Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, ďakujem pekne, pán kolega, že ste ma upozornili, že aj Prešov je ohrozený, takže, samozrejme, dvihnem ruku proti a dúfam, že s pánom Hagyarim, ktorý ostal pri primátorskom kresle, si to ujasníme a, samozrejme, ani my to nechceme do Prešova. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Pán kolega, len takú jednu, pán Číž, poznámku k vášmu vystúpeniu. V sumári ste spomenul, že sme najmladší národ a najmenší v Európe a nie som historik, som poľnohospodársky inžinier, ale ja sa pýtam historikov, nevedia nám povedať čo má stihnúť národ pri svojom vývoji, to znamená, sme v prvej triede, sme v materskej škôlke, sme v jasliach teraz, aby mi povedal, čo sa musí za päťdesiat, za sto, za päťsto rokov v národe akože utriasť, aby si svoju identitu udržal? To by som teda dal do pléna, aby nám historici povedali, čo máme za to obdobie.
A druhú takú poznámku by som povedal, že keď som prišiel do tohto parlamentu, tak som si uvedomil proste, že vlastne po tisíc rokov máme konečne svoj štát. Sme tu a máme svoj dom, ktorý prakticky sme sa snažili nejakým spôsobom budovať generácie po generácii, a v súčasnosti, keď máme všetky izby, máme dom postavený, my Slováci nevieme v ňom žiť. Tak to je mi trošku smutno, tak bol by som rád, keby sme sa aj takýmto spôsobom k tomu postavili, že by sme to spolužitie tu urobili také, aké myslím si, aby sme sa nemuseli hanbiť pred našimi predkami, kde sme, čo robíme, ako žijeme.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci. Pani kolegyňa, ďakujem pekne, že ste upozornili, ako ste super počas vášho štvorročného vládnutia pristupovali k našim reštituentom, ktorí, žiaľ, musím povedať, že na budúci rok 24. 6. 2011 budeme oslavovať smutné výročie, a síce 20. výročie odkedy bol zákon o pôde účinný a za dvadsať rokov sa tejto republike nepodarilo reštitučné nároky ukončiť.
Pýtam sa, sme hodní našich predkov, našich otcov, našich mám, ktorí, keby sme sa im mali postaviť priamo do zrkadla, čo by sme im povedali? Čo sme tu robili za tých dvadsať rokov? Ja som tu aj štyri mesiace aj s topánkami, ako sa hovorí, ale pýtam sa vás, čo ste tu už viacej období, aj volebných, kde sme? Kde sme nechali tých obyčajných ľudí? To nie sú žiadni sponzori, mecenáši, to sú obyčajní ľudia, ktorým boli brané pozemky v rozhodnom období, sú to oprávnené osoby, ktorým, žiaľ, sa momentálne priznala takým spôsobom náhrada, že pokiaľ sa vopred na Slovenskom pozemkovom fonde nedohodnú, komu sa to dá, tak vôbec nie je riešený, ide na koniec. Iďte sa pozrieť, koľko takýchto nárokov doslova zostarnutých tam leží a ľudia si nevedia pomôcť. Žiaľ, je mi smutno, hovoríte, že meníme pravidlá hry počas hry. Nie. Vy ste to aj vo svojom vystúpení uviedli, keď ste hovorili, že ste novelizovali zákon v roku 2008. Áno, novelizovali ste ho tak, že tí, čo majú do 400 m2 a nad 5 000 korún, tak do 5 000 korún nebudú môcť dostať pozemky, len finančnú náhradu. Tak to je super. Zmenené pravidlo hry a ďalšie, keď ste 25. mája 2010 dali vládnym nariadením zoznam 119 katastrálnych území, kde sa nedá vydať náhradný pozemok. Tak ďakujem pekne s takýmito pravidlami. Toľko z mojej strany. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Žiadam, aby ste dali hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k výročnej správe Slovenského pozemkového fondu za rok 2009 v tomto znení: "Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie výročnú správu Slovenského pozemkového fondu za rok 2009."

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, kolegyne a kolegovia, vážený pán generálny riaditeľ, dovoľte, aby som vám podal informáciu týkajúcu sa Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie o výsledku prerokovania Výročnej správy Slovenského pozemkového fondu za rok 2009, ktorú máte v tlači 32.
Výročnú správu Slovenského pozemkového fondu za rok 2009 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 29 z 3. augusta 2010 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie s tým, že tento je zároveň gestorským výborom a má podať informáciu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore vrátane návrhu na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie prerokoval predmetnú informáciu 2. septembra 2010 a uznesením č. 7 vzal uvedenú informáciu na vedomie a odporučil ju Národnej rade tiež vziať na vedomie.
Výbor súčasne požiadal Slovenský pozemkový fond, aby predložil na rokovanie výboru
1. prehľad o činnosti základných organizačných odborov Slovenského pozemkového fondu za obdobie od 10. 12. 2009 do 14. 7. 2010,
2. informáciu o vysporiadaní uplatnených reštitučných nárokov do konca júla 2010 a
3. informáciu o vyhodnotení opatrení z poslaneckého prieskumu z roku 2009.
Ďakujem za pozornosť.
Pán predsedajúci, môžte otvoriť rozpravu k tomuto bodu programu.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán poslanec Záhumenský, ja by som sa chcel vyjadriť v tom duchu, že vám chýba v našom vyhlásení programovom veľa vecí, no mne, žiaľ, tiež chýba, a síce, ako sa vysporiada vláda, okrem iného, aj s otázkou reštitúcií. Žiaľ, rezort pôdohospodárstva, do ktorého si dovolím tvrdiť, že patrím aj ja od svojej vysokej školy, ktorú som skončil v Nitre, traumatizuje tento slovenský národ okrem iného aj tým, že sa nedokáže vysporiadať s reštitučnými nárokmi fyzických osôb ani po 19 rokoch od ich zákonného uplatnenia na pozemkových úradoch. Na pozemkových úradoch, nie na Slovenskom pozemkovom fonde, ako sa to v médiách omieľa, pretože Slovenský pozemkový fond je iba správcom štátnej pôdy a zastupuje neznámych vlastníkov, ale uplatnenie na pozemkovom úrade, takže takto treba hovoriť národu.
Čo je to za štát, keď tento balík sa znovu presúva do ďalšieho piateho už volebného obdobia, ako jedna veľká guľa a naše ministerstvo stále ho tlačí pred sebou do stále strmšieho kopca.
Predchádzajúca vláda, vaša vláda, mala vo svojom programovom vyhlásení urýchlenie procesu reštitučných nárokov, ktoré si ale vysvetlila po svojom, a to tak, že na dlhé mesiace znefunkčnila Slovenský pozemkový fond, ktorý sa, žiaľ, správa tak, ako sa správa. Rieši všetko možné, len nie adekvátne náhrady pre ľudí v reštitučnom konaní a v konaní o záhradkových osadách, resp. v pozemkových úpravách. Títo ľudia, reštituenti, ktorí v dobrej viere, že štát ich bude spravodlivo riešiť a odčiní krivdy socializmu, nepatria medzi žiadnych privatizérov ani tunelárov. Sú to obyčajní ľudia, z ktorých mnohí sa tejto náhrady od štátu, žiaľ, už nedožili a ich nároky sú teraz zdedené na ich deti.
V rezorte pôdohospodárstva, žiaľ, musím povedať, že pravá ruka asi nevie, čo robí ľavá a činnosť jednej spôsobuje traumu druhej a vystavuje ľudí do neriešiteľnej situácie v rozhodovacom procese na prvom stupni štátnej správy. Napríklad Štátne lesy Slovenskej republiky a pozemkový úrad, kde štátne lesy... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)