Ďakujem, pán predsedajúci.
Teda všetci títo ľudia majú jedno spoločné, že im hrozí, smerujú do chudoby a sociálneho vylúčenia, ide o ľudí v produktívnom veku s perspektívou minimálneho dôchodku v starobe. Samozrejme, sú medzi nimi aj ľudia, ktorí sa práci zámerne vyhýbajú, ale tí sú v menšine a nebudem sa v tejto chvíli nimi zaoberať. Toto je jedna stránka problému.
Na druhej strane podľa údajov, ktoré mi poskytla Sociálna poisťovňa, na Slovensku v roku 2010 bolo zamestnaných 85 188 starobných dôchodcov, ktorí zároveň poberali starobný dôchodok. Okrem nich bolo v zamestnaneckom pomere bližšie neurčený počet starobných dôchodcov, ktorí o dôchodok ešte nepožiadali. Je teda možné predpokladať, že na Slovensku bolo v minulom roku zamestnaných približne okolo 100-tisíc starobných dôchodcov, ktorí sú penziou finančne zabezpečení a nie sú existenčne odkázaní na ďalší príjem zo zamestnania, i keď je nesporné, že výška starobného dôchodku u mnohých z nich je podpriemerná.
Zaujímalo ma, aké je ich členenie podľa veku. Na diagrame, ktorý som si dovolila distribuovať do vašich lavíc, je znázornené početné zastúpenie vekových skupín zamestnaných dôchodcov, ktorí poberajú mzdu a zároveň starobný dôchodok. Ja si dovolím toto... (Rečníčka podáva materiál navrhovateľovi zákona.) Máte? Ďakujem.
Z tohto je zrejmé, že viac ako dve tretiny sú 65-roční a mladší, zvyšok - presne 24 272 - sú 66-roční a starší a z nich 99 majú 86 a viac rokov. Tento diagram dávam do pozornosti aj preto, aby bolo zrejmé, aký je počet osôb, na ktoré sa vzťahuje pozmeňujúci návrh prijatý vo výbore pre hospodárstvo, ku ktorému sa vyjadrím v závere svojho vystúpenia.
V situácii, keď na jednej strane je 340-tisíc nezamestnaných často s rodinami bez vlastného príjmu a na strane druhej okolo 100-tisíc zamestnancov v dôchodkovom veku, ktorí sú už finančne zabezpečení, považujem za primerané poskytnúť šancu nezamestnaným a uvoľniť ruky zamestnávateľom v tom zmysle, ako to aj navrhovala Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení.
Preto podávam pozmeňujúci návrh, aby po nadobudnutí nároku zamestnanca alebo štátneho zamestnanca na starobný dôchodok mal zamestnanec alebo služobný úrad možnosť - a opakujem a podčiarkujem - možnosť, nie povinnosť, slobodne sa rozhodnúť, či so svojím zamestnancom alebo štátnym zamestnancom rozviaže pracovný pomer štandardným spôsobom, alebo ho ponechá aj naďalej v pracovnom pomere.
Toto riešenie umožní, aby starobný dôchodca mohol aj naďalej vykonávať svoju prácu v prípade, ak je potrebný a užitočný pre svojho doterajšieho zamestnávateľa. Z toho vyplýva, že ukončenie pracovného pomeru v zmysle navrhovanej zmeny nebude môcť nastať po dosiahnutí dôchodkového veku, ale až vzniku nároku na starobný dôchodok, teda po splnení podmienky odpracovania minimálneho počtu rokov dôchodkového poistenia a po splnení všetkých ďalších kritérií potrebných k tomu, aby príslušnej osobe bola poskytnutá plná penzia.
Čo si od tohto návrhu sľubujem? Za predpokladu, že niektorí zamestnávatelia využijú navrhovanú zmenu, na trhu práce by sa mohlo v krátkom čase uvoľniť množstvo pracovných miest. Schválenie navrhovanej zmeny bude mať teda nepochybne významný vplyv aj na zníženie nezamestnanosti bez nároku na čerpanie prostriedkov z verejných zdrojov. Zároveň dôjde k úspore prostriedkov vyplácaných vo forme dávky v nezamestnanosti a sociálnych dávok. Tento návrh má teda potenciál znížiť nezamestnanosť na nižšiu úroveň zo súčasných 12,8 %.
V období, keď som uvažovala o tomto návrhu, stretávala som sa s tromi námietkami a bola to jednak pochybnosť o tom, ako zabezpečiť oznamovaciu povinnosť o nadobudnutí nároku na starobný dôchodok, ďalej bola to námietka, že navrhovaná úprava je diskriminačná a protiústavná, a nakoniec námietka, že navrhované riešenie je prijateľné iba vtedy, keď nadobudnutie nároku na starobný dôchodok ako výpovedný dôvod bude zakotvený v kolektívnej alebo individuálnej zmluve so zamestnávateľom.
Na prvú námietku je veľmi jednoduchá odpoveď. Navrhovaná zmena neukladá ani zamestnancovi, ani Sociálnej poisťovni oznamovaciu povinnosť voči zamestnávateľovi alebo služobnému úradu o termíne nadobudnutia nároku na starobný dôchodok. Teda o poskytnutí tejto informácie rozhoduje slobodne zamestnanec.
Na druhú námietku dáva odpoveď rámcová smernica Európskej únie a antidiskriminačný zákon, ktorý je jej transpozíciou v Slovenskej republike, a ten v § 38 ods. 3 ustanovuje, že "rozdielne zaobchádzanie z dôvodu veku nie je diskriminácia, ak je objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného cieľa a je na jeho dosiahnutie nevyhnutné a primerané, ak to ustanovuje osobitný predpis". Rovnako podľa § 8 ods. 3 písm. b) zákona, citujem: "Diskriminácia z dôvodu veku nie je najmä rozdielne zaobchádzanie, ktoré spočíva v ustanovení osobitných podmienok na výkon zamestnania vrátane odmeňovania a prepúšťania, ak ide o osoby určitej vekovej kategórie."
Domnievam sa, že v tomto parlamente sa všetci bez rozdielu zhodneme na tom, že oprávneným cieľom nás všetkých je vytvoriť také legislatívne podmienky, aby sa mohol zamestnať čo najväčší počet osôb v produktívnom veku. Spôsob, ktorý pre dosiahnutie tohto cieľa navrhujem, je možné bez najmenších pochybností považovať za nevyhnutný a primeraný a osobitným predpisom spôsob, ktorým je možné tento cieľ dosiahnuť, a to je táto novela Zákonníka práce. Tým sú splnené všetky podmienky, ktoré ukladá rámcová smernica aj antidiskriminačný zákon.
Tretia námietka je vyriešená najnovšou judikatúrou Súdneho dvora, najmä rozhodnutím v právnej veci Petersen zo dňa 12. januára 2010. Rozsudok Súdneho dvora pripúšťa skončenie zamestnaneckého pomeru na základe dovŕšenia dôchodkového veku. Ešte raz opakujem, Súdny dvor z 12. januára 2010 považuje za prípustné ukončenie zamestnaneckého pomeru z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku. Z toho vyplýva, že uzákonenie dosiahnutia dôchodkového veku alebo získania nároku na starobný dôchodok ako podmienky pre rozviazanie pracovného pomeru v individuálnej alebo kolektívnej zmluve je nadbytočné, pretože už samotné dovŕšenie dôchodkového veku je postačujúcou podmienkou pre ukončenie zamestnaneckého pomeru.
Okrem toho neviem si dosť dobre predstaviť, že v kolektívnych zmluvách štátnych zamestnancov by sa takýto výpovedný dôvod vôbec mohol objaviť. Štátny orgán totiž môže konať iba na základe zákona a v žiadnom právnom predpise nie je dosiahnutie dôchodkového veku explicitne zakotvené ako dôvod pre rozviazanie pracovného pomeru. Rozsudok Súdneho dvora v právnej veci Petersen je argument, ktorý by mal, vážené kolegyne a kolegovia, rozptýliť všetky vaše pochybnosti o legálnosti navrhovaného riešenia.
Dovoľte mi, aby som na záver svojho vystúpenia porovnala svoj návrh s pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Kaníka, ktorý náš gestorský výbor pre veci sociálne odporúča neprijať.
Prvým nedostatkom je, že vytvára dve kategórie pracujúcich dôchodcov, kategória osôb vo veku do 65 rokov podľa neho môže byť zamestnaná bez obmedzení, ale starších ako 65 rokov už túto výsadu stráca. Je pre mňa otázkou, prečo má byť hranicou práve 65 rokov, prečo nepovažovať za rozhranie napríklad 67 rokov 9 mesiacov a 12 dní? Práve v tejto veci tento návrh má črty diskriminačné.
Za druhý nedostatok považujem to, že formálne by sa tento návrh vzťahoval aj na štátnych zamestnancov, ale z dôvodov, o ktorých som už hovorila, je prakticky nevykonateľný. Dosiahli by sme iba to, že sa vytvorí ďalšia kategória nedotknuteľných zamestnaných dôchodcov s výsadným postavením.
A tretím nedostatkom je, že praktický dopad navrhovanej zmeny pána poslanca Kaníka na počet pracovných miest uvoľnených v prospech nezamestnaných za terajších podmienok je nulový a v budúcnosti po prijatí jeho návrhu by bol možný iba v prípadoch, ak sa premietne ako výpovedný dôvod do zmlúv so zamestnávateľom. A v tomto smere som skeptická. Preto sa spytujem, na čo nám je také ustanovenie v zákone, ktoré neprináša deklarovaný efekt?
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, všetky prípadné pokusy interpretovať môj návrh ako krok namierený proti starobným dôchodcom musím veľmi, veľmi striktne odmietnuť. V situáciách, keď je potrebné zvoliť si jednu z dvoch možností, by konzervatívne orientovaný zákonodarca, za ktorého sa považujem, nemal váhať a mal by sa prikloniť na stranu tých, ktorí sú zraniteľnejší a bezmocnejší. V tomto prípade ich vidím v nezamestnaných.
Dúfam, že tento návrh podporia všetci, ktorí majú úprimnú snahu prispieť k zníženiu nezamestnanosti na Slovensku nie iba verbálne a symbolicky, ale významnou mierou.
Toľko k odôvodneniu môjho návrhu a teraz prosím o trpezlivosť, prečítam pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Moniky Gibalovej a Antona Marcinčina k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 340).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311 Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
Bod 1. V čl. I sa za novelizačný bod 43 vkladajú nové novelizačné body 44 a 45, ktoré znejú:
44. V § 63 sa ods. 1 dopĺňa písmenom f), ktoré znie: "f) zamestnanec spĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok".
45. V § 63 ods. 2 sa slová "pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer" sa nahrádzajú slovami "podľa ods. 1 písm. d) štvrtého bodu písm. e) a f)".
Bod 2. Za čl. IV sa vkladá nový čl. V, ktorý znie:
Čl. V
Zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 151/2010 Z. z., zákona č. 500/2010 Z. z., zákona č. 505/2010 Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z., zákona č. 33/2011 Z. z. a zákona č. 48/2011 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
Bod 1. Paragraf 47 sa dopĺňa písm. j), ktoré znie: "j) štátny zamestnanec spĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok".
Bod 2. V § 50 v druhej vete sa slová "písmená h) a j)" nahrádzajú slovami "písmená h) až j)".
V súvislosti s navrhovanými zmenami je potrebné prečíslovať novelizačné body v čl. I a prečíslovať nasledujúce články. Navrhované zmeny je potrebné zohľadniť aj v čl. VI o účinnosti.
Ďakujem vám pekne za pozornosť a vypočutie a uchádzam sa o podporu môjho pozmeňujúceho návrhu.
Ďakujem.
