Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, nazdávam sa a som presvedčený dokonca, že regulácia sieťových odvetví, odvetviach už teraz, ale najmä po implementácii tretieho energetického balíčka presahuje a bude presahovať rámec a celkové kompetencie ministerstva hospodárstva. Myslím, že to bude tak objektívne, pretože sú veľmi silné veci, ktoré bude treba do celého systému pri tej implementácii zaviesť.
Musím zareagovať na pána, nášho nového kolegu, Chrena, no o tej nezávislosti toho zloženia rady svedčí alebo svedčia rozhodnutia z roku 2005 pri zvýšení cien, ktoré súdy zrušili. A to zvýšenie bolo preto, že ten, tá rada alebo úrad nezávislým nebol.
Ako tu už povedal kolega Jahnátek, aj kolega Glváč, už od septembra minulého roka sa tu deje mimoriadne dôležitá snaha o personálne ovládnutie národného energetického regulátora. Hovorilo sa o tom v návrhu, ktorý bol daný 10. alebo predložený 10. septembra vtedy do medzirezortného pripomienkového konania, ktorého obsahom malo byť vlastne zrušenie rady a uľahčené dosadenie vlastného človeka do vedenia regulačného úradu. Návrh neprešiel. Oproti tomuto návrhu, ale má jednu prednosť vo vzťahu k legislatívnemu procesu, že bol v medzirezortnom pripomienkovom konaní a možno preto, že bol takto zastavený, potom tento dnešný nebol.
Bolo tu hovorené aj o tom, že na minulej schôdzi nasledoval ďalší návrh v takej istej filozofii, predložený prostredníctvom poslanca Jurčíka. Len pripomeniem, že po búrlivej rozprave a výhradách nielen nás z opozície, ale aj z koalície, návrh neprešiel. Pozoruhodná, ale bola snaha pretlačiť tento návrh do druhého čítania. Asi to bola silná káva pre tú časť koalície, ktorá pochopila, čo sa asi deje na pozadí týchto zámerov a aké sú ciele.
Chcem vám dať do pozornosti, vážené kolegyne, kolegovia, že každý, kto si dôsledne preštuduje spomínaný návrh pod tlačou 227 a tiež predkladaný návrh zákona, ten dnešný, dôjde k záveru, že oba pochádzajú s najväčšou pravdepodobnosťou z tej istej dielne. Okrem iného tomu nasvedčuje úplná totožnosť podstatnej časti doložky zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Do poslednej bodky je opísaná problematika úpravy návrhu právneho predpisu v práve Európskej únie. A na 100 % sa kryje aj základná taktika pod rúškom potreby prebratia novej energetickej legislatívy Európskej únie, vytvoriť cestu k personálnym zmenám a ovládnutiu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Rovnako sa kryje oddelené riešenie personálnych súvislostí a naopak, ignorovanie prevažnej väčšiny zmien vyplývajúcich z tzv. tretieho energetického balíčka, ktorý som už spomenul. Takže pri uvedení tohto návrhu sme si vlastne vypočuli druhý diel v podaní pána ministra na tú istú tému.
A čo je paradox, novelizácia zákona o regulácii sieťových odvetví nie je vôbec v pláne legislatívnych úloh vlády pre rok 2011, napriek povinnosti implementovať novú energetickú legislatívu únie a samozrejme z toho vyplývajúceho aj postavenia úloh národného regulátora. Preto aj tento návrh je označený ako iniciatívny.
Položím otázku. Nikoho netrápi, že v súčasnosti nie je možné na Slovensku uskutočňovať cenovú reguláciu v súlade s právom Európskej únie, pretože do 3. marca nebola prebratá nová energetická legislatíva únie? Zdá sa, že nikoho netrápi ani splnenie podmienok pre začatie konania proti Slovenskej republike o porušení zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa jej čl. 258 až 260. A naopak, od jesene prebieha boj aj nelegislatívnymi aktivitami. Média v danej súvislosti priniesli veľa informácií a niektoré sme v citáciách uviedli aj na minulej schôdzi.
Vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, čo sa udialo v predmetnej oblasti po neschválení návrhu zákona predloženého kolegom Jurčíkom? Podľa mojich informácií a potvrdil to dnes môj kolega Jahnátek, regulačná rada, tak ako jej vyplýva zo zákona, predložila na vládu alebo vláde návrhy na vymenovanie predsedu a podpredsedu Úradu pre regulácie sieťových odvetví. Návrhy si môžte pozrieť, sú zavesené na internete.
Dovoľujem si poznamenať, že najväčšia oficiálna kritika, tak to bolo povedané aj pri predložení tejto novely, bola smerovaná práve proti nepredloženiu takéhoto návrhu a výkonu funkcie predsedu úradu, predsedov Rady pre reguláciu sieťových odvetví a o takéto tvrdenia sa opieral na minulej schôdzi aj kolega Jurčík. V prekladacej správe k tomu návrhu je možné takisto sa zoznámiť so skutočnosťami. Návrhy neboli do dnešného dňa zaradené na rokovanie vlády, reakcia však prišla v podobe tohto prerokovávaného návrhu, teda nie väčšia nezávislosť energetického regulátora, ako to vyžaduje právo Európskej únie, ale väčšia závislosť od parlamentnej väčšiny a nepriamo aj od vlády.
Ako tu už bolo povedané mojimi kolegami, návrh zákona je bez medzirezortného pripomienkového konania, bez prerokovania v legislatívnej rade vlády, ale s návrhom bol predložený na skrátené konanie, ktoré vláda neprijala. Problém asi spočíva v tom, že v tých predložených návrhoch, ktoré sú na vláde, nie je podaný návrh na tú správnu osobu. A z toho dôvodu je potrebné aj meniť zákon. Ak berieme do úvahy smernicu Európskeho parlamentu a Rady pod č. 2009/72/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, môžeme urobiť záver, že návrh zákona je v rozpore s právom Európskej únie, a to s týmito menovanými smernicami.
Návrh nezohľadňuje podmienky kladené pre regulačný úrad z uvedených smerníc, resp. je v priamom rozpore s ich zásadnými ustanoveniami. Ako som už uviedol, a tak to bolo tu aj povedané, návrh reaguje alebo navrhuje len nový spôsob vymenovania predsedu úradu a podpredsedu úradu. Navyše vzhľadom na politické zastúpenie vo Výbore Národnej rady pre hospodárstvo, ktorý má navrhovať predsedu, nemožno zaručiť nestrannosť a politickú nezávislosť kandidáta na predsedu úradu. Ale to sme zažili aj pri prerokovávaní zákona o prokuratúre.
Je teda zrejmé, že by post predsedu a podpredsedu úradu sa stal predmetom politických dohôd s následným politickým vplyvom na činnosť a rozhodovanie úradu, možno do toho stavu, ktorý tu bol v roku 2005. Pokiaľ ide o predsedu úradu, smernice jednoznačne ustanovujú dĺžku jeho funkčného obdobia, a to v rozsahu 5 až 7 rokov s možnosťou jedného predĺženia, taktiež taxatívne vymedzujú aj podmienky pre odvolanie predsedu úradu. Nakoľko ide v zmysle práva Európskej únie o novú úpravu, súčasne platný zákon o regulácii tieto ustanovenia smerníc samozrejme nezohľadňuje. Je preto podľa môjho názoru v rozpore s týmito smernicami, keď novela zákona o regulácii rieši len zmenu v spôsobe menovania predsedu úradu, ale vôbec netransponuje ustanovenie smerníc týkajúcich sa k dĺžke jeho funkčného obdobia a dôvody pre jeho odvolanie z funkcie. Opakujem, že neberú do úvahy tieto ustanovenia.
Dovolím si tu podotknúť ešte jeden fakt. Podľa rozsudku Súdneho dvora vo veci C - 129/96, je členský štát povinný zdržať sa prijatia opatrení, ktoré by mohli vážne ohroziť dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou, a to už počas plynutia transpozičnej lehoty. Keďže lehota na transpozíciu smerníc už uplynula 3. marca 2011 a nikto o tom tu nehovorí okrem nás, zákonodarca by sa mal v súčasnosti zamerať predovšetkým na zabezpečenie ich právne perfektnej transpozície a zdržať sa takých legislatívnych riešení, ktoré s ustanoveniami smerníc nesúvisia alebo sú s nimi dokonca v priamom konflikte.
Zo základnej teórie komunitárneho práva a z judikatúry Európskeho súdneho dvora vyplýva priamy účinok a priama použiteľnosť smerníc v rámci právneho poriadku členského štátu v prípade, že členský štát neimplementuje smernicu včas alebo, ak ju implementuje, nesprávne.
Celkove zvolený postup, a to, čo sa tu odohráva už od septembra minulého roka, predsa len dáva určitú logiku. Zdá sa, že veľkosť témy transpozície tretieho energetického balíčka prerástla vedenie ministerstva hospodárstva a vzhľadom k tomu asi aj preto nebol splnený záväzný termín transpozície do 3. marca 2011 a možno aj preto je na funkciu štátneho tajomníka ministerstva navrhnutý človek z energetických štruktúr Európskej komisie. Možno aj to je dôvod pozitívny.
Dovolím si tu povedať aj niektoré alebo poukázať na niektoré riziká. Možno, že všetci aktéri ohľadne regulácie v sieťových odvetviach si zároveň uvedomujú i veľké možnosti, ktoré pri novom usporiadaní sektora energetiky môžu byť viac-menej výhodné pre štát alebo naopak pre zahraničných akcionárov, prípadne rôznych sprostredkovateľov a medzičlánkov.
Hovorím to tu celkom otvorene, pretože vždy pri takýchto veľkých zmenách si každý, ako sa hovorí, hľadí svojho. Ja chcem podotknúť, že my, čo sedíme v tejto sále, aj vy, pán kolega nový, ktorý sa tu stále škeríte, by sme asi pravdepodobne mali stáť na strane toho verejného záujmu, pretože tie svoje záujmy si monopoly samozrejme riešia po svojom a pre seba.
Chcem upozorniť, že v krajnom prípade je pri rešpektovaní a uplatnení tretieho energetického balíčka možná aj doprivatizácia s odvolaním sa na legislatívu Európskej únie a nemaľujme si to, ako sa hovorí na bielo. Práve lobistické aktivity súvisiace s riešením tzv. vertikálne integrovaných podnikov možno budú predstavovať najväčšie ohrozenie verejných záujmov, pretože bude existovať riziko zneužitia opatrení Európskej únie na oddelenie obchodných, dodávateľských a výrobných činností od sieťových, predovšetkým vo vzťahu k plynárenskému priemyslu, ale aj iným.
Dovolím si tiež podotknúť, že ak za prvej Dzurindovej vlády bola hrozienkom v oblasti energetiky privatizácia SPP a energetických distribučných podnikov, v druhej Dzurindovej vláde privatizácia Slovenských elektrární, za vlády Ivety Radičovej môže byť tým hrozienkom práve, alebo to hrozienko práve výber spôsobu realizácie opatrení vyplývajúcich z tretieho energetického balíčka. Myslím to úprimne, pretože každý bude hájiť samozrejme svoje záujmy. Netreba tajiť ani to, že existujú už také náznaky informácií, že sa už dejú tieto zámery.
Ak sa, ak ste sa, pán minister, na ministerstve, alebo ak ste, pán minister, na ministerstve zistili, že nezávislejší a autonómnejší národný regulátor bude mať väčšie kontrolné právomoci a bude viac vidieť do ekonomických tokov, pretože bude mať skutočne veľmi široké právomoci, tak možno aj tieto zámery, ktoré sú v súvislosti s pokusom alebo zámerom ovládnutia národného regulátora personálne, možno vychádzajú aj z tohto.
V závere chcem zvýrazniť, že tento posledný polrok predstavuje podľa nášho názoru veľmi nešťastný zásah do existujúceho regulačného rámca, ktorý sa v Slovenskej republike tvoril postupne. V tomto kontexte a chcem sa ospravedlniť, že budem dosť expresívny, doteraz z uvedeného doslovne komicky zaznieva cieľ vládneho programu vyvinúť úsilie na minimalizáciu politického a verejného vplyvu na Úrad pre reguláciu v sieťových odvetviach a zabezpečenie odbornej profesionality. Nazdávam sa, že tento návrh alebo táto novela je krokom späť.
Záverom, realite biznisu pravdepodobne ustupuje a je to všetko pred nami, možno ustúpi aj ilúzia o novej politickej kultúre. A čo sa týka transpozície energetickej legislatívy Európskej únie, nazdávam sa a vidieť to aj podľa toho, čo je dnes predložené, tiež musela ustúpiť z tejto cesty, zatiaľ.
Vzhľadom k uvedenému dávam dva návrhy, pripájam sa k tomu procedurálnemu nepokračovať v prerokovávaní predmetného bodu programu a po druhé, dovolím si, odovzdám potom spravodajcovi.
Po druhé, návrh na prijatie uznesenia podľa § 128 zákona o rokovacom poriadku, ktorým by Národná rada Slovenskej republiky požiadala vládu Slovenskej republiky o neodkladné predloženie správy o transpozícii a vykonaní opatrení vyplývajúcich z tretieho energetického balíčka Európskej únie s dôrazom na
za a) základné otázky a termín transponovania a vykonania smerníc tvoriacich tretí energetický balíček Európskej únie,
po b) navrhovaný spôsob oddelenia dodávateľských a výrobných činností od sieťových činností vertikálne integrovaných podnikov a
po c) navrhovaný spôsob riešenia vlastníctva prepravnej siete zemného plynu a prenosovej sústavy.
Tento návrh uznesenia podávam z toho dôvodu, že do 3. marca mala Slovenská republika implementovať alebo uskutočniť transpozíciu smerníc a vlastne aj obsahu tretieho energetického balíčka do našej legislatívy. Ďakujem.
