Ďakujem pekne, pán predseda. Vážení prítomní, konštatujem, že áno, malo by to byť o ľuďoch. O ľuďoch, ako aj tých, ktorí sú vlastníci, ako aj tých, ktorí tam vyrábajú, ako aj tých, ktorí rozhodujú, ako aj o nás. Musím povedať, že všetko tu vidíme cez nejakú prizmu financií, kubíkov dreva. To sa mi nepáči, otvorene poviem. Pretože, keď si pozrieme, že z tých 216 tisíc hektárov, ktoré nie sú, sú neodovzdané, 187 tisíc sa týka fyzických osôb, to znamená, že najviac sa tento navrhnutý spôsob spoplatňovania vlastne bude týkať týchto fyzických osôb. To sú tí najmenší. Áno, bolo povedané, sme v uhorskom práve. Je to tak. U nás sa mohlo deliť až na meter štvorcový. To je tá miera, ktorú môže podchytiť geometrický plán na katastri a zakresliť si to. Áno, je to pravda. Ale pýtam sa, čo ste urobili? Ja som tu, žiaľ, nebol. Som tu iba rok i štvrť. Alebo rok a pol, keď to vezmeme. Robil som v tom výkone. Bol som štátny zamestnanec. Žiaľ, nestihli sme to. Áno, ja som kvitoval pána ministra, že chcel, aby sme v tomto volebnom období zabezpečili všetky nájomné zmluvy, ktoré by mali byť urobené s vlastníkmi lesov a lesmi Slovenskej republiky. Žiaľ, nestihneme to asi. No, nemôžem takýmto spôsobom sa na to pozerať, pretože hovorím, ide tu o tých najmenších, najdrobnejších, ktorým, žiaľ, niektorí si neuvedomujú, že to vlastnícke právo, ktoré tu máme, a sme kritizovali socializmus, ktorý hovoril, že užívacie právo je negované, teda je nadradené vlastníckemu právu, že vlastník nemá šancu na nič. Pri odovzdávaní lesov sa povedalo, že lesný dielec, to je tá miera, ktorá je ochotná odísť zo štátnych lesov, a na základe toho bolo povedané, že sa musia združiť. No, ďakujem pekne. Som výlučný vlastník, mám pol hektára, mám sa združiť s niekym, ktorý prakticky, akonáhle sa združím, musím sa ho pýtať, môžem tam niečo robiť, alebo nemôžem tam niečo robiť v tom mojom lese? To je čo za výkon vlastníckeho práva? Keď sa mýlim, opravte ma. Ja to vidím takto. Takto to vidia moji voliči, ktorí proste prišli a hovoria, čo to sa tam deje? Ćo to chcete prijať? Tak, nehnevajte sa, ja som bol, bol som, keď sa odovzdávali lesy. Videl som koľko tisíc žiadostí tam je, visí. A viete kvôli čomu sa neodovzdáva? Pretože nie sú na to hmotné stimuly, aby tí ľudia, keď možno pred desiatimi rokmi bolo prémiovým ukazovateľom koľko odovzdáte urbárskych lesov, toľko dostanete prémií, teraz to už není a ten najbiednejší čaká. Vyzerá, že jedna generácia asi musí vymrieť, že by sa vôbec dočkal odovzdania lesa, ktorého je vlastník a na ktoré má zákonné právo, keď hovoríme, že je vlastnícke právo nedotknuteľné.
Vážení, sa prebuďme! Ľudia boží, však sme Slováci! Bol by som veľmi rád, keby sme vedeli, že na čo sme tu v tomto parlamente. Sme legislatívci.Tvorme také zákony, ktoré budú zjednodušovať život! Lebo zákony by nemuseli byť, keby sme sa vedeli normálne dojednať. Vyzerá, že nevieme, tak sa musí dať zákon. A, žiaľ, v tejto oblasti, v oblasti pozemkového práva máme minimum vyhlášok vykonávacích. Minimum. Potom praží, resp. pýtajú sa tí prvostupňoví štátni úradníci, dajte nám nejakú vyhlášku, však my nevieme, ako to máme robiť. A potom dochádza k tomu, že v Považskej si to vysvetľujú tak, v Trebišove tak a lesa, dostať sa k lesu a užívaciemu právu nemáte šancu. Žiaľ, je to aj na poľnohospodárskej pôde a v súčasnosti my nieže to zjednodušujeme, my to ešte zahmlievame, my to prekrývame ešte ďalšími rôznymi zákonmi, ktoré, ako tu bolo spomínané, proste je kopu nevysporiadaných vecí a ja by som nebol rád, aby sme v takomto duchu pokračovali. To, či tu bude taký alebo hentaký, to je jedno. Robme proste tak, aby sme to zjednodušovali tým ľuďom.
Nechcem sa tu veľmi na záver ani nejako zdržiavať a rozvádzať, bolo by to možnože na hodinu ešte ďalej, ale myslím, že vieme, o čom to je. Takže dajte šancu tým obyčajným vlastníkom, aby si mohli ten les prevziať, pretože financií na to bolo, je. Vy predsa nemôžete garantovať im odovzdanie iba cez geometrický plán. Veď to je volovina! Geometrický plán, to je to najväčšie, najvyššia kvalita zamerania pozemku. Vy predsa nemôžete od nich žiadať, štátne lesy, že zamerajte si geometrickým plánom, vám to nevydám. Čo to je zač?! Viete, ako ste odovzdávali urbáre? Urbárske majetky ste odovzdávali pochôdzkou v lese. Takýmto spôsobom bolo. Zrazu sme prišli na koniec lesného celku a zisťujeme, však my tam už máme les pre ďalšieho. Kde sme? My sme už na PPF, resp. na poľnohospodársko-pôdnom fonde, povedané plným významom, a zisťujeme, že my tam už nemáme les, pretože už všetko bolo odovzdané. A to sú tie súdy, to sú tie spory. To sú tie veci, ktoré prakticky ja, ja ako nechápem proste. Ja to nechápem a bol by som veľmi rád, keby sme to urobili tak, aby ľudia pochopili, že ten parlament má právo, má právo a ide v náš prospech, aby sme to mali zjednodušené. Musím vám povedať otvorene, že nevidím do tých kubíkov, koľko z tých lesov uteká, ako sa to finančne prelieva kade-tade. Ale vidím tie slzy v očiach ľudí, ktorí hovoria, z môjho lesa je to, z môjho lesa je to a to je jedno, či tam mám pol hektára, alebo 300 hektárov, ale nemôžem sa ho dobyť. A to je, ľudia boží, to je ten odkaz, ktorý vám tu chcem dať za normálnych ľudí, ktorí sú vlastníci a nemôžu sa toho domôcť.
Ďakujem pekne. Toľko iba z mojej strany. (Potlesk.)
