Videokanál poslanca

Ďakujem za toto vystúpenie, ono mi pripomenulo niekoľko momentov už z piatkovej rozpravy. A to je také porovnávanie priamych a nepriamych následkov bankrotu Grécka. Vyzdvihuje sa tu ako keby taká myšlienka, že participujme, zaplaťme ten svoj diel, odpíšme pár miliárd a vyhneme sa tým pádom všetkým tým zlým veciam, ktoré bankrot prináša, tým nepriamym, ktoré pomenoval aj pán Galbavý. Napríklad zdraží sa nám úver, teda prefinancovanie nášho vlastného dlhu, klesne dopyt po našich výrobkoch, možno zdražia veci, ktoré dovážame z krajín mimo eurozóny, ako napr. zemný plyn, ktorý dovážame za doláre z Ruska. Možno opäť budú mať naše firmy a naši občania problém si požičať v bankách, tak ako sme to zažili po páde Lehman Brothers, áno, to sú všetko nepopierateľné, nepriame následky bankrotu Grécka a možno, že aj ďalších iných štátov v eurozóne. Otázka ale znie, že či my máme vôbec túto možnosť riešiť takúto dilemu, že buď priame a nebudú nepriame, alebo zaplatíme tie, alebo nezaplatíme tie priame a potom budeme znášať tie nepriame. Lebo ja mám obavu, že takto otázka nestojí. Otázka stojí tak, že či zaplatíme priame aj nepriame alebo len nepriame, pretože Grécko, ako sme sa tu už viacerí zhodli, skrachuje určite. To znamená, že tie nepriame následky gréckeho krachu ponesieme určite. A otázka teraz znie, či ponesieme aj tie priame náklady.
Ďakujem.

Ja by som nadviazal na tú časť príspevku do rozpravy pána Procházku, v ktorej hovoril o hodnote doteraz dosiahnutej integrácie v Európskej únii, a to, čo z tohoto faktu, ktorý sa tu budoval viac ako päťdesiat rokov, my všetci, občania Európskej únie a teda aj občania Slovenska, čerpáme. Myslím si, že udržanie tohoto štandardu je asi nesporným cieľom drvivej väčšiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. A v tomto sme myslím takmer všetci za jedno. Otázka je, že, čo tieto v súčasnosti hroziace divergenčné princípy alebo divergenčné postupy, ktoré v Európskej únii sledujeme, viacej napĺňa a viac nás k tomu rozvratu zaháňa.
A ja sa v tejto súvislosti chcem aj spýtať, lebo pán Procházka to povedal vo svojom diskusnom príspevku, že podľa tých vypočutí zo súkromného sektora, verejného sektora, ktoré má, tak predpokladá, že Grécko skrachuje za dva, tri roky, pravdepodobne.
Tak ja sa pýtam, že či je, či pomáha udržaniu toho, čo sme integráciou doposiaľ získali, to, že Grécko by skrachovalo pred rokom, alebo že skrachuje o dva mesiace, alebo že skrachuje o dva roky. Že ktorá z tých troch možností nás k tej divergencii najviac posúva a ktorá z tých troch možností zachraňuje ten náš spoločný cieľ, a to je integrovaná Európa, tak ako ju poznáme dneska.
Ďakujem.

Boli tu spomenutí občania v Grécku a pokusy ich hodnotiť, kto nimi je a kto nimi nie je. Ja by som upriamil v tomto smere pozornosť na jeden problém tiež, o ktorom som si prečítal v tlači v posledných dňoch. Hlavne sú to asi občania, ktorí uverili svojej vláde, uverili jej v tom, že štát nemôže zbankrotovať, a uverili aj tomu, že dlh štátu sa ich netýka. Čítal som titulky rozhorčenej občianky Grécka, že ona predsa nikomu nič nedlží. Ale dlží. A dlží závratnú sumu. A ja mám obavu, že takto infikovaných máme veľa našich spoluobčanov aj na Slovensku. Aj na Slovensku si veľa ľudí myslí, že štát nemôže zbankrotovať, že ani Sociálna poisťovňa nemôže zbankrotovať, že ani Všeobecná zdravotná poisťovňa nemôže zbankrotovať, že určite príde dôchodok, aj výplata štátneho zamestnanca že určite príde. A veľa ľudí má pocit z toho, že keď sa štát zadlžuje, že nie je to ich problém. A po prvých týždňoch v tejto snemovni som toto nepočul iba od anonymnej občianky Grécka, ale aj od poslanca Národnej rady, ktorý sedáva po mojej pravici, keď sedím na tomto mieste. A ten vlastne sa vyjadril v tom zmysle, že predsa chronický deficit je niečo bežné, že majú ho všetci. A divil sa, že prečo proti nemu brojíme. Ďakujem. (Potlesk.)

Som veľmi rád, že môj predrečník poukázal aj na hlbšie korene celého problému a hlavne tie hodnotové, lebo predtým sme počúvali rôzne zastieracie argumenty ako argumenty o preferenciách a iné povrchnosti, ale toto bolo potrebné, aby to tu odznelo. A to je to, o čom skutočne je tento problém. A to už nie je o nejakej tabuli alebo o nejakom pseudoprobléme, ale skutočne o probléme, ktorému bude musieť čeliť bolestne nielen Grécko a iné štáty, ktoré sú ohrozené priamo alebo v druhej vlne, ale aj Slovensko, nielen tým zvýšením úrokových sadzieb za naše dlhy, slovenské dlhy, ktoré máme. Takže naozaj je potrebné poukázať na príčiny súčasného stavu, v ktorom sa nachádzame, aby sme v duchu poznania týchto príčin vedeli hodnotiť ponúkané riešenia. A je otázka, ktorú si my musíme klásť, a zároveň aj na ňu musíme odpovedať, či súčasné riešenia, ktoré sú ponúkané, tieto príčiny dlhodobo odstraňujú alebo či ide len o prekrytie problému, ktorý vzplanie opäť a ešte väčším ohňom. Toľko by som k tomu zatiaľ mal. Ďakujem.

Pán Rafaj, ďakujem poslaneckému klubu SNS, že aj svojimi podpismi umožnil diskusiu o tomto bode v Národnej rade Slovenskej republiky, ale na druhej strane mi je zase trošku ľúto, že vás v tom nechali samého pri prednese vášho príspevku v rozprave.
Ale chcel by som skôr k tomu, čo ste rozprávali o konzistentnosti SNS a o postojoch, lebo toto sa ľahko rozpráva v opozícii a ťažko rozpráva, keď ste koaličná strana. A ja by som v rámci tej konzistentnosti, o ktorú ste sa chceli oprieť, sa zamyslel nad tým, že vstup Slovenska do eurovalu jedna, myslím, podpisoval minister Počiatek a vy ste boli jeho koaličným partnerom. A nebol som vtedy poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, ale nespomínam si, že by ste s takýmto prejavom vystúpili alebo že by SNS nejako zvlášť kritizovala svojho koaličného partnera za to, že vstup Slovenska do eurovalu jedna podpísal. Vtedy by som o tej konzistentnosti mohol hovoriť. No a potom prešlo hlasovanie v auguste o pôžičke Grécku. A teraz si na to matne spomínam. Neviem, ako presne sa zachovala SNS, vy mi to asi budete vedieť povedať. No a čo sa týka konzistentnosti, tak tá je nielen v smere minulosť – prítomnosť, ale aj vo smere budúcnosť. A verím, že do parlamentu príde ústavný zákon o finančnej zodpovednosti. A verím, že potom budete konzistentne taktiež podporovať tento návrh. Ďakujem.

Ja by som chcel taktiež oceniť minimálne teda snahu celej koalície, ktorá v podstate bola prezentovaná jednak ústami predsedu SaS a jednak ministrom financií, o to, aby sa situácia riešila čo možno najmenej bolestivo. Chcel by som aj pána ministra vyzvať nielen na taký širší pohľad aj na to, čo sa deje u nás a aké to bude mať dôsledky u nás, čo sa týka nárastu úrokovej sadzby, ale aj na ten jeho boj. Však súčasný minister financií je určitým symbolom boja pravice a ľavice. A je to neustály boj o tom, že, pán Mikloš, musíte vysvetľovať, že museli ste zvýšiť dane, lebo predchádzajúca ľavicová vláda vám tu nechala veľký dlh, museli ste prepúšťať, lebo predchádzajúca ľavicová vláda vám vyrobila prezamestnanosť v štátnych podnikoch, museli ste privatizovať, lebo predchádzajúca ľavicová vláda vám urobila obrovské sekery napr. v bankovom sektore, v nedobytných pohľadávkach. A skutočne keďže sa reálny bankrot zahmlieva, a ten bankrot tu už je, to už je fakt, ktorý už treba zobrať na vedomie, a treba sa k nemu nejako postaviť, otázka nestojí, či Grécko skrachovalo alebo neskrachovalo, ono už skrachovalo, skúste túto jedinečnú historickú situáciu využiť aj na to, aby ste do budúcna na Slovensku ukázali, že ten, kto dlh vyrobí na Slovensku, tak ten si v budúcnosti bude musieť niesť zaň aj svoje následky, nie aby to bolo tak, že Fico zvýši dlh a my potom tuná budeme krvopotne zvyšovať dane pri schvaľovaní štátneho rozpočtu, premnoží štátnu byrokraciu a my sa s tým potom budeme... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán Paška, vy ste predviedli veľmi čudný pohľad strany SMER na to, čo sú národno-štátne záujmy a ich obhajoba, a na to, čo je prospešná európska integrácia. A boli ste minulé štyri roky vo vláde, mali ste premiéra, mali ste svoje možnosti ovplyvňovať chod euroinštitúcií a zobúdzať euroinštitúcie vtedy, keď dochádzalo k tomu, že nebol plnený Pakt stability. Neplnila ho ani Ficova vláda hneď odo dňa, keď sa prijalo na Slovensku euro. Nekričali ste vtedy, keď Európska centrálna banka brala do svojho portfólia bondy krajín, ktoré boli v špekulatívnom pásme. V Lisabonskej zmluve máme zakázané bail-outy, to sú proste dohody, ktoré sa tu dlhé roky nečinne, bez toho, aby k tomu európske inštitúcie zaujali taký postoj, aký zaujať majú, diali s vaším súhlasom.
A potom, hovoríte o európskej integrácii. Európska integrácia je o tom, aby sa tieto dohody dodržiavali, lebo práve nedodržiavanie týchto dohôd spôsobuje rozvrat európskej integrácie a narúša jej integritu. Aj dnešný problém Grécka, do ktorého sme sa dostali a ktorý musíme dnes riešiť a pri ktorom musíme hľadať zlé riešenie, vyberať zlé riešenie z tých, ktoré nám už dneska zostali, je len výsledkom tejto nečinnosti, ktorej ste vy boli nielen svedkom, ale aj priamo dejateľom.
Takže keď hovoríte o ochrane národno-štátnych záujmov, tak sa pozrite na svoje hlasovanie spred roka a pomyslite na to, čo sa odvtedy zmenilo, a pomyslite na to, čo ste štyri roky robili, keď ste mali burcovať orgány Európskej únie. Ďakujem. (Potlesk.)