Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcel by som uviesť interpeláciu na pána ministra Jurzycu. Týka sa veci, ktorá je ešte z minulosti, novelou vysokoškolského zákona č. 131/2002, ktorú urobil vtedajší minister školstva pán Mikolaj, boli do zákona zavedené časti, ktoré skupina poslancov podala na Ústavný súd ako články, ktoré sú v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.
Ústavný súd, musím povedať, že po veľmi dlhom čase, ale predsa 26. mája tohto roku rozhodol, že menované články sú v rozpore s ústavou a ja sa chcem na vás, pán minister, obrátiť v súvislosti najmä s tým, že pozastavil v § 89 odsek, ktorý sa týka vytvorenia dvoch skupín študentov externého štúdia, ktorí jedni platia a druhí neplatia. Dedičstvom tohto zákona je aj to, že následne nebude žiadnym spôsobom upravované vyberanie poplatkov pre externých študentov.
Preto, pán minister, sa na vás obraciam so žiadosťou o informáciu, akým spôsobom chcete toto dedičstvo riešiť, teda riešiť vyberanie poplatkov u externých študentov. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán minister a podpredseda vlády, ja som rád, že ste tuná odpovedali na túto otázku a ste ozrejmili skutočnosti tak, ako sú. A chcem povedať, že čo sa týka výstavby diaľnic ako investície do budúcnosti tejto krajiny, v tom je asi zhoda medzi nami všetkými, medzi koalíciou a opozíciou, ale v čom asi zhoda nie je a ja osobne vítam to vaše úsilie, aby sme tie diaľnice stavali naozaj efektívne, a čo najvýhodnejšie a najlacnejšie pre krajinu, to je náš záväzok.
A v tejto súvislosti som zaregistroval v médiách nemálo útokov na vás, pán podpredseda vlády, a chcem vás istým spôsobom povzbudiť a povedať, aby ste ich vydržali, pretože to je v záujme tejto krajiny.
Ďakujem pekne.

Pán predseda Sulík, ja s vami súhlasím v tom, že to nejde zakázať, ja som to povedal vo svojej poznámke, ale treba to určite vytesniť na okraj spoločnosti a kontrolovať tak, ako sa dá. Na druhej strane, ale nemôžem súhlasiť s vami, ako vy tu argumentujete o istej podpore toho ako podnikania, prepáčte, ale ja vidím, že v mnohých iných oblastiach obmedzujeme podnikanie. Prečo potrebuje niekto špeciálnu licenciu na podnikanie so zbraňami a neumožňujeme mu podnikať, aby predával tanky a delá? Sú veci, ktoré jednoducho spoločnosť musí istým spôsobom kontrolovať a vytesniť, a to megakasíno a táto vec je, myslím už pomaly na tej úrovni, že niekto chce predávať tanky a my povieme, tak obchoduj, ty chceš podnikať, my ti nebudeme brániť. No, tak ako v tomto s vami, naozaj, súhlasiť nemôžem. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Asi si všetci uvedomujeme, že tak ako iné negatívne javy v spoločnosti ani hazard sa nám nepodarí dostať do situácie, že nebude existovať v spoločnosti. Ale čo si myslím, že môžeme urobiť, je, aby sme ho minimálne držali pod kontrolou a vytesnili ho na okraj spoločnosti. A chcem sa vrátiť k tomu aj preto, že keď sa tu odôvodňovalo, prečo to megakasíno by sme mali pustiť, tak tu zaznievali slová, koľko to prinesie finančných prostriedkov do rozpočtu, ako sa vybuduje infraštruktúra, rekreačná zóna a podobne. No, odvolalo sa tu na ten známy výrok jedného z Fláviovcov, cisára Vespasiana, že "Pecunia non olet", ale pokiaľ peniaze spôsobia bolesť, utrpenie a rozvrat rodín, tak potom si myslím, že tie peniaze naozaj smrdia. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Petrák, musím povedať, že ma zaujala hneď vaša úvodná poznámka akosi o nedostatku financií v oblasti väzenstva. A ja s vami súhlasím. A myslím že, každý z nás by bol nerád, keby nám tu voľne behali po Slovensku odsúdení ľudia a neodpykávali si tresty a príp. spôsobovali ešte ďalšie kriminálne činy. Na druhej strane neviem, či si uvedomujete, aké sú výdavky na jedného žiaka u nás, ja vám to poviem presne, pre rok 2010 v základnej škole to bolo 1 113 eur 92 centov, a aké sú výdavky na jedného väzňa. No ja vám prezradím, že je to rádovo skoro 10-násobok. A myslím si, že v tomto prípade minimálne by sme sa mali pozrieť na to, akým spôsobom sa tie financie používajú, aby boli použité efektívne. Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Pán kolega Mikolaj, pred rokom 1989 česko-slovenský ÚV KSČ išiel do Moskvy vymeniť si s moskovskými súdruhmi názory a naozaj keď sa vrátili, mali vymenené názory. Vymenili im ich. Tak aj ja mám taký pocit, že tvoj postoj k rozpočtu presne takto funguje.
Ja len dve poznámky.
Keď si hovoril o rozvojových programoch, no v tom, v ktorom si ty navrhol ostatné, prakticky okrem eurofondov bolo nič. Keď si hovoril o športe a mládeži, tuná kvílil nad tým, no musím povedať, že vlani rozpočet, ktorý si navrhol, bol najkatastrofálnejší pokles finančných prostriedkov na podporu športu a mládeže, ak odrátame peniaze, ktoré boli vyčlenené na stavbu štadióna.
A ešte k tomu deficitu v štátnom rozpočte, ktorý je nedostatočný. Ja viem, aký ste mali plánovaný úžasný deficit HDP a aká bola skutočnosť. Ja si myslím, že dôležité je, aká je naozaj skutočnosť vo vzťahu k plánovanému, pretože u vás to fungovalo tak, že papier znesie všetko. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Veľmi krátko. Pán kolega, plne s vami súhlasím, že naozaj je potrebné diferencovať, naozaj je potrebné motivovať dobrých a jednoducho ak krajina chce ísť dopredu, potrebuje elitu. Na druhej stránke, áno, aj tu prebehla masifikácia vysokoškolského štúdia. Ale takpovediac si myslím, že Slovensko sa tomu aj istú dobu bránilo a nemalo sa šancu tomu ubrániť, pretože to je výsledok celej Európy, Európskej únie a, poviem, aj OECD. A jednoducho vy sa ocitáte asi v situácii, ak na to, aby vám vydali potraviny, potrebujete mať preukaz, všetci v tej Európe ho budú mať, len vy ho nebudete mať. No a z tohto pohľadu sme potom ako obyvatelia Slovenska handicapovaní. Tam vidím ten problém. Ale sú kroky, ktoré môžu aspoň čosi pomôcť. A to už opakujem pomaly ako Cato, ktorý hovoril to známe: „Ceterum autem censeo Carthaginem delendam esse.“ Totiž Slovensko, čo môže urobiť minimálne, je, aby urobili diferenciáciu pri uznávaní vysokoškolskej kvalifikácie a uplatnení sa v zamestnaní, to znamená, aby jednoducho bakalársky stupeň bol tam, kde má byť primeraný a uznaný ako vysokoškolské vzdelanie, a nie stále sa vyžadovalo vzdelanie druhého stupňa, kde tí ľudia ho majú na papieri, ale skutočne ho nemajú kryté vedomosťami. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega, hovorili ste o tom, že zaťažíme ľudí. No ja si neviem pomôcť, to je taká veľmi populistická floskula, pretože neviem, vy či ako ekonóm poznáte iné peniaze ako peniaze, ktoré štát spravuje a vyberie od ľudí, či cez DPH, spotrebné dane, rôzne odvody. Jednoducho iné nemá. On neprodukuje. Čiže vždy to ide o zaťaženie ľudí.
Druhá vec, hovorili ste také veci, že 18 mld. železnice. No ja vám poviem. Ja si pamätám, my sme mali 25 mld., čo sme zdedili, železnice zadlžené. Keď sme nastupovali, bolo treba viac ako 100 mld. na reštrukturalizáciu bankového sektoru. Všetky tie veci za tých osem rokov sa urobili. Výsledok bol, že ste preberali krajinu, keď bol historicky najvyšší rast hrubého domáceho produktu, najnižšia zadlženosť. Jednoducho to nemôžete poprieť.
Ale ja vám poviem, v čom je problém, a som o tom presvedčený, že ste na to historické, biblické Jozefovo zabudli, pretože preberali ste krajinu v období, keď bola krajina v období siedmich tučných kráv a to obdobie ste prešafárili a prišlo obdobie siedmich chudých kráv a jednoducho, samozrejme, musí to niekto zaplatiť. Aspoň v tom sa hádam zhodneme, že je lepšie zastaviť rast zadlženosti krajiny, keď sa to ešte dá, ako keď to dospeje do situácií, keď sa už to nedá a je to bankrot alebo podobný záchranný balík, ako je Grécko.
Ďakujem.

Poprosil by som znova dve minúty.

Pán kolega, povedali ste, že zaťažíme... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)