, viete, že priority maďarského predsedníctva sú veľmi významné. Mnohé sú kľúčové aj pre Slovenskú republiku. Niektoré sú nové, ale veľmi dôležité, ako je riešenie rómskej problematiky. Maďarsko v polovici roka odovzdá štafetu predsedníctva Európskej únie Poľskej republike. Viem, že Poliaci chcú zorganizovať podobný summit s východnými partnermi, s krajinami Východného partnerstva, ale na vyššej úrovni premiérskej, čo bude nadväzovať na aktivity rozbehnuté počas slovenského predsedníctva. Budeme rozvíjať novú oblasť, oblasť Dunajskej stratégie. V júni na summite by formálne mala byť schválená. Viete, že sú tam konkrétne oblasti, viete, že tieto konkrétne oblasti, ktoré majú dopad, môžu mať, verím, že to tak bude, dopad na ľudí. Majú svojich sponzorov, aj Slovensko sponzoruje dve oblasti. Verím, že Dunajská stratégia bude ďalším hnacím motorom rozvoja nášho regiónu. Čo sa týka susedov, budeme pokračovať v tom, aby sme si naozaj udržali s Čechmi to nadštandardné partnerstvo, s Poliakmi zase partnerstvo strategické. Budeme sa usilovať, aby s Maďarskom bolo menej nedorozumení a viacej principiálnych riešení, ktoré sú a budú na prospech občanov Slovenskej republiky. Veľmi intenzívne sa budeme venovať Ukrajine. Na výbore som bol poctený a potešený záujmom poslancov o tento vektor. Máme veľmi konkrétne predstavy, ako aktívne na Ukrajine pôsobiť či už ďalším zvoľňovaním vízovej povinnosti alebo, ak chcete, vízovou liberalizáciou až po veľmi konkrétne projekty reformné, modernizačné, ktoré potrebuje Ukrajina v jednotlivých rezortoch, v jednotlivých segmentoch. V rámci našich priorít budeme, samozrejme, dbať o krajiny Východného partnerstva a o krajiny západného Balkánu. Špecifickú pozornosť venujeme a budeme venovať Bielorusku. Mohli ste si prečítať, všimnúť, že pred stretnutím V-4 plus Východné partnerstvo som prijal šiestich predstaviteľov bieloruskej opozície, bývalých prezidentských kandidátov, politických väzňov. Mohli ste si všimnúť, že sme zorganizovali verejné zhromaždenie na Hviezdoslavovom námestí na podporu väznených bieloruských aktivistov. Môžem vám prezradiť, že som pred mesiacom napísal Baronese Ashton žiadosť, aby sme sa k Bielorusku vrátili na marcovom summite Európskej rady, na Rade pre zahraničnú politiku. A chcem vás informovať, že pracujeme na našej predstave, ako sa správať voči bieloruskému režimu tak, aby prepustil politických väzňov. Hovorím o tom preto, aby ste mali konkrétnu informáciu o tom, že to nie sú len reči, ale aj konkrétne aktivity, ktoré budeme tohto roku na prospech občanov Bieloruska rozvíjať. Rovnako chcem vás informovať, že máme konkrétnu predstavu o pomoci nielen Bielorusku, o aktivitách na Ukrajine, ale aj Moldavsku, že máme veľké plány, ako tejto krajine, ktorá by mohla byť prvou európskou vlajkou v krajinách Východného partnerstva, naďalej tak konkrétne pomáhať, ako sme pomáhali doposiaľ. No a chceme byť aktívnejší aj v takých citlivých témach, ako je vzťah Azerbajdžanu a Arménska, kde hlavne Náhorný Karabach je veľmi nepríjemným problémom. A chceme byť aktívnejší aj v Gruzínsku. Čo sa týka krajín bývalej Juhoslávie, veríme, že rok 2011 bude nesmierne významný pre tri krajiny minimálne. Po prvé, veríme, že Chorváti dokončia svoje prístupové rokovania. Bolo by dobré, keby to bolo ešte pod maďarským predsedníctvom. Dňa 26. apríla cestujem do Záhrebu. Pozval som rakúskeho kolegu, aby sme boli hlasnejší, možno silnejší. Chceme veľmi silno podporiť Chorvátov a presviedčať aj Komisiu aj partnerov v Európskej únii, aby sa Chorvátov nebáli, aby sme prekonali únavu z rozšírenia a aby Chorváti dostali teda zelenú, ako som povedal, schválením záverečnej kapitoly a ukončením prístupových rokovaní. Druhou a treťou krajinou, ktorá tohto roku môže zaznamenať významný úspech, je Čierna Hora a Srbsko. Rok 2011 by mal byť rokom začatia negociačných rozhovorov, Čierna Hora už má pozitívne avis, Srbi zažiadali, verím, že pozitívne hodnotenie dostanú. Na Bruselskom fóre cez víkend som si dovolil, lebo na jednom z panelov sedel prezident Tadič a predseda vlády Lukšič, takú metaforu, že mi to pripomína Česko-Slovensko po roku 1992, keď sme sa mierovo rozdelili, aby sme sa o 12 rokov znovu reintegrovali, alebo, keď chcete, zišli v jednej rodine v Európskej únii. Bolo to veľmi, veľmi povzbudzujúce vidieť vedľa seba prezidenta Srbska, predsedu vlády Čiernej Hory s plánmi, ktoré boli veľmi podobné tým našim po roku 1992. A, samozrejme, nezabudol som im pripomenúť, že mám pocit, že vzťahy medzi Slovákmi a Čechmi nikdy neboli lepšie, ako sú dnes.
Čo sa týka druhej, možno ťažko to vážiť, možno aj prvej priority, tá je úplne jasná, ochrana našej spoločnej meny a nášho spoločného Európskeho partnerstva. Máme eminentný záujem na stabilnej spoločnej mene, na dynamike a konkurencieschopnosti jednak členských štátov Európskej únie, ale EÚ aj ako celku. Preto sa veľmi aktívne správame, veľmi aktívne. Viete, že významné veci sa už udiali, že prebieha takzvaný ekonomický semester po prvýkrát, kolega Mikloš musí v apríli predložiť prvú predstavu o štátnom rozpočte, ktorá bude verifikovaná, konzultovaná na európskej úrovni, aby bola dôvera, aby sme si plnili záväzky znižovať deficity verejných financií. Viete, že sa pripravuje schválenie významného legislatívneho balíka šiestich zákonov, tak aby sme boli disciplinovanejší, zodpovednejší a aj trestaní, keď nebudeme zodpovední. Viete, že sa pripravuje inštitúcia o tri roky, aby mohla poslúžiť pre výkyvy jednotlivých ekonomik, ale za prísnych podmienok a presných transparentných pravidiel. Ale zároveň chcem vás informovať, čo pozorní pozorovatelia zahraničnej politiky vedia, že najmä kolegovi Miklošovi, ale viacerí sme mu pomáhali, sa podarilo presadiť spravodlivejší distribučný kľúč, ktorý na druhej strane šetrí aj veľké peniaze Slovákov, pretože Slovensko bude prispievať na tú budúcu inštitúciu známu pod názvom ESM alebo, ak chceme, Európsky stabilizačný mechanizmus podstatne menej peňazí, pretože sme dokázali, že ten kľúč by mal byť spravodlivejší.
Nebudem sa už veľmi vracať k ďalším témam, ktoré som rozvíjal v predchádzajúcej časti, len pripomeniem, že nesmierne dôležitou prioritou aktuálneho roku bude ekonomická dimenzia našej zahraničnej služby. Vrcholí verejná súťaž o prvého obchoďáka v rezorte, poviem to tak ľudovo, na generálneho riaditeľa príslušnej sekcie. Doslova v týchto dňoch bude vymenovaný. A potom budeme reformovať celú sieť našich obchodných zastúpení tak, aby tam boli ľudia kvalitní a aby pokrývala tie regióny, tie územia, kde máme veľký potenciál umiestňovať naše výrobky, získavať investície, rozvíjať obchod a cestovný ruch, cestovný ruch obojsmerný, nielen zo Slovenska von, ale aj zo sveta na Slovensko, lebo aj Slovensko má v oblasti cestovného ruchu nielen čo ponúknuť dnes, lebo som presvedčený, že má aj ohromný potenciál. Spomeniem vnútornú reformu rezortu. K 30. júnu ju pripravujeme bez veľkého kriku. Chcem vás informovať, že ku koncu roku sme znížili stavy o 9,2 %. Súčasťou reformy k 30. júnu bude nielen zoštíhlenie rezortu, ale, som hlboko presvedčený, aj jeho zásadné skvalitnenie. Aj my potrebujeme novú krv, aj my chceme dosiahnuť viacej muziky za menej peňazí. Som o tom hlboko presvedčený, že to sa dá. Ako behám po svete, tak stále sa presviedčam, koľko máme veľa kvalitných mladých talentovaných ľudí, ktorým je potrebné dať šancu aj na našich misiách, ale aj v našej centrále.
Panie poslankyne, páni poslanci chcem ešte spomenúť dve skutočnosti, skôr ako sa pokúsim o záverečný odsek. Tou prvou skutočnosťou je fakt, že súčasťou zahraničnej služby je nielen pôsobenie ministerstva zahraničných vecí, naše aktivity, ale, samozrejme, aj pôsobenie vrcholných ústavných činiteľov. Ja som sa zmienil o niektorých aktivitách predsedníčky vlády. Chcem doplniť túto informáciu aj o tri nesmierne vážne misie, ktoré vykonal prezident Slovenskej republiky v minulom roku, na ktorých som mal česť ho aj sprevádzať a ktoré boli významné. Po prvé to bolo úspešné vystúpenie pána prezidenta na Valnom zhromaždení Organizácie Spojených národov v New Yorku. Po druhé to bolo nemenej úspešné vystúpenie a pôsobenie na summite Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, ktorej členovia sa po dlhých, dlhých rokoch stretli, a to v Kazachstane s nádejou oživiť dialóg o riešení zmrazených konfliktov, ktorých, žiaľ, aj v našej blízkosti je ešte veľmi veľa. No a napokon sa zmienim o misii pána prezidenta Gašparoviča na summite Severoatlantickej aliancie, kde aj vďaka aktívnemu príspevku Slovenska bol schválený Nový strategický koncept. Samozrejme, tak pán prezident, ako aj pani premiérka, ako aj predseda Národnej rady absolvovali viaceré významné zahraničné cesty. Prijali viacerých významných zahraničných hostí. Slovensko je krajinou vyhľadávanou, je krajinou, ktorú najmä v tých oblastiach, ktoré som spomenul ako naše priority, zahraničie načúva a zaujíma sa o naše skúsenosti. Možno doplním tú informáciu aj o to, že ja som navštívil všetky susedné krajiny, ale bol som aj v Amerike, v Paríži a v Berlíne. A druhá vec, ktorú som chcel ešte doplniť, je fakt, že sme si plnili, a, myslím, celkom úspešne, svoje záväzky v mierových misiách, tak na Cypre, kde pôsobíme pod zástavou OSN, tak v Afganistane, kde pôsobíme pod zástavou aliancie ako aj v Bosne a Hercegovine, kde pôsobíme pod zástavou Európskej únie.
Takže, dámy a páni, pokúsil som sa o taký komplexnejší pohľad na naše aktivity v roku predchádzajúcom, pokúsil som sa vás informovať, ako vnímame svoje priority v roku aktuálnom. Chcel by som to zhrnúť do ubezpečenia, že veľmi dobre si uvedomujeme, že našou povinnosťou je presadzovať, obhajovať naše slovenské záujmy a zároveň že je našou povinnosťou, aby sme boli prínosní pre dobrú susedskú politiku, pre regionálne zoskupenie, pre Vyšehradskú štvorku, samozrejme, aj v širšom priestore, a že je našou povinnosťou byť platným prínosným partnerom tak v rodine Európskej únie, ako aj v transatlantickom spoločenstve. Tomu sa budeme v roku 2011 venovať zo všetkých síl. Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Verím, že nezaknihujem u pána poslanca Oravca zlý point, keď trošku korigujem to, čo je v otázke. Ono tie údaje totiž potvrdzujú, aj keď mierne, ale zvyšovanie počtov, chvalabohu, ľudí, ktorí žiadajú o víza aj na Ukrajine a v Rusku. Mám tabuľku konkrétnych čísiel, nebudem dlho čítať, ale uvediem, povedzme, zimy, tri zimy posledné na Ukrajine, 8 037, potom síce 6 902, čo je pravda, ale túto zimu už 8 622. Možno je to aj vďaka tomu, že niektoré opatrenia sme už prijali, niektoré prijímame. Ja by som veľmi rád konkrétne vymenoval päť-šesť, ktoré by ešte naďalej mali pomáhať danej veci, lebo rozumiem tomu, že turisti, najmä v zime sú nesmierne vítaní vo Vysokých Tatrách, v Jasnej, v ďalších zimných strediskách cestovného ruchu.
Posilňujeme vízové úseky o pracovníkov na dohodu o vykonaní práce, v zime, alebo keď sú turistické sezónne obdobia. V Moskve aj v Kyjeve posielame ľudí z ústredia práve na tieto mesiace, konkrétne troch pracovníkov. Bolo vykonaných viacero pracovných stretnutí s cestovnými kanceláriami tak, aby sme zlaďovali objednávky alebo požiadavky na víza hromadné a ich rýchle vybavovanie. Verejnosť, aj cestovné kancelárie sú informované tlačovými besedami pred a po turistickej sezóne, ako je treba vystupovať, teda fungovať, aby ten proces bol rýchly, a aby ľudia nečakali na víza dlho. Boli vytvorené špeciálne zimné akreditácie pre cestovné kancelárie za účelom hromadného podávania žiadostí o turistické víza. Skrátili sme na polovičnú dobu čas na vyhovenie pre udelenie víza, na päť pracovných dní s možnosťou zrýchleného procesu výdaja v individuálnych prípadoch až na tri dni. Úradný príjem sme rozšírili zo štyroch na päť kalendárnych dní, pričom koniec úradných hodín nie je limitovaný. Zastupiteľský úrad v priebehu decembra 2010 aj v Moskve, aj v Kyjeve zabezpečoval výkon práce aj počas dní pracovného pokoja, aj vo sviatkoch, aj počas sobôt a nedieľ.
No, a chcem na záver, ale povedať aj to, že vieme veľmi dobre, že je kopu ďalších dôvodov, ktoré bránia ľuďom početnejšie navštevovať Slovensko. Užhorod som už navštívil a na mieste som videl, že stoja autá, veľký počet áut a žiaden pohyb na hraniciach. Nevidel som ani colníka, ani policajta. Poviem to na rovinu, že som popísal listy a tlačím a budeme tlačiť, aby ten proces začal normálnejšie fungovať. Budeme tlačiť na rezorty na Slovensku, ale budeme tlačiť aj na zmiešaných pracovných komisiách. Mám pocit, že ekonomická už bola, ale máme aj ďalšie komisie na úrovni ministrov vnútra, ktoré majú práve sa venovať týmto problémom.
Po ďalšie, Ukrajinci chcú, aby sme rozšírili pásmo malého pohraničného styku. Vy zrejme viete, Prešovčania a Košičania, že do 50 kilometrov sa môže, ľudovo povedané, "rajzovať" hore dole bez víz. Ukrajinci chcú, aby sme to posunuli po hranice celých krajov. Neviem, Prešovský kraj po Spišský Štvrtok alebo po Svit, po Svit a Košický kraj podobným spôsobom. Tak nedokážem, do akej miery dokážeme vyhovieť, ale máme eminentný záujem v týchto konkrétnych oblastiach vyjsť v ústrety Ukrajincom a aj Rusom.
No a nakoniec, iste by ste mohli postaviť otázku aj tak, že prečo neliberalizujeme rýchlejšie voči Rusom a Ukrajincom. Snažíme sa o to, ale už dnes sme súčasťou medzinárodnej komunity, sme súčasťou schengenského systému. Nemôžeme robiť iba dvojstranné rozhodnutia. Keď sme otvorili teraz v pondelok otázku, v nedeľu večer otázku liberalizácie vízového styku voči Bielorusom, veľmi otvorene poviem, jeden z kolegov jednej z krajín, poviem to otvorene, Belgičan povedal, že my sme v Belgicku prehrali voľby, lebo máme veľa imigrantov. Čiže, len chcem ilustrovať, aby bolo jasné, že si nevymýšľame. Zrejme aj pre záujmy, ktoré sú obsiahnuté v tej otázke, my by sme radi išli ďalej a rýchlejšie. Ale je nás 27 a možno preto aj ten proces plnenia, teda rozvoľňovania vízovej povinnosti je pomalší.
Na strane druhej, niečo je aj na tých hlasoch, ktoré hovoria, že aj Ukrajinci, aj Rusi musia rýchlejšie a razantnejšie plniť podmienky, ktoré sú, samozrejme, nevyhnutné na to, aby občania našich republík mali pocit, že z uvoľnenia vízového režimu nič zlého nehrozí, nárast trestnej činnosti, kriminality a podobným spôsobom.
Snažil som sa možno o obsiahlejšiu odpoveď, aby som ukázal, že máme eminentný záujem koordinovať všetky činnosti tak, aby ľudia, ktorí chcú si prísť na Slovensko oddýchnuť, spoznávať naše pamiatky z Ukrajiny a z Ruska, aby tak mohli robiť, a aby si občania Slovenskej republiky, ktorí sa venujú cestovnému ruchu, mohli zarobiť.

Ešte nie, lebo mám ešte jednu.

Ďakujem veľmi pekne. Tak, žiada sa na úvod povedať, áno alebo nie, a potom rozviesť, tak možno prekvapujúco na úvod poviem, že nie. Neplánujeme a máme na to viacero dobrých dôvodov. Ale nemyslím si, že pôjdeme mimo cieľa, ktorý sleduje otázka. Neplánujeme to preto, lebo po prvé, to stojí peniaze a kolega je dnes na nás prísnejší ako kedykoľvek predtým, ale po druhé, myslíme si, že sú aj efektívne možnosti ako dosiahnuť cieľ bez toho, že by sme otvárali nové úrady. Ono sa to volá Schengenský vízový kódex, čl. 8 tohto predpisu, ktorý sa uplatňuje od apríla 2010, umožňuje členským krajinám Európskej únie, aby sme sa vzájomne zastupovali pri udeľovaní víz. Už sme si to vyskúšali, nie je to konkrétne záležitosť Ukrajiny a Ruska, ja sa potom k tomu vrátim. Podpísali sme medzištátnu dohodu s Maďarskou republikou, kde v Moldavsku existuje na ambasáde Maďarskej republiky konzulárne oddelenie, ktoré poskytuje víza pre Moldavcov. Sme štrnásty štát, ktorý sme sa do tohto domu pripísali. Doteraz Moldavci museli cestovať šesť hodín, sedem hodín, osem hodín do Bukurešti, keď chceli slovenské víza. Teraz si to na konzuláte, ľudovo povedané Maďarskej republiky vybavia priamo v Kišiňove. Takto sme rozposlali listy vlastne všetkým ambasádam, špeciálne v rámci Vyšegrádskej štvorky a hľadáme tie konzuláty generálne, tie misie, ktoré máme roztrúsené po svete, vrátane teda Ruska a Ukrajiny, k čomu sa potom ešte krátko vrátim a hľadáme možnosti, kde by sme sa vzájomne takto zastupovali, aby sme vytvárali pre obyvateľov v tomto prípade Ukrajiny a Ruska, čo najväčší komfort na to, aby mohli rýchlo a dobre prísť k vízam a navštíviť našu krajinu.
A teraz celkom konkrétne. My pokrývame Rusko z dvoch miest, z ambasády v Moskve a z Generálneho konzulátu v Peterburgu. No, ale hodláme využiť skutočnosť, že v Ruskej federácii sú vzhľadom na význam a veľkosť teritória zastúpené všetky krajiny Európskej únie a všetky aj vydávajú víza. Len, aby sme, ale mali pocit, že či niekde príliš nezaostávame, tak by som chcel uviesť, že dve miesta v Rusku, iba dve miesta v Rusku majú aj také krajiny ako je Rakúsko, Taliansko, Dánsko, Belgicko, Francúzsko. Aj taká veľká krajina ako je, povedzme Taliansko, má iba dve miesta. Čiže, myslím si, že aj z toho je vidieť, že v nejakom takom negatívnom postavení alebo nedostatočnom v Rusku nie sme.
Pokiaľ ide o krajiny V4, tak je pravdou, že Česi majú naviac ešte konzulárne pracovisko v Jekaterinburgu, podobne Maďarská republika a Poľsko má v Kaliningrade a Irkutsku. Rokujeme so všetkými krajinami, aby povedzme v tom Kaliningrade sme mohli aj my alebo mohla ambasáda Poľska vydávať víza pre občanov Ruskej federácie, ktorí chcú ísť na Slovensko. Toľko k Rusku.
Čo sa týka Ukrajiny, tam máme ambasádu v Kyjeve a generálny konzulát v Užhorode. Analýzy naše hovoria, že v zásade stíhame. Stíhame vybavovať žiadosti o víza a k aplikácii dohôd o zastupovaní členských krajín EÚ vo vízovom procese reálne dochádza iba v jednom prípade, keď konzulát Českej republiky v Donecku od novembra 2010 začal zastupovať pri vydávaní víz Francúzsko. Aj to svedčí o tom, že zrejme naozaj tie zastúpenia stíhajú potrebám. Ešte mám tu údaj, že v Donecku Ukrajinci urobili pre Francúzov doposiaľ od novembra 2010 len 51 víz. Nie je až taký obrovský záujem ako na prvý pohľad by sa mohlo zdať. Pre 51 víz na dva mesiace asi by nebolo naozaj efektívne stavať budovu alebo prenajímať budovu.
No, chcel by som ešte doplniť tú odpoveď, že v januári 2011 sa uskutočnilo prvé pracovné rokovanie riaditeľov konzulárnych odborov ministerstiev zahraničných vecí krajín V4 v Bratislave za účelom dosiahnuť čo najužšiu spoluprácu pri poskytovaní pomoci občanom krajín V4 v tretích krajinách a tiež pokračovať pri hľadaní efektívnejšieho, ale aj spoločného využívania priestorov a budov vo vlastníctve v niektorej z krajín V4 na konzulárne a diplomatické účely.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, pani poslankyne, páni poslanci, tie závery sa pohybujú v dvoch rovinách. Tou prvou, sú sankcie voči režimu a tou druhou je sada pozitívnych, podporných, povzbudzujúcich opatrení voči občianskej spoločnosti.
Myslím, že veľa toho bolo aj v masmédiách, veľa sme si povedali na výbore pre zahraničné veci, vo výbore pre európske záležitosti. Tie sankcie majú dvojaký charakter. Po prvé, existuje zoznam osôb, ktorým nie je a nebude dovolené vycestovať do krajín Európskej únie, a ktorým budú zmrazené finančné kontá do tej miery, aby samozrejme mohli tí ľudia existovať. Čo sa týka tých povzbudzujúcich opatrení, uvediem niekoľko príkladov.
Veľmi všeobecnou zhodou je, že budeme naďalej liberalizovať vízový režim pre občanov Bieloruska, predovšetkým voči konkrétnym cieľovým skupinám, najmä voči mládeži, voči študentom, športovcom, umelcom, ľuďom z oblasti kultúry, a aj pre ľudí, ktorí budú naďalej zaťažení vízovou povinnosťou. Budeme sa snažiť vyberať od týchto ľudí menej peňazí za udelenie víz. Teda politikou Európskej únie je umožniť, aby čo najviac občanov Bieloruska mohlo navštevovať naše krajiny, mohlo predsa len zodpovednejšie a aj z vlastnej skúsenosti presadzovať hodnoty demokracie v Bielorusku.
Tých možností, ako chceme, či už ako celok, ale aj ako jednotlivé členské štáty Európskej únie pomáhať občanom Bieloruska, je omnoho viac. Možno viete, možno nie, ale naše mimovládky operujú v Bielorusku už od roku 2003. Tak viem, že sú najaktívnejšie a najsystematickejšie, pomáhajú bieloruským obyvateľom. V tejto činnosti ich budeme mohutne povzbudzovať.
Dnes v Bielorusku dochádza k tomu, že mimovládnym organizáciám polícia odoberá počítače, budeme im kupovať nové. Veľa ľudí je vo väzení, nemajú advokátov. Budeme im platiť týchto advokátov. Najmladšia väzenkyňa má 20 rokov - Nasťa Palažanka. Iste, raz ju z väzenia prepustia, ale málo kto z nás verí, že bude môcť v Bielorusku doštudovať. Zriadime fond, štipendijný fond, z ktorého na Slovensku chceme minimálne 5 - 6 študentov financovať, aby sa mohli vzdelať, aby mohli mať vysoké alebo univerzitné vzdelanie. Budeme pomáhať rodinám prenasledovaných disidentov, zvýšime príspevky, všetky krajiny zvýšia príspevky na podporu týchto aktivít veľmi cielene, veľmi adresne venovaných obyvateľom Bieloruskej republiky.
Zmienim ešte jednu aktivitu, ktorú považujem za nesmierne dôležitú. Možno ste si všimli, minulého roku sme organizovali v Bratislave stretnutie ministrov zahraničných vecí krajín V4 a západného Balkánu. Bolo to veľmi, veľmi zaujímavé. Teraz 3. marca organizujeme podobné stretnutie ministrov zahraničných vecí krajín V4 v Bratislave s našimi kolegami z krajín východného partnerstva. To sú, t. j. šesť krajín: Bielorusko, Ukrajina, Moldavsko, Azerbajdžan, Gruzínsko a Arménsko. Minister zahraničných vecí Bieloruska nie je na tom zozname ľudí, ktorí majú zakázaný vstup aj preto, aby sme istý komunikačný kanál mali. Teda, vyzerá to tak, že pozvem aj kolegu Martinova, ale som rozhodnutý pozvať na osobitné stretnutie na rovnaký deň do Bratislavy aj predstaviteľov Bieloruskej opozície. Disidentov. Už sme s niektorými z nich telefonicky hovorili, aj ja sám. Takže 3. marca verím, že budeme mať jedinečnú príležitosť v Bratislave na jednej strane poslať priamy odkaz režimu cez kolegu Martinova, ale si aj vypočuť najnovšie veľmi konkrétne skúsenosti demokratickej bieloruskej opozície.
Za veľmi významný záver nášho pondelkového rokovania považujem doplnenie už dovtedy pripravených záverov na nižšej úrovni o to, že sa k Bielorusku budeme na našich stretnutiach pravidelne vracať. Je to zjavne na dlhú trať. Vo svojom vystúpení som tiež povedal, že neverím, že Lukašenkom zatrasie to, že nebude môcť pricestovať do Vysokých Tatier, že diktátori nerozumejú veľmi demokratickým pravidlám, že rozumejú iba peniazom, a že nepochybne obchodné sankcie ekonomické, by nimi zatriasli alebo ich poškodili viac. Ale rovnako som si vedomý, že ekonomické sankcie znamenajú problémy aj pre podniky a problémy pre podniky znamenajú aj problémy pre robotníkov, ktorí tam robia. Preto v tejto oblasti som cítil aj u ostatných kolegov, na jednej strane porozumenie pre tento druh sankcií, ale aj porozumenie pre to, že by sme mali dvakrát, trikrát odmerať, než k tomu siahneme.
Hovorím o tom iba preto, aby vám bolo jasné, aby sme si rozumeli, že nepovažujeme tú sadu sankcií, na ktorých sme sa dohodli za konečnú, ale už na ďalšom februárovom stretnutí budeme hodnotiť, či došlo k prepusteniu niektorých politických väzňov, ako sa bieloruský režim správa a potom prípadne zvážime aj udelenie tvrdších opatrení voči samotnému režimu. Ale to kľúčové, čo cítim, že môže v Bielorusku posúvať veci dopredu je to, aby sme sa naďalej venovali ľuďom, aby sme pomáhali väzneným, aby sme pomáhali rodinám disidentov, aby sme pomáhali občianskej spoločnosti. A myslím si, že to sme robili, robíme, a aj vo zvýšenej miere robiť budeme.