Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Pán poslanec, je mi jasné, prečo odvádzate pozornosť od hlavnej témy, a to je téma odvolávania pani predsedníčky vlády. Skôr by som očakával, že budete ju obhajovať, ale ani v jednom slove ste sa o tom nezmienili, ani ste sa tomu nevenovali. Z toho mi vyplýva, že súhlasíte s týmto straníckym klientelizmom ako Brno. Ten posvätila aj pani predsedníčka vlády a dokonca v priamom prenose. Kým najskôr hovorila o klientelizme, z jej slov následne po porade s pánom ministrom financií potvrdila, že je to síce klientelizmus, ale dobrý klientelizmus. A ten môže byť.
Pani predsedníčka vlády pohrozila demisiou už viackrát. A bolo to aj v prípade Daňového úradu v Košiciach. Spomínam si, aj kvôli voľbe generálneho prokurátora. Prečo nepohrozí demisiou aj teraz, keď máme na stole problém eurovalu? Prečo to nespojí s vyslovením dôvery vláde? Aká je teda hodnota a hierarchia hodnôt pani predsedníčky vlády v kontexte týchto troch príkladov?
A čo sa týka eurovalu, veď vládnete, tak to podporte.
Všimol som si, že včera pán Sulík už viackrát povedal, že uvidí, ako to všetko dopadne, ako to bude v Európe. Aj on a celá vláda Slovenskej republiky váha, nie je schopná rozhodnúť sa o tejto problematike rýchlo a jasne, a tým vrhá na Slovensko zlý obraz. Ak tak, pardon, v podstate ide o to, že aký bude mať potom neskôr Európska únia a vôbec my obraz v Európe. Bude náš názor ešte v Európskej únii vôbec akceptovaný?
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pani poslankyňa, vy ste hovorili, že opozícia má veľké výhrady k tomuto návrhu Zákonníka práce. Ale veď ste sa na obsahovom znení Zákonníka práce nedohodli ani so svojimi sociálnymi partnermi.
Osobne si myslím, že absolútne nevytvára vyvážený vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom, práve naopak, otvára akési pomyselné nožnice v ich vzájomných vzťahoch a vzďaľuje ich od seba.
Myslím si, že tento nový text Zákonníka práce, ktorý je predmetom rokovania Národnej rady, neprinesie ani zvýšenie efektivity práce, ani flexibilitu pracovného trhu. Taký paragraf, ktorý by to dokázal, tam neexistuje.
Navrhovaný Zákonník práce bude slúžiť iba dnešnej koalícii, aby flexibilne vysvetľovala, prečo sa to nepodarilo. V mnohých vami predkladaných návrhoch totiž dávate iba možnosť „môže prepustiť, môže alebo nemusí preplatiť gastrolístky“ a tak ďalej. Zákonník práce musí byť jasný, zrozumiteľný a jednoznačný, iba vtedy bude v pracovnoprávnom vzťahu poriadok. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Dovolím si podporiť slová pána poslanca Blanára a možno doplniť ešte o to, že dva dni sme rokovali o návrhu zákona k jazyku národnostných menšín a v jednom z vystúpení sme počuli aj názor, že tento zákon bol politicky vynútený. Myslím si, že väčšina vystupujúcich aj v rozprave s týmto názorom súhlasila. A v tejto súvislosti si dovolím použiť paralelu a povedať, že aj tento text vyhlásenia, ktoré predložil Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky, je politicky vynútený. Aby sme akože reagovali na smerovanie Maďarska voči Slovensku, a potom strčili hlavu do piesku. A to je možno odpoveď na naznačený úmysel prehodiť parlamentné tlače zaradené do programu tejto schôdze.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, dámy, páni, charakteristika jazyka sa dá vnímať vo viacerých rovinách. Jazyk sa stal významným prvkom kultúrneho dedičstva národa, spoločnosti a štátny jazyk je zároveň aj nezastupiteľným komunikačným a integračným nástrojom v štáte a tomu musí štát venovať aj najväčší záujem pri nazeraní na prijatie dokumentov medzinárodného spoločenstva, na úlohu jazyka v spoločnosti, v ktorých má štát aj oporu. Samozrejme, aj pri zachovaní ochrany menšín, ktoré sa odlišujú od ostatnej populácie práve jazykom. V máloktorom štáte Európskej únie požívajú národnostné jazyky takú vysokú úroveň ochrany ako na Slovensku. Hovoria o tom aj implementačné správy k Európskej charte regionálnych alebo menšinových jazykov. Poznajúc úroveň jazykových práv u nás a napríklad v Maďarskej republike, je možné povedať, že Slovenská republika akceptovala najvyššiu možnú právnu ochranu konkrétne maďarského jazyka, zatiaľ čo Maďarská republika ponechala najnižšiu ochranu jazykov národnostných menšín a slovenského jazyka nevynímajúc.
Tento návrh zákona, o ktorom teraz rokujeme, jednoznačne stavia používanie jazyka menšín v úradnom styku na úroveň štátneho jazyka. Samotnou realizáciou tohto zákona dochádza k eliminovaniu integračnej funkcie štátneho jazyka, pretože menšiny nebudú motivované získať znalosť štátneho jazyka, lebo vo svojom, týmto zákonom vytvorenom jazykovom prostredí to nebudú ani potrebovať. Treba však vidieť aj druhú stranu mince. Osoby, ktoré nebudú ovládať jazyk menšín, sa sotva presadia pri uchádzaní sa o prácu na úradoch. V oblastiach, kde žije viacero menšín, bude musieť súbežne zabezpečovať komunikáciu vo viacerých jazykoch. Popri štátnom aj maďarský, rómsky, rusínsky a podobne. To všetko bude viesť k jazykovej dezintegrácii štátu a súčasne by sa väčšinové obyvateľstvo zo zákona muselo jazykovo prispôsobovať menšinám.
Uvedený návrh zákona obsahovo zakotvuje množstvo rozširujúcich možností, práv a povinností, sankcií pod finančnou pokutou. Všetky tieto aktivity v kombinácii s povinnosťou orgánov štátnej správy, právomocou podpredsedu vlády a pod vplyvom možných sankcií v prípade používania maďarského jazyka sa veľmi rýchlo uskutoční proces maďarizácie juhu Slovenska, a to z peňazí štátneho rozpočtu.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som sa vo svojom vystúpení venoval aj niektorým zavádzajúcim informáciám, ktoré sú zakomponované aj priamo v návrhu zákona. Už dôvodová správa hovorí, že Slovenská republika prijala v roku 2009 novelu zákona č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ktorá vo viacerých oblastiach sprísnila úpravu používania štátneho jazyka Slovenskej republiky, okrem iného zaviedla pokuty za porušenie zákona. Týmto sa zákon o štátnom jazyku a zákon o používaní jazyka národnostných menšín dostal do takého nesúladu, ktorý predstavoval znevýhodnenie príslušníkov národnostných menšín a etnických skupín. Toto tvrdenie nie je opodstatnené, pretože v zmysle charty, bod 72, nie je jej účelom dosiahnuť úplnú rovnosť medzi štátnym jazykom a menšinovým jazykom, teda nie je diskriminácia menšinového jazyka to, ak nie sú preň prijaté rovnaké opatrenia ako pre štátny jazyk. To za predpokladu, že takýmito opatreniami nie je bránené v udržiavaní a v rozvoji menšinových jazykov a to v súčasnosti rozhodne nie je.
Nemôžem súhlasiť ani so znížením percentuálnej hranice na 15 % bez akéhokoľvek racionálneho odôvodnenia. Výsledkom budú výdavky, nie ako tvrdí dôvodová správa, že príjmy budú z pokút. Nebude to viesť k udávaniu? Útokom na orgány verejnej správy a k ohováraniu? Návrh zákona obsahuje viaceré ustanovenia, ktoré hovoria o možnosti používať jazyk menšiny v zdravotníckych zariadeniach, v zariadeniach sociálnych služieb alebo v zariadeniach sociálno-právnej kurately detí a sociálnej kurately. Je tu však riziko výkladu ustanovenia v tom, že štát je povinný zamestnať kvôli menšinovým jazykom v úradnom styku osoby ovládajúce menšinové jazyky. To môže predstavovať diskrimináciu pri výbere zamestnancov v neprospech osôb, ktoré neovládajú menšinový jazyk. Toto ustanovenie je preto neprípustné ako diskriminačne zneužiteľné.
Takýchto diskriminačných znení je v návrhu viac, keď sa ukladá povinnosť zamestnancom ovládať menšinový jazyk. Zbytočný, až výhražný je paragraf o výnose pokút uložených podľa tohto zákona, ktorý je príjmom štátneho rozpočtu. Navodzuje tu atmosféru strachu, ako by sa v prípade porušenia práv občanov na používanie menšinového jazyka v úradnom styku jednalo o vyššiu formu spoločenskej nebezpečnosti ako pri prípadnom porušení akýchkoľvek iných práv občanov zo strany orgánov verejnej správy.
Súkromná osoba nemôže mať povinnosť komunikovať v menšinovom jazyku v rámci svojej činnosti. Je to priamy zásah do jeho práv. Ukladať povinnosť občanom môže len zákon všetkým rovnako, nie iba tým, ktorí bývajú, žijú v susedstve príslušníkov menšín. Keď sa štát v charte zaväzuje, tak zaväzuje všetky svoje štátne orgány, ale nie občanov a ľudí. Okrem toho by sa vytvorila skupina občanov, ktorá by takúto povinnosť mala, a ostatných, ktorá by takúto povinnosť nemala. Neprijateľné je aj rozšírenie inštitúcií, ktoré budú komunikovať v jazyku menšiny, o právnické osoby vrátane orgánov územnej samosprávy. Pôjde napríklad o materské školy, ktoré navštevujú prevažne slovenské deti, zariadenia sociálnych služieb či zdravotnícke zariadenia, múzeá, knižnice a podobne. Zamestnanci takýchto inštitúcií, ktorí nebudú ovládať jazyk menšiny, môžu byť postupne vytláčaní zo zamestnania a nahrádzaní osobami ovládajúcimi tento jazyk, spravidla príslušnej národnostnej menšiny.
Mnohí Slováci tak v snahe zachovať si zamestnanie budú nútení naučiť sa používať jazyk menšiny pri súčasnej nepriaznivej situácii na trhu práce, je tento predpoklad vysoký najmä v obciach, ktoré sú v danej obci usadené a zviazané majetkom či príbuzenskými väzbami. Berúc do úvahy zjavné ambície maďarskej vlády nevzdať sa územia Slovenska, nie je vylúčené, že ide o skrytú maďarizáciu slovenského obyvateľstva na juhu Slovenska. V tejto súvislosti je potrebné spomenúť aj koncentráciu rómskeho obyvateľstva vo viacerých oblastiach Slovenska a ich mentalitu.
Neprijateľné je aj rozšírenie možnosti rokovať na zasadnutí obecného úradu zastupiteľstva v jazyku národnostnej menšiny na všetkých úradníkov obecného zastupiteľstva, a to aj napriek tomu, že používanie menšinového jazyka je podmienené súhlasom všetkých poslancov. Dokonca z textu ani nevyplýva, že by bola povinnosť obce zabezpečiť tlmočenie, ak budú ostatní účastníci rokovania používať jazyk menšiny. Neprijateľné je aj to, že všetky nápisy a oznamy určené na informovanie verejnosti, najmä v predajniach, na športoviskách, v reštauračných zariadeniach, na uliciach, pri cestách nad nimi, na letiskách, autobusových staniciach a železničných staniciach, sa môžu uvádzať aj v jazyku menšiny a to je aj vo viacerých paragrafových zneniach.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, uvedený návrh zákona nie je dobrý. Chýba akéhoľvek zdôvodnenie zvyšovania, pardon, znižovania percentuálnej hranice na používanie menšinových jazykov v úradnom styku. Navyše štát to bude stáť aj nemalé finančné a iné náklady. Pritom aj vo vzťahu k medzinárodným záväzkom Slovenskej republiky nejde o riešenie žiadneho akútneho problému. Návrh zákona obsahuje aj niektoré nové, skryté politické ústupky, ktoré nevyplývajú zo záväzkov Slovenskej republiky a sú politicky neakceptovateľné. A aj preto nepodporím uvedený návrh zákona.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Chcem poďakovať pánovi poslancovi Maďaričovi za podrobnú analýzu dopadu tohto zákona na spoločnosť. A takisto s tým súhlasím, že pribudnú nové povinnosti obciam. A to nie sú iba spomínané tabule na cestách či v obciach, ktoré stoja nejakých päťdesiat eur. Nebola urobená žiadna analýza dopadu finančného na obce, či mestá. A určite dôjde aj k nárastu administratívnych nárokov na orgány štátnej správy, samosprávy, čo môže viesť aj k dezintegrácii občanov Slovenskej republiky.
Neviem sa stotožniť s uvedeným návrhom zákona o používaní jazykových menším vo viacerých bodoch, ale úplne ma zarazila povinnosť vysielania televíznych programov určených pre národnostné menšiny iba v jazyku bez slovenských titulkov. To si mám doma platiť tlmočníka, ak budem chcieť pozerať uvedený program? Nemám právo vedieť, čo sa v uvedenom programe hovorí?
Myslím si, že predkladaný zákon nedostatočne rešpektuje existujúci zákon o slovenčine ako štátnom jazyku, že občania na zmiešaných územiach nebudú cítiť potrebu zvyšovať si úroveň poznania slovenského jazyka, čím sa len prehĺbia rozdiely medzi občanmi na týchto územiach.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, pri hlasovaní o vládnom návrhu zákona o prokuratúre išlo o hlasovanie č. 23, ma zrejme nevyhodnotilo, ja som hlasoval "za", pričom som hlasoval "proti". Ďakujem.