Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Dámy, páni, vážený pán minister. Ja by som tiež chcela reagovať na niektoré argumenty z vystúpení predrečníkov. Pravdou je, že dlhodobé ignorovanie riešenia tejto oblasti sociálnej politiky, a tým teraz myslím všetky vlády od roku 1991, vygenerovalo deficit finančných prostriedkov do obludných rozmerov. Kým zákon 195 o sociálnej pomoci, dnes už neplatný, nemal obligatórne garancie financovania, mal, už tu to bolo spomínané, prílohu č. 14, ktorá určovala finančné minimá pre vtedy existujúce druhy služieb. Žiaľ, zákon 448, ktorý sme, ktorý ste prijali, nielenže negarantoval, ale ex lege vylučoval niektorých občanov z možnosti byť vôbec prijímateľom sociálnej služby. Pán Blanár, vy vo svojom vystúpení často opakujete, aj teraz ste zopakovali... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Bugár Béla, podpredseda NR SR
Pán poslanec, netelefonujte v rokovacej sále.
Gibalová, Monika, NR SR
... že novela zákona o sociálnych službách predkladaná pred rokom nič neriešila. Konfrontovali ste vyjadrenia ekonomických dopadov vtedy predkladanej novely a opakovanej predkladanej novely. Radi spochybňujete nález Ústavného súdu, ale napadnuté ustanovenia zákona o sociálnych službách sme boli povinní zosúladiť s právom. Ústavný súd sa k problematike financovania vyjadril veľmi jednoznačne a súvisí to s financovaním obcí aj VÚC-iek. A citujem: "Zákonom ustanovené zvýhodnenie verejných poskytovateľov pred neverejnými poskytovateľmi sociálnych služieb by sa malo v praxi pozitívne prejaviť na fiskálnych záujmoch obcí a VÚC." To však nemôže ospravedlniť zjavne znevýhodnené postavenie neverejných poskytovateľov sociálnych služieb. Účelom zákona nemôže byť uspokojenie fiskálnych záujmov obcí a VÚC, ale zabezpečenie dostupnosti a čo najvyššej kvality sociálnych služieb pre fyzické osoby odkázané na ich poskytovanie. Prijali ste zákon, ktorý mal zabezpečiť financovanie vybraným skupinám klientov a vybraným skupinám poskytovateľov. Včera ste konštatovali, že pri príprave súčasnej novely zákona boli, citujem, "odčlenené skupiny, ktoré by mohli komunikovať", a ďalej citujem, "prístup šitý na mieru". To sú vaše tvrdenia. Každá skupina, ba dokonca každý občan ako verejnosť má prístup k pripomienkovému konaniu. O histórii komunikácie s rôznymi skupinami, ako ich nazývate, sa zmienil už pán minister aj vo výbore a nakoniec aj teraz v záverečnej reči. Ja myslím, že všetci sme dostali list od Únie miest Slovenska, kde sa konštatuje, že v celom procese formovania tohto návrhu sa výrazne angažovali predstavitelia a experti Združenia miest a obcí Slovenska, Únie miest a Slovenska i samosprávnych krajov. Pri náročných rokovaniach sme preukázali schopnosť prijať kompromis nielen vo vzťahu miestnej a regionálnej územnej samosprávy, ale aj vo vzťahu k požiadavkám Asociácie poskytovateľov služieb Slovenskej republiky či k odporúčaniam nadácie SOCIA. Pri rokovaniach sa však uplatňoval celý rad podnetov ďalších partnerov, pôsobiacich v tejto sfére. A opäť pripomeniem v tejto súvislosti konštatovanie Ústavného súdu. Vo svojom odôvodnení k nálezu napadnutého ustanovenia z 18. mája 2010, citujem: "Pravidlá ustanovené zákonom nepochybne umožňujú, aby neverejní poskytovatelia sociálnych služieb reálne poskytovali sociálne služby len zvyškovej klientele. Tento mechanizmus, ktorý môže na poskytovateľov pôsobiť až likvidačne, nie je založený na legitímnom, a teda ústavne akceptovateľnom cieli. Prijatá novela pred rokom mohla, mohla motivovať fiskálne správanie obcí a VÚC, teda samosprávnych krajov ku krokom, aby zosúladili s nálezom Ústavného súdu aj svoj prístup k distribúcii sociálnej pomoci v sociálnych službách. A tým tu myslím aj úpravu svojich VZN, upravujúcich platby od klientov. A tu by som pri tejto príležitosti chcela upozorniť na štatistický vývoj takéhoto správania, ako sa uvádza aj v analýze ministerstva práce z marca 2010.
V rámci finančného zabezpečenia po procese fiškálnej decentralizácie obce a VÚC-ky dostávajú na zabezpečenie sociálnych služieb percentuálnu časť podielových daní, obce do výšky 5 percent a VÚC do výšky 32 percent podľa počtu obyvateľov nad 62 rokov. Tak si ne..., nemyslím si, že je tu vhodné hovoriť o nejakom neporovnateľnom prístupe k VÚC-kam a obciam, lebo je tam neporovnateľný prístup aj v toku finančných prostriedkov z priamych daní. Kľúč pri financovaní sociálnych služieb zvolený pri fiškálnej decentralizácii, samozrejme, s tým všetci súhlasíme, že nezohľadňuje v súčasnosti vývoj rôznych problematických parametrov na pokrytie všetkých reálnych výdavkov, súvisiacich s poskytovaním sociálnych služieb. A preto dôsledkom toho je aj niekoľko nesystémových riešení a nesystémových krokov.
Rastúci, je stále rastúci dopyt po službách poskytovaných v zariadeniach a sledujeme nárast skoro 20-percentný oproti roku 2002 a nárast s tým súvisiacich výdavkov na poskytovanie sociálnych služieb až 80-percentný, a to súvisí aj s trendmi demografickými a so starnutím obyvateľstva. Od roku 2002 začíname vnímať alebo sledovať aj vyššiu participáciu financovania klientom na celkových príjmoch zariadení, a to v rozpätí od roku 2002 devätnásť percent až po rok 2009 a súčasnosť okolo 25 percent. Ale čo je veľmi dôležité, a to chcem zdôrazniť aj pre pána Blanára, trend participácie financovania zariadení sociálnych služieb samosprávnymi krajmi a obcami je rastúci, ale predsa rozdielny, pretože v období roku 2008 predstavovala táto participácia obcí a samosprávnych krajov na podieloch až 81 percent, čo je, čo je dosť, dosť vysoké číslo.
Chcela by som sa vyjadriť ešte k tomu, že mýty o tom, že klienti sa pre navrhovanú spoluúčasť nedostanú k službám, sú podľa mňa zavádzajúce, nehorázne a klame každý, kto to takto zámerne nepovie celú pravdu o spoluúčasti, a to, že ochrana pred neprimeranou úhradou zostáva za stanovených podmienok zákonom, povedané veľmi jednoducho, tí, ktorí preukázateľne nemajú finančné prostriedky, budú prijímateľmi sociálnych služieb kontinuálne podľa súčasných podmienok a rovnako noví klienti nebudú platiť za služby poplatky, ktoré budú prevyšovať ich reálne možnosti. Ochranný príspevok je zákonom stanovený zostatok pre tých, ktorí platia za sociálne služby.
Ja som si vyžiadala namodelovanie situácie z jedného zariadenia na nové pomery prijatia účinnosti tohto zákona, a keď som si vybrala 13 klientov zo zariadenia pre seniorov, ktorí majú jednotnú výšku ekonomicky oprávnených nákladov 578 eur a rôznu výšku dôchodku od 286-eurového dôchodku cez 400-eurový až po 696-eurový dôchodok, tak som zistila pri porovnaní, ako platia úhrady títo klienti teraz a ako budú platiť po účinnosti tohto návrhu z, zostatkom pre tých, pre ktorých platí tá ochranná výška, tak z tých 13 klientov sa nebude meniť výška úhrady u 10 klientov, pretože tak im to, tak im to vyšlo. Čiže strašenie, strašenie z vašej strany úplne podľa mňa neprimerané.
Tento návrh cez to všetko ja osobne nepovažujem za systémové riešenie, na tom sa vieme dohodnúť, ale bez jeho prijatia je naozaj priamo ohrozená existencia, a nielen neverejných, ale aj verejných poskytovateľov. Preto sa prihováram za jeho podporu celej snemovne aj preto, lebo pomôže riešiť problémy s financovaním starostom a primátorom, ktorí reprezentujú rôzne politické tričká, a pomôže, paradoxne oproti vášmu tvrdeniu tvrdím, že pomôže klientom dostať sa k sociálnym službám a tým, ktorí sú klienti nízkopríjmoví, tým sa situácia nezmení.
Ďakujem pekne.
