Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Nedá mi pani kolegyňa, trošku na vás nereagovať. Poviem, som za to určite, aby ten zisk bol výrazne limitovaný a súhlasím aj s tým, aby istým spôsobom aj bolo povedané, akým spôsobom sa aspoň sčasti použije. Na druhej strane úplne zakázať zisk za to, že to je hradené z povinného zdravotného poistenia? Chcem sa vás opýtať, lekárne fungujú tak, že väčšinu, čo oni majú obrat, keď odrátam tie drobnosti, čo popri tom ešte predávajú, je tak isto financované z povinného zdravotného poistenia. A lekárne nemajú zisk?
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Tomáš, ja to vidím tak, že, či zviažeme ministrovi ruky alebo nezviažeme, či to budú účinne alebo účinne vynaložené financie, či dôjde teraz k bankrotu alebo nedôjde, o tom sa bude diskutovať aj potom a veľmi dlho.
Ja si osobne myslím, že to jednoducho sa nedá povedať, že keď teraz nezviažeme ruky alebo zviažeme, že takto by to potom inak dopadlo. Čo podstatné ale chcem povedať, že jednoducho v živote za to, čo dostávame, vždy platíme niečo. A za to, že sme v eurozóne a že sme v Európskej únii, ja si myslím, že získavame zatiaľ viac. Povedal by som tri podstatné veci. Jednak je to to, že sme bezpeční, nie je šanca, aby dnes vstúpili sem spriatelené armády, že máme demokratický vývoj a ja si myslím, že aj istú ekonomickú stabilitu a istý blahobyt. No a teda zatiaľ sa mi zdá, že Slovensko získava viac, ako dáva, a nie je možné len brať, ako povedzme sú eurofondy, ale občas za to, že sme v klube vyvolených, musíme aj čosi zaplatiť. A tak ja sa nedomnievam, že mali by sme zväzovať takýmto spôsobom ruky a rozhodovať tuná. Jednoducho rozhodovať sa musí v Bruseli, tam je to, v úvodzovkách poviem, kolbište a je náš záujem, aby sme tam dokázali vyrokovať čo najlepšie riešenie a dosiahnuť čo najlepšie podmienky aj pre Slovensko. Ale rozhodne si nemyslím, že máme zviazať ruky a de facto tuná definitívne rozhodnúť o našom postoji.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Ja nechcem brať nikomu právo na názor, ale na druhej strane súhlasím v tomto smere s kolegom Dostálom, že ten citovaný text naozaj do správy nepatrí. Je nenáležitý.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, moje vystúpenie iste nebude dlhé, ale predsa len ako človeku, ktorý je pamätníkom tých dôb, cítim istým spôsobom aj povinnosť vystúpiť a vyjadriť sa. Ako už povedal predkladateľ Pavol Hrušovský, Kresťanskodemokratické hnutie tento návrh dáva po šiestykrát, teda tak ľudovo povedané "neverending story", príbeh, ktorý nemá konca, zdá sa. Ja verím, že bude mať, ale predsa len myslím, že je dôležité povedať, prečo tak tvrdošijne opakovane, stále znova a znova sa pokúša predložiť návrh ústavného zákona na zrušenie Mečiarových amnestií. Ja si nemyslím, že je to len obyčajná tvrdohlavosť politikov KDH. Som si dobre vedomý, že dnes už pomaly dorastá do dospelosti generácia mladých ľudí, ktorí si tie udalosti z tých dôb nemôžu pamätať a celkom iste, keby sme dnes urobili prieskum medzi občanmi Slovenska, tak by sme zistili, že mnoho ľudí si už len matne na to spomína a nejaví možno záujem o to, čo by malo nastať a ako by sme sa mali s tým vysporiadať. A celkom iste dnes už nemôže niekto povedať, že je to o politickom zápase, kde vtedy áno, ten hlavný politický zápas v tých dobách prebiehal medzi Kresťanskodemokratickým hnutím a HZDS, ale HZDS dnes už nie je ani v parlamente, ani o tom to nie je. A dokonca by bolo zbytočné nás podozrievať z istej naivity, že sa domnievame, že keď sa zrušia amnestie, že sa všetko ako poriadne vyšetrí. Sme si vedomí toho, čo už poznali starí Rimania ako právnu zásadu, že čím dlhšia doba uplynula od skutku, tým je oveľa menšia pravdepodobnosť vec dôkladne vyšetriť a dôsledne so všetkým vysporiadať spravodlivosť, veď nakoniec dnes už viacerí aktéri z tých dôb, ktorí v tomto fungovali, nie sú medzi nami a už sú takpovediac pred iným večným súdom.
Nie je to o tom, je to o niečom inom. Je to o tom, že na Slovensko, na náš štát, týmto aktom dodnes padá veľmi tmavý tieň. Neviem to miernejšie povedať, naozaj veľmi tmavý tieň, pretože viete, nespravodlivosti, aj vraždy, aj únosy a mnohé iné kriminálne činy, aj terorizmus, s ktorým zápasíme, sa udial a deje a s mnohými, právne, kriminálnymi činmi sa nevieme vysporiadať, ale tu ide o niečo iné. Toto sa dialo v mene štátnych inštitúcií. Inštitúcie, ktoré boli zriadené štátom. Urobila to Slovenská informačná služba. Toto bol štátny terorizmus a som vnútorne presvedčený, že minimálne aspoň to minimum zadosťučinenia spravodlivosti a pravde, právnemu štátu by sme mali dať.
A ja sa preto obraciam najmä na kolegov po mojej pravej strane, pretože celkom iste som si vedomý toho, že ak máme túto spravodlivosť posunúť ďalej a Slovensko sa má istým spôsobom vysporiadať so svojou škvrnou v minulosti, tak to závisí aj na ich podpore, preto sa na nich obraciam, aby zvážili, či naozaj nestojí za to, konečne po toľkých rokoch urobiť zadosť spravodlivosti a jednoducho vysporiadať sa s tmavou škvrnou našej minulosti.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Kolega Číž, pozorne som počúval tvoje vystúpenie. Zaujali ma niektoré pasáže, ale jedna vec, ktorú si hovoril, že problém je v tom, že my sme vždy rozbití, že sa ako na Slovenku nikdy nedohodneme. No, ja mám pocit, že to v tejto chvíli ani tak celkom nie je, pretože my si myslíme v koalícii, že na to, čo sa tam udialo, na ústavu treba reagovať. Vy si myslíte takisto. Vy si myslíte, že táto reakcia je slabá, boli by ste zrejme za podstatne silnejšiu reakciu, ale pýtam sa: Čo je viac, žiadna reakcia alebo aj slabá? A nehovoriac o tom, že keď podporíte aj vy túto reakciu, tak podpora celého parlamentu posilní výrazne túto reakciu.
Z toho sa domnievam, že by ste sa mohli dohodnúť, a predpokladám, že by ste mohli podporiť v konečnom dôsledku túto reakciu a prijať tento návrh vyhlásenia.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Nedá mi, pán kolega, vyslovili ste pochybnosť, že či máme zaujímať stanovisko k ústave inej krajiny. No, my sme v Európskej únii, my sme v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy a to Parlamentné zhromaždenie Rady Európy, ktoré zasadá 4-krát do roka sa v podstate zaoberá rôznymi stanoviskami práve k takým otázkam. Preto si myslím, že to, čo urobil zahraničný výbor, že pripravil takéto stanovisko a vyhlásenie, je absolútne v poriadku. A myslím si, že koná tak, ako máme konať, ako súčasť Rady Európy.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Moje vystúpenie je krátke a ďakujem za ústretovosť pánovi podpredsedovi, kolegom, že akceptovali toto.
Ja by som rád jednu vec povedal, že nad takouto správou sa musíme zamyslieť, pretože v skutočnosti ako parlament vnímam, že v podstate nič sa z nej nedozvieme o tom, čo sa deje a to pokladám za nie dobré. To, samozrejme, nevnímam ako vinu rezortu, ale vnímam to ako chybu platnej legislatívy, ktorá jednoducho toto neumožňuje. Čiže pokladám za dôležité aspoň túto vec povedať ako to vnímam a aj o tom, že mali by sme hľadať trochu iné riešenie.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, ja vás chcem len požiadať, aby ste v tomto úsilí vytrvali. Ja oceňujem tento krok, pretože 15 rokov minimálne som počúval o cestovnom ruchu a niektorí politici na základe toho si to robia aj ako leitmotív vo svojej politickej kampani a za to obdobie sa urobilo veľmi málo. Takže moja výzva je aj prosba, ako naozaj pohnúť týmto cestovným ruchom. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Pán kolega, ja som ťa pozorne počúval, priznám sa, nie všetko som pochopil, ale jednu vec som zaregistroval, keď si hovoril, že kde sa tu dá nadobudnúť, peniaze, mať príjem väčší ako 100-tisíc poctivo, teda viac ako 100-tisíc sa asi ťažko dá získať poctivo. No, neviem. Ja budem mať otázku, pretože tu máš kolegov, pomaly bude polovica, ktorí vstúpili do politiky, predtým ako vstúpili do politiky ako podnikatelia, a, hovorím, úspešní podnikatelia, nebudem menovať, v cestovnom ruchu, v zdravotníctve, reštaurátorstve, farmárstve, v informatike, kde ich majetok bol určite väčší ako tých 100-tisíc nadobudnutých za mesiac, čiže ty si chcel tým povedať, že oni to nadobudli nepoctivo? Alebo inými slovami, toto bola kritika do vlastných radov?

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán kolega Lazár, už som obával, že nebudem môcť ani zareagovať na vás. Ale prvé, čo by som rád povedal, som trinásť rokov vo vrcholovej politike, vy ste tu mesiacov menej asi. Takže - a za trinásť rokov som nepapagájoval - takže to by som si od vás vyprosil. A nebudem to ani v budúcnosti robiť. Dúfam, že do konca svojej politickej kariéry to nebudem robiť.
A preto aj toto, čo ďalej poviem. Ja nie som nejaký podporovateľ privatizácie teplární. Ale, pán kolega, vy ste tu neboli, možno za to nemôžete, za štyri roky vašej vlády ste dostali krajinu vo veľmi slušnom stave. A odovzdali ste ju tak, že bola pomaly v krachu. Narobili ste také dlhy, že z tých dlhov, ktoré sú, by sme mohli urobiť taký zoznam, že z toho si upletiete alebo manželka by vám uplietla nie sveter, ale kabát a pre celú rodinu. A tie peniaze tam treba. Tak ich treba kdesi nájsť. A preto, ak tieto peniaze a taký prísľub, dúfam, bude pre mňa, pôjdu do zdravotníctva, pre ľudí alebo prípadne do Sociálne poisťovne a pod., tak som ochotný toto podporiť. Ale preto, že to pôjde pre ľudí a tam, kde jednoducho ste ich ukrátili.
Ďakujem.