Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Po prvé by som chcel povedať, že je dobré, že o tomto diskutujeme a že zaznievajú argumenty pre aj proti, pretože aj v takej diskusii sa niektoré veci vyčíria a vyčistia. To je prvá poznámka.
Druhá poznámka, k registrom. Musím povedať, že registre zaviedol predchádzajúci pán minister Mikolaj. A to boli dokonca, pokiaľ sa dobre pamätám, dva, jeden zamestnancov, čo som dodnes nepochopil, iba vtedy by som to pochopil, pokiaľ by to bol register profesorov, docentov a podobne. Ale keď som mu hovoril, na čo máme mať v registri aj údržbárov a upratovačky, no odpoveď som vtedy nedostal a dodnes neviem, prečo to je dobré. Hovorím, pokiaľ sa to týka vysokoškolských profesorov, register, docentov a takýchto pracovníkov, to bolo v poriadku, ale o tom ostatnom to neviem. A druhý je tento register prác. Vtedy, možno sa pamätá kolega Mikolaj, som hovoril, že nemôže byť ten register vytvorený tak, že bude prístupný len vybranej skupine ľudí. A poviem aj, prečo si to myslím. Totiž ak sa niečo vytvára, minimálne by sme sa na to mali pozrieť tak, ak sa niečo vytvára z peňazí z verejných zdrojov, z peňazí všetkých nás daňových poplatníkov, tak to nemôže byť excelentne pre vybranú skupinu ľudí.
Z druhej strany ja beriem tie argumenty, ktoré zaznievali proti návrhu tohto zákona. A nemyslím si, že to je jednoduchý zákon. A nemyslím si, že aj niektoré problémy nemôže vyvolať. Ja si myslím, že môže sa to stať, určite, len rád by som povedal dve veci veľmi krátko.
K tomu plagiátorstvu. Viete, tí ktorí pôsobili vo výskume, v oblasti vedy alebo na vysokej škole, tak si pamätajú spred dvadsiatich rokov, že základnou metódou vedeckej práce bola, ironicky sa to hovorilo, metóda použitia „papier, nožnice a lepidlo“. Jednoducho vtedy sa vystrihávalo zo starých prác, zliepali sa texty. Ale musím povedať, že medzi tým sa dával vždy spojovací text. A dnes to plagiátorstvo začína zachádzať do niečoho, čo už si ja neviem dobre predstaviť, pretože dnes už je to tak ďaleko, že mnohí z nich vymenia len doslova matrikový list, názov, autora a pomaly tam končia. No tak neviem, či to je už taká neschopnosť aspoň trochu sa pohrať s témou alebo je to už taká arogancia. Ale je to fakt, žiaľbohu. Čiže zápasiť s plagiátorstvom treba. A pán kolega tu bol a hovoril o 20 – 30 %. Tak takto sa to nedá povedať, pretože aj nie triviálne využitie niektorých výsledkov a prác so slušným odcitovaním je podľa mňa na príslušnej úrovni v poriadku. Myslím si, že nakoniec keby sme zobrali, koľko sa využije poznatkov, ktoré už kdesi boli napísané, a koľko je tam originálneho, no obávam sa, že by sme skončili pri veľmi, veľmi nízkom percente. Ale to tí, ktorí v tejto oblasti pôsobia, vedia.
Čo ja pokladám za dôležitejšie z tohto pohľadu, že také čosi je a že má to byť dostupné. No ten dôvod je trošku pre mňa iný, pretože ja si myslím, že to, čo sa vyprodukuje na vysokých školách, by malo byť aspoň súčasťou národného duchovného bohatstva. A to mať zachytené je úplne v poriadku. Dnešné nové technológie to naozaj veľmi dobre umožňujú, pretože to nie je tak, že pozbierate obrovské množstvo kdesi napísaných a zviazaných diplomových prác či už bakalárskych, magisterských a máte obrovské skladovacie priestory, kde to dáte. Dneska sa to dá veľmi jednoducho dať na elektronické médiá. To je užitočné. Na druhej strane aby sa to dalo využívať, a to pokladám za takisto dôležité, a neviem, či na to ministerstvo v tejto chvíli má, je potrebné mať na to naozaj excelentný vyhľadávač. Tu totiž bolo spomenutých 70 000 prác. No odhadujem, že len magisterských prác bude 30 000 až 40 000 každý rok. Čiže je to tak, ako keby ste mali obrovskú kopu sena a v ňom perly a máte tých pár periel, ktoré tam sú, nájsť. Ja si myslím, že ich treba tam mať, že ich treba mať kdesi uložené, len treba na to naozaj excelentný vyhľadávač.
Ale čo by som rád povedal, pretože veľmi pozorne som vnímal stanoviská, ktoré tu zazneli, aj stanovisko kolegu Čaploviča. Ja pripúšťam, že môžu byť problémy, tak ako tu zazneli. Na druhej strane tak ako som sledoval proces toho, ako sa tento návrh zákona menil, dostal sa do istej, by som povedal, konvalidovanej podoby. A v tejto konvalidovanej podobe, si myslím, by mohol byť priechodný minimálne preto, aby sme sa o niektoré veci pokúsili v budúcnosti a aby sme mali naozaj dostupné, aj keď zatiaľ veľmi skryté tie duchovné bohatstvá, ktoré sa v tejto krajine vytvárajú. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Ja si myslím, že to je užitočný návrh pozmeňujúci. Na druhej strane by som rád poznamenal, že pokiaľ sa týka škôl, tam je to v poriadku, pretože tam je to prenesený výkon štátnej správy. A financovanie je rovnaké. Ale toto sú školské zariadenia. A ten problém, napriek tomu mám obavy, nevyriešime, a poviem aj prečo, pretože to nie sú prenesené kompetencie a jednoducho v konečnom dôsledku obec s tými peniazmi tak či tak neraz naloží tak, ako chce. Žiaľbohu, na to existuje už judikát Ústavného súdu v inej oblasti. Ale som rád, že aspoň snaha je. A možnože to trochu veci pomôže. Ale viete, to je tak, ja viem, prečo som sa roky bránil tomu, aby tie peniaze sa rozdeľovali z centra, z ústredia, a nešli takýmto spôsobom cez výnosy daní.
Ešte som chcel poznamenať, možnože pri tej alternatíve v tom návrhu zákona, kde financovanie školských jedální podľa počtu žiakov školy, tak je to navrhnuté, alebo podľa počtu skutočných stravníkov, alebo podľa počtu vydaných jedál, tam by som sa prikláňal k tomu, aby to bolo jednoznačné a nedalo sa na výber podľa počtu stravníkov. Podľa počtu žiakov školy, to je priestor na znova vytváranie mŕtvych duší, ako to často funguje. Ďakujem.

Ďakujem pekne za tie stanoviská. Predsa len jedna vec, ešte ktorú si hovoril, pán exminister, aj vo svojom vystúpení k tým bilingválnym gymnáziám. Ako ja si myslím, že to je veľmi dobrá vec, veľmi užitočná, dosiahli sme tam niekde naozaj vynikajúce výsledky. Musím povedať, že napríklad čo sa týka španielskych bilingválnych gymnázií, ktoré je, priznám sa, moja srdcová záležitosť, že sme v tomto smere najlepší, čo sa týka ich rozvíjania a počtu v celej strednej Európe.
Takže poviem to takto, ja nevidím v tejto chvíli, tak ako si povedal, ohrozenie, že by zanikli. Ale ak by to tak bolo, lebo si nevysvetlil prečo, ak by to tak bolo, musím povedať, že by som robil všetko preto, aby zostali. Pretože to pokladám naozaj za jednu vec, ktorá v tejto krajine ako našim deťom strašne pomohla. A dnes poznám ľudí, ktorí pôsobia v zahraničí, ktorí absolvovali prvé lýceá, napríklad zo Žiliny z belgického lýcea, ktoré vzniklo hneď po roku ´98, a videl som, že boli korešpondenti ja neviem v Paríži a podobne. Myslím si, že toto je naozaj cesta, ktorá otvára vyslovene brány našej mládeži.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Priznám sa, že túto rozpravu v piatok poobede mám vcelku rád. A mám ju rád preto, že je tu zopár ľudí a nie sú tu kamery. To znamená, že nie sú tu natoľko politické reči a skutočne je tu skôr vecná debata. Niekedy možno aj vzrušené argumenty, ale to je dobré. Aspoň občas tu znie naozaj vecná debata. A cítim potrebu sa k niektorým veciam k navrhovanému zákonu vyjadriť.
Po prvé. Minimálne to chcem povedať, že pokiaľ v minulej rozprave k tomuto zákonu pán kolega Osuský sa vyjadroval k vysvedčeniam, musím povedať, že ja mám ten istý názor. Na druhej strane. Teda ten istý názor, že si myslím, že tradíciu si treba ctiť a že je to istým spôsobom o kultúre tejto krajiny, že tie vysvedčenia, keď sú dokonca písané rukou, že o čomsi vypovedajú, ale vnímam z druhej strany, že to je možno čosi, čo sa v tejto chvíli deje, že čo odchádza v tomto svete. Za ktorým odchodom alebo s tým, že to odchádza, je mi ľúto. Ale pozrite sa na túto snemovňu, jak to odchádza. Zo dňa na deň sledujem, že... (Reakcia z pléna.)
Nie, nie, nemyslím prítomnosť, ale jak istá kultúra odchádza. Ja som presvedčený, že forma dat esse rei, že jednoducho tá forma istým spôsobom dotvára, podstatne dotvára obsah a zo dňa na deň v snemovni vidím akúsi takú laxnosť v obliekaní. Už pomaly tretina poslancov sa nenamáha, aby nosila kravatu, pretože je to pohodlnejšie. Ja si myslím, že je to istá úcta, istá kultúra, no a toto sa deje v celej spoločnosti. Žiaľbohu, že aj v tejto snemovni. Ale nie to je podstatné.
Chcem sa vyjadriť k podstatnej veci, ktorú vnímam, a to sa týka vyučovania jazyka. Viete, platilo to a platí to, že pokiaľ je nejaká ekonomika nejakej krajiny naozaj centrálna a silná, tak tá skôr alebo neskôr sa presadí. A presadí sa aj iným spôsobom. Áno, aj v tých sekundárnych javoch. A to s tým sekundárnym javom je aj uplatňovanie toho jazyka. Jednoducho dnes toľko, by som povedal, z hľadiska slovenčiny odpadu máme, ktorý sme prebrali práve z jazyka anglického, už jednoducho neexistujú slovenské slová, ktoré boli bežné, a jednoducho bežne používame, žiaľbohu, mnohé prispôsobené slová z jazyka anglického len preto, že jednoducho tá ekonomika doniesla, ja neviem, výpočtovú techniku a my pomaly sa nenamáhame prekladať, ale používame to, čo je v označení v jazyku anglickom. Takže trošku je to tak, by som povedal, plač niektorých, ktorých chápem, že chcú zachovať aj iné jazyky a je dobré, ak ich zachováme, ale toto sa ako jednoducho celkom iste pretlačí.
Druhá poznámka k tým jazykom, a pokladám to za dôležité a vidím aj celú slabinu, ale prepáč, pán exminister, ale to som ti hovoril a to je dôsledok toho, čo si ty urobil v reforme jazykov. Pretože tá slabina celého toho programu je v tom, že naozaj ako to zabezpečiť vyučujúcimi. Vtedy som ti hovoril, na základe skúseností, ktoré mali v Českej republike, že Slovensko na to potrebuje investovať, aby takúto reformu naozaj zodpovedne spustilo, 50 mil. eur, dnes to poviem okolo pol druha miliardy. Česi, keď to začali, investovali 2 mld. a potom ešte ďalšie 2 mld. českých korún, aby urobili reformu jazykov. Urobili.
Jednoducho vnímam, že v tejto chvíli pánovi ministrovi nezostane nič iné, len z tých 6 %, s ktorými môže disponovať, bude to musieť kdesi inde krátiť a tých 6 % do značnej miery sa pokúsiť venovať z nich čo najväčšiu čiastku na reformu jazykov a konkrétne na vyučovanie jazyka anglického. To jednoducho je proces, ktorý si ty spustil, a myslím si, že už je len v inom obraze, a to v obraze, že teraz sa hovorí o angličtine.
Ale predsa len jednu vec, a to pokladám asi na záver za to najpodstatnejšie, istým spôsobom chcem vyzvať pána ministra, ja som sa o to pokúšal, ale myslím, že by to mohlo byť znova aktuálne a pokúsiť sa o to, Európska únia nám v oblasti vzdelávania nemôže nič diktovať. Môžeme sa dohodnúť na niečom, pretože vzdelanie je výsostná kompetencia každej členskej krajiny. Na druhej strane Európska únia si dáva ciele, hovorí, a to je známe, zaznelo to, myslím, aj tuná od pani spravodajkyne, áno, chce, aby každý európsky občan bol schopný hovoriť aspoň dvoma jazykmi okrem materinského jazyka. Ale pokiaľ toto hovorí, má predsa urobiť aj niečo v prospech toho. Deklarovať a klásť si ciele je málo. A to, čo môže urobiť, a to by som chcel poprosiť aj pána ministra, aby jednoducho sa o to usiloval, existuje rovnaká Rada ministrov Európskej únie pre vzdelanie a jednoducho vytvoriť program na podporu vyučovania cudzích jazykov. A konkrétne poviem to, aby Európska únia jednu malú čiastku finančných prostriedkov, ktoré dáva na dotácie v poľnohospodárstve trebárs, venovala konečne na to, že chce byť ekonomikou, ktorá bude konkurencieschopná s ekonomikou Spojených štátov, teda do vzdelania, a to takým spôsobom, že podporí tzv. pedagógov, ktorí sem určite prídu, keď ich podporia, native speakers. Vidíte ja som použil anglický výraz. Teda tých, pre ktorých je angličtina rodný jazyk. Určite, ak to zafinancuje, nemálo mladých ľudí by prišlo sem, a nielen na Slovensko, lebo ten istý problém majú v Maďarsku, v Poľsku a v ďalších krajinách, ktoré by mohli naozaj reálne silne podporiť to, že sa tento jazyk bude inak učiť a minimálne aspoň na pár rokov, keby sa to udialo v nejakom prechodnom období, pokiaľ sa niektoré mechanizmy zabehnú, bolo by to užitočné.
Čiže tam smeruje vlastne moje vystúpenie, poprosiť pána ministra, ale aj ho vyzvať, aby v tomto smere bol aktívny podľa možností. Ja viem, že celkom iste nájde spojencov, pretože minimálne viem, že v tých krajinách, ktoré sú nové členské krajiny, ktoré sú vo V4 povedzme, bude mať určite podporu. A toto si myslím, že by bol dobrý krok, ktorý by nám pomohol.
Ďakujem pekne.

Schváliť.

Ďakujem pekne. Hlasovali sme o všetkých pozmeňujúcich aj doplňujúcich návrhoch. Mám splnomocnenie gestorského výboru, aby sme prerokovali návrh zákona v treťom čítaní ihneď. Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať.