Vážené vedenie schôdze, vážené poslankyne, vážení poslanci, hoci o tejto téme už sa narozprávalo strašne veľa, dovolím si pár poznámok týkajúcich sa imunity, a to v prvom rade poslaneckej imunity. A potom sa budem venovať imunite sudcovskej.
Veľká väčšina z vás, najmä starších kolegov si uvedomuje, že prijatím tohto zákona by boli nabúrané základné ústavné princípy Slovenskej republiky a stratila by sa vyváženosť trojdelenia moci v prospech výkonnej moci voči zákonodarnej a súdnej. Počúvame to všade, aj v útrobách parlamentu, a povedzme si to otvorene, ako sa stretávame. A myslím si, že poslanci vládnej koalície nie sú úprimní v tomto. A čakám, že sa vyjadria v rozprave, pretože nás potľapkávajú po pleciach a rozprávajú, že: "Nemôžeme si vziať našu imunitu, je to na vás zo Smeru, my si to nemôžeme dovoliť, musíme držať vládnu koalíciu." Tak sa k tomu otvorene postavte a nájdite si aspoň naozaj tie základné veci, ktoré vám vadia na tomto zákone. Kľudne ich môžem pomenovať. Dokladom mojich slov bolo i rokovanie v niektorých výboroch. A myslím si, že všetci viete, o čom hovorím.
Ak tu včera niekto hovoril o kultúrnom barbarstve v spojitosti s inou témou, s čím nemôžem súhlasiť, nakoľko kultúra nie je merateľná veličina, tak tento návrh je právne barbarstvo a útok na demokraciu na Slovensku, aký tu snáď ešte nebol. Všetci to, samozrejme, berieme len populisticky možnože, lebo nám idú brať nejakú imunitu. Naozaj mi nejde o svoju imunitu. Pochopíte to možno, keď budem hovoriť o imunite súdov. V prípade jeho prijatia sa tu môže totižto stať, že zákony a rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky budú prijímané na základe osobných rozhodnutí ľudí z výkonnej moci, napr. policajta stojaceho pri Štefánke, kde pri dôležitom rozhodnutí alebo rozhodovaní v Národnej rade si vás dvoch, jedného, štyroch, piatich odchytí, a budete mať problémy dostaviť sa na rokovanie Národnej rady, alebo iného obyčajného policajta, teda výkonnej moci, ktorý si takto zastaví a zoberie na paškál na x hodín, či 24, 48, 76 sudcu, ktorý má rozhodnúť o väzbe alebo neväzbe závažného zločinca, ktorý, samozrejme, keď mu uplynie lehota, môže zdrhnúť a vyhnúť sa trestnému stíhaniu. To znamená, výkonná moc má prednosť pred zákonodarnou, súdnou?
Príkladom, a nebudem používať tak ako pani ministerka alebo štátna tajomníčka na výbore, len aby to bolo pekné, príklady z Bulharska, Rumunska, hoci som ju musel upozorniť, že máme napr. aj v Čechách nejakým spôsobom upravenú imunitu, sú Čechy. Pamätáme si, ako bol zvolený prezident Havel? Páni poslanci vládnej koalície, uvedomujete si to, ako bol zvolený prezident Havel, akým podobným spôsobom, ako je to upravené vo Veľkej Británii dnes? Tak neuvádzajme, aby sa to ľahšie zapáčilo ľuďom, len Bulharsko, Rumunsko. Poučme sa aj z takýchto príkladov a nerobme len populistické rozhodnutia, lebo si myslíme, že ľuďom sa to páči, že zoberieme tým poslancom tú ich nejakým spôsobom
nadradenú možnosť alebo nadradené niečo, čo ostatní ľudia nemajú, a to je imunita, chápané cez, že môžu ísť rýchlejšie ako ostatní obyčajní ľudia.
Teraz pár poznámok k súčasnej právnej úprave imunity sudcov, čo je podľa mňa ešte dôležitejšie ako imunita v niektorých prípadoch, ako je ponímaná nezmyselne, či môžeme ísť šesťdesiatkou alebo sedemdesiatkou a či nás môžu alebo nemôžu pokutovať.
Podľa § 136 ods. 3 dáva súhlas na trestné stíhanie alebo vzatie do väzby súdu a generálneho prokurátora Ústavný súd Slovenskej republiky. Chcem upozorniť každého, kto rozprával aj na výboroch o prokurátorskej imunite, žiadna neexistuje. Na viacerých výboroch sme sa bavili, čo s prokurátorskou imunitou, žiadna nie je. Ak Ústavný súd odoprie trestné stíhanie alebo vzatie do väzby, je to počas trvania funkcie sudcu Ústavného súdu alebo funkcie sudcu alebo funkcie generálneho prokurátora podľa čl. 136 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky vylúčené.
Podľa čl. 145 ods. 2 druhej vety Ústavy Slovenskej republiky v splnomocňovacom ustanovení ústavodarca delegoval úpravu rozsahu imunity sudcov na zákonodarcu, to znamená, rozsah imunity sudcov ustanoví zákon. Ide o zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa § 29 ods. 1 tohto zákona "za rozhodovanie nemožno sudcu ani prísediaceho stíhať, a to ani po zániku ich funkcií".
Podľa § 74 ods. 2 písm. e) zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov, ak príslušný orgán oznámi predsedovi Ústavného súdu, že žiada Ústavný súd o vydanie súhlasu na trestné stíhanie alebo na vzatie do väzby sudcu alebo generálneho prokurátora Slovenskej republiky, predsedu Ústavného súdu, prerokuje žiadosť a rozhodne o žiadosti príslušného orgánu, pričom umožní osobe, ktorej sa žiadosť týka, vyjadriť sa o veci. Ak sa žiadosť týka sudcu Ústavného súdu, ten nehlasuje.
Ústavný súd Slovenskej republiky od svojho vzniku rozhodoval podľa čl. 136 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky už niekoľkokrát. Podotýkam, vo všetkých prípadoch bol navrhovateľom generálny prokurátor. Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý je najvyšším garantom ústavnosti, zákonnosti a objektívnosti celého procesu, pri rozhodovaní o takýchto žiadostiach dôsledne skúma, či sú splnené nevyhnutné podmienky na udelenie súhlasu na trestné stíhanie. Ústavný súd v takýchto prípadoch ešte nikdy nezlyhal a konanie vždy v zmysle Ústavy Slovenskej republiky bolo vykonané. Štatisticky vydal súhlas na trestné stíhanie viackrát ako nesúhlas, 10 : 8.
Prečo spomínam terajšiu právnu úpravu imunity a jej mechanizmus u sudcov Ústavného súdu a generálneho prokurátora? Z jednoduchého dôvodu. Podľa môjho názoru je vyhovujúca, funkčná a nedá sa zneužiť, resp. veľmi ťažko sa dá zneužiť. Keby sme ju zrušili, tak mechanizmus, ktorý príde, sa dá ďaleko rýchlejšie a viac zneužiť ako ten, čo existuje. Súčasný kontrolný mechanizmu dáva sudcovi dostatočnú ochranu pred krivým obvinením a pred svojvôľou policajných orgánov, o návrhoch ktorých sudca môže rozhodovať. Ak by bol schválený navrhnutý model, mohol by ktorýkoľvek policajný vyšetrovateľ aj na najnižšej úrovni kedykoľvek začať trestné stíhanie sudcu, ministerka spravodlivosti by mohla okamžite sudcovi pozastaviť výkon funkcie sudcu. Vzniká tak riziko, že by sa nástroje trestného práva stali prostriedkom na odstránenie nezávislého zákonného sudcu a personálne zmeny na akomkoľvek stupni súdnej moci.
Treba si uvedomiť, vážené kolegyne a kolegovia, že sudcovská imunita nie je výsadou sudcov, je to právo občana na spravodlivý súdny proces, na zákonného sudcu a na to, aby sudca nebol zastrašovaný politickou ani inou štátnou mocou. A toto je naša najväčšia obava, prečo za takýto zákon nemôžeme zahlasovať. Jej cieľom je zabezpečiť ochranu sudcov ako zástupcov štátu v štátnych orgánoch, súdoch, a tým následne zabezpečiť slobodné a nezávislé rozhodovanie súdov. Jej úlohou je zaistiť sudcovi nezávislosť, predovšetkým od výkonnej moci, a jeho sudcovskú právomoc slobodne zaisťovať a zaisťovať tak právo len na základe zákona.
Rovnako si treba uvedomiť, vážené dámy a páni, že účelom imunity sudcu nie je vytvoriť nejakú osobitnú kategóriu nadobčanov, na ktorých sa vzťahujú zákony, ale naopak, účelom je ochrana sudcu pred zneužitím práva stíhať trestné činy a priestupky a používaním nátlaku prostriedkami trestného práva, používaním donucovacích prostriedkov, na ktoré sú oprávnené príslušné orgány výkonnej moci. Stále podotýkam, uvedomme si trojdelenie moci na výkonnú, súdnu a zákonodarnú.
Slovenská republika je podľa čl. 1 ods. 1 ústavy demokratický a právny štát. Podľa môjho názoru za súčasť princípu právneho štátu možno považovať aj sudcovskú nezávislosť, ktorej súčasťou je tiež trestnoprávna sudcovská imunita a imunita v rozhodovacej činnosti. Vzhľadom na to, že ide o najvyššie ústavné princípy, je podľa mňa potrebné a nevyhnutné, aby zásah do imunity sudcu bol pod ochranou nezávislého a nestranného Ústavného súdu. Iba Ústavný súd môže dať predchádzajúci súhlas so začatím trestného stíhania sudcu. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
