Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie spoločného spravodajcu

3.2.2011 o 10:16 hod.

prof. Ing. CSc.

Ľubomír Jahnátek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.2.2011 11:12 - 11:13 hod.

Ľubomír Jahnátek Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda Sulík, po druhýkrát sa stalo, že som s niečím vystúpil, kde som zaútočil na SaS a vy ste veľmi korektne vystúpil a ste mi odpovedal. Teraz nie ironicky, vážim si to, lebo okamžite ste zareagoval, že ako to je.
Len jedno upresnenie v tom vašom vyjadrení. Všetko, čo ste povedali, je pravda, až na jedno, že vždy ako sa štyrikrát menili tie štatutárne orgány, to predstavenstvo, tak vždy sa zdvojnásobovala mzda tých nových nominantov. Čiže, za Lazara by tá suma odstupného bola nepomerne nižšia, keby boli zostali tie základné platy. Túto informáciu mám, prosím, od pána Lazára, čiže nie je tu, nevie sa obhajovať, čiže on mi tvrdil, že aj pri poslednej výmene sa zdvojnásobil plat a z neho sa odvíja potom výška odstupného. To je len na upresnenie. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.2.2011 11:05 - 11:07 hod.

Ľubomír Jahnátek Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Janiš, samozrejme, že my sa politicky nedohodneme, lebo ja som po vás reparoval to, čo ste vy zanechali po dvoch vládach Mikuláša Dzurindu v oblasti regulácie. Vy tvrdíte, že my sme to spolitizovali, ja hovorím, vy ste to zlobovali a spolitizovali, čiže máte tam ďalšiu pridanú hodnotu. To, že som sa ja nemal extra v láske s predsedom regulačného úradu svedčí aj fakt, že ako účastníci cenového konania sme mohli vstupovať do cenových rozhodnutí regulačného úradu a je minimálne 42 takýchto nálezov, ktoré sme spochybnili. Úrad ich nemusel akceptovať, ani ich nikdy neakceptoval, ale ich musel zverejniť na svojej webovej stránke, a to sa dalo použiť ako potom podklad pre prípadné súdne konanie pre konečného spotrebiteľa.
To, že na dvoch stoličkách sedí ten istý človek, je výsledkom toho, že regulačná rada, keby bola pod našou kontrolou, tak by nám nepredložila návrh na predsedu regulačného úradu pána Dvořáka. Čiže vášho človeka, ktorý spôsobil štvornásobné zvýšenie cien plynu, trojnásobné zvýšenie cien elektriny, vodné, stočné o 400 %, čiže mne to skôr pripadalo ako kapric, ktorý nám urobila regulačná rada, a preto sa vláda nemohla stotožniť s týmto návrhom. Čakalo sa, čo bude ďalej a potom prezident republiky poveril pána Holienčíka, aby dočasne viedol regulačný úrad. Čiže prezident republiky mu dal poverovací dekrét a nie vláda Slovenskej republiky.
A čo sa týka tých opatrení, áno, je pravda, napríklad v novom treťom balíku už nebudú môcť byť účastníci cenového konania. To je to, čo hovorím, že mne tam jednoducho niektoré veci osobne vadia, ale musím sa im prispôsobiť, a preto pokladám za nezmysel, že sme včera zrušili účasť štátu ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 3.2.2011 10:16 - 10:44 hod.

Ľubomír Jahnátek Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Priznám sa, že trošku ma po vystúpení kolegu Přidala potešilo, lebo od zasadnutia tohto nového parlamentu vlastne členovia parlamentu sa nevedia ujednotiť skoro na žiadnej téme, ale zdá sa, že energetika začína naberať znovu ten trend, že tam sme boli viac-menej jednotní a skutočne tej energetike, pokiaľ budú všetci ťahať za jeden koniec, tak tá energetika sa môže aj z tej letargie prebudiť.
S mnohými vecami, čo pán Přidal tu hovoril vo svojom vystúpení, absolútne súhlasím a nemám k tomu žiadne pripomienky. Možno, pán poslanec, pár vysvetlení. Máte absolútnu pravdu, že vláda už dávno mala prísť s návrhom zákona o implementácii tretieho energetického balíčka vzhľadom na to, že posledná lehota, vzhľadom na smernicu Európskej komisie je 3. marec 2011, 3. marec 2011. Som zvedavý, či urobíme mimoriadnu členskú schôdzu, mimoriadnu schôdzu parlamentu alebo jednoducho si zaslúžime impingement zo strany Európskej komisie len kvôli tomu, že zatiaľ tento zákon alebo tá implementácia tretieho balíka nebola predložená do parlamentu.
Neobstojí výhovorka, že tretí balík nie je pripravený. Počas mojej éry bol tretí balík pripravený kompletne do podoby zákona v dvoch verziách. Prvá verzia bola kompletný nový energetický zákon vzhľadom na to, že 656 je už toľkokrát novelizovaná, že už si zaslúžila vypracovať úplne nový samostatný zákon o energetike a vlastne tretí energetický balík bola ideálna príležitosť na tvorbu nového energetického zákona na Slovensku, lebo skutočne ten tretí balík absolútne preoráva niektoré veci, ktoré doteraz v právnom systéme Slovenska fungujú. Mnohé veci, napríklad, to cenové vstupovanie, ktoré som ja zaviedol do regulačného zákona, už tam nemôže byť. Ja som si toho vedomý. Čiže, to je absolútna pravda, ministerstvo hospodárstva nebude môcť vstupovať do cenových konaní. Sú tam veci, ktoré sa mi absolútne nepáčili, ale musel som ich akceptovať a museli byť v rámci prípravy tohto nového zákona tam implantované.
Potom bola druhá varianta, ktorá bola menej bolestná, že sa urobila ďalšia novela, čiže sa urobila len modifikácia existujúcich niektorých ustanovení a paragrafov jestvujúceho zákona 656, čo je obyčajne taká prijateľnejšia forma pre parlament, lebo keď sa ide úplne s novým zákonom, tak tá verejná diskusia je tam podstatne dlhšia. Prečo sme ho nedali? Prišiel termín volieb, lebo tá smernica vyšla niekedy na jar 2010, myslím si, že v apríli, takže blížili sa voľby, sme povedali, že ideme do komunikácie s návrhom týchto zákonov po voľbách. Jednoducho je to pripravené, pustí sa to na verejnú diskusiu a stihneme absolútne termíny, ktoré by mali byť. Bohužiaľ, neudialo sa, nová vláda neprišla s týmto zákonom, hovorím, tieto verzie sú pripravené, kľudne si tam mohli urobiť svoje zmeny, ktoré pokladajú za potrebné. Viem, že na to majú najatú nejakú českú firmu, ktorá im to na základe zmluvných podmienok a samozrejme za slušnú úplatu im to vypracováva. Zatiaľ im to nedodala. My sme to robili na ministerskej úrovni, takže ten čas tu bol a mohlo sa kľudne dnes rokovať o úplne inom zákone, zákone o energetike v rámci implementácie tretieho balíka. Ale poďme naspäť k tomu, čo vlastne dnes prerokovávame, a je to novela zákona o regulácii v sieťových odvetviach.
Pán kolega Jurčík, ja keď som si prečítal tento váš návrh zákona, verte mi, dal som si otázku, že prečo ste vôbec ochotný sa podpísať pod hocijaký nezmysel. A nechcem teraz ironizovať, ani vás urážať, ale boli sme svedkami na hospodárskom výbore, nedávno bol schválený zákon o obnoviteľných zdrojoch. Ten zákon mal osem odsekov, ale dvadsať pozmeňujúcich návrhov. Čiže ten váš zákon, ten prvý, sa absolútne na hospodárskom výbore preoral, lebo keby bol odišiel v tej podobe, akú ste vy dali, bolo by to hanbou aj tohto parlamentu, nielen teda autora toho zákona. Ten zákon bol jednoducho nestráviteľný. Dvadsať pozmeňujúcich návrhov muselo pozmeniť ten váš návrh.
Dnes ste predložili niečo, čo absolútne nekorešponduje s tretím balíkom. Pán kolega, v prvej vete dôvodovej správy sa odvolávate na tretí energetický balík. Vo vašom vystúpení ste znovu zdôraznili, že v nadväznosti na tretí energetický balík, ale vy ste pripravili zákon absolútne proti tretiemu energetickému balíku. V treťom energetickom balíku nie je nič z toho, čo ste vy sem dali, žiadna komisia. Viete, čo je najhoršie? Vy ste porušili absolútne nezávislosť regulačného úradu cez rôzne tie odseky a paragrafy, ktoré ste nadefinovali a na spôsob jednania v týchto rôznych inštitútoch v rámci regulácie.
Za prvé, vylúčili ste absolútne prezidenta republiky. Prezident republiky, vy ste síce povedali, že parlament aj doteraz volil a vláda volila. Áno, len ste zabudli povedať to podstatné. Doteraz schvaľoval a menoval do týchto funkcií prezident republiky. Prezident republiky je najvyššia ústavnoprávna autorita tohto štátu, ktorá je volená všeobecnými voľbami naprieč celému politickému spektru. Čiže, ak hovoríme o určitých ústavnoprávnych činiteľoch, tá nezávislosť je práve u prezidenta republiky najvýraznejšia. Vláda je politicko-výkonný orgán, parlament je politicko-ústavný orgán, ale sú to politické inštitúcie.
Vy ste jednoducho prezidenta republiky vynechali a vynechali ste ho úmyselne, lebo prezident môže robiť problémy voči návrhom, ktoré si už autori, ktorí vám toto pripravili, už si budujú tie svoje štruktúry budúce, už majú presnú predstavu, kto tam bude a jednoducho by narazili na prezidenta republiky, ktorý by sa mohol začať aj pýtať niečo, čo by mohlo byť nepríjemné. A viete, doteraz parlament volil, ale dvojnásobný počet. Čiže, keď mal byť zvolený jeden člen regulačnej rady alebo vymenovaný jeden člen regulačnej rady, musel dostať prezident minimálne dva návrhy. Minimálne dva návrhy a bolo na voľbe prezidenta republiky, ktorého z týchto návrhov si osvojí. Čiže to nebola priama voľba, samozrejme, vy ešte idete zaviesť verejnú voľbu, čiže ešte sa bude aj verejne hlasovať, čiže toto je taký politický zásah ako hrom.
Takisto je zásah do regulačnej komisie, ktorú menuje vláda. Menuje vláda. Čiže znovu: čo je vláda? Je to výkonná moc politickej koalície? No, je politickej koalície. Čiže je to politický orgán.
Teraz k jednotlivým častiam tohto zákona. Zaviedli ste nový pojem regulačná komisia. Skutočne, tretí energetický balík takýto pojem nepozná. Pán poslanec Přidal veľmi dobre vystihol, že prenášate zodpovednosť, lebo regulačná komisia je zároveň aj štatutárnym orgánom, čiže prenášate zodpovednosť osobnú na zodpovednosť kolektívnu, ktorá v zmysle Trestného zákona je nepostihnuteľná. Je nepostihnuteľná, čiže čokoľvek sa udeje v rámci regulačnej komisie nie je koho súdiť, lebo je to kolektívne rozhodnutie. Čiže miesto toho, čo tvrdíte v programovom vyhlásení a čo sme svedkami v médiách, že hovoríte, že pôjdete po osobnej zodpovednosti, tak vy idete úplne proti vetru, proti snahám vašich popredných politikov a vy zavádzate pojem kolektívna zodpovednosť. To je za prvé.
Regulačná komisia schvaľuje regulačnú politiku, schvaľuje rozsah cenovej regulácie a tak ďalej. Načo je tam potom regulačná rada? Čiže, keď nepôjdem paragraf po paragrafe. Predseda komisia, lebo predseda a podpredsedovia regulačného úradu sú vlastne zároveň aj členovia komisie, čiže majú tam dvojjediné funkcie, ten je zodpovedný, predseda úradu je zodpovedný za vypracovanie, či regulačnej politiky alebo cenovej regulácie, zároveň ju predloží do komisie, čiže svojim námestníkom, ktorí mu to predtým musia vypracovať, čiže on im to znovu predloží na posúdenie, potom to dáte, s prepáčením za výraz, impotentnej regulačnej rade a dostanem sa, prečo som povedal impotentnej a potom to regulačná komisia naspäť odsúhlasí.
Prosím vás, pre koho toto divadlo idete hrať? Akú to má logiku? V čom to má logiku, že idete takto zakomplikovať celý systém? Budete si to takto posúvať, ale v konečnom dôsledku o tom rozhodnú aj tak len tí traja ľudia a vypracujú to tí zamestnanci regulačného úradu. Veď tento kolobeh dokladov nemá absolútne žiadny význam. Keby schvaľovala regulačná komisia regulačnú politiku a cenovú politiku, nemám výhrady. Vtedy to má logiku, len to samozrejme, by nebolo v súlade so záujmami tých lobistov, ktorí vám toto pripravili, lebo tí potrebujú ceny. Tí potrebujú mať nastavené ceny tak, ako ich budú mať, veď idete privatizovať teplárne, už sa na ne tešíte, už ste si to dali do vlády, čiže idete to ovplyvňovať, nechcete už zasahovať do cien plynu pre SPP, čiže je tam evidentný záujem, prečo tieto základné dokumenty regulačného úradu, ako je regulačná politika a cenová politika budú schvaľovať v konečnom dôsledku traja nominanti vlády. Traja nominanti vlády, ešte raz opakujem.
Čo sa týka vôbec obsadenia, tak tu ešte našťastie pre členov regulačnej komisie ste povedali, že musí mať vzdelanie v energetike, v práve alebo v ekonomike, ale žiadna prax. Presne to, čo povedal pán poslanec Přidal. Absolvent vysokej školy môže ísť rovno do regulačnej komisie a bude mať plnú zodpovednosť a absolútnu nezávislosť, aké ceny sa vyprodukujú na území Slovenskej republiky.
Pán Přidal, pardon, pán kolega, neviem, či ste videli výpočtové vzorce na výpočet konečnej ceny, či pre elektrinu, či pre plyn. Sú to veľmi komplikované vzorce, veľmi komplikované vzorce, ktoré musíte nakŕmiť x-údajmi a robíte v rámci toho výpočtu aj s určitým odhadom. To len na margo tej poznámky, že aj na tento rok sa regulačný úrad pomýlil, lebo tam dal príliš veľa zelenej energie, ale tú zelenú energiu dal na základe podkladov z distribučiek. Čiže, sú tam na rôzne aspekty aj odhady a niekedy tá chyba sa práve stáva v tých odhadoch, lebo exaktné čísla jednoducho neklamú. Keď exaktné číslo tri, tak exaktné číslo tri, čiže pravicová alebo ľavicová vláda, to je jedno. Ale práve v tých odhadoch sa to dá celé nejakým spôsobom, možno nie presne trafiť, ale títo mladí ľudia, ktorí vyjdú zo školy, môžu byť seba lepší, šikovnejší, nemajú absolútne žiadne skúsenosti a neviem si jednoducho predstaviť, ako by tá cenotvorba vyzerala, resp. by si ich manažovali úradníci na regulačnom úrade a celý ten efekt nejakej objektivizácie ceny by absolútne padol.
Na strane 3 v ods. 7 hovoríte, čo všetko nesmie ten kandidát na regulačnú komisiu, ale nedali ste tam jednu základnú vec, ktorú znovu ja musím nazvať, ako úmyselnú a zaváňajúcu lobizmom. Nedefinovali ste, aká musí byť minimálne doba, že daný člen komisie nepracoval v energetike alebo v regulovanom subjekte, alebo v štátnej správe, alebo verejnej správe, tak ako vám to presne predpisuje európska smernica. Veď európska smernica vám to presne hovorí, tá dáva konkrétne číslo, koľko nesmie tam byť, ale vy to tu jednoducho vynecháte. Je to aj v starej smernici, ale vy ste to úmyselne znovu sem nedali, lebo jednoducho už nazbierate, viete, keď si predstavím, že členom môže byť občan Európskej únie, no fajn. Ja som takisto, ako pán Přidal povedal, ja som takisto proeurópsky orientovaný, ale nehnevajte sa, aby mi odchádzajúci riaditeľ z SPP Francúz, prišiel robiť predsedu regulačného úradu, resp. momentálne horúci kandidát šéf stratégie v SPP na predsedu regulačného úradu, no tak to je aj na mňa trošku prisilné, lebo ja si myslím, že o slovenských cenách, by mali rozhodovať predovšetkým slovenskí občania. A jednoducho takéto detailíky ste odtiaľ povyhadzovali, len to môže spôsobiť absolútne rakovinu v cenotvorbe na území Slovenskej republiky.
V ods. 11 ste štedrí, hovoríte o platoch takýchto členov komisie dávate päťnásobok, plus 50 % na to. Ja sa vôbec nečudujem, veď vy ste veľmi štedrá strana. Vy svojich nominantov platíte neuveriteľným spôsobom. Včerajšie informácie z Teka, klobúk dole, za 21 dní zarobiť 90 tis. EUR plus na to 16 tis. ešte plat EUR, čiže zarobiť 3 mil. v starých slovenských korún za 21 dní, to dokážu asi len nominanti SaS, skutočne. (Potlesk.)
Pri schvaľovaní štátneho rozpočtu ste bili do nás, že treba na každom kroku šetriť. Zvýšili ste spotrebné dane na plyn a uhlie, ktoré idú do spaľovní, lebo pán Mikloš nám tu tvrdil, že treba šetriť. Páni, vy dokážete 60 mil. premárniť za štyri mesiace len na odstupnom, lebo ste štyrikrát vymenili manažment v Teku. Stálo to 60 mil. (Potlesk.) pre občanov Košíc a vôbec sa za to nehanbíte, nikto sa zo SaS ešte neospravedlnil a všetko je normálne a všetko je v kľude, čiže keď aj tu navrhujte takéto štedré odmeny 7,5-násobok vlastne priemerného platu, no je to blízke vašej politike odmeňovania vašich stúpencov.
Veľmi zaujímavý je aj ods. 15 na str. 4, kde hovoríte, že keď niekto z komisie si dovolí niečo odsúhlasiť, čo nakoniec súd uzná za zlé, tak ho vláda môže odvolať. Je to základná neznalosť právneho poriadku. Prečo? Lebo ste zaviedli inštitút regulačnej rady, ktorá je vlastne odvolacím orgánom v druhom stupni a plus ste tam ešte zaviedli aj funkciu ombudsmana, ktorú európska smernica myslela úplne vážne, to mala byť funkcia nezávislá od regulátora, od regulovaných subjektov, čiže žiadny mačko-pes, predseda regulačnej komisie plus ombudsman, ale ten ombudsman mal byť úplne nezávislý. Vy ste urobili taký paškvil z toho, čiže, ale keď dôjde k súdnemu rozhodnutiu, tak vy odvoláte len prvý stupeň, ktorý to navrhol, nie tých, ktorí to mali ešte preverovať, lebo potom by ste mali ombudsmana odvolať a potom by ste mali zároveň odvolať aj celú regulačnú radu, lebo veď predtým, než sa to má dostať na súd, to musí prejsť týmto postupom. Prečo trestáte len prvý stupeň, to nechápem.
Čo sa týka predsedu úradu a podpredsedu, to je úplne taká zábavná skupinka. Nanominujete troch vo vláde a títo sa budú dvanásť rokov točiť. Dvanásť rokov sú neohroziteľní. Na dvanásť rokov ste trom ľuďom, ktorí nemusia mať ani patričné vzdelanie, nemusia mať absolútne žiadnu prax, na dvanásť rokov ste im zabezpečili príjem minimálne 7,5-násobku priemerného zárobku v Slovenskej republike. To je niečo neuveriteľné, skutočne niečo neuveriteľné, čo ste dokázali v rámci tohto vášho návrhu dať. Ale ovládnutie ÚRSO-a ministerstvom hospodárstva a stranou SaS je evidentný v tom pod bode 4 na vrchu strany 5, kde sa hovorí, že ak nie je funkcia predsedu úradu obsadená dlhšie ako 2 týždne, menuje dočasne poveruje vedením minister hospodárstva. Politická funkcia ako vyšitá, minister hospodárstva. Prosím vás pekne, rovno dnes povedzte, koho má minister hospodárstva nachystaného vzhľadom na to, že do 2 týždňov od účinnosti tohto zákona vám tie inštitúcie, ktoré ste vymenoval, kto vôbec môže menovať členov regulačnej rady a regulačnej komisie vám nedôjdu, resp. vám ansámbel na ministerstve hospodárstva ani nespracuje tie kandidatúry na tieto posty.
Čiže, vy posadíte funkciu už po 2 týždňoch, fajn a potom už záleží len na ministrovi hospodárstva, kedy navrhne novú zmenu, lebo on bude dávať vláde, a keď on vláde nepredloží, no vláda nemá čo prerokovávať. Toto je základné pravidlo fungovania, resp. rokovacieho poriadku vlády. Čiže, neviem pán kolega Jurčík, či si vôbec uvedomujete, čo ste sem dal a aké to môže mať následky vôbec z hľadiska funkčnosti celého regulačného úradu.
Čo sa týka rady, už som povedal, rada jediné, čo tam má normálne je, že dáva stanovisko k regulačnej a cenovej politike. Dáva stanovisko. Čiže, či kladné alebo záporné, to je jedno, lebo tí, čo si to vypracovali, si to aj schvália, a to by som ľúbil vidieť, keď predseda regulačného úradu niečo predloží, že to jeho námestníci neschvália. No, to by som ľúbil vidieť. Nikto druhý do toho nemôže vstupovať a regulačnú radu ste úplne vynechal.
Regulačná rada má byť obsadená len ľuďmi, ktorí spĺňajú vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, bodka. Druhého stupňa, bodka. To znamená, žiadne technické vzdelanie, žiadne ekonomické vzdelanie, žiadne právne vzdelanie, môže to byť umelec, gynekológ, maliar, hocikto a títo ľudia budú rozhodovať o cenách na Slovensku. (Potlesk.) A ešte ten gynekológ môže dôjsť aj z Islandu, nemusí to byť ani Slovák, podľa toho, čo tu máte vy napísané.
Pán Jurčík, veď sa preboha predtým, než sa pod niečo podpíšete, si to aspoň prečítajte alebo sa zamyslite, čo je tam napísané. Toto sú jednoducho konzekvencie, ktoré vyplývajú z tohto paškvilu, ktorý ste predložili parlamentu na dnešné rokovanie.
Čo sa týka tej časti, ktorá hovorí o počte členov regulačnej rady, pán kolega Přidal, nevedel prečo trinásť. No jednoducho, veď to má logiku, šesť ich je, lebo tých šiestich nevedia odvolať, lebo sú menovaní prezidentom republiky a ich odvolanie politickým orgánom, či parlamentom alebo vládou by bolo nezákonné. Tých môže odvolať len prezident. Tak zato navyšujete a robíte z toho ešte veľké gesto, že vy starých necháte, ale zároveň tam nanominujete ďalších sedem, čiže už získavate väčšinu a túto väčšinu volí parlament. Parlament volí tých sedem ľudí. Nie štrnásť, ako by bolo podľa starého zákona a potom by prezident vyberal tých siedmich, ale vy dávate len sedem. Navolíte si a máte ustlano, lebo tým pádom ste si vyriešili druhý odvolací stupeň, bude naplnená regulačná rada, budú to nejakí Islanďania, Holanďania, neviem kto, čerství absolventi z vysokej školy, čiže bude to perfektný orgán, ktorý bude úplne adekvátny na komplikované energetické pomery na Slovensku. Gratulujem vám k takejto filozofii. (Potlesk.)
Čo sa týka ombudsmana, pán kolega, vy ste úplne zničili pojem ombudsman. Doteraz, keď boli ombudsmani, sú rôzne typy, bankový ombudsman, ombudsman pre právo, a to sú všetko nezávislé osoby, ktoré nie sú platení tými, o ktorých majú rozhodovať, čiže sú to vysokí odborníci v tejto oblasti, uznávané osobnosti a tieto uznávané osobnosti vkladajú do procesu nejakého dohodovacieho svoju schopnosť a odbornosť, aby nejaký ten spor vyriešili tak, aby sa nemusel dostať až na súd. Vy, ste vo svojom návrhu povedali, stačí aby to bol, teda kto môže byť ombudsman, len člen regulačnej rady, čiže nejaký absolvent umenia, ale bez urážky, nechcem sa teraz dotýkať týchto profesií, lebo ja si ich vážim, ale nemajú nič spoločné s energetikou. Čiže môže to byť nejaký umelec z Rakúska, ktorý nám tu bude robiť ombudsmana pre energetiku. Ale čo je najhoršie, vy ste tomu ombudsmanovi prikázali len funkciu z hľadiska ombudsmana, lebo z hľadiska predsedu regulačnej rady je tam akurát na to, aby bral plat a dostal kanceláriu, ale z hľadiska ombudsmana, ste mu prisúdili len funkciu, že môže vstupovať do konaní v rámci reklamácií, v rámci reklamácií.
Prosím vás pekne, kolegyne, kolegovia, ktorí ste tu v parlamente, pritom predpokladám, že ste ľudia, ktorí ste významní z hľadiska svojho okolia, lebo si vás voliči zvolili a odvolili, čiže ste nad tou bežnou úrovňou schopností toho bežného občana, ale mi povedzte, ako ste schopní, ste vôbec schopní prečítať tú zložitú mozaiku údajov, ktorú máte na výpise za plyn alebo elektrinu. Kto tomu z vás rozumie? A ako tomu má rozumieť ten bežný občan, tento o energetiku nemá ani šajnu a on má reklamovať niečo, že údaj 0,04 mu nesedí a on si myslí, že má to byť 0,041. Ako to má ten občan vôbec získať takúto informáciu.
Preto bolo veľmi dôležité, že doteraz bolo ministerstvo účastníkom cenového konania, a to dávalo svoje názory na internet a v prípade nesúhlasu vedelo odborne zdôvodniť, a vtedy sa mohol občan chytiť týchto údajov a predložiť nejakú sťažnosť, žalobu na súd a súd mohol na základe niečoho, nejakých verifikovaných údajov, rozhodnúť. Lebo rozhodnúť vždy spor mohol len súd. Čiže vy, týmto vaším zložením regulačnej rady a postavenia ombudsmana nútite bežného občana, aby každý občan Slovenskej republiky perfektne zvládol regulačnú politiku, a aby ovládal všetky vzorce a mal každý doma zložitý komputer na to, aby si vedel vyrátať, či jeho konečná cena pre energiu, plyn alebo pre iné regulované médium je správne alebo nesprávne. Veď je to choré, je to absolútny nezmysel a ja skutočne som sa s takýmto niečím ešte ani nestretol.
Mám tu ešte ďalšie poznámky, ale ja si myslím, že musím si niečo nechať aj na hospodársky výbor, hoci poviem vám pravdu, keď váš zákon o obnoviteľných zdrojoch z osem odstavcového znenia mal dvadsať pozmeňujúcich návrhov, tak tu odhadujem, že na tomto bude tak tisíc päťsto pozmeňovákov. Až to vôbec, vôbec teda celé má postúpiť ďalej. Ale vzhľadom na to, že som už aj druhý rečník v poradí a ideme nezávisle a dokonca nie sme ani z blízkeho politického spektra a obaja kritizujeme absolútnu nezmyselnosť tohto predloženého návrhu, podávam procedurálny návrh, aby sa v rokovaní k tomuto zákonu ďalej nepokračovalo. Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 3.2.2011 10:00 - 10:04 hod.

Ľubomír Jahnátek Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu ma uznesením č. 89 určil za alternátora spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Jurčíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 656/2004 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 227.
Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona bol doručený poslancom v zákone ustanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.
Za tretie, konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého navrhovaného zákona v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, o tom, že bude mať vplyv na verejné financie, nemá vplyv na životné prostredie, na zamestnanosť a na informatizáciu spoločnosti. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.
Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Podľa tejto doložky je problematika návrhu zákona upravená v práve Európskej únie a nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 17. januára 2011 č. 228 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvu, výstavbu a dopravu. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 16. marca 2011 a v gestorskom výbore do 18. marca 2011.
Pán predseda, otvorte, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.2.2011 10:51 - 10:53 hod.

Ľubomír Jahnátek Zobrazit prepis
Ja by som rád doplnil ešte vystúpenie pána kolegu Faiča, aby sme si zas, páni z koalície, uvedomili vlastne, ako sa tie ceny robia. Keď hovoríme konkrétne o SPP, tak od príchodu novej vlády, vlády Ivety Radičovej, SPP podal, páni, celkovo osem cenových návrhov. Keby tie cenové návrhy mali nejakú stabilnú hodnotu, bral by som to, že je to skutočne reálne vypočítaná cena a je nejaká objektívna z hľadiska ich videnia. Keby to malo stúpajúcu tendenciu, že čím je neskôr podaný cenový návrh, tým je vyššia navrhovaná cena, aby sa doplnil nejaký výpadok zisku, by som to bral ako logický postup, že asi ozaj z ich videnia, z ich kalkulácie vychádza nejaká strata. Lenže, páni, tieto cenové návrhy, celkom ich bolo osem, sa líšili v horizonte od 7 % do 33 %. A začínali s 28,5 %. Čiže aká to bola logika pri navrhovaní cien? Jednoducho SPP sa hrá a skúša, že čo im prejde a čo im neprejde. Vy im teraz, samozrejme, nahrávate, lebo aj to 14-percentné odvolanie, čo momentálne urobili, a ministerstvo hospodárstvo dalo na to súhlas, je takisto nelogické, lebo v prvom kroku ministerstvo hospodárstva cenový návrh zamietlo, ale už odvolanie podporilo. Čiže znovu je tu určitá schizofrénia z hľadiska postupu ministerstva pri cenových návrhoch. A tá úloha ministerstva je v tom, aby štát, keď je 51-percentný akcionár v tejto spoločnosti, nebol zosmiešňovaný tak, ako sú zosmiešňovaní vlastne na verejnosti títo zahraniční investori vzhľadom na to, že nevedia dať ani stabilnú ponuku na zvýšenie ceny alebo na úpravu ceny.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.2.2011 10:40 - 10:42 hod.

Ľubomír Jahnátek Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Lazár, ja by som vás chcel takisto podporiť vo vašom vystúpení vzhľadom na to, že problematikou regulácie cien som sa zaoberal posledné štyri roky vo vláde. Bohužiaľ, aj v tomto parlamente odznievajú reči, ktoré chvália privatizáciu SPP. A aj teraz sme počuli, že nakoniec to bolo dobré, že sme za tak lacný peniaz predali SPP, ktorý bol skutočne zlatou sliepkou v slovenskej ekonomike a v slovenskej energetike.
Ja by som chcel upozorniť pána ministra, že štát berie zodpovednosť za energetickú politiku a energetickú koncepciu a cenová politika je jeden z nástrojov rozvíjania sa. Ak tu hovoríme o regulácii cien, vždy je za to zodpovedný regulačný úrad, ale ministerstvo hospodárstva je stále súčasťou cenového konania. Čiže ako účastník cenového konania sa musí vyjadrovať k cenovým návrhom. A jediná forma, do ktorej nás pustili energetické monopoly, nielen SPP, ale aj ďalšie podniky, je cez valnú hromadu. A my sme si toto právo uplatnili cez schvaľovanie cenových návrhov. Čiže je absolútnou demagógiou, keď tvrdíme, že štát sťahuje ruky nad cenovou politikou. A je absolútnou demagógiou, keď ešte dokonca sa nájdu v dnešnej dobe poslanci po skúsenostiach s cenami energií, ktorí chvália systém privatizácie energetických blokov a úplne demagogicky dokážu obhajovať túto nezmyselnú vec a túto krivdu, ktorá sa v minulosti za druhej Dzurindovej vlády uskutočnila. Ani jeden štát si nepustí cenovú koncepciu a cenovú politiku z vlastných rúk. Dokonca veľké monopoly sú stále štátnymi podnikmi... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.12.2010 13:05 - 13:07 hod.

Ľubomír Jahnátek Zobrazit prepis
O tej skrini to máte zas domýlené, lebo to, čo váš Mikloš vtedy povedal, tak to bolo úplne na inom poschodí a úplne iná skriňa, nechajme túto kauzu, lebo mnohí ľudia, ktorí tu teraz sedia v parlamente, ani nevedia, o čom hovoríme. Čiže nebolo to tak, ale si to prispôsobujete, ako vám to vyhovuje.
Pán Janiš, viete, čo som vám ja chcel povedať vlastne pri týchto kauzách? Že keby ste vy vtedy neboli rozkradli tú slovenskú energetiku, dneska sme mohli obtočiť Košice s Bratislavou diaľničnými úsekmi trikrát, lebo toľko ste nakradli. A to je ten právny dôvod, prečo som vám tieto tézy znovu pripomenul.
Čiže vy sa netvárte ako svätý za dedinou. Kto tu kradol vo veľkom a rozkrádal, to bola druhá Dzurindova vláda, to boli ministri, hlavne v druhej Dzurindovej vláde. A také škody, ktoré ste vy narobili, je svetový unikát. A garantujem vám, že vás už nikto v histórii Slovenska nedobehne, lebo tak vo veľkom kradnúť, ako ste to robili vy, sa nedá. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16.12.2010 12:35 - 13:05 hod.

Ľubomír Jahnátek Zobrazit prepis
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, vážený pán podpredseda parlamentu, ďakujem za možnosť vystúpenia, hoci diaľnice nie sú priamo mojou doménou, s ktorou som pracoval predchádzajúce štyri roky, predsa však diaľnice majú priamy súvis s hospodárskym rozvojom Slovenskej republiky a to je oblasť, ktorej som sa za posledné roky venoval, a preto by som si aj dovolil povedať pár slov pred touto ctenou snemovňou, aby sme sa pozreli na problém budovania infraštruktúry aj z iného pohľadu.
Moderná, efektívna dopravná infraštruktúra je v súčasnosti jedným z nástrojov, ako podmieniť hospodársky rast, vstup zahraničného kapitálu, vytváranie nových pracovných miest, a tým zvyšovanie sociálnej úrovne obyvateľstva Slovenska. Rozvoj cestnej dopravy je preto oprávnene zaraďovaný do strategických plánov rozvoja Slovenskej republiky, pričom sa musí dôraz klásť predovšetkým na zabezpečenie kvalitnej, dostupnej a integrovanej cestnej infraštruktúry s prihliadnutím na ekologičnosť, energetickú efektívnosť a bezpečnosť dopravy.
Dámy a páni, zastavenie výstavby diaľnic a rýchlostných ciest financovaných formou PPP vedie jednoznačne k strate dôveryhodnosti Slovenska, a to ako v medzinárodnom, tak aj na úrovni národnej. Stratu dôveryhodnosti Slovenska je možno identifikovať v nasledovných oblastiach: je to investičná atraktívnosť krajiny a dotknutých regiónov, je to finančný sektor, dopravná diplomacia a kredibilita Slovenskej republiky ako celku. Zrušenie existujúcich koncesných zmlúv znamená výrazné zneistenie zahraničných investorov v Slovenskej republike. Podotýkam, nielen investorov, ktorí sa zaoberajú výstavbou diaľnic a rýchlostných ciest, ale investorov ako celku, investorov, ktorí pripravujú alebo pripravili projekty na výstavbu moderných závodov na Slovensku, a tým zabezpečovali rast HDP na území Slovenskej republiky.
Pokiaľ hovorím o investoroch, by som dal rád do pozornosti súčasnej vláde, že rast HDP tejto republiky je na 87 % závislý na exporte. Na exporte najmodernejších produktov, ktoré sa vyrábajú na území Slovenskej republiky a ktoré sa vyrábajú práve zásluhou príchodu zahraničných investorov. A bez tohto exportu by jednoducho slovenská ekonomika nemohla rásť takým tempom, ako rástla a ako bude v najbližších rokoch rásť po prekonaní dôsledkov hospodárskej krízy, a v žiadnom prípade rozvoj slovenskej ekonomiky nie je možný rozvojom vlastného ekonomického potenciálu. Toto tvrdenie preberám zo štúdie Slovenskej akadémie vied, ktorá predpokladá, že minimálne do roku 2020 budeme závislí alebo rast hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky bude závislý jednoznačne na príleve zahraničných investorov. Preto je obzvlášť znepokojujúce, keď súčasná vláda nabúra proces výstavby alebo nejakého investičného projektu za účasti privátneho kapitálu v polčase tesne pred uzavretím tak významného projektu, ako sú PPP projekty.
Na existujúcich PPP projektoch sa podieľali v čase ich vzniku najvýznamnejšie stavebné spoločnosti a v podstate všetky existujúce bankové inštitúcie vrátane Európskej investičnej banky a Európskej banky pre obnovu a rozvoj. Tieto jednohlasne pozitívne hodnotili pripravenosť a spôsob realizácie PPP projektov zo strany Slovenskej republiky. V čase bezprecedentnej hospodárskej a finančnej krízy, teda v čase, kedy tieto projekty sa rodili, bolo získanie podpory týchto inštitúcií zo strany Slovenskej republiky mimoriadne dôležité a, naopak, vnímanie postupu štátu medzinárodnou investičnou komunitou bolo možné považovať za obrovský úspech. Po dozvukoch hospodárskej krízy, samozrejme, podmienky na finančných trhoch sa začali meniť a to je vlastne celý ten efekt a celá tá sláva, ktorú si dneska súčasná vláda pripisuje, že dokázali vydealovať lepšie podmienky, ale nie že ich dokázali vydealovať, tie podmienky prišli samé, lebo skončili dôsledky finančnej krízy a finančné domy znovu začali uvoľňovať prostriedky.
Ale to, čo chcem dať do pozornosti, že aj v čase, keď sa nikde nepodporovali žiadne súkromné projekty medzinárodnými bankovými inštitúciami, Slovensko malo tú dôveru a dostalo tú podporu, doťahovali sa určité technické detaily.
Vyriešenie problému s dopravnou infraštruktúrou totiž motivuje príchod investícií a následné zvyšovanie ekonomickej výkonnosti regiónov Slovenska. Výstavba nadradenej cestnej infraštruktúry je výrazným stimulom pre rozvoj podnikateľských aktivít v dotknutých regiónoch Slovenska. Táto skutočnosť platí hlavne v situácii globálneho investičného útlmu, kedy sú investičné aktivity zahraničných podnikateľských subjektov obmedzené a zvažujú sa kritériá pre kvalitu infraštruktúry v daných regiónoch.
Z pohľadu Slovenska je taktiež dôležité vytvoriť podmienky pre synergické účinky v zaostalejších regiónoch, aby sa podarilo vyrovnať rozdiely v kvalite života občanov, okrem iného je to aj záväzok v programovom vyhlásení súčasnej vlády. Z tohto dôvodu je potrebné zamerať sa nie na zastavenie, ale na urýchlenú výstavbu nadradenej cestnej infraštruktúry a aj formou PPP projektov práve v regiónoch, kde je vysoký potenciál hospodárskeho rastu. V medzinárodnom kontexte je kvalitná cestná infraštruktúra významnou devízou pri vstupe zahraničného kapitálu na Slovensko. Zahraničný investor totiž nie je ochotný rozbiehať svoje podnikateľské aktivity tam, kde nie je vybudovaná vyhovujúca dopravná infraštruktúra, ktorá by zabezpečila rýchlu dostupnosť kamiónov na medzinárodnú cestnú sieť a čakať, kedy bude dokončená. Vzhľadom na excentrickú polohu Bratislavy má diaľnica význam vnútroštátny ako spojnica s hlavným mestom.
Vážené dámy, páni, rokoval som počas uplynulých štyroch rokov s desiatkami, s desiatkami zahraničných investorov a môžem vás uistiť o jednom. Pokiaľ sa rozhodovalo, ktorý región bude uprednostnený pri umiestnení investícií, boli spravidla dané dve otázky. Je tento región hodinu od Bratislavy? Pokiaľ sme povedali nie, druhá podmienka bola, potrebujeme maximálne 20 kilometrov na napojenie na diaľničnú sieť. Čiže keď sme nevedeli nejaký región pretlačiť, bolo to z toho dôvodu, že každý investor sa krútil pred umiestnením svojej investície tam, kde nemal napojenie na medzinárodnú diaľničnú sieť maximálne 20 kilometrov.
Známy je prípad investície Samsung Voderady, kedy sme boli veľmi blízko rozhodnutiu, že tento závod bude postavený medzi Banskou Bystricou a Zvolenom. Bohužiaľ, zlyhali sme na infraštruktúre a nevedeli sme garantovať, kedy toto prepojenie bude plne funkčné z hľadiska napojenia diaľničnej siete. Druhým takým príkladom bol odchod veľkého nemeckého investora Mercedes, ktorý chcel v okolí Košíc realizovať svoj projekt, ale, bohužiaľ, nepripravenosť prepojenia Košíc do Bratislavy nám znemožnila túto investíciu a investor nakoniec zrealizoval svoju investíciu v Maďarskej republike.
Vážené dámy, páni, aj napriek predpovediam centrálnych orgánov Európskej únie, bankových domov, finančných a poradenských inštitúcií o vývoji ekonomiky v roku 2011 v kontexte vývoja hospodárskej situácie vo svete v prospech oživenia ekonomík vrátane Slovenska nie je možné sa spoliehať na samooživenie trhu. Je potrebné pokračovať v nastolenom trende priamej pomoci, ako sú napríklad vládne stimuly. Tu len moja poznámka, investičné stimuly vyčlenené touto vládou pre rok 2011 sú biedne nízke a stačia tak na podporu jedného seriózneho investora.
Ale okrem priamych sú veľmi dôležité takzvané nepriame pomoci potenciálnym investorom, ktorí uvažujú o umiestnení svojho kapitálu na území Slovenska. Pod jednou z foriem nepriamej pomoci je možné rozumieť aj pokračovanie daného smeru výstavby nadradenej cestnej siete, pričom nie je rozhodujúca forma výstavby, ale urýchlené dobudovanie diaľničnej siete, t. j. minimálne prepojenie Bratislavy a Košíc do roku 2016. Je mimoriadne nezodpovedné s podporou investičných domov, veľkých finančných inštitúcií hazardovať tesne pred finančným uzavretím najväčšieho projektu formou PPP, ktorý bol pripravený, a práve týmto krokom, posledným krokom koaličnej rady tak zneistiť finančný sektor vyjadrovaním o zrušení takýchto projektov.
Akékoľvek kroky smerom k ukončeniu uzavretých koncesných zmlúv predstavujú stratu kredibility Slovenskej republiky ako partnera pri realizácii všetkých významných infraštrukturálnych investícií. To môže, samozrejme, mať ďalekosiahle následky aj v širšom hospodárskom meradle. Štát riskuje stratu štandardného ekonomického nástroja, ktorým PPP projekty bezpochyby sú. Je zrejmé, že zrušenie PPP projektov predstavuje embargo zo strany súkromného sektora na realizáciu akýchkoľvek iných PPP projektov v Slovenskej republike minimálne na niekoľko rokov.
Vážené dámy, páni, urýchlená výstavba diaľničných úsekov formou PPP projektov sa dotýka štyroch regiónov. Je to Žilinský, Prešovský, Banskobystrický a Nitriansky kraj. Záujem investorov o tieto regióny súvisí s ekonomicky vyšším potenciálom, ktoré spomenuté kraje ponúkajú. Prílev zahraničných investorov však je podmienený tzv. všeobecnými a špeciálnymi podmienkami. Medzi všeobecné podmienky môžeme zaradiť produktivitu, zisk, možnosť rastu trhu a medzi špeciálne, tzv. výrobné náklady, ako sú mzdy a energie a hlavne dopravné náklady a politicko-hospodársku stabilitu. Viacero poradenských spoločností pritom zdôrazňuje, že investori rozhodnutie o investícii, o umiestnení investície podmieňujú aj pozitívnym, aj jednoznačným prístupom k otázke dobudovania chýbajúcej diaľničnej a rýchlostnej cestnej siete.
Z posúdenia vplyvu zastavenia PPP projektov na dopravnú infraštruktúru dotknutých území, teda dotknutých štyroch krajov, je zrejmé, že všetky úseky súčasnej cestnej siete I. triedy vykazujú v analyzovanom území už v súčasnosti nedostatočnú kapacitu potrebnú na pokrytie súčasného dopravného zaťaženia. Tento negatívny jav sa bude každým rokom prehlbovať, a preto je nevyhnutné urýchliť realizáciu nových úsekov nadradenej cestnej siete, čo je možné zabezpečiť vzhľadom na schopnosti štátneho rozpočtu len aplikáciou PPP projektov.
Taktiež je možné konštatovať, že každoročným oneskorením sprevádzkovania analyzovaných úsekov prichádza hospodárstvo Slovenskej republiky o pozitívne efekty, ktoré sú spojené s prevádzkou nových výkonných cestných ťahov. Tieto efekty je možné vyjadriť stratou plynúcou z oneskoreného zníženia nehodovosti, ktorá predstavuje pre všetky tri analyzované balíky PPP hodnotu cca 6,84 mil. eur ročne, a stratou pozitívnych vplyvov na životné prostredie, čo znamená nezníženie vyprodukovaných emisií z dopravy, ktorá predstavuje cca 1,49 eur ročne.
Zastavenie PPP projektov a s ním spojené oneskorené sprevádzkovanie úsekov má taktiež negatívny vplyv na zvýšenie ekonomických strát užívateľov, to znamená vodičov a prepravcov. Každým rokom oneskorenia prevádzky prichádzajú užívatelia o benefity, ktoré by mohli byť spojené so znížením ich prevádzkových nákladov a skrátením cestovného času, vyčíslené na hodnotu 353,8 mil. eur ročne.
V prípade výpočtu regionálnej straty HDP je možné konštatovať, že na každý preinvestovaný 1 milión eura za rok je možné zamestnať celkovo dvoch pracovníkov z regiónu. Pri aplikácii tohto predpokladu je možné vyčísliť potenciálnu stratu vyplývajúcu z nezamestnania ekonomicky aktívnych ľudí v týchto dotknutých regiónoch nasledovne:
- Banská Bystrica, v súčasnosti má tento kraj počet nevyužitých obyvateľov v aktívnom veku 59 500. Tohto kraja sa až tak tie PPP projekty nedotýkajú, ale je tu vyčíslený dopad vytvorenia 167 nových pracovných miest práve pre kraj Banská Bystrica. Potenciálny prínos v HDP pri realizovaní práve zastavených PPP projektov je vyčíslený na hodnotu 1,4 mil. eur ročne.
- Prešov, ktorý má v súčasnosti 48 700 nezamestnaných v aktívnom veku, dokáže cez tieto projekty vygenerovať 1 689 nových pracovných miest, čo v potenciáli prírastku regionálneho HDP predstavuje hodnotu 10 557 000 eur.
- Žilina je najviac ovplyvnená týmto rozhodnutím, kde v súčasnosti je evidovaných 33 600 aktívne, obyvateľov v aktívnom veku. Cez PPP projekty sa v tomto regióne dokáže vygenerovať 5 664 nových pracovných miest a v prírastku regionálneho HDP to znamená plus 53 990 000 eura.
Celkovo ten regionálny prínos, pokiaľ rátame aj Nitru, ktorú ste zatiaľ nestihli zastaviť, alebo teda R1, je prínos v regionálnom raste HDP na úrovni 74 351 000 HDP. Myslím si, že je to značná suma, ktorá pre rozvoj daného regiónu zohráva veľmi dôležitú úlohu.
Vážené dámy, páni, ja som chcel vo svojom diskusnom príspevku skutočne len vecnými argumentami a číslami ukázať tú druhú stránku veci, čo znamená v skutočnosti pre hospodárstvo, pre rozvoj priemyslu ľahkovážne zastavenie PPP projektov. Veľmi ma mrzí, že súčasná vláda ide cestou, že najprv koná a potom rozmýšľa. Najprv ruší a potom medituje nad tým, čo spraviť, aby sa to nestalo. Každý rozumný hospodár si najprv pripraví alternatívu a potom sa rozhodne, či predchádzajúce riešenie bolo správne alebo nesprávne. Bohužiaľ, práve v rezorte dopravy sme svedkami neustáleho osočovania a neustálej kriminalizácie, ale bez konkrétnych predstáv, bez konkrétnych riešení, ktoré by situáciu napravili.
Ja skutočne chcem veriť tomu, že Slovensko sa raz dočká prepojenia medzi Košicami a Bratislavou, no pri tom tempe, ktoré ste si, páni z rezortu dopravy, dali do vládneho programu, že 5,2 km ročne, no ďakujem pekne, to myslím si, že ani naše vnúčence sa toho nedočkajú.
Dámy, páni, dovoľte mi, už keď mám slovo, aby som sa vyjadril aj k prebiehajúcej diskusii. Úprimne teraz hovorím, vysoko som si vážil vystúpenie pána podpredsedu parlamentu Hrušovského, ktorý veľmi racionálne sa snažil utlmiť určité animozity, ktoré tu vznikajú a odkláňajú túto odbornú diskusiu od merita problému a skôr smerujú k osobným útokom a k osobným urážkam. No hneď jeho prvý spolustraník pán Přidal, ktorý vystúpil po ňom, akoby nepočúval svojho podpredsedu parlamentu a svojho podpredsedu strany a začal vyložene útočiť politicky bez nejakých faktov, bez hocičoho. A, samozrejme, k tomu sa najviac, hneď k nemu sa priblížil najväčší, jeden z najväčších demagógov, ktorých ja v tomto parlamente vnímam, a to je pán Brocka. Ja som ešte od pána Brocku skutočne nič pozitívne nepočul, ale ani nič konštruktívne.
Pán Brocka, vy ste obvinil premiéra, že v čase vrcholiacej plynovej krízy odvolal ministra zahraničných vecí. Keď ste to verejne prehlásil, tak ja vám verejne prehlasujem, že ste klamár. Za prvé, pán Kubiš odchádzal na vlastnú žiadosť, lebo chcel ísť do medzinárodných inštitúcií, na OSN do Ženevy. Práve premiér Fico požiadal a zabezpečil, aby pán Kubiš neodišiel, pokiaľ nebude plynová kríza doriešená, a aby si skôr vybavil posun svojho nástupu na OSN do Ženevy na termín, ktorý už bude po skončení hospodárskej krízy.
Ďalej ste povedal, že najväčšiu zásluhu na vyriešení plynovej krízy mal český premiér. Pán poslanec Brocka, ja som plynovú krízu absolvoval od začiatku až po koniec. Ja som skoro denne absolvoval trasu Brusel - Ukrajina - Kyjev - Moskva a skutočne skoro každý deň som bol na týchto rokovaniach a viem presne, ako sa vyvíjal celý vzťah počas plynovej krízy, ale to nie je diskusia na túto tému a v tejto chvíli.
Môžem vás však ubezpečiť, ku skutočnému prielomu pri plynovej kríze došlo vďaka slovenskej iniciatíve, vďaka tomu, že sme Ukrajincov, ktorí jediní blokovali, tam totiž len Ukrajina blokovala riešenie celej hospodárskej krízy, keď sme na nich vyšli so swapovým obchodom. Práve ten swap ich zlomil a stratili medzinárodnú argumentáciu voči Ruskej federácii. To bol ten zlomový moment a k tomu sa pridal tvrdý nátlak nemeckej premiérky Merkelovej. Tá prijala toto riešenie Slovenskej republiky a takýmto spôsobom sa pohla, v priebehu troch dní sa aj doriešila otázka plynovej krízy.
Takže, pán Brocka, keď chcete niekoho obviňovať, keď chcete niekoho očierňovať, tak aspoň neklamte pri svojich prejavoch.
Takisto celá tá diskusia sa vedie v tézach "rozkrádali ste", "kradli ste", "ukradli ste", "prázdna špajza", "myšacia diera", či aká, ja neviem čo. Ja skutočne si myslím, že každý rozumný človek by sa mal z histórie poučiť, ale žije z budúcnosti. Keď vy používate neustále takéto argumenty, tak, dámy a páni zo súčasnej vládnej koalície, ja vám dám tiež príklady a poďme o nich diskutovať.
Hovorme o privatizácii strategických podnikov. Hovorme o privatizácii SPP. Hovorme o privatizácii Slovenských elektrární. Dámy, páni, viete, ako sa privatizovalo SPP? Je na to oficiálna správa, ktorá bola prerokovávaná v predošlom parlamente, ktorú vypracovávalo ministerstvo hospodárstva, všetko, čo poviem, je tam doložené faktami a písomne.
SPP sa predalo za 107 mld. slovenských korún a táto cena bola vygenerovaná vzhľadom na to, že SPP vykazovalo posledné dva roky stratu vo svojej hospodárskej činnosti. Táto strata bola úmyselne vytvorená Dzurindovou vládou, kedy SPP nesúhlasilo so znižovaním cien plynu, ale vláda donútila svoj štátny podnik, aby úmyselne znížili cenu, predajnú cenu SPP a to znamenalo, že v priebehu dvoch rokov sa táto spoločnosť dostala do straty. To využila vtedajšia znovu Dzurindova vláda pod taktovkou vtedajšieho ministra financií Mikloša, ktorý zhodou okolností znovu je ministrom financií, aby pre verejnosť oznámil, že slovenskí manažéri a slovenské štátne podniky sa nevedia riadiť, a preto ich treba sprivatizovať. Hoci to SPP alebo Slovenské elektrárne vtedy boli zaradené do zoznamu štátnych strategických podnikov. Cena bola SPP, účtovná cena bola zhruba osemkrát vyššia, ako bola skutočná predajná cena. Osemkrát vyššia. Kritizujete verejnú súťaž pri takýchto transakciách. Tak viete, koľko bolo uchádzačov pri privatizácii SPP? Jeden a za toho jedného sme zaplatili skoro 1 miliardu slovenských korún ako pomocníka pri privatizácii SPP. Jednu miliardu slovenských korún, viac ako jednu miliardu sme zaplatili za to, že nám z jedného uchádzača práve toho jedného vybral a ešte za osemkrát nižšiu cenu, akú malo v účtovnej správe samotné SPP.
Hovoríte tu o miliardách, dve miliardy, tri miliardy. Dámy, páni zo súčasnej koalície, viete, koľko sa stratilo pre Slovenskú republiku len za to, že pán Mikloš neurobil obchod v eurách, ale v dolároch? Deväť miliárd. Deväť miliárd slovenských korún len jednou finančnou operáciou. Jednou finančnou operáciou. Toto sú straty, ktoré sú zdokumentované.
A ešte, ak hovoríte o všelijakých čudných tendroch. Viete, ako bolo finále pri privatizácii? Znovu môžte si to overiť v dokumentoch, ktoré vypracovalo ministerstvo hospodárstva. Bola komisia zriadená na privatizáciu, kde bol minister hospodárstva, ministerka privatizácie, minister financií atď. Ale potom rozhodnutím vlády, číslo si už nepamätám, bolo uznesenie prijaté na vláde, že konečnú podobu privatizačnej zmluvy a ceny bude dojednávať len minister financií Ivan Mikloš. Len jedna osoba. Tak mi povedzte, aká transparentnosť tam bola? Koľko sme tam stratili?
Čo sa týka Slovenských elektrární, viete, za koľko sme ich predali? Celé elektrárne, štyri jadrové bloky, 22 tepelných elektrární a 6 tepelných blokov? No predali sme ich za 720 mil. korún. Sedemstodvadsať miliónov korún. Viete, aká je hodnota súčasná len na dostavbe tretieho a štvrtého bloku v Mochovciach? 2,72 mld. euro! 2,72 mld. euro, pritom sú to bloky, ktoré kúpili na 60 % stavebne dokončené a na 80 % technologicky vydodané a ešte to stojí 2,72 mld. korún.
Čiže, dámy a páni, keď hovoríte o rozkrádaní, o tunelovaní, tak v prvom rade si spomeňte, čo ste robili, keď ste boli vo svojej vláde. A aby celej tej privatizácii nebolo dosť, prenajali ste, prenajali ste Gabčíkovo na 30 rokov za takých podmienok, že výnos z prevádzky, lebo ste ich nemohli, bohužiaľ, predať, lebo vám to Maďari zastavili, tak ste to mohli len prenajať, ale výnos z prevádzky Vodnej elektrárne Gabčíkovo ide na účet Enelu. Ale v prípade, že by Slovenská republika chcela túto prenajímaciu zmluvu zrušiť, musíme zaplatiť 30-ročný zisk tejto spoločnosti naraz v jednom cashi.
Toto boli zmluvy, ktoré ste vy robili, toto boli kšefty, ktoré ste vy tu schvaľovali, a toto boli nehoráznosti, ktoré ste voči Slovenskej republike robili.
Čiže, vážené dámy, páni, ja opakujem, ja nechcem žiť z minulosti, z minulosti sa treba učiť. Žime z budúcnosti. Ale pokiaľ budete neustále opakovať tieto vaše demagogické tézy, ktoré máte nacvičené ako papagáji, musíte počítať s tým, že my vám budeme pripomínať, čo prvá a druhá Dzurindova vláda vyvádzala, ako tá rozkladá túto republiku, ako tá znehodnotila majetok tejto republiky a aké sú dôsledky pre občanov Slovenskej republiky.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.12.2010 17:00 - 17:02 hod.

Ľubomír Jahnátek Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pán kolega Golian, ja som zostal z vás úplne prekvapený, čo ste to posplietali všetko dokopy. Spomínali ste vážsku kaskádu a podobné veci. Ja neviem, či si vôbec uvedomujete, že Slovensko je v nejakých medzinárodných štruktúrach a v nejakých prenosových sústavách, kde platí napr. o. i. aj pravidlo n-1. To znamená, že musíte mať pripravený minimálne jeden zdroj, ktorý má inštalovanú kapacitu, ako ju má najväčší inštalovaný zdroj v sústave. A práve vážska kaskáda a dva tepelné zdroje vo Vojanoch sú pre Slovensko tá n-1. Tak čo to tu, prosím vás, rozprávate? Veď vy ste strelili úplne vedľa. Keď táto problematika vám nie je blízka, nemiešajte, prosím vás, fotovoltiku s vážskou kaskádou. To je po prvé.
Po druhé. Hovoríte o nejakých spriaznených osobách bývalej vláde. Ja ako minister neviem o žiadnych spriaznených osobách, ktoré by nejakým výberovým konaním dostávali extra nejaké ponuky. Išlo sa jednoducho podľa systému, že kto sa prihlásil, sa uspokojovali od prvého miesta jednotlivé požiadavky.
A chcem vás ešte na jedno upozorniť, keď hovoríte o podpore na výstavbu fotovoltických článkov. Tak vás môžem ubezpečiť, že ministerstvo hospodárstva v rámci operačného programu nepodporovalo a zastavilo podporu na výstavbu fotovoltických článkov vzhľadom na to, že boli ceny nastavené tak, že tento projekt sa vedel vždy aj sám financovať.
Takže nemôžem súhlasiť s týmito vašimi argumentmi a s tou vážskou kaskádou ste to skutočne prehnali. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.12.2010 16:51 - 16:53 hod.

Ľubomír Jahnátek Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
Pán kolega Janiš, potvrdzujete vlastne to isté, čo ja hovorím, že áno, poďme riešiť fotovoltiku, ale urobme k tomu riadnu odbornú diskusiu. Totiž znovu sme niekde a nevieme presne kde sme. V tom je celý základný problém.
Ja zároveň odpovedám aj na otázku pána Goliana. Viete, my sme skutočne vychádzali len z toho vzhľadom na to, že nikto nemal s tým žiadne skúsenosti. Preto sme vychádzali zo skúseností, ktoré boli v Nemecku a v Českej republike, kde boli naďalej v tejto oblasti. A sme si mysleli, že majú najlepšie prepracovaný tento systém. Ale sami uznali, že sa nejakým spôsobom pomýlili, a korigovali to. Ale urobili to a robia to na základe širokej diskusie. Veď si všimnite, aká diskusia je v Českej republike ohľadne fotovoltiky. Ale my tu strieľame znovu od pásu. Ideme bez konkrétnej technickej diskusie, ideme znovu do zásahu, čo sa mi zdá nejakým spôsobom predčasné. A môže to byť kontraproduktívne.
Nemôžem súhlasiť s pánom kolegom Janišom, že v KVET-e je výroba elektriny druhoradá a pomaly zbytočná. Predsa s tým nemôžem súhlasiť, vždy keď sa vyrobí nejaká energia, je úlohou každého dobrého hospodára, aby túto energiu premenil na upotrebiteľnú energiu. A keď máme to teplo vyrobené a máme ho zvyškové v tých tepelných elektrárňach, prečo ho nepoužiť na turbínu a nevyrábať elektrickú energiu? Čiže s týmto sa nemôžem stotožniť. A ja si myslím, že práve, naopak, každá tepláreň by pomaly mala pracovať na systéme kombinovanej výroby, aby sme dostávali aj určité množstvo elektrickej energie do systému.
Ku konštatovaniu, že nie je to úprimné. Nie, my sme sa skutočne snažili využiť najlepšie praktiky... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis