Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Pán kolega Pavlis, vy ste vo svojom vystúpení hovorili veľmi všeobecne. Témou je privatizácia teplární a tej ste sa nejako prioritne nevenovali. Z vášho vystúpenia vyplynula kritika všetkého, čo vôbec pravicová vláda urobila počínajúc letiskom, diaľnicami, železnicami. A spomenuli ste tam jednou vetou aj tie teplárne.
Ja by som rád povedal jednu vec, naše vnímanie tej privatizácie je trochu iné. Spomeňte si na to, keď ste taký dlhý exkurz urobili do prvej a druhej vlny privatizácie, čo mali daňoví poplatníci z privatizácie veľkých štátnych podnikov. Môžem ich menovať. Sú to napr. Duslo Šaľa, Nafta Gbely, Slovnaft. Čo z toho mali daňoví poplatníci. Nám vyčítate permanentne Slovenský plynárenský priemysel. Táto krajina za to zinkasovala 120 mld. korún, z ktorých 40 mld. použili sme na splácanie dlhu a 80 mld. sa rozdalo ľuďom v dôchodkoch. Každý z toho niečo mal. Vy nechápete, ako je to s privatizáciou teplární. Napr. v Košiciach, ja nepoznám ten presný stav, možno polovica ľudí má vlastné kúrenie. Ale prečo sa všetci ostatní majú skladať na výhody, na nízku cenu tepla, všetci ostatní daňoví poplatníci, pre úzku skupinu ľudí? Totiž o tom sa bavíme. Prečo nemôžu mať všetci daňoví poplatníci z toho nejaký osoh, nejaký úžitok? To je ale politická otázka. Ja vám toto právo reagovať tak, ako reagujete, neupieram, pretože populizmus, to je hlavná črta politiky, ktorú strana SMER vedie. A je ľahké ľuďom rozprávať nezmysly, ktoré sa im navyše páčia. A toto ste aj vy vo svojom vystúpení predviedli. Takže ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Fico, škoda že ste vo svojom vystúpení nepovedali aj niekoľko podrobností k tým teplárňam, ktoré sa majú privatizovať. Napr. to, že po roku 2015 ani jedna z nich nebude spĺňať emisné kritériá a vlastne, keď nepodstúpia rozsiahlu rekonštrukciu, ani jedna nebude môcť vyrábať. Napr. Zvolenská tepláreň bude musieť investovať 1,5 mld. korún po roku 2015, aby vôbec mohla vyrábať.
S veľkou hrdosťou ste hovorili o kotli za 16 mil. eur. Škoda, že ste nepovedali, ako je to s efektivitou tohto zariadenia. Škoda, že ste nepovedali, s akou účinnosťou toto zariadenie pracuje. Hovorili ste so zanietením o pomoci slovenským lesom, pretože vraj sa zbiera nepotrebné drevo v štátnych lesoch. Viete vy vôbec, aká je situácia na Slovensku na trhu so štiepkou? Možno by ste mohli odpovedať na otázku, že aká výhradná zmluva na dodávku štiepky do Martina je podpísaná s jednou českou spoločnosťou a kto stojí za touto českou spoločnosťou, ktorá vlastne jedine výhradne nevypovedateľnou zmluvou môže dodávať štiepku do týchto zariadení. Možnože to by niektorých ľudí zaujímalo a potom by sme sa na problém celej privatizácie pozreli asi trochu z iného uhla pohľadu.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Mrzí ma, že som sa neprihlásil do rozpravy, pretože vo faktickej nebudem môcť reagovať na veci, ktoré sa tu povedali, a možno by si to vyžadovalo oveľa viac času, zjavne tu ide z vystúpenia kolegu Záhumenského na povrch to, že ide o nedorozumenie. Ja si myslím, že v tejto sále nesedí ani jediný poslanec vrátane ministra, ktorý by bol šťastný z tej situácie, aká je v tých obchodných reťazcoch. Určite, že sa to ťažko počúva o tých podmienkach, ktoré hovoril pán kolega Záhumenský. Ale povedal jednu podstatnú vec, že vždy to musí byť dohoda, že sa musia podpísať, že musia podpísať tú zmluvu dve strany, nehovorím o okolnostiach.
Čo môže byť dôsledkom? Častokrát je lepšia nejaká zmluva, ako je žiadna zmluva, pretože každý sa musí rozhodnúť slobodne. Ten zákon už vo svojej podstate bol zlý, už svojím názvom sa negatívne vymedzoval voči niečomu, teda obchodným reťazcom, a preto zastávam názor, že ho treba zrušiť.
Argumentácia, že nemáme skúsenosti s jeho aplikáciou pre krátkosť času, je len hypotetická. Ja si myslím, že ponechanie tohto zákona v platnosti bude mať opačný účinok, dúfam, že moje tušenie sa nesplní. Ale môže sa nám stať, že v obchodných reťazcoch už v septembri nenájdeme žiadne slovenské potraviny. Jednoducho ich obchodníci dovezú do zahraničia.
Nikto nemôže žiadnym zákonom niekoho nanútiť povinne kúpiť len slovenský výrobok a argumentovať anonymitou organizáciou, napr. komora v konaní. Môže to dopadnúť ľahko tak, že postihnutí budú všetci členovia komory, aj tí, ktorí nebudú, ktorí budú chcieť dodávať.
Európska únia aj ministerstvo robilo množstvo krokov v minulosti, aby sa zmenili účinky tohto zákona. Mne len nehrá jedna vec, vy ste ten zákon prečo neprijali v prvom roku svojho vládnutia?

Ďakujem za slovo. Chcel by som vysloviť uznanie kolegovi Feckovi za to jeho vystúpenie, pretože veľmi kompetentne vysvetlil tým poslancom, ktorých problematika zaujímala, celú genézu tohto problému a myslím si, že mnohí si mohli urobiť obraz o tom, čo sa vlastne stalo v tom roku 1997. Veľmi správne pripomenul, kto bol vtedy pri moci a kto tento zákon vyvlastňovací vlastne prijal a aké mal tento vyvlastňovací zákon dopady.
Ja by som chcel upozorniť na jednu vec. Našu spoločnosť bude tento rozsudok, ktorý bol prijatý v Štrasburgu, stáť, ako už bolo spomínané, okolo 67 mil. eur. Je to úžasná suma, ktorú musíme zaplatiť za zlý zákon, ktorý bol prijatý v roku 1997. Povinnosťou zaplatiť túto sumu je splnomocnený alebo poverený Slovenský pozemkový fond, ktorý musí tieto finančné prostriedky uhradiť, samozrejme v závislosti na tom, koľkí vlastníci sa prihlásia do termínu, ktorý je stanovený v tomto vládnom návrhu zákona. Na Slovenský pozemkový fond je toho kladené v poslednom čase dosť veľa, lebo aj novelou zákona č. 229 bol Slovenský pozemkový fond zaviazaný pri reštitučných nárokoch vyplácať tých reštituentov, ktorí majú nároky, myslím, že do 400 metrov štvorcových. Tá suma bola kvantifikovaná na okolo 20 mil. eur. Treba si uvedomiť, že tento dopad toho zákona bude taký, že pozemkové úpravy nebude veľmi z čoho v budúcnosti možné financovať, pretože Slovenský pozemkový fond s takou veľkou sumou v súčasnosti nedisponuje, aby to mohol splniť.

Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o vládnom návrhu zákona ako o celku s návrhom gestorského výboru schváliť.

Vážený pán predseda, kolegyne a kolegovia, keďže v rozprave nevystúpil nik a ani spoločná správa neobsahuje žiadne pripomienky a sme v režime skráteného legislatívneho konania, otvorte, prosím, rozpravu v treťom čítaní.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 289 z 3. februára 2011 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 572/2004 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 238, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku. Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, s ním súhlasili a odporučili ho Národnej rade bez pripomienok schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 572/2004 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 238, schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 572/2004 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 62 zo 4. februára 2011. V citovanom uznesení výboru ma výbor poveril predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrh podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončil som.

Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru, ďalej Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú ihneď.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať, aby sme prerokovali predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.