Videokanál poslanca

Ďakujem, pán predseda. Ja dokonca si myslím, že je mojou povinnosťou sa v tejto chvíli vyjadriť. Najprv len zareagujem na kolegyňu Obrimčákovú. Aj ja som dostal listy, ale problém je v tom, že je veľmi ťažko tento, túto vec, tie tituly riešiť v tomto prípade, aby sme uspokojili všetkých a bolo to aj v súlade so zákonom, pretože, áno, tých, ktorých sa to týka najviac, si chválili to, čo bolo platné v prijatom zákone v roku 2002, kde dostali titul ThDr. aj PhDr.. Ale tu zase namietli všetky ostatné vysoké školy, že to nie je spravodlivé, pretože za jedno štúdium jedni získavajú dva tituly. To poznáš. Takže ja si myslím, že toto riešenie zatiaľ, ktoré sa nám podarilo aj dohodnúť, je najlepšie, ale nehovorím, že bezchybné. To je prvá poznámka.
Druhá. Ja pokladám za povinnosť reagovať, pretože tie pozmeňujúce návrhy idú nad rámec novely a predkladateľ má povinnosť povedať, že či s nimi súhlasí, a ak by s nimi nesúhlasil, tak by sa o nich nemalo rokovať. Vzhľadom na to, že obsahove v zásade s týmito obidvoma pozmeňujúcimi návrhmi súhlasím, takže, áno, myslím si, že je v poriadku, ak budú zahrnuté teda a bude sa o nich aj hlasovať.
Chcel by som trošku zareagovať aj na to, čo hovoril kolega Mikolaj. Týka sa toho, tej žiadosti o zriadenie súkromnej vysokej školy. Je to tak, ako si to povedal. Jednoducho vláda rozhodovala a vláda rozhoduje a dokonca ani..., minister je povinný predložiť do vlády návrh, ale žiaden zákon nezaväzuje a nemôže ani zaväzovať ministra, aby hlasoval za návrh, s ktorým on osobne nesúhlasí. Čiže, ale je to v poriadku, tým, že je to takto ako čistejšie, súhlasím s tým, takže z toho pohľadu tie návrhy sú dobré. Ten návrh, ktorý sa týka tých zmien, dneska so špecifickými potrebami zavedený názor je osôb s postihnutím. Myslím, že špecifikuje detailnejšie starostlivosť o týchto ľudí, ktorá aj dnes v zákone je, len nie je tak podrobne rozpísaná a neustanovuje jednotlivé detaily. To si myslím, že naozaj môžeme urobiť, že to je v prospech ako ľudí, ktorí sú s postihnutím. Toľko, pán predseda, moje vyjadrenie.
Ďakujem pekne a, samozrejme, uchádzam sa o podporu cteného parlamentu pre návrh celého zákona.

Ďakujem pekne. Ja som sa prihlásil do rozpravy z dôvodu, aby som urobil zadosť zákonnému postupu. Keď sme predkladali tento návrh zákona ako, predsa len ste človek, ktorý má aj tie skúsenosti, ma dosť istil s účinnosťou zákona a bola daná na 1. januára, ale vzhľadom na známe okolnosti, dnes keby sme zákon schválili, tak táto účinnosť už je nie v súlade s legislatívnym procesom, preto dávam pozmeňujúci návrh:
V článku 2 sa slová „1. januára“ nahrádzajú slovami „1. apríla“.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Moje vystúpenie nebude dlhé, celkom krátke, a som rád, že v takomto komornom zložení, pretože tá skúsenosť hovorí, že keď je v tomto zložení, tak tá debata býva racionálna, pretože po včerajšku, po tých excesoch a neuveriteľnom narcizme už sa mi zastavuje rozum.
O čo ide, jednoducho ja nechcem skúmať prečo, ako, ale jednoducho vo vysokoškolskom zákone je jedna nespravodlivosť, chyba, ktorá tam je, ktorá vlastne diskriminuje istú skupinu. Náš vysokoškolský systém je nastavený tak, že keď čosi preukážeš, a to preukázanie je, jedno z nich je ukončenie doktorandského štúdia, tak istým spôsobom dostávaš väčší priestor, väčší podiel v tej sfére vedy, výskumu a vzdelávania. Jednoducho ten, kto získa titul PhD., môže potom aktívnejšie robiť, môže byť školiteľom, môže byť oponentom a má aj väčšiu šancu získať finančné prostriedky na výskum prostredníctvom grantov. Ale v študijnom odbore katolícka teológia sa stalo, že absolventi, sú to jediní absolventi doktorandského štúdia, ktorí nezískavajú týmto titul PhD.. Takže túto chybu sa moja novela snaží napraviť, nič viac a nič menej. Možno si poviete, že je to maličkosť, život pozostáva, ako povedal jeden filozof, zo samých maličkostí, ale sám osebe nie je maličkosťou. A takisto samo osebe vzdelávanie a vysokoškolský život a život v priestore vedy a výskumu určite nie je maličkosťou.
Ďakujem zatiaľ.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Raši, žasnem, keď vy hovoríte nám, že ohrozujeme životy a zdravie pacientov. Vy ako lekár. Vy musíte vedieť dobre, kto a ako ohrozuje životy a zdravie pacientov. Jednoducho už tieto nezmysly mi nedá počúvať a vecne, ak ma niečo mrzí, mrzí ma to, že vďaka Lekárskemu odborovému zväzu sa urobil obraz o lekároch v spoločnosti taký, že 80 % pomaly obyvateľov je nastavená proti lekárom. Žiaľbohu.
A tretia poznámka, a to je kľúčové, všetci v tejto chvíli sme na tom istom strome, a ak ho takto budeme píliť, konár tohto stromu, tak z neho spadneme. Jednoducho čakám, čakám, že rovnakým spôsobom zareagujú o chvíľu učitelia alebo iné skupiny obyvateľstva a Slovensko sa zosype. To je náš záujem? Ja si myslím, že toto nie je otázka koalície, to je otázka celého Slovenska.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega, ako vidíte, som v tejto chvíli sám, ktorého zaujal váš prejav k rozpočtu. Ale mňa zaujíma naozaj rozpočet, zvlášť v tejto situácii, v ktorej sa nachádzame, čo pokladám za mimoriadne vážne. Pozitívne hodnotím vaše slová, že si neprajete rozpočtové provizórium. A očakávam, že aj istým spôsobom podľa toho budete konať, lebo až vtedy sa to naplní.
Ale druhá vec. Pozorne som vás počúval a povedali ste, že deficit môže byť 6 % a viacej percent nakoniec. Len som nepočul od vás niečo, čo by povedalo, ako tomu zabrániť, ak by k tomu došlo. Ja verím, že rovnako ako my si neprajeme, tak aj vy si neprajete, aby takýto deficit nastal. A to znamená, môžete teraz povedať, že však vy nie ste vo vláde, že to je starostlivosť vlády, ale ja si myslím, že v tejto chvíli to nie je len starostlivosť súčasnej vlády, ale že je to starostlivosť a zodpovednosť všetkých nás, ktorí sme v politike, za osud Slovenska. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Nechcem hovoriť dlho.
Prvá vec. Už to tu viackrát zaznelo, že Slovensko potrebuje v tejto chvíli schváliť rozpočet, aby bol aspoň aký-taký signál o našej stabilite a dôveryhodnosti. Na druhej strane keby som to vyjadril jazykom matematikov, je to nutná podmienka, určite nie postačujúca pre to.
Ale to, čo pokladám za vážnejšie. Keď tu bola diskusia, tak som počul názory o vyrovnanom rozpočte a podobne. Rozpočet napísať sa dá akýkoľvek, schváliť sa dá takisto. Ale dôležité je, aby bol naozaj aj reálny a udržateľný. A z tohto pohľadu všetci sme zaregistrovali, bolo to nakoniec aj v médiách, že Slovensko si už druhýkrát nedokázalo požičať. To znamená, že nedokázalo predať dlhopisy, tak ako sme to potrebovali. A v tejto súvislosti ma zaujíma, čo potom bude, pretože tá informácia hovorí, že máme dnes hotové peniaze takpovediac na niekoľko mesiacov, na pol roka. Takto to aspoň zaznelo. Sú rôzne cesty na to.
Len tak trošku pre ilustráciu dvoma vetami. V histórii keď minul peniaze Filip II. Pekný vo Francúzsku, tak siahol na templárov, ich zlikvidoval dúfajúc, že tam je veľký poklad. Templári totižto naozaj fungovali aj ako bezpečnostné bankové domy. Nenašiel nič. Ale toto nie je tá cesta.
Jedna cesta je, že tá pôžička bude za oveľa väčšie úroky urobená. No ale myslím si, že by to nebolo dobré, ak by sme mali dlhopisy za úroky také, ako keď si požičiavala vláda Vladimíra Mečiara na stavanie diaľnic, 17,2 %. To sú úžernícke úroky. A to už je katastrofálny stav.
Druhá šanca je, však sme aj to skúsili, že jednoducho budú tvrdé reštrikcie, že bude viazanie v kapitolách jednotlivých rezortov. No v tomto napätom rozpočte to si tiež dosť dobre už neviem predstaviť. A tak poviem nie celkom ekonomicky, ale tá myšlienka je, myslím, zrejmá, a siahli po nej už aj iné krajiny, jednu možnú predstavu, prečo by štát nemohol vypísať dlhopisy, samozrejme, nie s hodnotou takou veľkou, ale pre obyčajných slovenských sporiteľov, to znamená v nominálnej hodnote tisíc, päťtisíc eur ap., trojročné, päťročné. Celkom iste ich úročenie pre obyvateľov by bolo lepšie ako dnes ich úročené vklady v bankách. Garancie štátu by tam v podstate nič nemenili, pretože aj dnes v súčasnom stave do 100 000 eur štát garantuje úspory jednotlivcov v plnej výške. No myslím si, že boli by s tým, samozrejme, spojené isté administratívne náklady technické. Ale myslím si, že by to nebolo to rozhodujúce. A faktom je, že tie úspory obyvateľstva sú. Čiže bolo by to systémom, že ľudia pomôžu vlastnému štátu. A súčasne by to bolo pre nich takisto, si myslím, výhodné.
Prečo hovorím o tom teraz. Jedno staré latinské príslovie hovorí, že qui cito dat, bis dat, kto rýchlo dáva, dvakrát dáva. Dnes ešte v tej situácii nie sme, ale keby sme k tomu pristúpili v okamihu, keď už naozaj bude situácia, že Slovensko si nebude vedieť plniť svoje záväzky, myslím si, že to je v oveľa horšej situácii. Čiže zaujímala by ma potom reakcia na tento spôsob riešenia vaša, pán minister. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, jednu vec musím uviesť na správnu mieru. Niekoľkokrát ste sa podľa mňa nechali uniesť, keď ste použili argument, že sa kolega Marcinčin nedostal na kandidátku KDH. Skutočnosť je taká, že kolega Marcinčin má celkom iste miesto v prvej dvadsiatke, a dobrovoľne, sám od seba sa rozhodol, že nebude kandidovať.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Rafaj, takpovediac zanariekali ste nad kapitolou školstva a ja s vami v zásade súhlasím, že to školstvo, tak ako aj v minulosti, má málo peňazí. Akurát si myslím, že štyri roky ste ho mali v rukách, a pre navýšenie rozpočtu ste neurobili nič. Naozaj nič. Ja vám môžem pripomenúť, že v roku 2006 bola navýšená kapitola, keď som odchádzal, školstva o 4,2 miliardy korún. A druhú vec, ktorú by som si veľmi rád nechal vysvetliť, vraveli ste, že SPP dividendy, takto, že zisk bol za to obdobie okolo 70 miliárd, a vyplatili si dividendy vyše 100 miliárd, teda navyše, a že to všetko odišlo kdesi, ukázali ste kdesi na západ. No, to by som rád pochopil, že ako to je možné, pretože pokiaľ viem, 51-percentným akcionárom je slovenský štát, a teda dividendy a akcie sú všetky rovnaké. To znamená, že príslušnú čiastku musel dostať z tých dividend štát.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Mikolaj, prívlastky zmätočný, chaotický, najhorší, alibistický, tak to by som ešte bral ako tak trochu opozičný folklór, ale k rozpočtu rezortu školstva. Keď hovoríš, že ten rozpočet sa vykrýva z eurofondov, no musím ti pripomenúť, že si bol prvý, ktorý si toto naštartoval. A už pri schvaľovaní rozpočtu v roku 2006 pre 2007 som ťa upozornil, že keď to bude takto pokračovať a keď skončia eurofondy, tak v rezorte školstva bude chýbať viac ako miliarda eur v dnešnej mene, viac ako miliarda eur. To neviem, odkiaľ sa to vykryje.
A pripomeniem ti napríklad, z peňazí rezortu, nie z eurofondov, rozvoj o programe vysokých škôl. No ty si tam dal položku prakticky nula. Šport, keď odrátame v inom rozpočte, ktorý bol schvaľovaný, dostal takmer nulu. Všetko išlo na štadión a podobne. Čiže mal by si sa predsa len trošku nad týmito svojimi údajmi zamyslieť.
A posledná poznámka, vravel si o vysokých funkcionároch, ktorí dneska robia v doprave, a nominanti KDH. No ani jeden z nich nebol žiaden funkcionár vysoký. Ja neviem, prečo spochybňuješ ako profesor vysokej školy dopravy a spojov, naschvál uvádzam tento starý názov, svojho kolegu, ktorý tam robí takisto tridsať rokov na tejto vysokej škole, docenta Pavláska. Ja si nemyslím, že nie je odborník. To je predsa len trošku priťahovanie za vlasy.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Matovič, ono by bolo dobré, aby ste sa vrátili do školy. Pretože tisíc percent, o niekoľko tisíc percent zvýšiť plat, to by znamenalo, že pred tými rokmi ten plat toho poslanca bol možno v hodnote 100 alebo 150 eur. Takže predsa len a druhá poznámka, ja vám ukážem výplatnú pásku z roku 2008 v čase, keď sa uvádzali platy v druhom polroku v korunách aj v eurách, a súčasnú výplatnú pásku. Poslanci si od roku 2008 každý rok zmrazili platy a plat poslanca je taký istý a na budúci rok bude taký istý, ako bol v roku 2008. Preto si myslím, že by ste mali vážiť slová.
Ďakujem pekne.