Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, nechcem o tom dlho hovoriť, aj keď sa domnievam, že ide o nesmierne vážny moment v živote nielen Chorvátov, ale aj Slovákov a celej Európskej únie. Len vám pripomeniem, že v októbri 2005, keď Európska rada rozhodovala o pozvaní Turecka začať rokovania o začlenení tejto krajiny do Európskej únie, bola to Slovenská republika, ktorá, tak poviem, ako aj bolo, proti vetru si dovolila navrhnúť, že ak máme začať rokovania s Tureckom, aby sme sa nebáli začať rokovania s Chorvátskom. Boli sme presvedčení v tom čase, že ide o krajinu, ktorá má na to, aby plnila podmienky, ktorá do Európy prosto patrí, ktorá má zdravý základ aj v ekonomike, ale aj v prístupe k demokratickým hodnotám. Spolu s rakúskym kolegom sme dokázali na poslednú chvíľu v tom čase presadiť aj pozvanie Chorvátska na začatie rokovaní o pristúpení k Európskej únie.
Som nesmierne rád, že ten čas od jesene 2005 bol pre slovenskú diplomaciu pre zahraničnú politiku, ale aj pre iné rezorty u nás doma časom, keď sme aktívne Chorvátom pomáhali, keď sme s nimi veľmi úzko spolupracovali. Nuž a výsledkom je skutočnosť, že Chorvátsko rokovania v roku 2005 nielen začalo, ale počas poľského predsedníctva na sklonku minulého roku ich aj úspešne zavŕšilo. A k 1. júlu 2013 by Chorvátsko sa tak malo stať 28. štátom Európskej únie.
Pochopiteľne, je ešte stále dôležitých niekoľko skutočností. Prvou z nich je to, aby samotní Chorváti, občania Chorvátskej republiky, potvrdili to, o čo sa usilovali vlády tejto krajiny. Som rád, že k tomu aj došlo a že Chorváti vo svojom referende 22. januára, teda celkom nedávno, veľkou väčšinou, dvoma tretinami zo zúčastnených občanov rozhodli o pozitívnom prístupe k ratifikácii. Teda účasť Chorvátska ratifikovali. Teraz je ale dôležité aj to, aby k 1. júlu 2013, teda k dátumu, keď Chorvátsko sa má stať členským štátom Európskej únie, rovnako úspešne ratifikovali prístupovú zmluvu aj všetky členské štáty Európskej únie. Nie som si istý, pokiaľ ide o Slovensko ako o prvú krajinu, ale aj vzhľadom na symboliku, ale aj skutkovú podstatu, vzhľadom na to, čo som povedal pred chvíľou, je, myslím, veľmi dôležité, dobré významné, že Slovenská republika bude bez sporu medzi prvými krajinami, ktoré, pevne verím, aj prístupovú zmluvu ratifikujú.
Nechcem vám hovoriť o technických detailoch, lebo sa domnievam, že dokument, ktorý som vám predložil, všetky tieto detaily prosto obsahuje. Len vás chcem, pochopiteľne, poprosiť, aby sme naším hlasovaním úspešne zavŕšili to, čo sme v októbri v roku 2005 začali. Ďakujem vám veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, predkladám návrh zákona o vysielaní civilných expertov na výkon práce v aktivitách krízového manažmentu mimo územia Slovenskej republiky. Doposiaľ sa Slovensko zapájalo do medzinárodného krízového manažmentu predovšetkým prostredníctvom vysielania vojakov, príslušníkov ozbrojených síl, prípadne policajtov, príslušníkov Policajného zboru alebo colníkov.
Z charakteru súčasných kríz v kontexte meniaceho sa bezpečnostného prostredia je však zrejmé, že žiadna z aktuálnych bezpečnostných hrozieb nie je čisto vojenská a ich riešenie si preto vyžaduje komplexnejší prístup. Skúsenosti ukázali, že na zabezpečenie stability bezpečnosti rozvoja v krízových oblastiach je okrem nástrojov, charakteristických pre silové zložky, potrebné vysielať aj civilistov, civilných expertov. Chcem pripomenúť, že idea takejto kodifikácie pôsobenia našich expertov sa začala rodiť v roku 2005, keď sme schválili koncepciu účasti Slovenskej republiky v civilnom krízovom manažmente EÚ. Bolo to v júli 2005.
Predchádzajúca vláda v januári roku 2010 nadviazala na tento dokument a schválila návrh na zefektívnenie účasti civilných expertov v aktivitách krízového manažmentu mimo územia Slovenskej republiky. V januári 2010 vláda schválila tento dokument. Chcem tým naznačiť, že teda ide o návrh zákona, ktorý sa rodil dlhšiu dobu, ktorý sa rodil pôsobením troch vlád od roku 2005 až doposiaľ, že je to dobrá vec, ustanovuje podmienky, za akých jednotlivé ministerstvá na vlastné náklady vytvárajú zdroje vo vlastných rozpočtových kapitolách, ale koordinovaný príslušným výborom, môžu pripravovať a vysielať expertov do misií krízového manažmentu s tým, že toto pôsobenie bude mať právny rámec, je kodifikované, teda všetci budeme vedieť, ako sa treba správať, tí, ktorí expertov pripravujú a vysielajú, aj tí, ktorí sa takýchto misií chcú zúčastniť.
Všetko, pán predsedajúci.

Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predseda Národnej rady, panie poslankyne, páni poslanci. Myslím, že všetci si veľmi dobre uvedomujeme nielen fakt, že Slovensko sa stalo členským štátom Európskej únie, Severoatlantickej aliancie, je spolu, súčasťou Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, je členom Organizácie Spojených národov, ale že si uvedomujeme aj skutočnosť, že z týchto členstiev vyplývajú pre nás niektoré úlohy a povinnosti, okrem iného podieľať sa aj na mierových misiách vo svete. Takéto mierové misie organizuje Organizácia Spojených národov, Severoatlantická aliancia, ale aj Európska únia.
Boli sme zvyknutí, keď sme hovorievali o mierových misiách, že hovoríme o ozbrojených zložkách, že hovoríme o vojakoch, o policajtoch, o colníkoch. Vývoj ale preukázal, že nastoliť mierové pomery a pomáhať rozvíjať občianske spoločnosti, to je úloha nielen ozbrojených zložiek, ale stále viac aj civilných misií alebo civilných zamestnancov.
Téma, ktorá vyústila v návrh tohoto zákona, je teda staršieho dáta. Nie je to záležitosť ani tohoto mesiaca, ani tohoto roku. Prvým uceleným dokumentom bola Koncepcia účasti Slovenskej republiky v civilnom krízovom manažmente Európskej únie v júli 2005, ktorá naštartovala spoluprácu príslušných relevantných rezortných inštitúcií v danej oblasti.
Na túto koncepciu nadviazal návrh na zefektívnenie účasti civilných expertov v aktivitách krízového manažmentu mimo územia Slovenskej republiky, ktorý prijala vláda v januári v roku 2010. Teda návrh zákona priamo, je výsledkom uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 48 z 19. januára 2010, ktorým vláda uložila ministerstvu zahraničných vecí v spolupráci s ďalšími relevantnými ústrednými orgánmi štátnej správy tento návrh zákona vypracovať a predložiť. Je to teda komplexný rámec toho, ako postupovať v jednotlivých rezortoch, ktoré majú ambíciu, ale aj kapacitu, predovšetkým ľudskú, príslušných expertov podieľať sa na týchto mierových misiách.
Zákon nie je nijako obsiahly. Vymedzuje postavenie civilného experta, jeho prípravu, spôsob jeho vysielania, jeho postavenie a samozrejme, aj financovanie. A tým by som toto úvodné slovo aj skončil. To financovanie, samozrejme, znamená, že každý expert niečo stojí, ale výdavky na týchto expertov, ktorí budú vysielaní alebo pri ktorých je zámer ich na mierovú misiu vyslať, tieto náklady si relevantné rezorty plánujú vo svojich kapitolách, pričom vzniká koordinačný útvar, ktorý zabezpečuje to, aby experti boli vysielaní v súlade so zahranično-politickými prioritami. Ale rozpočtovo náklady týchto vysielaných expertov budú zabezpečovať jednotlivé rezorty v rámci svojich rozpočtových kapitol.
Pán predseda Národnej rady, všetko z mojej strany v úvodnom slove.

Ďakujem veľmi pekne. Mnohé príspevky boli pravdivé, len dovolím si povedať, nič neriešiace, nerelevantné. Ale z toho, čo ste hovorili, mám skôr dobrý pocit, že ste mi porozumeli, že nemusíte so mnou vo všetkom súhlasiť, ale že ste mi rozumeli.
Chcem sa vyjadriť len k dvom vystúpeniam, ktoré považujem za relevantné. Martin, my sme sa o tom nikdy nerozprávali, ale bola chvíľa, keď som ponúkol predsedovi Národnej rady, tu nie je, ale veď sa ho opýtate, že vybavím stretnutie s kancelárkou Merkelovou, ministrom financií Scheublem, že pôjdeme do Berlína a presvedčíme Nemcov, ak máme lepšiu hru. On to dobre vie. Najprv mi povedal, že dobre, o pár dní mi povedal, že to nemá význam. Že on vie, že Scheubleho ani pani Merkelovú nepresvedčí. Ale tak stojí otázka, presne takto stojí otázka. Keď Mikloš prišiel s tým, že vybaví lepší distribučný kľúč, no neboli sme si istí, ale sme do toho išli. A mohol by som dlho hovoriť, ako sme výrazne ovplyvnili aj názory na riadený bankrot, na automatické sankcie, na povinnú účasť súkromného sektora a ďalšie.
A za druhé relevantné vystúpenie považujem vystúpenie pána poslanca Viskupiča. Pán poslanec, je mi ľúto, že ani včerajšie kompromisy predseda SaS neprijal. Bol to dobrý kompromis. Bol to kompromis, kedy my sme vám ponúkali konsenzus. Rozumiete? Pri každej tranži ste mohli mať nohu medzi dvermi. Ja som vymyslel, že to bude finančný výbor, rozpočtový, hoci možno európsky je bližšie. Viete prečo som to vymyslel? Lebo máte pána Kollára predsedu finančného a rozpočtového výboru. Je tam trinásť členov - sedem je z koalície, šesť je z opozície. Vy máte dvoch. Mali ste nohu medzi dvermi? To je dôkaz, pán Viskupič, dôkaz. Ja mám rád niekedy aj subjektívne názory, aj emócie, ale to je dôkaz, pán poslanec, že SaS sa dohodnúť nechcela. Stranícka agenda. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená pani premiérka, pani poslankyne, páni poslanci, zrejme nepoviem nič objavné v úvode, keď pripomeniem, že v tejto budove, v tejto miestnosti diskutujeme rozmanité témy, ekonomické, sociálne, zdravotnícke, aj zahranično-politické. Niekedy sú celkom konkrétne, niekedy sú všeobecnejšie, niekedy aj stranícke, ale tu a tam prichádza na rokovací stôl aj téma, ktorá je naozaj veľmi univerzálnou, omnoho širšou, ako je téma rezortná alebo téma povedzme vysoko profesionálna, odborná.
Dodatok k eurovalu, ako sme si zvykli, je práve takouto témou. Témou, ktorá nie je ani rezortná, ani stranícka, ale dnes je nesmierne kľúčová. Kľúčová pre eurozónu, pre Európsku úniu, ale, ako sme počuli, aj pre Rusko, aj pre Spojené štáty, aj pre Čínu, pre G-20, doslova bez preháňania pre celý svet. A treba povedať, že epicentrom tejto témy je eurozóna, ktorej Slovensko je členom. A to je nepochybne dôkaz, že ide o kľúčovú, zásadnú tému, ktorá presahuje nielen rady koalície vo vzťahu k opozícii, ale presahuje, dovolím si povedať, aj obdobie jednej vlády, pretože má a bude mať veľmi vážny dopad aj na budúce generácie.
Myslím, že každý, kto len trošku sleduje dianie vo svete, vidí, ako sa dnes doslova spája celý svet v zápase s touto krízou. Ako intenzívne sa stretávajú lídri, ako často je spolu nemecká kancelárka s francúzskym prezidentom. Spájajú sa v úsilí zabrániť tomu najhoršiemu. Drastickému ekonomickému prepadu, dramatickému nárastu nezamestnaných ľudí, ale aj ohrozeniu našich vkladov, vkladov našich občanov. Niektorí majú viac peňazí v bankách, niektorí majú menej peňazí v bankách, ale pre každého je táto téma, dovolím si povedať, životne dôležitá.
Svet sa teda spája v úsilí zabrániť tomu najhoršiemu. A tak ako pozorujem aj zahraničnú tlač, tak ako počúvam na medzinárodných fórach a chodím tam pomerne často, tak to vidím aj tak, že svet sa spája nielen v úsilí, ale aj v konštruovaní nástrojov, ktoré tomu najhoršiemu by mali brániť a zabrániť. A ten tzv. EFSF alebo ochranný val je jedným z takýchto nástrojov, na použití ktorého sa doslova zjednocuje celý svet. Prečítajte si dnes americkú tlač, prečítajte si odborníkov ekonómov z obidvoch kempov - z demokratického aj republikánskeho. Vyslovene to vidieť zo dňa na deň ako sa aj odborný svet, aj politický svet zjednocuje v názore, že zrejme to nie je jediný nástroj účinný a možno aj nie najlepší, ale celkom isto do tejto chvíle nikto lepší neponúkol. A všetci hovoria, že nemôžeme sa prizerať samospádu. Toto je kľúčový problém dnešných dní.
Eurozóna zápasí o svoju záchranu. A zápasí aj o záchranu svojej meny, teda aj našej, slovenskej meny. Možno preženiem, a možno ani nie, keď poviem, že aj Európska únia zápasí. Ak nie doslova o svoju existenciu, tak nepochybne o svoju budúcnosť.
Nuž a len pripomeniem, že Slovenská republika je členom oboch týchto zoskupení, tak eurozóny, ako aj Európskej únie. Treba, aby sme si to povedali nahlas a jasne. Slovensko je členom najelitnejšieho európskeho klubu krajín. Nič lepšieho v Európe, dámy a páni, nemáme.
Je teda vo výsostnom záujme Slovenskej republiky, aby sme tento globálny zápas s krízou vyhrali. A samozrejme som presvedčený a myslím si, že to je aj morálne, ako hovoril pán poslanec Fořt, že Slovensko sa nemôže tomuto zápasu vyhnúť. My nesmieme z tohoto ihriska ani zbabelo, ani vypočítavo zutekať. To vždy a všetko za nás vybojuje niekto iný? Máme iba práva z členstva z toho elitného klubu, alebo sme prevzali dobrovoľne, s nadšením, s radosťou aj povinnosti, ktoré vyplývajú z tohoto klubu?
Dámy a páni, nevyhýbajme sa poctivým otázkam. A takto stojí dnes problém. Naozaj my Slováci jediní z tých sedemnástich zdupkáme a povieme, že ani to jedno percento nedáme?! O to viac, keď veľmi dobre viete, a bolo to želanie strany SaS, že v tejto chvíli už šestnásť ostatných krajín ratifikovalo. Veľmi dobre viete, ako tlačí čas. Chceli sme byť poslední, sme teda poslední, ale celá Európa - a obávam sa, že aj omnoho širšie - sa dnes pozerá na Slovákov, či majú charakter, či majú morálku, či majú odvahu, alebo majú len politické strany, ktoré sledujú jedinú vec, prieskumy verejnej mienky. Tak stojí dnes otázka. (Potlesk.)
Som si istý, že všetkým vám, bez ohľadu na to či sedíte v laviciach koaličných, alebo opozičných, je dnes jasné, že vôbec nerokujeme o Grécku, ani o Írsku, ani o Portugalsku, ani o Taliansku, nerokujeme ani o Španielsku. Rokujeme o existenčných a budúcich šanciach alebo nešanciach našej vlasti. O budúcnosti našich deti. O budúcnosti budúcich pokolení. Takto stojí dnes otázka. A ak, pán Fořt, má len čo len kúsok morálky v sebe, tak to môže vidieť v takomto konkrétnom, a som hlboko presvedčený, aj pravdivom obraze.
Je teda čas, aby sme si naozaj položili kľúčové otázky. Zásadné otázky. Ale je dôležité aj to, aby to boli otázky poctivé.
Pozorne som si vypočul predsedu parlamentu. Aj on sa pýtal. Napríklad sa opýtal, že keby sme urobili slovenskú zbierku na euroval, koľkože centov by vyzbierali Slováci. A hneď si aj odpovedal, že zrejme ani cent. Tak v tom momente som si povedal, že aj tak sa dá. Ale potom sa aj ja opýtam, keby sme tak náhodou urobili slovenskú zbierku na slovenský štátny rozpočet, koľkože centov by sme vyzbierali Slováci? Kebyže dane boli dobrovoľné, koľkože dane z príjmov by sme odviedli? Čiže áno, otázky je možné klásť, len je nesmierne dôležité, najmä v takýchto kľúčových okamihoch, aby to boli otázky pravdivé a poctivé.
Nemusíte so mnou súhlasiť, ale ja za takúto poctivú a pravdivú otázku považujem napríklad otázku: Udrží sa eurozóna? Bolo by dobré, keby sa udržala eurozóna? Udržíme spoločnú jednotnú európsku menu? Bolo by dobré, keby sme ju udržali? Je v záujme Slovenskej republiky zostať v eurozóne? Je v záujme našej vlasti zostať v Európskej únii?
A budem sa pýtať ešte ďalej. Mali by členovia klubov, elitných európskych klubov plniť podmienky a záväzky, ktoré vyplývajú z členstva v týchto kluboch? Dámy a páni, má Slovenská republiky záväzok ratifikovať ochranný val? Je v záujme Slovenska, aby zostalo kredibilnou alebo teda dôveryhodnou krajinou s dôveryhodnou vládou, s ktorou sa budú radi stýkať štátnici všetkých krajín? No a napokon, teda je poctivou aj otázka, keď už sme v tom najelitnejšom klube, aby sme aj my prispeli svojím dielom na tom ťažkom zápase na záchrane jednotnej európskej a teda aj slovenskej meny?
Panie poslankyne, páni poslanci, ak si len na jedinú z týchto otázok odpoviete kladne, tak potom musíme ochranný val a dodatok k nemu ratifikovať.
Ja som presvedčený, to je moje videnie, že odpovede na všetky tieto otázky sú áno. Je v našom záujme, aby sme ten zápas vyhrali, a aby sme zostali dôveryhodnou krajinou. Chcem vám pripomenúť, nebolo to tak dávno, v roku 1997 nás ministerka zahraničných vecí pani Albright označila za čiernu dieru Európy. Pamätáme sa? Krížom krážom sa písalo vo svetovej tlači black hole, nečítalo sa to dobre. Susedia boli roky v Severoatlantickej aliancii, my sme boli vylúčení. Česi, Poliaci, Maďari boli pozvaní rokovať o vstupe do EÚ. My sme boli vylúčení. Za sedem rokov sa nám podarilo vyhrabať. Dobehnúť zameškané. Akože sa vtedy Európa postavila k tejto čiernej diere? Tak, že nám nechali voľnú stoličku. Tak, že vymysleli takzvanú skupinu na vysokej úrovni. Neviem, či Ján Figeľ neviedol za Slovensko túto skupinu, aby sme mohli dobehnúť obrovské manko za Čechmi, Poliakmi, Maďarmi. Pomáhali nám ako blázni. Ten hnusný Brusel. Aby sme dobehli. Aby sme zatreli tu čiernu dieru. Za málo rokov sa nám to podarilo. A jediní z Vyšehradskej štvorky sme boli schopní o ďalších päť rokov vstúpiť do eurozóny. To nebolo za odmenu. To nebolo za to, že sme iba chceli. To bolo za to, že sme boli schopní, že sme splnili kritériá, že sme pri tom neklamali, preto nám dovolili vstúpiť do tohoto najelitnejšieho klubu. A zrazu som čítal vo svetovej tlači, že Slovensko nie je žiadnou čiernou dierou, ale tigrom Európy. Ešte v roku 2007 sme mali hospodársky rast najvyšší v celej Európskej únii. Prišli významné investície. Ľudia mali viacej roboty. O tom všetkom je projekt znovuzjednotenia Európy. Ten projekt je ešte omnoho viac. Je o bezpečnosti našich krajín. Je o bezpečnosti nášho kontinentu. Preto sme tak veľmi chceli.
Takže, pani poslankyne, páni poslanci, škriabali sme sa veľmi ťažko. A ja si veľmi živo spomínam na stretávania s ľuďmi na uliciach, vo fabrikách, alebo s lekármi. Nebolo nám ľahko, ale sme sa vyškriabali. A vyškriabali sme sa veľmi vysoko.
Dnes by mi bolo veľmi ľúto, keby sme sami sa vrhli do priepasti. Bolo by mi to ľúto a bolo by to nezodpovedné.
Nemali by sme tomu dovoliť. Nemali by sme sami seba vytlačiť na okraj európskeho diania. Kto sa potom bude s nami rozprávať? Všimli ste si, že sa s nami rozprávajú? Všimli ste si, že keď sme boli predsedníckou krajinou V-4 a pani premiérka pred každým summitom pozvala najvyššieho európskeho predstaviteľa, že vždy prišiel? Že v Bratislave si podávajú kľučky špičkoví politici a štátnici? Že sa nás pýtajú na názory, čo sa deje v Bielorusku, na Ukrajine, v Moldavsku, v Srbsku? Aj nás rešpektujú.
Vieme vybaviť lepší distribučný kľúč. Vieme obhájiť svoju pozíciu voči Kosovu, hoci sme len piati. Máme názor. Rešpektujú tento názor. Budú nás aj ďalej? Aj potom? A budú sa nás pýtať?
Panie poslankyne, páni poslanci, nemal by som čisté svedomie, keby som vás nepoprosil, nedovoľme, aby sa Slovensko znovu stalo čiernou dierou Európy. To mala tá cesta potom zmysel? Tá obrovská bolesť našich ľudí? Tá obrovská námaha? Nedovoľme to, aby sme sa sami z vlastnej pýchy, kvôli straníckym preferenciám, kvôli straníckej agende vytlačili na okraj európskeho politického diania! (Potlesk.)
No a celkom na záver. Často v politike premýšľam, najmä keď sú ťažké rozhodovania, ako treba rozhodovať. Od začiatku sa držím takej hierarchie, s ktorou som si porozumel. Najprv Slovensko, samozrejme dnes aj Európa, potom moja politická strana, a potom ja sám.
Myslím, že aj z toho, čo povedal kolega Mikloš, čo povedala pani premiérka, ale aj iní, vyplýva, že v záujme Slovenska je to, aby sme naše záväzky dodržali. Stačí, keď budeme naozaj myslieť na záujmy našej vlasti a na budúcnosť Európy a našich deti v nej.
Cítim ešte jednu povinnosť voči poslancom, ktorých podpore sme sa doposiaľ tešili. Pán poslanec Droba sa opýtal, prečo sme spojili hlasovania? Myslím, že aj pán poslanec Chren. Myslím si, že aj ľuďom azda sa patrí to zreteľnejšie povedať, prečo som ja privítal rozhodnutie pani premiérky a prečo som dnes na vláde za to spojenie hlasoval. Pán Droba, viete prečo? Lebo val musí prejsť. Lebo je to moje hlboké presvedčenie. Lebo je to hlboké presvedčenie troch zo štyroch koaličných partnerov. Pán Droba, je vás nechcem uraziť. Ani nežartujem. Ja len hovorím v tomto prípade fakty. Aj Bugár, aj Figeľ, pani premiérka predovšetkým, aj ja sme presvedčení, že to je kľúčová životná vec pre našu vlasť. Zoberte to, prosím, na vedomie. Nemusíte súhlasiť, len to zoberte na vedomie. Chcem, aby ste mi porozumeli. A tak sa vás pýtam: Ak naozaj sa nemáme hanbiť po Európe, ak na rokovaniach nám nesmú klásť otázky - Hej, Slováci, ste súhlasili, a bude to platiť aj zajtra? - tak val musí prejsť. Tak ako prešiel vo všetkých ostatných krajinách eurozóny. A teraz je, vy, pán Droba, hovoríte jediní nie a nebudeme hlasovať. A znovu platí, že ja hovorím ako minister zahraničných vecí, jeden z členov vlády, a hovoria to aj ďalší a je nás jasná väčšina, že musí prejsť. Tak mi, pán Droba, pomôžte pochopiť, ako mám ten val s kolegami a predovšetkým s pani premiérkou pretlačiť? Môžem žiadať od opozičnej strany, aby nám helfla, keď tu a tam nám to nevyhovuje? Aj pani Merkelová si najprv zjednala poriadok v koalícii, potom mohla čakať, že budú hlasovať aj socialisti, aj zelení. Pán Droba, preto. Rozumiete? Nemusíte súhlasiť, ale na toto máte, som si istý, aby ste to pochopili. (Smiech a potlesk v sále.)
Poviem to po slovensky, musíme politicky zaplatiť, lebo ste nás k tomu dotlačili. A mne je to veľmi ľúto. Viete prečo? Lebo aj preto, lebo ma moja práca veľmi baví. A rád by som v nej pokračoval.Takže, keď som hovoril v strede môjho vystúpenia, že tie otázky dnes viac ako inokedy by mali byť poctivé, si myslím, že netreba sa pýtať, prečo pani premiérka navrhla a ja som hlasoval s ďalšími za spojenie. Lebo inak sa nedá, pán poslanec. Bez tejto politickej ceny, do ktorej ste nás vy dotlačili, nebudú hlasovať. Nebudú hlasovať. A zahlasujú len vtedy, keď zaplatíme.
Pán Fořt, to je morálka, rozumiete? Ste sa jej dovolávali. Toto je v praxi morálka. Je morálne byť päťdesiatjeden týždňov v roku vo vládnej koalícii a na jeden si odskočiť do opozície? Vtedy, keď sa mi to hodí pri naháňaní politických bodov? Pán Fořt, je toto morálne? Morálne je zaplatiť. A poviem to ešte raz. Je mi nesmierne ľúto, že zaplatíme takúto cenu.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. Začnem od konca, aby som nezabudol. Myslím si, že ešte dnes budete počuť, že téma straníckeho klientelizmu v súvislosti s daňovým úradom v Košiciach je totálny nezmysel. Na základe čísel a konkrétnych argumentov – totálny nezmysel. Ponuka, ktorá sa presadila, bola o desiatky percent, bezmála o 50 % lacnejšia. To je presne ten dôkaz, čo všetko vy si dovolíte urobiť. Ako cynicky dokážete narábať s číslami. Je to odporné. A budete to mať dokázané.
Veľmi stručne k jednotlivým vystúpeniam. Len k takým, čo majú vecný obsah.
Pani Zmajkovičová, to, či je pani premiérka schopná-neschopná, neposúdite ani vy, nakoniec ani ja, posúdia voliči.
Pán Ondruš, áno. Moje reči o dvojnásobných platoch boli populizmom. Vtedy som začínal. A dnes by som bol omnoho opatrnejší. (Smiech v sále.) Na iné nemáte. Na inú reakciu vy nemáte.
Pán Číž, trošku som zosmutnel, keď som vás počúval, lebo primát najnepopulárnejšieho som už dávno stratil a som trošku ponervózny, lebo o chvíľu ma predbehne aj pán Robert Fico. Už to tak vyzerá.
No, pán Maďarič, nepodarí sa. Naozaj sa nepodarí. To sú trápne pokusy vrážať klin medzi nás. To sa nepodarí, ale mám pre vás tajomstvo. A možno pán Fico tomu bude lepšie rozumieť. Ja som neštudoval, čo bolo dnes medializované, ale pred schôdzou som si bol zabehať dvanásť kilometrov na Devínskej kobyle, uhm, za 59 minút. Preto mám takú dobrú náladu. (Smiech v sále.)
Ďakujem veľmi pekne.