Ďakujem pekne. Pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, hostia, chvála buď Pánu Bohu, že na rozdiel od niektorých politikov a poslancov v Národnej rade Slovenskej republiky si občania Slovenskej republiky všimli, že bola nežná revolúcia v roku 1989. Áno, všimli si to, a to preto, pretože oni boli jej aktérmi, oni vyšli do ulíc, oni chceli zmenu, nový spôsob života a myslenia. Očakávali sa premeny vo všetkých oblastiach nevynímajúc majetkovoprávne vysporadúvanie vlastníctva k pozemkom. Po desiatkach rokoch zaznávaného súkromného vlastníckeho práva na úkor užívacieho práva k nehnuteľnostiam sa zrazu dostala do ústavy. A jeho nedotknuteľnosť je ňou deklarovaná.
Vychádzajú prvé zákony týkajúce sa práva aj nového ponímania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v našej krajine. Bol prijatý zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku známy aj ako zákon o pôde a celý rad ďalších zákonov, napr. zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, zákon č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností, zákon č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách a ďalšie zákony. Česť a chvála takému štátu, ktorý prizná svoju chybu za neprávosť spôsobenú svojim občanom. Áno, takto sa zachoval aj náš štát v porevolučných rokoch a schválenými reštitučnými zákonmi sa snažil tieto krivdy odčiniť. Aj zákon o pôde patrí medzi takéto zákony. Ak sa pozrieme do Slovníka cudzích slov, tak si prečítame, že pojmy „reštitúcia“, „reštituovať“ znamenajú navrátenie do predchádzajúceho stavu, obnovovať, obnovenie pôvodného stavu, ale aj náhradu. Myslím si, že toto pomenovanie tomuto zákonu stopercentne prislúcha, nakoľko vo svojich štyroch častiach, z ktorých sa skladá, obnovuje vlastnícky vzťah k pôde, priznáva náhradu s definíciou štátneho orgánu zodpovedajúceho za ňu a definuje aj užívacie vzťahy. Konečne od roku 1948 sa dňom účinnosti tohto zákona 24. 6. 1991 vlastnícke právo stáva nadradeným nad užívacím právom k pôde. Státisíce vlastníkov pôdy vtedy ešte v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike si vydýchli, že budú môcť nakladať so svojím majetkom, ako uznajú za vhodné. To, ako sa to v praxi zrealizovalo, to už nechávam na posúdení každého z vás. Faktom však zostáva, že aj naša Slovenská republika po rozdelení prevzala tento zákon do svojej legislatívy s vedomím prevzatia plnenia všetkých svojich práv a povinností z neho plynúcich voči oprávneným a povinným osobám, resp. vlastníkom a užívateľom pôdy ako poľnohospodárskej, tak i lesnej. Tu je potrebné si uvedomiť, že mnohí vlastníci pozemkov v rokoch od roku 1945 do roku 1955, ktorých česko-slovenský štát systematicky, počnúc výmerou, najväčšmi likvidoval, to znamená, zbavoval ich vlastníckeho práva, ako aj užívacieho práva, napr. formou konfiškácie, revíziou prvej pozemkovej reformy, odňatím náhrady bez priznania náhrady, vyvlastnením, znárodnením či prikázaním do užívania, predstavovali v tých časoch to, čo teraz by sme nazvali ako vrcholový manažment nášho rezortu pôdohospodárstva a lesníctva. Mnohí z nich boli aj na európskej úrovni. Neboli to žiadni upadajúci ani krachujúci podnikatelia na pôde. Postupne štát zlikvidoval všetkých na pôde hospodáriacich vlastníkov pozemkov. Mnoho z nich prišlo o všetko zo dňa na deň, pričom to boli ľudia v najlepších rokoch. A ich vlastnícke právo prešlo na štát alebo inú právnickú osobu v období budovania socializmu až do 1. 1. 1990. V mnohých prípadoch to boli pozemky aj stáročiami daným rodom nadobúdané a zveľaďované z pokolenia na pokolenie, resp. v 20. storočí pozemky kupované Slovákmi, ktorí zostali doma za ťažko zarobené peniaze ich príbuzných na prácach hlavne v baniach v Amerike. Neviem, či existuje rodina na Slovensku, v príbuzensky príslušnom možnom vzťahu, ktorej by sa nebola reštitúcia podľa tohto zákona nedotkla. To, či bola alebo nebola uplatnená v zákonom stanovených lehotách, to je už iná vec. Áno, aj pri tomto zákone v tejto zelenej knižke uvádzanom, a zelená farba znamená nádej, vkladali státisíce vlastníkov nádej, že štát sa postaví k tejto krivde statočne čelom a krivdu odčiní. V tejto knihe, kde je uvedený zákon o pôde, č. 229/1991 Zb., ktorý teraz preberáme, a zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, sa definuje, že pozemok sa môže užívať len a len na základe zmluvy uzavretej s vlastníkom pozemku alebo pozemkovým fondom.
Áno, bola to revolúcia v pozemkovom práve na Slovensku v chápaní vlastníckeho práva a výkonu jeho v praxi. Áno, mal som tú česť spoznať jednu dimenziu života. A bol som hrdý, že som zamestnanec štátnej správy, a to vtedy, pretože, keď som videl ako nám 60-roční až 70-roční občania, keď sme im vydali právoplatné rozhodnutie o prinavrátení vlastníckeho práva, omladli, dostali iskru do očí a povedali si, že oplatilo sa žiť, prežiť to a momentálne znovu sa ich nejaké práva obnovujú, najčastejšou otázkou, keď prichádzali k nám ľudia, bolo: „Štát si vzal, ako štát dáš?“ Naši referenti na pozemkových úradoch museli dennodenne sa s týmto potýkať. A tam bol ten výkon štátnej moci. A tam na týchto referentoch záležalo, ako sa k tomu postavili. Štát vytvoril orgány príslušnej štátnej správy, prostredníctvom ktorých sa snažil tieto zákony realizovať. Vznikajú pozemkové úrady a Slovenský pozemkový fond v marci, resp. v auguste 1991. Jednou vecou je úrady ustanoviť, druhou vecou je kontrolovať ich, ako vykonávajú plnenie svojich povinností. Všetko je to, žiaľ, o ľuďoch a prístupe k práci. Žiaľ, aj ja tu musím konštatovať, že takmer po dvadsiatich rokoch reštitučné podania podľa zákona č. 229/1991 Zb., budem hovoriť o zákone o pôde, nie sú ukončené a mnoho oprávnených osôb sa už ani ich vyriešenia nedožilo a možnože sa ich vyriešenia ani nedožije. Pýtam sa: Prečo, občania Slovenskej republiky nie sú hodní svojich predkov? Nevieme alebo nechceme, aby sa tento štát s touto otázkou vysporiadal? Pýtam sa vás, v politike starších kolegýň a kolegov v Národnej rade Slovenskej republiky ako je to možné.
Pozrime sa trochu do histórie v tejto oblasti. Reštitučný nárok bolo možné uplatniť v zákonom stanovenej lehote len a len na príslušných pozemkových úradoch. Iba tieto majú zákonnú kompetenciu na rozhodnutie o veci, pričom odvolacím orgánom je príslušný krajský súd, resp. Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky (do roku 1995) a krajské pozemkové úrady (neskôr). To znamená, že tieto obvodné úrady boli postavené na úroveň okresných súdov, kde rozhodovací bol krajský súd. Každé rozhodnutie pozemkového úradu je originálne a nemá inde obdobu. Pri reštitučných konaniach to nie je o menení mien a rodných čísiel, ale o detailnom preskúmaní všetkých okolností, za ktorých prepadlo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na štát alebo právnickú osobu v rozhodnom období. Dopátrať sa niektorých dokladov je priam nemožné. A je na príslušnom samostatnom radcovi, referentovi pozemkového úradu, ako sa s tým vysporiada. Preto je zarážajúce a priam výsmechom do tváre všetkým samostatným radcom na pozemkových úradoch, riešiacim túto problematiku, ak sa poslanci, resp. aj ministri bývalej vlády vyjadrovali, že reštitučné rozhodnutia robí Slovenský pozemkový fond. Slovenský pozemkový fond len a len plní vydanie príslušnej náhrady vo forme financií alebo pozemku pre oprávnenú osobu, ako mu to vyplýva z právoplatného reštitučného rozhodnutia príslušného pozemkového úradu, kde sa pôvodný pozemok vydať, to znamená vrátiť vlastnícke právo pre zákonné prekážky, nedalo. Slovenský pozemkový fond spravuje štátnu pôdu a pôdu neznámych vlastníkov. Je mi z toho smutno, ak sa vo všeobecnosti spomenie reštitúcia, resp. reštituent, tak sa to spája s vypočítavosťou a špekulantstvom, hoci reštitúcia je zmiernenie krívd spôsobených socializmom našim obyčajným občanom Slovenskej republiky. Aj to je uzákonené v zákone, že nemôže to byť cudzí štátny príslušník, musí to byť náš občan.
Ak sa pozrieme na fakty, tak vidno, že celkovo podľa tohto zákona o pôde bolo uplatnených reštitučných podaní na Slovensku 47 911, najviac v Prešovskom kraji (11 307), najmenej v Bratislavskom kraji (3 650). Z tohto množstva zostalo nevybavených podaní 4 165, najviac v Prešovskom kraji (2 782), a to aj z dôvodu, že tu existoval Vojenský priestor Javorina, teda obvod, kde sa mohli uplatňovať nároky až v roku 2004, najmenej v Nitrianskom kraji (30), v Banskobystrickom kraji (32). Takže zostáva ich nevybavených 8,7 % a čiastočne vybavených 5,4 %, spolu 14,1 % podľa zákona o pôde. Toto je náš záväzok voči žiadateľom o reštitúciu, pričom, samozrejme, z tohto počtu nie všetky sa budú riešiť následne aj Slovenským pozemkovým fondom, nakoľko zákon o pôde ukladá v prvom rade vydať pozemok, to znamená vrátiť vlastnícke právo, až potom, keď sú zákonné prekážky, dávať náhradu. Okrem toho je tu ešte aj 35 384 podaní podľa zákona č. 503/2003 Z. z., to je ďalší reštitučný zákon, z ktorých je 19,8 % iba čiastočne vybavených a 23 % nevybavených, to znamená spolu 42,8 %. To je ešte veľké číslo, ktoré nás ešte čaká a ktoré budeme musieť riešiť. Žiaľ, znova sa zamotávame v tejto oblasti. A nedotiahnutím reštitučných nárokov sa komplikuje realizácia a uvádzanie zákonov do života. Jeden zákon neguje druhý, napr. reštitučný o zákonoch o registroch, reštitúcii a pozemkovej úpravy. A začína aj byť priestor pre machinácie, a to sa mi nepáči vôbec teda. Vzniká chaos, mútenie vody, v ktorej niektorým podnikateľom sa veľmi dobré loví. Ja tvrdím, ak nemáme vysporiadaný grunt, nemáme nič. A nech si hovorí každý hocičo, pretože prakticky my keď nevieme, koľko máme izieb v našej republike a koľko máme vlastníkov, tak asi nepoznáme nič. Podľa jednotlivých volebných období to s ukončovaním reštitučných nárokov vyzeralo nasledovne. Z celkového počtu podaní 47 911 v rokoch 1991 až 1994 bolo ukončených 24 978, teda polovica. Naštartované to bolo super, len ďalšie obdobia to už išlo, ako to išlo. V rokoch 1994 až 1998 to bolo 4 844, v rokoch 1998 až 2002 to bolo 6 176, v rokoch 2002 až 2006 to bolo 635 a v rokoch 2006 až 2010 to bolo 2 817. Preto keď som v programovom vyhlásení vlády našiel aj oblasť reštitúcie, bol som rád, že sa chce aj táto oblasť riešiť. No po prvom prečítaní, musím priznať, som bol zaskočený, že navrhovaný text navrhovanej novelizácie zákona o pôde by v praxi len skomplikoval riešenie pridelenia náhradného pozemku zo strany Slovenského pozemkového fondu. Aký je dôvod? V tom istom katastrálnom území, ako to bolo v pôvodnom návrhu, kde bol pôvodný pozemok, sa doteraz náhradným pozemkom realizovalo podľa vyjadrení Slovenského pozemkového fondu len 8 až 10 % z celkového počtu všetkých podaní.
Všeobecne povedané, štátne pozemky v tom istom katastrálnom území, kde bol pôvodný pozemok, ktorý sa nedá vydať, prakticky už ani sa nenachádzajú, preto som na našom výbore aj s kolegami inicioval rozšírenie tejto novely, s ktorou sa stotožňuje aj pán minister, aj ministerstvo. A pozmeňujúci návrh je v spoločnej správe, ktorú máte predloženú. Týka sa hlavne činnosti Slovenského pozemkového fondu pri prideľovaní náhradných pozemkov. Mám za to, že táto novela zákon o pôde stransparentňuje a jednoznačne určuje postup Slovenského pozemkového fondu zo zákona pri prideľovaní náhradných pozemkov pre oprávnené osoby. V súčasnosti, a už to spomínal aj pán minister, bol v tejto oblasti evidentný rozpor, nakoľko podľa zákona o pôde mohol byť náhradný pozemok pridelený v rámci okresu, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok, resp. podľa nariadenia vlády č. 148/2010 Z. z. mohol byť aj v katastrálnom území ostatných okresov v pôsobnosti príslušného regionálneho odboru Slovenského pozemkového fondu. Bolo to jednoznačne protiprávne konanie, kde nariadenie vlády stálo nad zákonom. Tieto zmluvy ako protizákonné sa musia zrušiť. Okrem toho v súvislosti s touto problematikou, kde predchádzajúca garnitúra bola veľmi aktívna prijímaním noviel zákonov a nariadení, hlavne ku koncu volebného obdobia s účinnosťou od mája, resp. júna 2010, musím povedať, že sa mi rozum zastavuje, ak čítam nariadenie vlády, v ktorom je určené, v ktorých katastrálnych územiach, ktorých je 120, nie je možné ponúknuť náhradný pozemok reštituentom. Medzi nimi sú katastrálne územia Bratislavy, Prešova, Trenčína a iné. Chvála Bohu, že toto uznesenie bolo zrušené uznesením vlády Slovenskej republiky č. 543 z 13. 10. 2010. Chvála Bohu, že to platí len od mája 2010 a sme to zrušili. Štát sa stále snaží dobehnúť svojich občanov, aby im nemusel hľadať aj príslušnú náhradu a celý proces len skomplikoval.
V súčasnosti ak sa pozrieme, aký je stav na Slovensku na pozemkovom fonde, tak vidno, že nevybavených reštitučných podaní je 3 046 pri celkovom počte 62 485 oprávnených osôb. Z toho u 56 394 oprávnených osôb to má byť riešené finančnou náhradou v zmysle novely zákona z roku 2008, ktorá doteraz nebola poriešená, v hodnote finančnej 990 933,45 eura. Dúfam, že toto bremeno bude teraz po sfunkčnení správy Slovenského pozemkového fondu okamžite vyporiadané. Ak opomenieme túto skupinu osôb, tak zostáva to riešiť u 6 091 oprávnených osôb, najviac v pôsobnosti regionálnych odborov Slovenského pozemkového fondu v Bratislave, Nitre, Košiciach, Leviciach, najmenej v pôsobnosti regionálnych odborov SPF v Trebišove, Lučenci, Svidníku a v Bardejove. Slovenský pozemkový fond má podľa ním predloženej správy za rok 2010 vo vlastníctve 135 000 hektárov pôdy. Táto pôda má byť použitá v prvom rade na vyporiadanie náhradných pozemkov ako v reštitučných konaniach, to znamená zákon č. 229/1991 Zb. o pôde a zákon č. 503/2003 Z. z., tak aj v konaniach o záhradkárskych osadách (zákon č. 64/1997 Z. z.), ktorý budeme tiež preberať na našej schôdzi. Slovenskému pozemkovému fondu to vyplýva zo zákona, ktorým bol zriadený. A deklaruje to aj vo svojich hodnotiacich výročných správach, že to je jeho prvoradá úloha, čomu som rád.
Novelou zákona sa sleduje predchádzanie káuz typu Veľkého Slavkova. Nerobme ďalšie krivdy vlastníkom pozemkov. Nechcel by som sa dožiť toho, aby sme museli prijať reštitučný zákon na odstránenie krívd spôsobených demokratickým zriadením v Slovenskej republike. Nech zelená farba ostane naďalej farbou nádeje pre našich vlastníkov, aby sme mohli čestne sa im pozrieť do oči a fungovať, ako to má byť. Túto oblasť za nás nevyrieši žiadna Európska únia. Je to naša špecifická interná záležitosť. A bolo by načase už to aj ukončiť. Je to len a len na nás, kolegyne a kolegovia, v Národnej rade Slovenskej republiky.
Nakoľko život sa zastaviť nedá ani v oblasti pozemkového práva, dovolím si predniesť pozmeňujúci návrh k zákonu č. 229/1991 Zb. týkajúci sa problematiky teraz vládou čerstvo zrušeného Vojenského obvodu Javorina, ktorý bol zrušený s účinnosťou k 1. 1. 2001 rozhodnutím vlády 1. 12. 2010. Dovoľte, aby som vám ho predniesol. Máte ho rozdaný v laviciach.
Pozmeňujúci návrh poslanca Martina Fecka k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú zákony.
Po prvé. V článku I sa dopĺňa nový bod 1, ktorý znie: „§ 9 sa dopĺňa odsekom 8, ktorý znie: „Pozemkovým úradom príslušným na konanie vo veci vydania nehnuteľností, ktoré prešli na štát podľa § 6 ods. 1 písm. v), je Obvodný pozemkový úrad Kežmarok.“.“
Odôvodnenie. Vzhľadom na špecifiká reštitúcií vo Vojenskom obvode Javorina oproti iným reštitúciám, a to, že Obvodný pozemkový úrad Kežmarok bol profesionálne dlhodobo budovaný so zámerom promptného riešenia reštitučných nárokov Vojenského obvodu Javorina, by bolo prenesenie kompetencií na iné obvodné pozemkové úrady iba predĺženie procesu uvedených reštitúcií.
Po druhé. V článku I bod 5 znie: „Za § 34b sa vkladá § 34c, ktorý vrátane nadpisu „Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. marca 2011“ znie:
Odsek 1: „Rokovania o návrhoch náhradných pozemkov oprávnenými osobami podľa § 11 ods. 7 alebo rokovania o ponukách náhradných pozemkov pozemkovým fondom oprávnenej osobe podľa § 11, ktoré neboli do 28. februára 2011 ukončené podpísaním návrhu zmluvy územným organizačným útvarom alebo zmluvy medzi pozemkovým fondom a oprávnenou osobou, sa dokončia podľa predpisov účinných do 1. marca 2011.“
Odsek 2: „Vecné bremeno, zriadené v prospech povinnej osoby k nehnuteľnostiam vydaným podľa § 6 ods. 1 písm. v), zaniká.“
Odsek 3: „Práva a povinnosti povinnej osoby na vydanie nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát podľa § 6 ods. 1 písm. v), prechádzajú na právnickú osobu podľa osobitného predpisu.“
Poznámky pod čiarou k odkazom 28, 29 znejú: „28) § 34 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb., 29) § 50 ods. 3 zákona č. 326/2005 Z. z.“.“
Odôvodnenie. Zrušením Vojenského obvodu Javorina, počnúc dňom 1. 1. 2011, každé vecné bremeno, týkajúce sa rozhodnutí vydaných či už v minulosti alebo koncom roka 2010, stráca opodstatnenie. Vecné bremeno je bez navrhovanej úpravy možné zrušiť len dohodou zmluvných strán, t. j. medzi oprávnenou osobou a povinnou osobou, čo by znamenalo zbytočné zaťažovanie vlastníkov (pôvodne oprávnené osoby).
Aby nedošlo k neopodstatnenému zápisu vecného bremena, je potrebné upraviť postup pri už vydaných právoplatných a nezapísaných rozhodnutiach, pri už vydaných a neprávoplatných rozhodnutiach, pri dohodách, ktoré ešte neboli schválené ani neprávoplatnými rozhodnutiami z dôvodu, že dohodu podľa zákona možno schváliť, resp. neschváliť, avšak ju nemožno meniť.
Rovnako treba upraviť aj postup zrušenia vecných bremien, ktoré sú už v katastri zapísané.
Po tretie. V článku III sa vkladá nový bod 2, ktorý znie: „V § 6 ods. 5 prvá veta znie: „Pozemky oprávneným osobám za ich pôvodný pozemok poskytne Slovenský pozemkový fond, ak pôvodný pozemok bol poľnohospodárskou pôdou alebo spoločnou nehnuteľnosťou, alebo ich poskytne správca lesného majetku vo vlastníctve štátu23) (ďalej len „správca“), ak pôvodný pozemok bol lesným pozemkom; prevod pozemku oprávnenej osobe uskutoční Slovenský pozemkový fond.
Odôvodnenie. Táto novela sa navrhuje z dôvodu odstránenia výkladových rozporov a nejasností týkajúcich sa povinnosti správcu lesného majetku štátu poskytovať náhradné pozemky a povinnosti štátu uhrádzať náklady spojené s geometrickým zameraním náhradných pozemkov.
Súčasne navrhujem vyňať zo spoločnej správy na hlasovanie bod 4 a tento neschváliť.
Kolegyne, kolegovia, ďakujem pekne za pozornosť.
