Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, všetky politiky, tak aj hospodárska politika, zvlášť politika v oblasti energetiky sa dajú robiť, samozrejme, rôznymi spôsobmi či už vo verejnom záujme alebo v záujme investorov alebo terajších vlastníkov energetických podnikov. Veľmi zásadným spôsobom takisto, a to chcem povedať, my, naša strana, nepovažujeme strategické podniky a zvlášť podniky, ktoré majú prinášať tvorením...
Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, všetky politiky, tak aj hospodárska politika, zvlášť politika v oblasti energetiky sa dajú robiť, samozrejme, rôznymi spôsobmi či už vo verejnom záujme alebo v záujme investorov alebo terajších vlastníkov energetických podnikov. Veľmi zásadným spôsobom takisto, a to chcem povedať, my, naša strana, nepovažujeme strategické podniky a zvlášť podniky, ktoré majú prinášať tvorením zdrojov a príjmov vyššiu životnú úroveň občanov, za privatizovateľné, to znamená, takú privatizáciu nepovažujeme za konanie vo verejnom záujme, ale proti záujmu štátu a jeho občanov. To je k tomu, aby to bolo úplne jasné.
Minulý rok bol rokom, keď boli rôzne pokusy ministerstva hospodárstva, najskôr, ako ovládnuť ÚRSO, a potom, samozrejme, nejakým spôsobom sa vysporadúvať s požiadavkami na implementáciu 3. energetického balíčka. Z tohto miesta som pri prerokovávaní aj novely zákona o ÚRSO, ale aj potom v prvom čítaní zákona o energetike a zákona o regulácii sieťových odvetví vyzýval pána ministra, aby konal vo verejnom záujme a stiahol z rokovania tieto návrhy zákonov, pretože ich obsah, zameranie a potom, samozrejme, aj potreba implementácie aj do istých iných právnych aktov nie sú vo verejnom záujme. Bolo to brané len ako taká rečnícka možno výzva, nebolo to brané vážne.
Čo ma prekvapilo. Z iniciatívy ministerstva hospodárstva minulý týždeň médiá zaplavila informácia o hrozbe sankcií Slovenskej republike v prípade neschválenia vládnych návrhov zákonov o energetike a o regulácii v sieťových odvetviach. A nakoľko sa jedná o zákony, ktoré majú skutočne veľmi vážnu väzbu, hovorím o oboch zákonoch súčasne. Podľa vyjadrenia tu prítomného pána ministra na vine sú poslanci Národnej rady, pre svoj postoj alebo pre postoj poslancov Národnej rady hrozí zrazu Slovenskej republike pokuta od Európskej únie.
Pokúsme sa, dámy a páni, na chvíľu opustiť predvolebnú kampaň a venujme sa faktom.
Povinnosťou Slovenskej republiky bolo do 3. marca minulého roka premietnuť do národnej legislatívy novoprijaté predpisy Európskej únie tzv. 3. energetického balíčka. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky si túto povinnosť nesplnilo. A k uvedenému termínu sa ani len neuskutočnilo pripomienkové konanie k príslušným právnym predpisom. To je fakt. Aj počas tohto transpozičného deficitu sa ministerstvo skôr zameralo na opakovaný pokus o personálne obsadenie a ovládnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a o zmenu a doplnenie niektorých zákonov, dokonca v skrátenom legislatívnom konaní, pretože to bolo zdôvodnenie, ako predchádzať vzniku škôd. Podľa môjho názoru, a tak som to počul v tejto rozprave doteraz, ministerstvo hospodárstva podcenilo skutočnosť, že realizácia opatrení vyplývajúcich z 3. energetického balíčka predpokladá uskutočnenie dôležitých časovo termínovaných, systémových a organizačných zmien v sektore energetiky, ktoré možno aj z hľadiska celkového obsahu a najmä dosahu a dôsledkov sú možno druhé najvýznamnejšie v energetike po privatizácii.
Aby som vám osviežil pamäť, dovolím si prečítať, pokúsim sa o to presne, čo som tu povedal pri prerokovávaní týchto návrhov, ktoré pán minister predkladal. Zacitujem teraz zo svojho vystúpenia: „Veľkosť témy transpozície 3. energetického balíčka prerástla vedenie Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. A termín transpozície k 3. marcu, ktorý bol záväzný, nesplnilo. Predstavitelia ministerstva si zároveň „uvedomili“ veľké obchodné možnosti pri novom usporiadaní sektora ekonomiky, ktoré môžu byť viac alebo menej výhodné pre štát alebo, naopak, pre zahraničných akcionárov, príp. rôznych sprostredkovateľov a medzičlánky. V krajnom prípade je možné zvoliť aj cestu doprivatizácie s odvolaním sa na legislatívu Európskej únie. Práve lobistické aktivity súvisiace s riešením tzv. vertikálne integrovaných podnikov predstavujú najväčšie ohrozenie verejných záujmov. Existuje veľké riziko zneužitia opatrení Európskej únie na oddelenie dodávateľských a výrobných činností od sieťových činností predovšetkým vo vzťahu k Slovenskému plynárenskému priemyslu. Ak za prvej Dzurindovej vlády bola hrozienkom v oblasti energetiky privatizácia SPP a energeticky distribučných podnikov, druhej Dzurindovej vlády bola hrozienkom v oblasti energetiky privatizácia Slovenských elektrární, za vlády Ivety Radičovej najväčší priestor pre korupciu existuje práve pri výbere spôsobu realizácie opatrení vyplývajúcich z 3. energetického balíčka. Opakujem, je možné zvoliť aj rozdelenie SPP, prípadnú privatizáciu prepravy zemného plynu alebo iné skryté ohrozenie verejných záujmov v plynárenstve a elektroenergetike. Predstavitelia ministerstva tiež zistili v tomto procese, že nezávislejší a autonómnejší národný energetický regulátor bude mať väčšie kontrolné právomoci, viac vidieť do ekonomických tokov v energetike, uskutočňovať certifikáciu a tiež uskutočňovať certifikáciu veľkých energetických podnikov. Dokonca bude môcť nariadiť podnikom uskutočnenie investície do energetickej infraštruktúry.“ Toľko som zacitoval z môjho vystúpenia, ktoré som tu predniesol vtedy, keď sme hovorili o vážnosti potreby transpozície smerníc Európskej únie. Priznám sa, s rozčarovaním som vtedy prijal také spupné a povýšenecké úsmevy kolegu Chrena, musím mu to povedať úplne priateľsky, keď sa mi vysmial do očí, že žiadne sankcie z Európskej únie nám nehrozia, že to len my strašíme a že to vôbec nie je pravda a že vyrábame tu, neviem, ako to vtedy doslovne povedal, niečo umelé. Dnes som počul, že to je úplne inak a že čo všetko nám hrozí. Takže aj z tohto si treba, ako sa hovorí, vysvetliť mnohé vystúpenia, ktoré sú tu prednesené pri rôznych príležitostiach.
Na tento stav a na tie riziká som upozornil v pléne v marci 2011 po vystúpení k spomínanému vládnemu návrhu novelizácie regulačnej novely. A zároveň som predložil návrh na prijatie uznesenia Národnej rady, ktorým by parlament požiadal vládu o predloženie správy o spôsobe, termíne transpozície a ďalších kľúčových otázkach. Zo záznamu je možné, samozrejme, zistiť, že je to tak, že som takýto návrh predložil. Spoločný spravodajca zo strany SaS, ktorý uvádzal hlasovanie, tento návrh, túto moju požiadavku a oficiálny návrh zmietol pod koberec akoby neexistoval. Dá sa to, samozrejme, overiť.
Čo chcem ďalej zvýrazniť. V júni minulého roku spolu s pánom podpredsedom Národnej rady Robertom Ficom sme podali návrh na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k zabezpečeniu záujmov Slovenskej republiky pri uskutočnení opatrení vyplývajúcich z 3. energetického balíčka Európskej únie. Robili sme tak preto, že sa nekonalo. Robili sme to aj preto, aby sa skutočne otvorila vážna diskusia o veľmi dôležitých témach, o náročných procesoch, ktoré s tým súvisia, a aby sa po zrelom ujasnení dosahov prijali legislatívne riešenia, rozhodnutia, ktoré nie je potrebné prijímať v časovej tiesni, tak ako ste ju doviedli do tohto času. Tento predmetný návrh pod tlačou 411, hoci sme ju predložili v júni 2011, nebol prerokovaný, pretože bol vždy odkladaný ako poslanecký návrh dovtedy, až vláda, samozrejme, padla a ten význam už nie je taký.
Chcem zároveň k tej legislatíve povedať pár slov. Vieme všetci, že 16. augusta ministerstvo hospodárstva predložilo do medzirezortného pripomienkového konania návrh zákona o energetike a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii sieťových odvetví. Možno viete, možno neviete, niekoľko hodín pred skončením termínu na pripomienkovanie portál právnych predpisov zverejňoval 1 031 vznesených pripomienok, z toho 478 zásadných. Celkový rozsah toho stiahnutého materiálu predstavoval 237 strán tabuliek. Ak mám správne informácie, tak môžem potvrdiť, že celkový počet pripomienok dokonca narástol na 1 300. Asi to poznáte. Výkonná moc totiž na druhý deň po skončení medzirezortného pripomienkového konania návrh zákona aj so vznesenými pripomienkami radšej stiahla z portálu právnych predpisov. Je to známe vec. Tento návrh zákona odmietla aj Legislatívna rada vlády. Taký bol nelichotivý stav a zároveň taká bola odpoveď, prečo sú problémy. Neskôr bol materiál rozdelený do dvoch samostatných vládnych návrhov, už spomínaných zákonov o energetike a o regulácii v sieťových odvetviach.
Pri prvom čítaní o týchto dvoch návrhoch zákonov som vzniesol námietku. Keďže týmito zákonmi by mohli vzniknúť závažné dopady na hospodársky a sociálny rozvoj Slovenskej republiky, odvolaná vláda schválila na rokovanie Národnej rady predloženie spomínaných vládnych návrhov zákonov. Je to už jasné? Povedal to aj kolega Janiš, aj kolega Jahnátek, že ich prípadné prijatie bude predstavovať zásadnú zmenu vplyvu štátu v energetických podnikoch, kde vlastnil väčšinový podiel akcií štát, a výpadky v príjmoch štátneho rozpočtu, napr. aj automatickým udeľovaním licencií zahraničným podnikateľom v energetike.
Dámy a páni, nemožno prehliadať ani fakt, že v tom druhom návrhu, ktorý je novelou, nemožno prehliadať ani ohrozenie nezávislosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a, samozrejme, aj to, že sa tu eliminuje úloha prezidenta republiky pri menovaní jeho predsedu, teda zasahuje sa aj do ústavných práv prezidenta.
Z ďalších negatívnych dopadov len pre ilustráciu uvediem spôsob zmeny vykonania cenovej regulácie zavedením tzv. korekčného faktora, hovorilo sa aj v prvom čítaní o tom, ktorý priamo v zákone má výrazne posilniť priestor energetických podnikov na tvorbu zisku a v porovnaní s doterajším stavom zhoršiť pozíciu odberateľov energií, s čím súvisí nárast cien. To, že je to tak, je asi tiež nesporné.
V každom prípade sa teda jedná o legislatívne riešenia závažných otázok v hospodárskej oblasti s nesmiernym dosahom na oblasť sociálnu.
Podľa môjho názoru dosluhujúca vláda týmto ignoruje vylúčenie pôsobnosti rozhodovať o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky v zmysle ústavného zákona č. 356/2011 Z. z. V daných súvislostiach si dovolím poznamenať, že podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky pod spisovou značkou PL. ÚS 1/96 za zásadné opatrenia na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky (čl. 119 písm. d) ústavy) možno považovať všetky opatrenia, ktoré majú mimoriadny význam pre hospodársku a sociálnu politiku Slovenskej republiky z hľadiska jej dlhodobého rozvoja. Okrem toho za zásadné opatrenia na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky možno označiť aj také opatrenia, ktoré majú zásadný význam pre riešenie konkrétnej situácie dôležitej pre hospodársku alebo sociálnu politiku Slovenskej republiky. To znamená, z vecného a odborného hľadiska bola tu zdôvodnená nedokonalosť týchto dvoch zákonov, týchto dvoch návrhov. A ja k tomu pridávam aj legislatívnu, a pritom ešte aj ústavnú blokáciu, ktorá vyplýva aj z tohto nálezu Ústavného súdu, ale aj z novely ústavy, ktorá bola prijatá.
Chcem informovať Národnú radu, že som v tejto súvislosti a na základe týchto skutočností po tom, ako zákony prešli do druhého čítania, informoval o prekročení poverenia dosluhujúcej vlády pri rozhodovaní o zásadných otázkach v energetike listom aj pána prezidenta Slovenskej republiky.
Dámy a páni, o kvalite oboch predkladaných návrhov veľa napovedá nielen to, čo odznelo teraz v rozprave, ale aj výsledky prerokovávania týchto zákonov vo výboroch Národnej rady. Ústavnoprávny výbor neprijal k nemu platné uznesenia. Pokiaľ ide o výbor pre hospodárstvo, bola tu daná informácia od pána predsedu tohto výboru. Nechcem tu citovať pána Janiša, tak ako to priniesli agentúry, ale hádam len toľko poviem, že aj podľa jeho názoru sú tieto zákony šité horúcou ihlou a asi nie je možné v druhom čítaní tieto zákony opraviť tak, aby slúžili vo verejnom záujme.
Dámy a páni, nie je celkom obvyklé, aby vládne návrhy takto vyhoreli v legislatívnom procese. Toto je skutočne, by som povedal, školská ukážka, že tieto nároky, ktoré si vyžadovali implementáciu 3. energetického balíčka, naozaj prerástli schopnosti a úroveň ministerstva hospodárstva. Preto znovu navrhujem, aby zákon bol vrátený na dopracovanie a potom predložený v širšej možno politickej a spoločenskej dohode do Národnej rady. Ďakujem.
Skryt prepis
