Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

14.12.2011 o 11:05 hod.

RSDr.

Vladimír Faič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 8.2.2012 17:27 - 17:29 hod.

Vladimír Faič Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, poslanci, chcem vyjadriť dva pocity a jednu pochybnosť vo svojom vystúpení a najmä k pánovi predsedovi, ktorý je medzi predkladateľmi tohto návrhu zákona.
Tento návrh zákona je takmer identický s návrhom zákona, ktorý som v mene skupiny poslancov tu predkladal minimálne trikrát. A práve hlasmi tých, ktorí sú podpísaní pod týmto návrhom zákona, neprešiel. Ale to len na úvod. To znamená, že ten prvý pocit je pocit krivdy, že ste ma aspoň nezobrali medzi predkladateľov, keď už ste teda "opajcli" náš návrh, to je ten pocit krivdy, ten druhý pocit je pocit uspokojenia, že ste nakoniec našli odvahu riešiť tento problém a tento návrh zákona predložili do parlamentu a keďže predtým tu boli v takomto znení minimálne tri návrhy, ten tretí, to tretie, čo chcem vyjadriť, je pochybnosť, pochybnosť o tom, že úprimne chcete riešiť tento problém vo vzťahu k vášmu bývalému koaličnému partnerovi, pretože keby to bolo úprimné, boli by ste predkladali predtým, ako sa legislatívny proces mohol dotiahnuť do konca. Teraz je to len, podľa môjho názoru, gesto. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 8.2.2012 17:05 - 17:05 hod.

Vladimír Faič Zobrazit prepis
Ďakujem. Ďakujem za názory pánom kolegom. Ku kolegovi Feckovi. V procese samotnej reformy a pri formovaní legislatívnych východísk pri reforme nebola táto požiadavka riešená. Bola riešená dodatočne. Bola riešená dodatočne potom, ako sa, ako boli náznaky a ako sa uskutočnili isté akty k odčleneniu istých častí, ja nebudem teraz menovať v ktorých, myslím, že to bolo mesto a jedna väčšia obec alebo dve mestá, neviem presne už a dalo sa tam, áno, počet 3-tisíc obyvateľov, aby bol dostatočným, dostatočným blokom pre to, aby sa mohla istá časť odčleniť, pretože naozaj, takéto náznaky osamostatniť isté časti miest a obcí z ekonomických dôvodov, tie ekonomické dôvody sú také, že tam bolo viacej firiem, ktoré platili dane, boli tam iné ekonomické aktivity, ktoré prinášali do samosprávy viacej prostriedkov a potom mnoho razy ostatné časti, ktoré by možno čítali, možno menej alebo viacej obyvateľov, by zostali absolútne alebo len s čiastočnými prostriedkami a zostali by, ako sa hovorí, na krku štátu. Z týchto dôvodov to bolo takto postavené ako blokácia.
A čo sa týka celkovo miest, možno neviete, ale my máme spolu so Švajčiarskom a neviem, kde ešte, najviac obcí, ktoré majú vlastnú samosprávu a ktoré teda majú právnu subjektivitu a fungujú, prebiehajú úplne opačné trendy všade, všade vo svete skrz nefinancovateľnosti mnohých, mnohých úradov, najmä ktoré sú na jednotlivých obciach.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 8.2.2012 16:58 - 17:02 hod.

Vladimír Faič Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, z legislatívneho hľadiska je tento, táto novela zákona urobená precízne. Treba to povedať, že je to tak. Ja sa preto nechcem dotýkať spracovania tohoto návrhu zákona, ale vecnej stránky. Bol som totiž v rokoch 1998 až 2000 aktérom spracovávania koncepcie spracovania návrhov zákonov pri reforme verejnej správy aj súvisiacich zákonov, ktoré, samozrejme, už boli, aj zákon o obecnom zriadení. Vzhľadom na počet obcí, vzhľadom na prenesené kompetencie, vzhľadom na celkovú decentralizáciu kompetencií na miestnu a potom novovytvorenú regionálnu samosprávu sa do činnosti miest a obcí dostal nový faktor, ktorý v priebehu reformy nebolo ešte tak cítiť, pretože samospráva očakávala s kompetenciami, samozrejme, veľké balíky peňazí, ale po prenesení kompetencií ekonomický faktor začal byť skoro rozhodujúci v činnosti samosprávy.
Práve z týchto dôvodov, aby nedochádzalo k členeniu obcí mnoho razy aj z ekonomického hľadiska istých častí miest a obcí,bol, bolo do tohto zákona dané ustanovenie, ktoré limitovalo odčlenenie obcí počtom obyvateľov. Nebolo to z dôvodov formálnych, nebolo to z dôvodov ani iných, ale vecných, z pohľadu ekonomického fungovania obcí.
Ak by sa do praxe zaviedli tieto ustanovenia, ktoré, ešte raz poviem, sú legislatívne spracované precízne, tak by nikto nezabránil, aby sa časť mesta alebo obce, ktorá má príjmy oproti ostatným častiam rádovo niekoľkonásobne vyššie, aby im zabránil odčleniť sa od kmeňovej obce. Toto je, myslím si, z pohľadu celkového financovania miest a obcí, ich prosperity a potreby vykonávania služieb pre občanov, nesmierny význam. Ja si myslím, že väčší, ako nejaké jednorazové opatrenia, ktoré by mali, a ja si to teraz dovolím povedať, aj populisticky vyriešiť problémy v niektorých obciach. Myslím si, že celá verejná správa by sa mala sústrediť riešiť tieto problémy inými opatreniami a nie v tomto prípade veľmi jednoduchými, ktoré neberú do úvahy všetky ostatné súvislosti, ktoré tu sú. Ešte raz hovorím, nikto by nezabránil uskutočniť akty, ktoré by boli nezvratné k odčleneniu ekonomicky silných častí možno miest a možno aj väčších obcí.
Preto nepodporujem, aby sa rokovalo o tomto návrhu zákona ďalej a v zmysle rokovacieho poriadku aj dávam návrh, aby sa zastavilo rokovanie o tom. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 2.2.2012 10:26 - 10:27 hod.

Vladimír Faič Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pán minister, s takým zvýšeným hlasom ste sa ohradili proti tomu, že aby sme vás nespájali s privatizáciou, ktorá sa uskutočnila za dvoch Dzurindových vlád. Beriem to, človek sa s tým dokáže, samozrejme, stotožniť s vaším vyjadrením, ale nerozumiem teraz, ak hovoríte o tom, a povedali ste to myslím pred mesiacom, napriek tomu, že všetci a najmä z opozície, ale aj verejnosť hovorí o tom, že privatizácia SPP a Slovenských elektrární bola veľmi zlou, veľmi zlým počinom predchádzajúcich vlád, a vy ste sa pred mesiacom vyjadrili, že vy si viete predstaviť predať aj zvyšné podiely štátu v energetických podnikoch. Chcete sa tým, akým spôsobom odlíšiť od tých dvoch predchádzajúcich, ktorí privatizáciu týchto energetických podnikov uskutočnili? Ja si myslím, že ničím.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 1.2.2012 16:03 - 16:05 hod.

Vladimír Faič Zobrazit prepis
Len krátka odpoveď, pán kolega. Znovu tu zopakujem, SMER – sociálna demokracia nepovažuje privatizáciu a nepovažuje absolútnu liberalizáciu cien takých komodít, ako je energetika, za konanie vo verejnom záujme, ešte raz opakujem, za konanie vo verejnom záujme. Aj preto medzi nami určite bude veľký rozdiel v tomto prístupe. A myslím si, že bude úplne protichodný. A v tých trinástich vašich zásadných pripomienok sa komunikuje, samozrejme, s tým charakterom zákonov, ktoré sú tu dnes predložené. Vy ste vlastne zadeklarovali, čo všetko nesmie byť v týchto zákonoch, aby podľa nášho názoru boli v záujme, ja to poviem otvorene, zahraničných investorov, a nie vo verejnom záujme Slovenskej republiky. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 1.2.2012 15:43 - 16:02 hod.

Vladimír Faič Zobrazit prepis
Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, všetky politiky, tak aj hospodárska politika, zvlášť politika v oblasti energetiky sa dajú robiť, samozrejme, rôznymi spôsobmi či už vo verejnom záujme alebo v záujme investorov alebo terajších vlastníkov energetických podnikov. Veľmi zásadným spôsobom takisto, a to chcem povedať, my, naša strana, nepovažujeme strategické podniky a zvlášť podniky, ktoré majú prinášať tvorením zdrojov a príjmov vyššiu životnú úroveň občanov, za privatizovateľné, to znamená, takú privatizáciu nepovažujeme za konanie vo verejnom záujme, ale proti záujmu štátu a jeho občanov. To je k tomu, aby to bolo úplne jasné.
Minulý rok bol rokom, keď boli rôzne pokusy ministerstva hospodárstva, najskôr, ako ovládnuť ÚRSO, a potom, samozrejme, nejakým spôsobom sa vysporadúvať s požiadavkami na implementáciu 3. energetického balíčka. Z tohto miesta som pri prerokovávaní aj novely zákona o ÚRSO, ale aj potom v prvom čítaní zákona o energetike a zákona o regulácii sieťových odvetví vyzýval pána ministra, aby konal vo verejnom záujme a stiahol z rokovania tieto návrhy zákonov, pretože ich obsah, zameranie a potom, samozrejme, aj potreba implementácie aj do istých iných právnych aktov nie sú vo verejnom záujme. Bolo to brané len ako taká rečnícka možno výzva, nebolo to brané vážne.
Čo ma prekvapilo. Z iniciatívy ministerstva hospodárstva minulý týždeň médiá zaplavila informácia o hrozbe sankcií Slovenskej republike v prípade neschválenia vládnych návrhov zákonov o energetike a o regulácii v sieťových odvetviach. A nakoľko sa jedná o zákony, ktoré majú skutočne veľmi vážnu väzbu, hovorím o oboch zákonoch súčasne. Podľa vyjadrenia tu prítomného pána ministra na vine sú poslanci Národnej rady, pre svoj postoj alebo pre postoj poslancov Národnej rady hrozí zrazu Slovenskej republike pokuta od Európskej únie.
Pokúsme sa, dámy a páni, na chvíľu opustiť predvolebnú kampaň a venujme sa faktom.
Povinnosťou Slovenskej republiky bolo do 3. marca minulého roka premietnuť do národnej legislatívy novoprijaté predpisy Európskej únie tzv. 3. energetického balíčka. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky si túto povinnosť nesplnilo. A k uvedenému termínu sa ani len neuskutočnilo pripomienkové konanie k príslušným právnym predpisom. To je fakt. Aj počas tohto transpozičného deficitu sa ministerstvo skôr zameralo na opakovaný pokus o personálne obsadenie a ovládnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a o zmenu a doplnenie niektorých zákonov, dokonca v skrátenom legislatívnom konaní, pretože to bolo zdôvodnenie, ako predchádzať vzniku škôd. Podľa môjho názoru, a tak som to počul v tejto rozprave doteraz, ministerstvo hospodárstva podcenilo skutočnosť, že realizácia opatrení vyplývajúcich z 3. energetického balíčka predpokladá uskutočnenie dôležitých časovo termínovaných, systémových a organizačných zmien v sektore energetiky, ktoré možno aj z hľadiska celkového obsahu a najmä dosahu a dôsledkov sú možno druhé najvýznamnejšie v energetike po privatizácii.
Aby som vám osviežil pamäť, dovolím si prečítať, pokúsim sa o to presne, čo som tu povedal pri prerokovávaní týchto návrhov, ktoré pán minister predkladal. Zacitujem teraz zo svojho vystúpenia: „Veľkosť témy transpozície 3. energetického balíčka prerástla vedenie Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. A termín transpozície k 3. marcu, ktorý bol záväzný, nesplnilo. Predstavitelia ministerstva si zároveň „uvedomili“ veľké obchodné možnosti pri novom usporiadaní sektora ekonomiky, ktoré môžu byť viac alebo menej výhodné pre štát alebo, naopak, pre zahraničných akcionárov, príp. rôznych sprostredkovateľov a medzičlánky. V krajnom prípade je možné zvoliť aj cestu doprivatizácie s odvolaním sa na legislatívu Európskej únie. Práve lobistické aktivity súvisiace s riešením tzv. vertikálne integrovaných podnikov predstavujú najväčšie ohrozenie verejných záujmov. Existuje veľké riziko zneužitia opatrení Európskej únie na oddelenie dodávateľských a výrobných činností od sieťových činností predovšetkým vo vzťahu k Slovenskému plynárenskému priemyslu. Ak za prvej Dzurindovej vlády bola hrozienkom v oblasti energetiky privatizácia SPP a energeticky distribučných podnikov, druhej Dzurindovej vlády bola hrozienkom v oblasti energetiky privatizácia Slovenských elektrární, za vlády Ivety Radičovej najväčší priestor pre korupciu existuje práve pri výbere spôsobu realizácie opatrení vyplývajúcich z 3. energetického balíčka. Opakujem, je možné zvoliť aj rozdelenie SPP, prípadnú privatizáciu prepravy zemného plynu alebo iné skryté ohrozenie verejných záujmov v plynárenstve a elektroenergetike. Predstavitelia ministerstva tiež zistili v tomto procese, že nezávislejší a autonómnejší národný energetický regulátor bude mať väčšie kontrolné právomoci, viac vidieť do ekonomických tokov v energetike, uskutočňovať certifikáciu a tiež uskutočňovať certifikáciu veľkých energetických podnikov. Dokonca bude môcť nariadiť podnikom uskutočnenie investície do energetickej infraštruktúry.“ Toľko som zacitoval z môjho vystúpenia, ktoré som tu predniesol vtedy, keď sme hovorili o vážnosti potreby transpozície smerníc Európskej únie. Priznám sa, s rozčarovaním som vtedy prijal také spupné a povýšenecké úsmevy kolegu Chrena, musím mu to povedať úplne priateľsky, keď sa mi vysmial do očí, že žiadne sankcie z Európskej únie nám nehrozia, že to len my strašíme a že to vôbec nie je pravda a že vyrábame tu, neviem, ako to vtedy doslovne povedal, niečo umelé. Dnes som počul, že to je úplne inak a že čo všetko nám hrozí. Takže aj z tohto si treba, ako sa hovorí, vysvetliť mnohé vystúpenia, ktoré sú tu prednesené pri rôznych príležitostiach.
Na tento stav a na tie riziká som upozornil v pléne v marci 2011 po vystúpení k spomínanému vládnemu návrhu novelizácie regulačnej novely. A zároveň som predložil návrh na prijatie uznesenia Národnej rady, ktorým by parlament požiadal vládu o predloženie správy o spôsobe, termíne transpozície a ďalších kľúčových otázkach. Zo záznamu je možné, samozrejme, zistiť, že je to tak, že som takýto návrh predložil. Spoločný spravodajca zo strany SaS, ktorý uvádzal hlasovanie, tento návrh, túto moju požiadavku a oficiálny návrh zmietol pod koberec akoby neexistoval. Dá sa to, samozrejme, overiť.
Čo chcem ďalej zvýrazniť. V júni minulého roku spolu s pánom podpredsedom Národnej rady Robertom Ficom sme podali návrh na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k zabezpečeniu záujmov Slovenskej republiky pri uskutočnení opatrení vyplývajúcich z 3. energetického balíčka Európskej únie. Robili sme tak preto, že sa nekonalo. Robili sme to aj preto, aby sa skutočne otvorila vážna diskusia o veľmi dôležitých témach, o náročných procesoch, ktoré s tým súvisia, a aby sa po zrelom ujasnení dosahov prijali legislatívne riešenia, rozhodnutia, ktoré nie je potrebné prijímať v časovej tiesni, tak ako ste ju doviedli do tohto času. Tento predmetný návrh pod tlačou 411, hoci sme ju predložili v júni 2011, nebol prerokovaný, pretože bol vždy odkladaný ako poslanecký návrh dovtedy, až vláda, samozrejme, padla a ten význam už nie je taký.
Chcem zároveň k tej legislatíve povedať pár slov. Vieme všetci, že 16. augusta ministerstvo hospodárstva predložilo do medzirezortného pripomienkového konania návrh zákona o energetike a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii sieťových odvetví. Možno viete, možno neviete, niekoľko hodín pred skončením termínu na pripomienkovanie portál právnych predpisov zverejňoval 1 031 vznesených pripomienok, z toho 478 zásadných. Celkový rozsah toho stiahnutého materiálu predstavoval 237 strán tabuliek. Ak mám správne informácie, tak môžem potvrdiť, že celkový počet pripomienok dokonca narástol na 1 300. Asi to poznáte. Výkonná moc totiž na druhý deň po skončení medzirezortného pripomienkového konania návrh zákona aj so vznesenými pripomienkami radšej stiahla z portálu právnych predpisov. Je to známe vec. Tento návrh zákona odmietla aj Legislatívna rada vlády. Taký bol nelichotivý stav a zároveň taká bola odpoveď, prečo sú problémy. Neskôr bol materiál rozdelený do dvoch samostatných vládnych návrhov, už spomínaných zákonov o energetike a o regulácii v sieťových odvetviach.
Pri prvom čítaní o týchto dvoch návrhoch zákonov som vzniesol námietku. Keďže týmito zákonmi by mohli vzniknúť závažné dopady na hospodársky a sociálny rozvoj Slovenskej republiky, odvolaná vláda schválila na rokovanie Národnej rady predloženie spomínaných vládnych návrhov zákonov. Je to už jasné? Povedal to aj kolega Janiš, aj kolega Jahnátek, že ich prípadné prijatie bude predstavovať zásadnú zmenu vplyvu štátu v energetických podnikoch, kde vlastnil väčšinový podiel akcií štát, a výpadky v príjmoch štátneho rozpočtu, napr. aj automatickým udeľovaním licencií zahraničným podnikateľom v energetike.
Dámy a páni, nemožno prehliadať ani fakt, že v tom druhom návrhu, ktorý je novelou, nemožno prehliadať ani ohrozenie nezávislosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a, samozrejme, aj to, že sa tu eliminuje úloha prezidenta republiky pri menovaní jeho predsedu, teda zasahuje sa aj do ústavných práv prezidenta.
Z ďalších negatívnych dopadov len pre ilustráciu uvediem spôsob zmeny vykonania cenovej regulácie zavedením tzv. korekčného faktora, hovorilo sa aj v prvom čítaní o tom, ktorý priamo v zákone má výrazne posilniť priestor energetických podnikov na tvorbu zisku a v porovnaní s doterajším stavom zhoršiť pozíciu odberateľov energií, s čím súvisí nárast cien. To, že je to tak, je asi tiež nesporné.
V každom prípade sa teda jedná o legislatívne riešenia závažných otázok v hospodárskej oblasti s nesmiernym dosahom na oblasť sociálnu.
Podľa môjho názoru dosluhujúca vláda týmto ignoruje vylúčenie pôsobnosti rozhodovať o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky v zmysle ústavného zákona č. 356/2011 Z. z. V daných súvislostiach si dovolím poznamenať, že podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky pod spisovou značkou PL. ÚS 1/96 za zásadné opatrenia na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky (čl. 119 písm. d) ústavy) možno považovať všetky opatrenia, ktoré majú mimoriadny význam pre hospodársku a sociálnu politiku Slovenskej republiky z hľadiska jej dlhodobého rozvoja. Okrem toho za zásadné opatrenia na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky možno označiť aj také opatrenia, ktoré majú zásadný význam pre riešenie konkrétnej situácie dôležitej pre hospodársku alebo sociálnu politiku Slovenskej republiky. To znamená, z vecného a odborného hľadiska bola tu zdôvodnená nedokonalosť týchto dvoch zákonov, týchto dvoch návrhov. A ja k tomu pridávam aj legislatívnu, a pritom ešte aj ústavnú blokáciu, ktorá vyplýva aj z tohto nálezu Ústavného súdu, ale aj z novely ústavy, ktorá bola prijatá.
Chcem informovať Národnú radu, že som v tejto súvislosti a na základe týchto skutočností po tom, ako zákony prešli do druhého čítania, informoval o prekročení poverenia dosluhujúcej vlády pri rozhodovaní o zásadných otázkach v energetike listom aj pána prezidenta Slovenskej republiky.
Dámy a páni, o kvalite oboch predkladaných návrhov veľa napovedá nielen to, čo odznelo teraz v rozprave, ale aj výsledky prerokovávania týchto zákonov vo výboroch Národnej rady. Ústavnoprávny výbor neprijal k nemu platné uznesenia. Pokiaľ ide o výbor pre hospodárstvo, bola tu daná informácia od pána predsedu tohto výboru. Nechcem tu citovať pána Janiša, tak ako to priniesli agentúry, ale hádam len toľko poviem, že aj podľa jeho názoru sú tieto zákony šité horúcou ihlou a asi nie je možné v druhom čítaní tieto zákony opraviť tak, aby slúžili vo verejnom záujme.
Dámy a páni, nie je celkom obvyklé, aby vládne návrhy takto vyhoreli v legislatívnom procese. Toto je skutočne, by som povedal, školská ukážka, že tieto nároky, ktoré si vyžadovali implementáciu 3. energetického balíčka, naozaj prerástli schopnosti a úroveň ministerstva hospodárstva. Preto znovu navrhujem, aby zákon bol vrátený na dopracovanie a potom predložený v širšej možno politickej a spoločenskej dohode do Národnej rady. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.12.2011 11:05 - 11:06 hod.

Vladimír Faič Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega Osuský, mne dva také momenty trochu vadia na vašom vystúpení. Ten prvý, a už to spomenuli predrečníci, je ten, že zdravotníctvo nechápete ako službu vo verejnom záujme vo vzťahu k občanovi, ale ako možnosť podnikania v tejto sfére a občana vnímate ako klienta. To je pre mňa jeden veľký problém. A druhý, to vaše vystúpenie by bolo vtedy namieste, keby ste ho boli dali do časového kontextu pri prerokovávaní vášho programového vyhlásenia vlády, zhruba pred osemnástimi mesiacmi. Vtedy by malo význam a nie na konci dosluhujúcej vlády. Ďakujem.
Skryt prepis
 

8.12.2011 11:16 - 11:16 hod.

Vladimír Faič
Ďakujem. Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky na základe uznesenia výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj žiada vládu Slovenskej republiky uskutočniť komplexný audit výkonu kompetencií podľa jednotlivých úrovni verejnej správy a zabezpečenie ich financovania a predložiť ho Národnej rade Slovenskej republiky.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 8.12.2011 10:53 - 10:55 hod.

Vladimír Faič Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Dámy a páni, chcem zvýrazniť pre tých, ktorí ste neboli v sále, že prijatie tohoto uznesenia je vlastne akousi podmienkou územnej správy k súhlasu o prijatí ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. To sme si tu už povedali.
Chcem poďakovať kolegom, ktorí podrobnejšie zdôvodnili potrebu uskutočnenia auditu. A samozrejme, tie dôvody myslím, že by mali byť dostatočné aj pre nás poslancov Národnej rady, pretože sú objektívne.
A pán kolega Somogyi, keďže sme vo výbore pre verejnú správu, a ja som bol vždy k tebe otvorený, aj vtedy, keď si predkladal zákon o znižovaní platov starostom a primátorom, nechcel som hovoriť o podrobnostiach, že prečo sa, prečo vláda neuskutočnila to komplexné zhodnotenie stavu verejnej správy... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Fico, Robert, podpredseda NR SR
Pán poslanec, ospravedlňujem sa. Poprosím vás, vážené dámy a páni, bude o chvíľku prestávka, aby ste nerušili navrhovateľa v jeho vystúpení.
Ďakujem pekne.


Faič, Vladimír, poslanec NR SR
Ďakujem. A k tomu chcem povedať aj genézu, ako vznikli tie uznesenia, sú dve. Jedno som predkladal spolu s pánom podpredsedom Ficom, ktoré prešlo cez výbor pre verejnú správu. A predkladal som, alebo navrhol som výboru aj prijatie tohoto uznesenia, keďže poslanecké návrhy sa odkladali, tak sme uplatnili tento návrh.
Priznám sa, nerozumel som ani tvojmu vystúpeniu dnes, pretože tak ako si odmietal vo výbore uskutočnenie tohoto auditu ako niečo nepotrebné, tak si to spochybnil aj dnes. Ale myslím, že tie argumenty, ktoré moji kolegovia povedali, ťa presvedčili o tom, že je to potrebné uskutočniť.
Nič sa nestalo takého, o čom by sme nevedeli vo verejnej správe, pán kolega. Prijatie množstva zákonov a s ním prenesenie kompetencie na samosprávy, s ktorými nešli finančné prostriedky, je objektívny stav za všetkých vlád, pretože sa to jednoducho v tom procese legislatívnom nikdy neustráži. A po desiatich rokoch je takýto audit potrebné uskutočniť. Dúfam, kolegovia, že je to dostatočný dôvod na to, aby sme toto uznesenie prijali.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 8.12.2011 10:07 - 10:11 hod.

Vladimír Faič Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Dámy a páni, hovoriť dnes o rozpočtovej zodpovednosti a dokonca prijímať ústavný zákon bez toho, aby nebola ponímaná jedna veľká a pevná súčasť verejnej správy - územná samospráva, je určite nepredstaviteľné. Práve pred malou chvíľou sme boli zúčastnení prerokovávania takého ústavného zákona, kde sú priame ustanovenia dotýkajúce sa tvorby rozpočtov miest a obcí a vyšších územných celkov a dokonca osobitné ustanovenie pre územnú samosprávu v článku 6.
Príprave tohoto zákona a príprava štátneho rozpočtu s príslušnými zákonmi však priniesli aj diskusiu o finančnej situácii územnej samosprávy a tiež o pripravovaných zmenách vo finančných vzťahoch štátu a samosprávy bez komplexného posúdenia stavu, a pritom programové vyhlásenie tejto dosluhujúce vlády malo jasné ustanovenie o tom, že bude prehodnotená decentralizácia kompetencií a ich financovania a všetko ostatné, čo s tým súvisí. Nič také sa, samozrejme, doteraz neuskutočnilo, aj keď, pre objektívnosť, možno bol krátky čas na to, aby sa to uskutočnilo.
Je preto úplne prirodzené, že predstavitelia územnej samosprávy vyjadrovali zásadný nesúhlas s pripravovanými zmenami vo financovaní pri tvorbe rozpočtu a v začiatkoch aj s pripravovaným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti. Aj z týchto dôvodov prijal výbor pre verejnú správu pri rokovaní so Združením miest a obcí Slovenska návrh uznesenia, ktorý v mene tohoto výboru predkladám.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj navrhuje uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k vykonaniu auditu verejnej správy. Toto uznesenie, ktoré máte predložené, žiada vládu Slovenskej republiky vykonať komplexný audit výkonu kompetencií podľa jednotlivých úrovní verejnej správy a zabezpečenie ich financovania a predložiť ho do Národnej rady, predložiť ho Národnej rade Slovenskej republiky.
Podotýkam, že prijatie tohoto uznesenia je vlastne aj akousi podmienkou územnej samosprávy pri prijímaní zákona o rozpočtovej zodpovednosti, viacerí to zvýraznili.
Dámy a páni, netreba asi ani zdôrazňovať, že desať rokov po prijatí koncepcie decentralizácie a modernizácie verejnej správy je asi aj ten správny čas na určitú revíziu tak kompetencií, tak ich financovania, ale aj činnosť jednotlivých orgánov verejnej správy na všetkým úrovniach, pretože len potom je možné robiť aj opatrenia, ktoré majú nejaký základ v objektívnych skutočnostiach.
Na tomto základe vás prosím o prijatie tohoto uznesenia.
Skryt prepis