Videokanál poslanca

Mrzí ma, že som si vyslúžil potlesk opozície.

Ale nakoniec, pán predseda, keď to chcete počuť, ak vám mám niečo vyčítať, to je to, že si to nechám pre seba.
Teraz k Igorovi. Naozaj, ja budem celkom otvorený. Igora považujem za veľmi šikovného politika. To myslím celkom úprimne. Veľmi brilantne dokáže narábať so situáciou a využiť ju. Celkom legitímne. Ja mu to nevyčítam, možno by som to robil aj ja.
Ale je neuveriteľné, akým spôsobom sa snaží povedzme ten môj príklad, ktorý som použil, bol to príklad, ktorý mal za cieľ ukázať, že je neférové, cynické a príliš bulvárne útočiť na tie najnižšie city ľudí. Ja som nechcel povedať a nepodceňujem v žiadnom prípade slobodu ľudí, zdravý rozum, ich myslenie. To mi nedávajte do úst, pán kolega, prosím vás. Ja si ľudí rovnako vážim a možnože viac ako vy.
Je veľmi podozrivé, ak jeden politik príde do parlamentu a hovorí, vy všetci ste zlí, ja som mesiáš, ja som etalón čistoty, kultúry a politickej diskrétnosti. Vy ste sem prišli zato, aby ste si pomohli povedzme cez dobrý plat, vy ste tu zato, aby ste si robili kšeftíky. No ja tam nepatrím, k tým politikom, ktorý si robí kšeftíky, a sedím tu 13 rokov. Snažím sa svoju prácu vykonávať poctivo, ale nikdy som si nedovolil do tohto pléna osočovať svojich kolegov, že sú to darmožráči, ktorí tu prišli robiť kšefty! A hovoriť o tom, ľudia, ja som ten, ktorého musíte voliť, pretože týchto už musíte mať plné zuby. Sú to ľudia nečestní a voľte mňa.
Toto je podozrivé, to je nebezpečné. A ja ich budem stále upozorňovať na to, aby si na takýto štýl politiky dávali pozor. Aby nenaleteli, jednoducho. To je pre mňa podstata. Ty budeš hovoriť svoje veľmi šikovne a ja budem zdôrazňovať, že práve takí politici môžu byť škodliví do budúcnosti pre túto krajinu. (Potlesk.)

Pán predseda, to vám nemôžem sľúbiť, ale pokúsim sa o to.

Áno, ďakujem za slovo. Ja budem veľmi kulantný a opatrný, lebo Igora potrebujeme a jeho troch ľudí pre ďalšie zákony (reakcie z pléna), a je to celé o tom, čo chcem povedať. Takže Igor to chápe a za toto ho považujem ako nového politika, veľmi šikovne dokáže spracovať a narábať s touto vedomosťou a s týmto vedomím.
Skôr by som reagoval na to, čo tu viackrát zaznelo (reakcia predsedajúceho), áno, áno, zaznelo to aj z jednej, aj z druhej strany spochybnenie, že my, ktorí máme iný názor, spochybňujeme vôľu občanov právo predložiť ústavný zákon. Isteže nikto to nespochybňuje. A operovalo sa aj s tým, že veď v referende ľudia chcú, aby počet poslancov v parlamente bol znížený.
Páni a dámy, toto je útok na tie najnižšie pudy. Ja vám garantujem, keby v tých referendových otázkach bola postavená otázka inak: Chcete, aby bol parlament zrušený, vážení spoluobčania? Odpoveď by bola jasná: Chceme. A ešte som o tom presvedčený (potlesk), že by sa zúčastnil ešte väčší počet v referende.
Čiže nehrajme takúto falošnú hru. Bulvárnu a kalkulatívnu. Je to nepoctivé.
A Igorovi nebudem hovoriť nič, pretože on má svoje fundamentálne klapky a chce sa prezentovať tak so svojím cieľom za každú cenu. Chcem to hovoriť tým, ktorých chce on nachytať. Ľudia, nedajte sa nachytať na takúto falošnú hru. Viete, o čo ide? Aby na budúci týždeň v regionálnom denníku, ktorý vlastní Igor Matovič, stál nápis "Poslanci nezahlasovali zníženie, pretože sa boja o svoje teplé fleky, darmožráči!"
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Pánovi poslancovi Chomovi by som len v krátkosti povedal pár viet. Pán poslanec, veľmi ste ma prekvapili. Nebudem osobný, ale vaše vystúpenie ste využili ako priestor kritizovať vládu za to, že nekompetentne postupuje vo výstavbe diaľnic. Dobre, ste opozičný politik, na to máte právo. Ale čo ma viac prekvapilo, je neuveriteľné, vy ste nazvali pol percenta ľudí, ktorí prišli o svoj majetok proti svojej vôli a v rozpore s ústavou, za špekulantov. Očakával som skôr, že už po výroku Ústavného súdu sa postavíte a poviete, prepáčte, vážení spoluobčania, postupovali sme podľa zákona, stalo sa a mám pocit, že sa vám musím ospravedlniť. Vy ste jednoducho povýšili verejný záujem, povedali ste si, že väčšia skupina ľudí v tejto spoločnosti potrebuje diaľnice a sú veľmi dôležité. Rovnako si to myslíme, ale tu ide o tak citlivú vec. Ste poslanec, ústavný činiteľ, vždy si musíte vážiť, aj keby jeden jediný občan v tejto krajine mal poškodené svoje ústavné práva, nikdy nehovorte o tom, že to poškodenie nepovažujete za dôležité a dôležitejšie je tu niečo iné, ako je výstavba diaľnic. Pokúsim sa na vás apelovať, ospravedlňte sa tým ľuďom, ktorí prišli o tento majetok v súlade so zákonom, ktorý bol prijatý, a ukazuje sa, že je protiústavný a povedzte im aspoň, že prepáčte, namiesto toho, že ste ich nazvali špekulantami.
Ďakujem pekne.

Áno, ďakujem za slovo. Pán poslanec Podmanický, na úvod poviem, vy mi nesedíte v hlave, a preto si od vás vyprosím, aby ste komentovali moje vystúpenie, že som žartoval. Všetko, čo som povedal, myslím vážne a za tým si stojím. Čiže to bola prvá poznámka.
Druhá, ak považujete za humor moje apelovanie, aby politické strany, tak ako napríklad ste to predviedli v tomto momente, nezneužívali tak citlivú tému, ako sú ľudské práva, a zvlášť národnostných menšín, na stranícke preferencie, tak ak toto považujete za humor, tak potom, bohužiaľ, to je vaša tragédia. Vaše vystúpenie sa neodlišovalo od tých ostatných kolegov, možno pár výrazových prostriedkov, počas vystúpení vaši kolegovia zvykli používať termíny jazykové geto, maďarizácia, federalizácia, vy ste ešte pridali, samozrejme, hrdinsky, nazvali ste tento zákon super jazykové geto a super maďarizačný, lebo vy to potrebujete hovoriť. Máte voličov, ktorých ste prebrali HZDS a tí boli odchovaní Mečiarom na nacionálnom mlieku, takže bolo by chybou teraz od toho upustiť. Ja vám to absolútne nevyčítam, len mi je z toho smutno, že vzdelaný človek tak ako vy sa nehanbíte, bohužiaľ, využívať aj takéto nástroje. Šíriť nenávisť medzi našimi občanmi.
A k tomu divadlu, no vám Matovič neprekáža preto, že chcel opraviť zákon, možno, že ho opravil, a nazývate ho, že hrá divadlo len preto, že si myslíte, že to divadlo patrí práve vám, že je to len vaša agenda.

Ďakujem pekne za slovo, aj diskutujúcim za ich reakcie, aj keď ma všetky nepotešili, najmä pretože nepochopili moje vystúpenie, alebo ho pochopiť nechceli.
Pán poslanec Čaplovič hovoril, že neverím ich argumentom a že im nerozumiem a vy ste zas nepochopili moje argumenty, takže si nerozumieme, skrátka. To ma opäť veľmi mrzí.
Pán poslanec Matovič, ja vám nevyčítam, že ste sa postavili na stranu slovenských občanov. Vyčítam vám, že sa staviate do pozície ako jediný ochranca práv slovenských občanov. Vy nie ste o nič lepší Slovák, ako som ja. Rovnako sa staviam, som v parlamente schválil a podpísal som sa pod veľa zákonov, ktoré sú akumulátorom prosperity ekonomiky, vstupu Slovenska do Európskej únie. Prečo? Vy ste prišli ako mesiáš, ktorý chce Slovensku pomôcť a chce ho zachrániť pred maďarizáciou. Toto je nekorektné. No a povedzme, chcete si založiť politickú stranu. No tak dobre, na tom sa zhodneme.
Pán poslanec Maďarič, vlastenec. Áno, znovu zopakujem, som rovnako dobrý vlastenec, ako ste vy. Možnože ešte lepší a nehlasoval som v tomto parlamente a nebudem hlasovať za maďarizáciu. Ja zrejme nezmením nič na vašom myslení, lebo vy tak myslieť chcete, ale rozumiem vám, ako som už povedal v mojom vystúpení, prečo ešte je dopyt na politickej scéne pre takéto myslenie a budete to robiť dovtedy, kým naozaj existovať bude.
Ďakujem.

Drahé Slovenky, drahí Slováci, nechcem nič nadľahčovať, ale už ako obvykle, všetci dobre viete, týmto príhovorom zvykne každé svoje vystúpenie zahájiť jeden nemenovaný politik. Má na to právo. S plnou vážnosťou vám hovorím, že to nechcem zosmiešňovať, ale pokúsim sa o moje oslovenie.
Drahí občania Slovenskej republiky, Slovenky, Slováci, predstavitelia všetkých menšín žijúcich na Slovensku. Ešte skôr dve poznámky pred tým, ako by som sa venoval tomuto zákonu.
Pán poslanec Maďarič, bývalý minister kultúry, končil svoje vystúpenie tým, vetou, že zdôrazňoval a hovoril o vlastenectve, vlastnom vlastenectve a vlastenectve svojich kolegov. Ja by som ho nechcel spochybniť, ale úprimne tiež sa vyznám a poviem, že nie som o nič horší vlastenec. Narodil som sa na Slovensku, žijem tu, mám svoju rodinu. Deti vychovávam k slušnosti, v duchu slovenskej národnej identity, ale tiež im zdôrazňujem, aby boli slušní aj k iným slušným ľuďom bez ohľadu na to, akej národnosti sú.
Iste, máme pred sebou definitívne rozhodovanie o návrhu zákona, ktorý upravuje podmienky používania jazykov národnostných menšín. Taktiež chcem zdôrazniť, že k tomuto zákonu pristupujem rovnako zodpovedne, rovnako racionálne a objektívne, ako som pristupoval aj k zákonu, keď sme sa bavili o podmienkach môjho materinského jazyka, slovenčiny, pretože to je vždy veľmi dôležité. Uvedomujem si, že ide o citlivú tému. Kedykoľvek, minulosť mi dáva jasne za pravdu, sa otvorí téma maďarskej menšiny, je veľmi emotívna a, bohužiaľ, niektorí politici používajú argumenty podozrenia a demagógiu, no tak odpustím si to slovo. Vyslovujú rôzne podozrenia, ktoré sú za hranicou zdravého rozumu. Pamätám si, že pred rokom 1989 bol naším oficiálnym nepriateľom americký imperializmus, neoficiálne Sovietsky zväz pre všetkých tých, ktorí milujú slobodu a vážia si nezávislosť. Krátko po novembri 1989 sa stal nepriateľom, tak jasne naši bratia Česi, pretože údajne nás poškodzovali. Stavali fabriky v Dubnici, ktoré dymili, a, skrátka, cítili sme sa pragocentrizmom utláčaní. A prišiel rok 1993, založili sme si slovenský štát, všetci sa tešíme, rovnako ako aj vy, a znovu sme si našli nepriateľa, menšiny, najmä tú veľkú, maďarskú menšinu.
Všetko toto, čo tu odznelo v diskusii, sú mýty. Priznám sa, že sa proti nim len ťažko bojuje. Ono je vždy jednoduchšie chytiť voliča na nenávisť, ako ho presvedčovať, že má si niekoho vážiť a má mať niekoho rád. V politike som už trinásť rokov v tomto parlamente a zvyknutý som na túto diskusiu, ale musím na druhej strane priznať, že vždy som smutný. Vypočujem si ju, sedím, čudujem sa, ale vždy som smutný.
Vážené kolegyne a kolegovia, ja si nemyslím a neobávam sa, že zákon je nebezpečný pre spoločnosť a že diskriminuje väčšinový národ. Nejde tu o tzv. autonomizáciu, federalizáciu či genocídu štátneho jazyka, šovinizmus, ani o snahu o maďarizáciu.
Pán poslanec, budem vás citovať druhýkrát. A nejde tu rovnako ani o kolaboráciu vlády Ivety Radičovej s vládou Viktora Orbána. Jednoducho nejde. Je to vaša interpretácia a ja jej rozumiem.
Panie kolegyne, kolegovia, z diskusie som mal dojem, že mnohí poslanci nepochopili podstatu a základný cieľ predloženého návrhu. Bohužiaľ, niekedy sa neviem zbaviť pocitu, že obvykle je to motivované zámerne. Obávam sa, že na Slovensku je trh presýtený politikmi, ktorí držia v rukách maďarskú kartu, pomaly tých politikov bude viac ako voličov. Mnohí kritici tohto návrhu zákona najčastejšie argumentujú tým, že jeho prijatie bude mať za následok to, že príslušníci národnostných menšín, hlavne maďarskej, sa nenaučia po slovensky, ako hovoril pán poslanec Čaplovič, vzniknú jazykové getá.
Dámy a páni, ja si myslím, že ide o omyl. Príslušníci menšín majú právo, nie povinnosť, naučiť sa po slovensky a štát musí vytvoriť podmienky na to, aby svoje právo mohli naplniť. Nepodceňujte inteligenciu príslušníkov menšín, oni vedia veľmi dobre, že ak sa chcú plnohodnotne uplatniť na území Slovenska, teda vo svojej vlasti, tak sa musia naučiť po slovensky. A nepochybujme o tom, že oni sa uplatniť chcú. Isteže sú aj prípady či už starších ľudí, ale aj mladých, ktorí tak neurobia, ale tu by som nepovedal, že je to prejav neúcty a nelojality voči krajine, je to ich problém, ich hendikep, keď sa nenaučia po slovensky, budú menejcenní a ich uplatnenie bude postihnuté a obmedzené. Nepovažujem maďarskú menšinu, ba dokonca ani tých, ktorí neovládajú slovenčinu, za zlých vlastencov, za rozbíjačov štátnosti. Uvediem príklad, keďže žijem v nitrianskom regióne, navštevujem Komárno, Štúrovo, Hurbanovo a naposledy som tak urobil počas Majstrovstiev sveta v hokeji. Mal som dobrý pocit z toho, keď som na vlastné oči videl, ako slovenskí Maďari fandili našim hokejistom, mali na sebe oblečené tričká so slovenským znakom, autá mali vyzdobené slovenskými zástavami, a keď sme dali gól, skákali spolu s ostatnými od radosti bez ohľadu na to, akej boli národnosti. Toto sú podľa mňa skutky, ktoré sú dôkazom skutočného vlastenectva.
Nevidím nič nebezpečné na tom, ak dnes schválime zákon, ktorý umožňuje našim spoluobčanom hovoriť vo svojom materinskom jazyku aj v úradnom styku. Bohužiaľ, ten zákon nemá konečnú podobu primeranú týmto nárokom aj vďaka našim niektorým koaličným partnerom a ja v tejto chvíli musím povedať, že ma to veľmi mrzí, že aj oni siahli po tejto karte. Pri všetkej úcte k ich právu, ale to ma veľmi mrzí.
Ja odmietam tvrdenie, že občanom na južnom Slovensku je to, o čom sa bavíme, ľahostajné a že ich trápia len materiálne podmienky, teda zamestnanosť, že či majú plný žalúdok. Otázka materinského jazyka pre nich, rovnako ako aj pre mňa, a možnosť používania prospieva k ich životnému komfortu, spokojnosti a prehlbuje pocit spolupatričnosti k vlasti.
Dámy a páni, častokrát tu hovoríme o Orbánovi. Naša veľkorysosť a toto, napríklad aj tento zákon, je jediný spôsob, ako porazíme Orbánove veľkošovinistické, nacionalistické chúťky, a preto apelujem na vás opozičných, koaličných, aby ste si uvedomili, že úcta k ľuďom, ich právam je viac ako stranícke poslanecké kreslá.
Ďakujem pekne. (Reakcie z pléna.)

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Rovnako ďakujem všetkým tým, ktorí ma poctili faktickou poznámkou. Len stručne.
Pán poslanec Saloň, vy argumentujete tým, že súčasne aktuálny stav, čiže jazyka o používaní národnostných menšín nerobí žiadne problémy. Nerobí, samozrejme. Je to zákon, ktorý všetci rešpektujú. Ale ja sa môžem spýtať práve naopak, a čo, aký problém zavedie nový zákon, ktorý o nejakých pár centimetrov rozširuje tieto práva našich spoluobčanov? Veď na tom nevidím tiež rovnako nič zlé. Ten vývoj ide stále dopredu.
Pán poslanec Rafaj, ja som politik, poslanec, nie som profesionál obhajca a prirovnať moje vystúpenie k obhajobe vraha je dosť nenáležité, ale prosím, nech si každý urobí úsudok o tom sám, čiže to si ani nezaslúži komentár.
Pán poslanec Číž, ďakujem za tých 70 %, isteže aj druhé čítanie bude o tom, aby sme odpovedali na otázky charakteru, že prečo napríklad zníženie kvóra a tak ďalej a tak ďalej, iste sme otvorení a budeme musieť diskutovať.
Pani poslankyňa Gabániová, pri všetkej úcte, som naozaj nerozumel vašej faktickej poznámke, ale možno, že ste chceli zrejme poukázať na to, že Orbán je ten zlý a nebezpečný, ktorý dáva volebné právo slovenským Maďarom. Nevšimli ste si, že vôbec slovenskí Maďari na to nereagujú? Čo s tým majú spoločné? Čo my máme spoločné s Orbánom? To je ich politika, ktorú považujem za zvrátenú a zlú. Vážte si, že tí naši spoluobčania si vážia Slovensko a krajinu, kde žijú, a nereagujú na Orbánove politikárčenie. To je to podstatné.

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda vlády, ctené kolegyne, kolegovia, pokúsim sa aj ja veľmi krátko vystúpiť v rozprave, ktorá bola veľmi dlhá, únavná a na môj vkus až príliš silnou kávou.
Začnem neobvykle citáciou Ústavy SR, jej Preambuly konkrétne: "My, národ slovenský, pamätajúc na politické a kultúrne dedičstvo svojich predkov a na stáročné skúsenosti zo zápasov o národné bytie a vlastnú štátnosť, v zmysle cyrilo-metodského duchovného dedičstva a historického odkazu Veľkej Moravy, vychádzajúc z prirodzeného práva národov na sebaurčenie, spoločne s príslušníkmi národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenskej republiky..." Ďalej nebudem pokračovať v citácii, pretože to najdôležitejšie, čo som chcel zdôrazniť z tejto Preambuly, je, že "spoločne s príslušníkmi národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na Slovensku", my spolu, nie my a oni, ale my všetci budeme rozhodovať, ako tento štát bude vyzerať.
Ani teraz nerobíme nič iné, ctené kolegyne, kolegovia, než že len napĺňame text a ducha ústavy. Posilňujeme práva našich spoluobčanov spôsobom, ktorý neohrozuje práva iných občanov. Neohrozuje ani neoslabuje našu štátnosť, jej integritu, ani slovenský jazyk ako spoločný a hlavný dorozumievací prostriedok. Robíme len jedno: umožníme našim občanom príslušníkom národnostných menšín, aby mohli v širšom rozsahu využívať svoj vlastný materinský jazyk. Zároveň treba povedať, že nezavádzame nič nové, len legalizujeme aktuálny stav.
Kolegyne, kolegovia, rokujeme o zákone, ktorý má potenciál na vyvolávanie vášní a sporov. Pritom nejde o spory, ktoré by vychádzali z racionálnej úvahy, ale o spory vyplývajúce z emócií. Prevažná časť diskutérov kalkuluje s národným cítením a chce si takto vyrobiť politické body.
Bohužiaľ, som zhrozený z toho, ako je vôbec možné, že jeden text zákona je možné interpretovať tak diametrálne odlišným spôsobom, ako sa tu teraz deje. Už táto rozprava poškodzuje vzťahy majority s menšinami, je negatívnym signálom voči nim, ale aj pre všetkých slušných ľudí, ktorí sa tu narodili a majú túto krajinu radi. Pretože to, čo z mnohých príspevkov počúvam, je podozrievanie, obavy, strach. Strach z toho, že naši občania príslušníci maďarskej menšiny nemajú iné prianie, len sa stať občanmi Maďarska, že na nič iné nemyslia, ako poškodiť túto republiku, že do jedného sú iredentistami, ba priamo zradcami. Je to nešťastný spôsob, ako z tejto slovenskej menšiny vyrobiť verejného nepriateľa číslo jeden.
Tento strach sa snažíte vyvolávať v občanoch slovenskej národnosti. Lenže akcia vyvoláva reakciu. Ak my budeme pristupovať k našim spoluobčanom maďarskej národnosti ako k potencionálnym nepriateľom, budeme ich tlačiť do obranného postoja, preto oni logicky budú hľadať ochranu. Alebo ináč. Ja si veľmi vážim, že doteraz Orbánove výzvy nenašli u našich slovenských Maďarov odozvu. Obávam sa ale, že niektorí z vás robia všetko pre to, aby sa tento stav zmenil.
Vážené kolegyne a kolegovia, ja pochádzam z národnostne zmiešaného kraja a rozhodne si nemyslím, že jeho obyvatelia príslušníci menšín majú záujem o to, stať sa občanmi iného štátu. Sú to občania Slovenskej republiky, rešpektujú jej záujmy a riadia sa jej zákonmi. Za akékoľvek výkriky spoza Dunaja nenesú zodpovednosť a je nezmyselné ich za ne akokoľvek trestať. Čo má trebárs učiteľka z Komárna spoločné s Orbánovými výrokmi alebo názormi? Pre ňu je to predsa predseda vlády cudzieho štátu, rovnako ako aj pre vás a pre nás všetkých. Táto učiteľka sa riadi našimi zákonmi a pevne verím, že minimálne v tomto období budú nami prijímané zákony lepšie, ústretovejšie voči menšinám žijúcim na Slovensku.
Kolegyne, kolegovia, práve teraz rokujeme o zákone, ktorý považujem za dobrý. Povedzte mi, čo je na tom zlé a nebezpečné pre spoločnosť, keď chceme rozšíriť práva príslušníkov menšín, aby mohli svoj materinský jazyk používať v úradnom styku viac ako doteraz? Povedzte mi, čo je zlé a nebezpečné na tom, ak znížime kvórum na využívanie menšinových jazykov zo súčasných 20 % na 15? Najviac sa pritom upozorňuje a útočí na maďarskú menšinu, ale tento návrh pomôže hlavne iným menšinám, ktoré žijú na Slovensku, rusínskej, rómskej menšine a tak ďalej.
Áno, aj ja mám voči predloženému textu určité vecné výhrady, ale nie tak zásadného charakteru, že by som nemohol tento zákon s mojím hlasom posunúť do druhého čítania. Myslím si, že v niektorých oblastiach môže predložený návrh spôsobiť aplikačné problémy, napríklad v menších obciach, ktoré majú problémy s rozpočtom, prípadne v obciach, kde žije niekoľko menšín. Podobne môže vzniknúť problém preto, lebo niektoré menšinové jazyky nie sú kodifikované. Áno, tieto argumenty prijímam. Ale veď sme len v prvom čítaní a celý legislatívny proces je o tom, aby sme tieto nuansy dali do poriadku, aby sme našli spoločný prienik. Ale nepáči sa mi, keď a priori celý tento zákon z pohľadu filozofie odmietate a považujete za nebezpečenstvo.
Naozaj nerozumiem obavám z toho, že po prijatí tejto právnej normy na Slovensku vznikne jazykový babylon. Prečo? Veď kto číta text návrhu, ten predsa vie, že slovenský jazyk aj po jeho prijatí ostáva hlavným dorozumievacím prostriedkom, že všetky informácie budú dostupné v slovenčine, že všetky úradné listiny sa budú musieť vydávať v slovenskom, teda štátnom jazyku. Tu predsa nedochádza k žiadnej zmene v porovnaní so súčasnosťou. Ak bude vydaná nejaká listina aj v jazyku menšiny, v prípade sporov bude rozhodujúce slovenské znenie. Takže k žiadnym problémom, k žiadnemu oslabeniu postavenia slovenčiny nedôjde. To, k čomu dôjde, je umožnenie, aby príslušníci menšín mali právo dostávať informácie aj v svojom materinskom jazyku, teda v jazyku, ktorému najlepšie rozumejú. To sa týka predovšetkým informácií týkajúcich sa bezpečnosti, ochrany zdravia a podobne. Je predsa v celospoločenskom záujme, aby týmto informáciám dobre rozumeli a vedeli sa chrániť. Zároveň je pozitívne, že príslušníci menšín dostanú informácie, ktoré sa týkajú nášho spoločného štátu, o krokoch, ktoré sa ich všetkých týkajú. Veď to je integračný prvok, po ktorom sa tu stále volá. Lebo uvedomte si, ak niekto, kto nerozumie celkom dobre po slovensky, nedostane informácie o dianí na Slovensku, obráti sa k informáciám v jazyku, ktorému rozumie, a miesto krokov našej vlády bude sledovať dianie v Budapešti. Je toto žiaduce? Vari toto chceme dosiahnuť?
Kolegyne, kolegovia, ja si uvedomujem, že niektorí obyvatelia Slovenska neovládajú slovenčinu celkom dobre. Ako som už povedal, žijem v Nitrianskom kraji, kde je maďarská menšina veľmi početná. Aj ja som sa stretol s tým, že hlavne starší ľudia majú problém sa dohovoriť v slovenskom jazyku. To je pravda. Ale to, že mi niekedy nerozumejú, nevnímam ako útok na mňa ako na Slováka, na štátnosť, nie je to prejav nelojálnosti voči Slovensku, on jednoducho po slovensky nevie a nerozumie. Je to jeho hendikep. On bude mať problémy s tým, aby sa uplatnil kvalitne ako tí ostatní, ktorí po slovensky alebo slovenčinu ovládajú.
Tu by sme sa mali zamyslieť nad reformou školstva, či kvalita, metodika, spôsob vyučovania slovenčiny na južných územiach je dostatočná, o tomto sa bavme, ale cieľom zákona o používaní jazykov menšín nie je naučiť niekoho po slovensky. To, že aj príslušníci menšín tento hendikep si uvedomujú, sa odráža v realite. Tretina rodín maďarskej národnosti dáva svoje deti do škôl s vyučovacím jazykom slovenským, to sú pozitíva.
Ako som už povedal, často sa uvádzajú príklady, ktoré sú tendenčné v tejto súvislosti, nedôveryhodné, pritiahnuté za vlasy. Tu niekomu nerozumie predavač klobúkov, tam policajt. No tieto príklady slúžia na vyvolávanie paušálneho pohľadu na príslušníkov menšín a útočia na emócie slovenskej verejnosti. Prepáčte, ale ide o falošné argumenty.
Napríklad uvediem jeden príklad, ktorý použil pán poslanec Čaplovič. Úprimne povedané, aj ja ako Slovák by som nerozumel, prečo sa evidentne vysoko vzdelaný pán, ktorý vystúpil z bavoráku, pýta, kdeže je futbalový štadión, teda miesto, kam 20 minút pred zápasom priamo pred jeho očami prúdia davy so zástavami, fanúšikovskými pokrikmi. To je to isté, ako keby ste, to tejto otázke by som nerozumel ani ja, naozaj. Myslel by som si, že ten pán si robí zo mňa žarty. Veď to je to isté, ako keby ste sa trebárs v Terchovej pýtali o 10. hodine dopoludnia v nedeľu, kde je kostol.
Vážené kolegyne, kolegovia, som presvedčený, že predložená norma neohrozuje slovenčinu ako štátny jazyk, nevytvára jazykové getá, neoslabuje integritu a suverenitu Slovenskej republiky a nie je nebezpečná pre Slovensko. Naopak, ak je niekto a niečo nebezpečné pre Slovensko, tak sú to politici, (potlesk), ktorí zneužívajú emócie a šíria nenávisť len preto, aby sedeli v tomto parlamente.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)