Ďakujem, pán predseda. Kolegyne a kolegovia, predkladáme tu zákon týkajúci sa zníženia počtu volených poslancov v Národnej rade, Pričom po necelých jedenástich mesiacoch výkonu môjho reálneho mandátu poslanca Národnej rady som o potrebnosti tohto zákona stopercentne presvedčený. Nikdy, pokiaľ tu budem pracovať, si nezvyknem na skutočnosť, že prednášajúceho od rečníckeho pultu počúva poloprázdna sála. Podľa mňa je to neúcta ku kolegovi a k jeho práci, ku kolegyni a k jej práci, ktorú odviedla, aby mohla vystúpiť v pléne Národnej rady Slovenskej republiky. Áno, stačí sa nám podpísať o 9.00 hodine, o 14.00 hodine, odhlasovať a ste v ten deň v práci. Plat vám ide, no poslanca nenájdete. O účasti poslancov v rokovacej sále pred skončením schôdze, ktoré je zvyčajne o 19.00 hodine, nebudem sa ani vyjadrovať. Pokiaľ ich je viacej ako dvadsať, je to veľký úspech. Viem sa vžiť do kože všetkých pracujúcich ľudí, ktorí sa musia - a berú to ako samozrejmosť - odpísať až po uplynutí pracovnej doby a po odchode z práce, aby sa im daný deň započítal. Musí to byť pre nich frustrujúce. Nie, nesúhlasím a nikdy nebudem súhlasiť s takouto ponímanou dochádzkou poslanca Národnej rady do práce. Je to zbytočné čerpanie verejných financií. A aj preto je prijatie tohto zákona dôvodné.
Ako to vyzerá v iných parlamentoch, čo sa týka počtu poslancov a počtu osôb v Európskej únii? Vycitujem iba niektoré. Keď si vezmeme pomer počtu obyvateľov a počtu poslancov, tak v Taliansku na jedného poslanca pripadá 60 887 obyvateľov krajiny. Veľká Británia - jeden poslanec 88 922 obyvateľov. Ideme ďalej, máme tu Nemecko - na jedného poslanca 132 000 obyvateľov, máme tu Francúzsko - na jedného poslanca 105 000 obyvateľov. Prídeme ku Slovensku - na jedného poslanca nám vychádza 36 000 obyvateľov. Dúfam, že sme schopní ako poslanci Národnej rady sa pri výkone svojho mandátu rovnať aj francúzskemu, nemeckému poslancovi a dúfam, že nikto nepochybuje, že tieto krajiny patria medzi ťahúňov v Európskej únii. A teda máme sa od koho učiť aj v tejto oblasti. Ak by sme vzali nemecký vzor, tak prakticky do slovenského parlamentu by postačilo štyridsaťjeden poslancov. My navrhujeme sedemdesiatdeväť, čo je zhruba dvojnásobok. Aby som, vážení prítomní, tento názor, ktorý tu teraz tlmočím a tlmočíme spoločne, musím povedať, že nie je náš alebo môj iba subjektívny názor, je to názor voličov. Takto vnímajú nás naši voliči, je to mienka z terénu, do ktorého dúfam, že všetci chodíte tiež. Neverím, že sa s takýmto názorom nestretávate medzi voličmi, ale na pôde Národnej rady Slovenskej republiky sa to ako doteraz nijako vôbec neprinieslo. A pýtam sa, prečo? Žiaľ, takto vníma počas našej necelej dvadsaťročnej pôsobnosti poslancov v Národnej rade. K tomu sme sa vlastne dopracovali. Mnohí často hovoríte o tom, že zastupujete svojich voličov a ste ich hlasom v parlamente. A teda sa pýtam, kde je ten hlas? Poďme sa pozrieť k tejto problematike.
U mňa je hlas ľudu vtedy, keď máme referendum. Tak sa pozrime, ako sme dopadli v referende. Ako iste viete, oživíme si, že sme ho mali 18. 9. 2010. Bola to sobota od 7.00 - 22.00 hodiny, hoci nebolo úspešné, mali sme iba 22,84 %, tak opýtajme sa ľudí, čo nám povedali - a to je jedno, či sme boli opozícia, koalícia alebo kto sme boli, či sme boli obyčajní ľudia alebo neobyčajní í ľudia - opýtajme sa, ako odpovedali na otázku č. 3, ktorá znela: "Súhlasíte s tým, aby Národná rada Slovenskej republiky ústavným zákonom znížila počet poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na 100 s účinnosťou od nasledujúceho volebného obdobia?" Ako sme na tento hlas ľudu reagovali? Ako reagoval na to ľud? Tak tu vám to teraz prečítam. Ideme podľa krajov, aby to bolo jasné. Bratislavský kraj - budem hovoriť iba v percentách - 91,5 povedalo áno, Trnavský kraj - 92,85 áno, Trenčiansky kraji - 93,3 áno, Nitriansky kraj - 92,77 áno, Žilinský kraj - 93,10 áno, Banskobystrický - 93,04 áno, Prešovský kraj - 92,67 áno, Košický kraj - 93,17 áno. Za celé Slovensko to vychádza 92,76 áno. (Potlesk.) Je to hlas ľudu, alebo nie je to hlas ľudu? - pýtam sa ja, poslanec Národnej rady, ako obyčajný človek. S tým áno, že celkový počet, ktorý sa zúčastnil na referende a ktorý povedal áno, bolo 925 888 osôb, občanov Slovenskej republiky.
Takže, vážené kolegyne, kolegovia, pán predseda, preto ukážme, že hlas ľudu vieme brať vážne. A preto dovolím si za celé politické spektrum, to je jedno, či sme koalícia alebo opozícia, požiadať o podporu tohto zákona. Bol by som veľmi rád, keby nám išlo o vec a hlavne o dobrú vec pre občanov, a nie o politikárčenie. Politika má spájať, nie rozdeľovať. Dúfam, že si o tom nebudeme iba snívať.
Ďakujem pekne, že ste ma vypočuli. (Potlesk.)
