Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

24.3.2011 o 9:37 hod.

prof. Ing. CSc.

Ľubomír Jahnátek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Uvádzajúci uvádza bod 5.4.2011 14:24 - 14:29 hod.

Ľubomír Jahnátek Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, vážené dámy, páni, predkladám návrh novely zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov. Účelom predloženia tohto návrhu zákona je vytvorenie právneho prostredia na zamedzenie a zastavenie privatizácie šiestich teplárenských spoločností, ktorých privatizačný proces bol začatý v roku 2000 a 2001. Predložený návrh zákona navrhuje vytvorenie takých právnych nástrojov, aby 100-percentný podiel akcií týchto obchodných spoločností zostal vo vlastníctve Fondu národného majetku, v jeho trvalej majetkovej účasti, a aby došlo k zrušeniu vydaných privatizačných rozhodnutí. Fond národného majetku Slovenskej republiky v súčasnosti vlastní 100-percentný majetkový podiel na podnikaní nasledovných teplárenských obchodných spoločností. Jedná sa o: Bratislavská teplárenská akciová spoločnosť s počtom akcií 1 038 270 kusov v hodnote 34 470 561 eur; ďalej Trnavská teplárenská, akciová spoločnosť Trnava, s počtom akcií 530 587, hodnota akcií 17 615 488, 4 eur; Martinská teplárenská, akciová spoločnosť Martin, 1 246 857 akcií v hodnote 34 637 687, 46 eura; Zvolenská teplárenská, akciová spoločnosť Zvolen, 787 625 kusov akcií v hodnote 18 832 113,75 eura; Žilinská teplárenská, akciová spoločnosť Žilina, s počtom akcií 689 601 kusov v nominálnej hodnote 22 894 753,2 eura a Tepláreň Košice, akciová spoločnosť Košice, s počtom akcií 3 237 kusov v hodnote nominálu 38 210 898 eur. Vzhľadom k tomu, že tieto spoločnosti sú významné z regionálneho hľadiska, z pohľadu dodávky elektrickej energie z celoslovenského hľadiska predstavujú rozhodujúce spoločnosti z hľadiska zabezpečovania tepla a teplej úžitkovej vody v príslušných regiónoch a takisto z hľadiska podporných služieb v rámci prenosovej a distribučnej elektrizačnej sústavy. Zároveň sú významnými zamestnávateľmi. Preto navrhujem, aby ich akcie zostali v 100-percentnom vlastníctve Fondu národného majetku a aby neboli predmetom ďalšieho predaja. Akcie by mali tvoriť súčasť trvalej majetkovej účasti Fondu národného majetku Slovenskej republiky. Nezanedbateľný je aj prínos teplárenských spoločností pre štátny rozpočet, kam sú na základe rozhodnutia vlády Slovenskej republiky odvádzané dividendy z týchto spoločností. Aj keď som si vedomý, že doterajšie vlády túto možnosť nevyužívali dostatočne, ale skôr orientovali zisk do investícií v daných spoločnostiach. Predložený návrh uvažuje s tým, že na 100-percentnú majetkovú účasť Fondu národného majetku v týchto teplárenských spoločnostiach sa nebudú aplikovať ustanovenia zákona o veľkej privatizácii upravujúce jednotlivé spôsoby privatizácie a tieto účasti zostanú na Fonde národného majetku Slovenskej republiky. Navrhuje sa tiež, aby boli zrušené rozhodnutia o privatizácii dotknutých teplárenských spoločností. Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Prijatie tohto návrhu zákona, jeho aplikácia v praxi nebude mať negatívny dopad na štátny rozpočet a rozpočty obcí a vyšších územných celkov. Návrh zákona nebude mať dopad na environmentálnu oblasť a bude mať pozitívny dopad na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.
Pán predsedajúci, skončil som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.3.2011 14:23 - 14:25 hod.

Ľubomír Jahnátek Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Ja sa chcem vyjadriť aj k zákonu ako celku, aj k tým dvom rozpravám. V podstate tento zákon sumarizuje rôzne dielčie normy a úpravy v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a definuje aj nové typy obnoviteľných zdrojov energie a definuje ich podstatu a takisto systém ich podpory
Myslím si, že je veľmi dôležité, že už pri predkladaní tohto návrhu zákona sa zachytili dve základné skutočnosti, ktoré sú veľmi podstatné. Prvá je tá, ktorú definoval pán poslanec Janiš, to je oblasť bioplynu, ktorá by pri nekontrolovanom spôsobe a pri nízkej efektívnosti využitia bioplynu alebo biomasy na bioplyn a neskôr na elektrinu, kde sa odhaduje len asi 40-percentná konverzia, by mohol znamenať taký istý problém z hľadiska nákladov na podporu, ako dnes predstavuje solár. Čiže je veľmi dôležité, že toto sa zachytilo už pri predkladaní tohto zákona.
A, samozrejme, chcel by som podporiť aj kolegu Jurčíka, lebo veľmi dobre zachytil tú administratívnu náročnosť, ktorá by mohla vzniknúť pri preukazovaní pôvodu biozložky do biopaliva, a myslím si, že pokiaľ súčasná vláda hovorí o znížení administratívneho zaťaženia, tak je potrebné, aby sa tento pozmeňovací zákon(návrh) aj dostal do zákona ako takého, lebo tým pádom minimálne na určitú prechodnú dobu zjednodušíme systém priznávania biozložky pre výrobcov, samozrejme, toto sa neskôr môže precizovať, ale pre... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.3.2011 11:07 - 11:08 hod.

Ľubomír Jahnátek Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Záhumenský, znovu ste dokázal vo svojom vystúpení, že problematike obchodných reťazcov a problematike slovenských výrobcov potravín sa rozumiete ako málo kto z tejto ctenej sály a skutočne patríte k špičkovým odborníkom v tejto problematike. Je len škoda, že si váš príhovor nevypočuli vedúci predstavitelia rezortu poľnohospodárstva a rezortu hospodárstva, lebo myslím si, že tie argumenty, ktoré ste uviedli, boli tak dôležité a tak relevantné, že na základe takýchto dôkazov a takýchto argumentov sa dá skutočne veľmi ľahko rozhodnúť, či daný zákon je potrebné, alebo nie je potrebné zrušiť.
Ja vám doporučujem, aby ste si vyžiadal záznam, videozáznam z vášho vystúpenia a poslal ho vedúcim predstaviteľom oboch rezortov, teda aj poľnohospodárstvu, aj hospodárstvu, a pribaľte im, prosím vás, k tomu aj nejaké pero a poznámkový blok, aby si vedeli urobiť z toho vystúpenia aj nejaké poznámky, lebo skutočne tie argumenty boli absolútne relevantné.
A nedajte sa mýliť opakovanou lžou, ktorá tu odznieva, lebo myslím si, že veľa rečníkov, ktorí vystúpili, hlavne zo súčasnej koalície na pravej strane, nemajú žiadne skúsenosti z obchodných reťazcov. Ja som do obchodných reťazcov dodával a viem, aké zmluvy boli a aké podmienky boli. Takže, páni, najprv si to vyskúšajte a potom kritizujte.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.3.2011 10:18 - 10:20 hod.

Ľubomír Jahnátek
 

24.3.2011 11:39 - 11:39 hod.

Ľubomír Jahnátek Zobrazit prepis
Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a, ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 11. mája 2011 a v gestorskom výbore do 13. mája 2011.
Skryt prepis
 

24.3.2011 11:39 - 11:39 hod.

Ľubomír Jahnátek
Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.3.2011 10:08 - 10:10 hod.

Ľubomír Jahnátek Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Ja by som chcel reagovať na pána kolegu Chrena. Pán kolega, ja som tie slová, že ste krátko boli na ministerstve hospodárstva... (Reakcia z pléna.) Prepáčte. Ja som skutočne tie slová, ktoré som hovoril, že ste tam boli krátko a nestihli ste zaregistrovať celú tú legislatívnu šírku problematiky energetiky, myslel v dobrom. Pokiaľ sa vás to dotklo, verejne sa vám ospravedlňujem.
Čo sa týka odborných záležitostí, samozrejme, my dvaja asi budeme dlho nad rôznymi nuansami rozprávať, lebo sme asi z tej skupiny poslancov, ktorí vedia o tej problematike aj niečo povedať a vedia, o čom to tam je. Čiže tá vecná diskusia je v poriadku. Viete, problém je základný. To, čo ste dneska vy nastolili, čo by sa malo všetko urobiť, tak to bolo treba urobiť. Dneska sme v nejakom štádiu a ten čas nám ušiel. A skutočne ja si myslím dneska, keď sa vám podarí model vlastníckeho ambandlingu, ja vám osobne zatlieskam. Vážne vám zatlieskam, keď urobíte vlastnícky ambandling. Len ja si myslím, že je už časovo nereálny. To je tak náročný proces, že si myslím, že je to už len labutia pieseň. Čiže buďme skutočne tuto realisti.
A čo sa týka už tej vypnutej poznámky, že budem kritizovať Nemcov a Francúzov, teda Sarkozyho a Merkelovú , iné by som vám povedal na adresu Francúzov a Nemcov. Francúzi a Nemci idú v rámci implementácie tzv. 3. energetického balíka skopírovať slovenský model, kde orgány nezávislého regulačného úradu bude menovať prezident republiky, tak ako je to na Slovensku. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 24.3.2011 9:37 - 10:01 hod.

Ľubomír Jahnátek Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Myslím si, že tu bol dosť široký prejav 20-minútový. A aby sme si tu objasnili niektoré veci, je dobré reagovať okamžite, dokiaľ to majú ctené panie poslankyne a páni poslanci ešte v čerstvej pamäti.
Pán kolega, ja absolútne súhlasím s vaším výrokom, že je to komplexná legislatívna zmena. A ja som vo svojom úvodnom slove povedal, toto nie je úloha opozičného politika, opozičného poslanca, túto úlohu si mala splniť vláda prostredníctvom ministerstva hospodárstva. Do včera alebo dokedy ste boli štátnym tajomníkom ministerstva hospodárstva. Čiže máte maslo na hlave vy. A, samozrejme, nič iné som nečakal, len že napadnete túto novelu a znegociujete ju tak, aby ste sa vlastne vyvinili z toho, že ste nesplnili termín voči Bruselu. Pán kolega, dneska je 24. 3. Nečudoval by som sa, keby ste odôvodňovali tento proces tým, že nič nebolo pripravené. Na ministerstve hospodárstva robilo niekoľko tímov na tejto transpozícii. A boli najatí aj vonkajší poradcovia, ktorí analyzovali jednotlivé postupy. A mali ste možnosť získať ich závery. A takisto už tá transpozícia bola postúpená do rôznych odborných skupín, ktoré sa touto problematikou zaoberajú. Čiže ten proces rozpracovania bol tak ďaleko, že ste ho kľudne mohli pustiť do medzirezortného pripomienkového konania alebo ho zmeniť podľa vašich predstáv. Veď ste vo vláde. A náš návrh ste mohli kľudne zmeniť. Ale vedeli ste to podstatné. Poznali ste názor odbornej verejnosti na tento zákon. Čiže argument, že opozičný poslanec sa nemá do takejto komplexnej úpravy nejakým spôsobom miešať, tentoraz neobstojí. A ja ešte raz opakujem, hanbím sa za vás ako predchádzajúci minister hospodárstva, že ste spali na vavrínoch a že ste nepredložili túto komplexnú novelu. To je jediný účel, prečo sme to s kolegami Faičom, Žigom predložili, aby sme zachránili aspoň trošku reputáciu Slovenska, lebo, pán kolega, mne je úplne jasné, že systém mačety bude fungovať aj pri hlasovaní tohto zákona. Ale to podstatné, čo z celého tohto predkladania zákona vyplýva, je, že môžeme v Bruseli povedať, že sme začali legislatívny proces, budeme ho modifikovať a budeme v ňom pokračovať. Čiže sme vám minimálne zachránili impeachment. Takže aspoň to si vážte. (Potlesk.)
Druhá poznámka k tomu. Pracovali ste na ministerstve hospodárstva. Boli ste tam veľmi krátko. Preto, prirodzene, beriem, že ste sa nemohli ešte komplexne oboznámiť s celou šírkou problematiky regulácie a energetiky ako takej, lebo je to mnoho právnych predpisov, často novelizovaných. Čiže ja chápem, že to potrebuje určitý čas. A preto niektoré tie vaše vyjadrenia, ktoré ste dali vo vašom stanovisku, sú postavené na vode, lebo sú zakotvené v iných právnych predpisoch. Mohli ste sa nejako informovať, či tieto problematiky sú alebo nie sú niekde rozpracované. Ale vy ste jednoducho skonštatoval, že absentuje to a poďme hurá na zajaca.
Tretia pripomienka, všeobecná k vášmu vystúpeniu. Toto nie je nový zákon o regulácii. A nie je to nový zákon o energetike. Ja som mal ambíciu, keď som bol minister hospodárstva, že vzhľadom na to, že zákon č. 656/2004 Z. z. má už toľko noviel, my sme pripravovali aj variant nového zákona o energetike, kde by sa bol aj vklinil ten legislatívne nutný proces z hľadiska tzv. 3. energetického balíka. Na ministerstve hospodárstva máte komplexne tento zákon pripravený. On je pripravený. Čiže mohli ste ho použiť, mohli ste ho zmodifikovať. Ale vzhľadom na to, že ja som dnes v opozícii, je nezmysel, aby opozičný politik robil návrh nového tak komplikovaného a komplexného zákona, ako je zákon o energetike alebo o regulácii. To je skutočne úlohou vlády a ministerstva hospodárstva. A nič vám v tom nebráni, urobte úplne nový, komplexný zákon o regulácii, úplne nový komplexný zákon o energetike. Veď tento parlament sa len poteší, keď zjednodušíte užívateľom používanie týchto zákonov, ktoré sa tejto problematiky dotýkajú. Ale dnes naháňame termín, lebo dnes je, pán kolega, dvadsiateho štvrtého a do tretieho to už malo byť urobené. Čiže mali ste na to čas.
Teraz, ja som si stihol urobiť niekoľko poznámok k tým vašim konkrétnym veciam, ktoré ste povedali.
Nezávislosť predsedu ÚRSO. Pán kolega, práve nezávislosť predsedu ÚRSO je definovaná tým, že ho menuje prezident republiky. To je najvyššia autorita štátu, prezident republiky. Môžete sa usmievať, môžete mať na to názor akýkoľvek, ale najvyššia nestranná autorita v tomto štáte je prezident republiky, ktorý je vo volený vo všeobecných voľbách a má všeobecnú úctu. Čiže keď spochybňujete najvyššieho ústavného činiteľa, prezidenta republiky, že ten by nejakým spôsobom začal ovplyvňovať závislosť alebo nezávislosť predsedu ÚRSO, myslím si, že je to nezrelosť v politike. A myslím si, že takýto argument absolútne neobstojí. Čiže práve nezávislosť tohto predsedu ÚRSO je definovaná cez kontrolu, ktorú si urobí prezidentský úrad, ktorý to predloží prezidentovi republiky na podpis. A aby ste sa nebáli toho momentu, že znovu to bude Holjenčík alebo kto to bude, tak vám poviem, že veď v tom paragrafovom znení máte napísané, že vláda Slovenskej republiky, teda vaša vlády, má do konca augusta najneskôr predložiť pánovi prezidentovi návrh na predsedu ÚRSO. Čiže máte to tam napísané. Tak to urobte alebo nech to vláda urobí. A pán prezident posúdi, či tento odborník je nezávislý a bude zárukou nezávislosti výkonu funkcie, alebo nebude. A potom môžeme polemizovať s názorom pána prezidenta, resp. pán prezident sa musí vyjadriť, pokiaľ by neodsúhlasil nominanta vlády. A musel by to veľmi vecne a veľmi kvalifikovane zdôvodniť, prečo s takýmto kandidátom nesúhlasí. Čiže vláda má možnosť si konečne vymenovať predsedu ÚRSO.
Druhá poznámka, tam ešte k tým orgánom. Pán kolega, v novej smernici Európskeho parlamentu ste si nevšimli, že už nemôžu byť dva samostatné orgány štátnej správy v oblasti regulácie, teda nezávislý štátny orgán, regulačná rada, a nezávislý štátny orgán, regulačný úrad. Dnes už musí existovať len regulačný úrad. A regulačná rada sa stáva orgánom regulačného úradu. To je tá podstatná zmena, ktorá v tej právnej úprave je.
Ďalšia poznámka, nevyvodenie dostatočnej zodpovednosti voči predsedovi úradu, keď koná proti záujmom úradu alebo regulačnej politiky. Nemám tu paragrafové znenie, ale pozrite si tú časť Predseda úradu, kde máte v jednej odrážke napísané, že ak predseda úradu koná proti záujmom úradu, prezident republiky ho môže odvolať z funkcie. Čiže tam to máte. Neviem, či ste si to dobre neprečítali, ale predseda úradu, pokiaľ by nespĺňal podmienky nezávislosti, tam je.
Ďalšia poznámka, nedostatočné zamedzenie konfliktu záujmov. Pán kolega, k tomu len krátku vetu. Opakujem, nie je to nový zákon o regulácii, je to novela zákona o regulácii. Čiže niektoré časti v existujúcej legislatíve platia a nové časti, ktoré je potrebné tam ešte doplniť, sa dopĺňajú. Čiže spárujte si to ešte s tým, čo platí zo starého zákona. A zistíte, že táto vaša pripomienka bola nerelevantná.
Ďalej, obmedzenie prístupu k funkcii predsedu úradu, tak ste to vy nazvali. Áno, je tam úmyselne dané, že mal by to byť člen regulačnej rady, ale zároveň sa dopĺňa člen regulačnej rady. Čiže z toho kvóra, lebo vlastne by sa malo ísť odznova, 2, 4, 6 rokov, a podľa starej úpravy navrhuje polovicu parlament a polovicu vláda, musí dať dvojnásobný počet. A prezident si vyberá z toho, z dvoch jedného. Čiže z ktorej skupiny by vzišiel predseda úradu, tá skupina navrhuje nového kandidáta. A tam musí byť kontinuita, jednoducho kontinuita v regulačnej politike, v cenovej politike, vzhľadom na to, že sa už jedná len o jeden nezávislý orgán v oblasti regulácie. To je tá podstatná zmena oproti existujúcemu stavu.
Vymedzenie cieľov regulácie. Pán kolega, ale toto nerieši zákon. Ciele regulácie nerieši zákon. To rieši regulačná politika. A regulačná politika je tam jasne definovaná, dokedy má byť vypracovaná. A ciele regulačnej politiky sa budú spresňovať podľa potreby. A musia v prvom rade nadväzovať aj na desaťročné rozvojové plány prenosovej sústavy alebo prepravnej siete a na záujmy okolitých členských štátov Európskej únie. A tam máte tú podmienku, že tieto zásadné veci sa musia koordinovať s medzinárodnou regulačnou agentúrou, ktorá bude sídliť v Slovinsku. Pamätáte sa, že sme chceli, aby tá medzinárodná agentúra sídlila v Bratislave, nepodarilo sa nám to presadiť, ale tam to máte explicitne napísané. Čiže ciele sa budú stanovovať v regulačnej politike, a nie v zákone.
Cezhraničné záležitosti. Som prekvapený, že ste naformulovali takýto nedostatok, keď pomaly v každom úkone, či v cenovej politike, či v desaťročnom rozvojovom pláne, máte napísané doslova, že to musí byť v súlade so záujmami okolitých štátov Európskej únie. A sú tam dokonca aj definované podmienky, pokiaľ ideme do krajín tretieho štátu čiže do krajín mimo Európskej únie. Čiže absolútne tento váš argument je postavený na vode.
Ďalej, nedostatočná úprava inteligentných meracích systémov. Pán kolega, znovu opakujem, toto musí byť riešené cez vyhlášku. Takéto technické detaily sa nedávajú do zákona. To sa dáva do vyhlášky, ktorú musí ministerstvo hospodárstva pripraviť v spolupráci s regulačným úradom a v spolupráci s nezávislými prevádzkovateľmi prenosovej sústavy a prepravnej siete.
Ďalšia poznámka, stimuly na posilnenie efektívnosti trhu. Znovu, to nerieši zákon, to rieši regulačná politika. Pletiete si pozície jednotlivých právnych aktov, ktoré v tejto oblasti fungujú. Veď nemôžete dať stimul do zákona, ten môžete mať v nejakom vykonávacom predpise. To vám mohli právnici poradiť.
Ďalej, určujúci prístup do nejakej zásoby, prístup podľa zásobníka. Tu presne platí ten môj úvod, že nemáte zoštudovanú dostatočne legislatívu v tejto oblasti. Pán kolega, po plynovej kríze v roku 2009 bol preoraný systém prístupu do zásobníkov vzhľadom na to, že počas plynovej krízy sme zistili, že pokiaľ nám na Slovensku chýbalo 25 mil. kubíkov denne do sústavy, naši vzácni zahraniční akcionári v SPP nám 8,5 mil. kubíkov denne a vo výkyvoch až 15 mil. kubíkov denne predávali do Rakúska. Preto sme skočili do zásobníkov a upravili sme systém tak, že jednoducho už takýto model sa nemôže zopakovať. Ale systém prístupu do zásobníkov, systém evidencie, voľných kapacít, je definovaný v existujúcej právnej úprave, ktorú nemeníme, lebo je vyhovujúca. Preto je to len novela, a nie nový zákon o regulácii. A tam to máte presne napísané. Tam sa dokonca musia denne vyhadzovať voľné kapacity a musia sa vyhadzovať tarify, ceny, poplatky, všetko. Čiže dnes je systém, či v elektrine, či v plyne, absolútne priezračný a čistý. A môžeme sa naň absolútne spoľahnúť, lebo funguje. Čiže znovu táto výčitka z vašej strany jednoducho nie je relevantná.
Absencia ministerstva hospodárstva k energetickej politike. No, bohužiaľ, vy môžete robiť v programovom vyhlásení, vy môžete robiť cez zákon o energetike, vy si môžete absolútne robiť svoju energetickú politiku a energetická politika štátu je záväzná aj pre ÚRSO. Veď to právny predpis jasne definuje. Čiže vy si robte to, čo si robiť máte. A čo sa týka zasahovania do regulačnej politiky, no, bohužiaľ, podľa implementácie novej už to nie je možné cez ministerstvo hospodárstva. Mňa to štve osobne. Lenže ja som bol veľmi rád, keď som mohol do regulačnej politiky zasahovať a mať k nej pripomienky. Ale, bohužiaľ, nie je to. A trošku mi znie čudne tento váš argument, pán bývalý štátny tajomník, lebo zatiaľ máte stále, v tomto parlamente už odpálite ten zákon, doteraz máte stále možnosť vstupovať ako účastník cenového konania do rozhodovania ÚRSO a nevyužívate tento argument. Miesto toho vy idete, s prepáčením, s takou hlúposťou do médií, že za ceny potravín je zodpovedná vysoká cena energií. Nehnevajte sa za expresívny výraz, ale väčšiu kravinu som ešte od politikov v oblasti energetiky nepočul. (Potlesk.) Čiže mali ste možnosť vstupovať do konania ÚRSO. Nevyužívali ste ho, púšťali ste akcionárom cenové návrhy ako na bežiacom páse. A teraz keď vám európska smernica už reálne obmedzuje vaše zasahovanie do ÚRSO, zrazu vám to vadí. Tak čo ste robili, prosím vás, tých 7 mesiacov? Mali ste to využívať. A hlavne ste mali hľadať model, ako by ste tam zostali za tých 7 mesiacov, kedy ste implementáciu tzv. 3. balíka mali robiť.
Čo sa týka tej problematiky certifikácie, to je úplne nový problém. Neviem, či som to dobre pochopil, tu ste niečo dali, že radšej sankcie uprednostňujete, alebo ja som to aspoň tak pochopil, pokiaľ niekto nezíska certifikát na nezávislého prevádzkovateľa prepravnej sústavy alebo prenosovej siete. Ale nehnevajte sa na mňa: Aká sankcia? Spĺňaš kritériá, ktoré máš? Tie kritériá musí odsúhlasiť medzinárodný regulátor so sídlom v Slovinsku, lebo tam to v paragrafovom znení tak je. Čiže musí to kvázi orgán Európskej komisie schváliť. A keď to schváli, jednoducho ten prevádzkovateľ musí všetky podmienky splniť, a ja nesúhlasím so žiadnymi sankciami, musí presne napĺňať to, čo mu zákon ukladá.
Model vlastníckeho oddelenia. Máte absolútnu pravdu, sú tri možnosti, ale vzhľadom na krátkosť času nehovorte mi, že dokážete za dva týždne vyriešiť problém vlastníckeho oddelenia. Týka sa to len SPP, lebo v oblasti elektriny je to vyriešené. Pán kolega, ja som s plynármi rokoval tri štvrte roka na túto tému. Môžem vám povedať také perličky. Oni sa pripravovali na systém ITO. Ale v rezerve mali aj systém. A vedeli, že ja budem tlačiť na nich. A poviem otvorene, ja osobne v čase, keď som pripravoval túto smernicu, keby som bol pokračoval vo funkcii ministra, pretláčam model vlastníckeho oddelenia. To tu hovorím verejne. Ale to je veľmi komplikovaný proces. Viete, ako sa oceňoval majetok Eustreamu, ktorý by mal vlastne vstúpiť do majetku nezávislého prevádzkovateľa prenosovej sústavy? No prvý nástrel bol 190 mld. korún čiže o 12 mld. vyšší, ako bola kúpa celého SPP, keď nám ho existujúci pán slávny minister financií Mikloš predal. Predal nám ho lacnejšie, ako si dneska ohodnotilo SPP len jednu zložku, jednu tretinu z celého majetku SPP. Čiže možno to vytvára otáznik. Predal to ten Mikloš vlastne teda za tretinu? (Reakcia z pléna.) Ale 119 mld. Potom keď som do nich tlačil, viete, kde sme skončili, na akej cene, pokiaľ som ich dotlačil z tých 119 mld.? Na 89 mld. A ešte bola pre mňa stále vysoká. Čiže takto robilo vlastnícke oddelenie. A plus na to fungovala poradenská firma. Veď ste ju zdedili. Asi ste s ňou komunikovali. Bola to tá istá firma, ktorá kupovala pre Slovensko Transpetrol. Čiže boli to overení ľudia, schopní ľudia. A dokázali ten Transpetrol kúpiť naspäť. Ale počúvam šumy, že vy idete Transpetrol znovu predať. Takže uvidíme, čo zas vládna kuchyňa donesie. Ale jednoducho títo ľudia už robili na úplnom vlastníckom oddelení. No ale, bohužiaľ, pre krátkosť času, veď na to potrebujete minimálne rok a pol, aby ste urobili model úplného vlastníckeho oddelenia. Na to už nemáte čas. Načo sa tu hráme? V čom sa tvárime? Že budeme unikátni, svetoví a urobíme vlastnícke oddelenie? Viete, čo by urobila Merkelová so Sarkozym, keby ste vyštartovali s modelom úplného vlastníckeho oddelenia? Veď tu treba mať aj určité súvislosti na zreteli. Čiže ja pokladám dneska za skutočne reálny model aj ITO.
Dozorné orgány nezávislého prevádzkovateľa, valné zhromaždenie. Valné zhromaždenie má tam svoje bežné funkcie. Ale potom má tam svoje špeciálne funkcie, ktoré jednoducho vrátane ľudí, ktorí sú menovaní do orgánov, či do predstavenstva alebo dozornej rady, podliehajú schváleniu ÚRSO. To ÚRSO bude garantom toho, že nie sú to lobisti, že nie sú to ľudia úzko spätí s energetickými monopolmi. A je tam presne definované, čo kedy nesmú a akú dobu nesmú robiť. A tie ostatné požiadavky na odbornosť sú definované v pôvodnom zákone. Čiže vždy to musíte kombinovať s tým, čo je, a s tým, čo sa dopĺňa.
Ochrana požiadaviek odberateľa, možnosť odstúpenia zo zmluvy. Ale, pán kolega, tam to je, že do 21 dní je možnosť odstúpiť od zmluvy. Ale tá doba sa ráta od prvého nasledujúceho mesiaca, je to z jediného dôvodu, kvôli účtovaniu. To je celé. To je jediný dôvod, aby sa to účtovníctvo tam nejakým spôsobom nekomplikovalo. Či už ten odberateľ o týždeň alebo o dva týždne neskôr od pôvodného dodávateľa odstúpi alebo nie, myslím si, že to už taký problém nie je. Bol pred poslednou úpravou problém odstúpiť od dodávateľa energie, lebo tam boli za to aj finančné sankcie.
A poslednú poznámku som si zaznamenal, že je veľmi široký rozsah tých zraniteľných odberateľov. Pán kolega, ale ja som si nevymyslel zraniteľných odberateľov. Oni sú zraniteľní, lebo smernica hovorí jednoznačne, že zraniteľný odberateľ je ten, kto by mal neúmerne vysoké náklady na dojednávanie ceny od dodávateľa. Preto je zraniteľný. A je to tam taxatívne definované. Máte problém so školami, s nemocnicami, so sociálnymi zariadeniami, so živnostníkmi alebo s radovými občanmi? Kde si radový občan vie porovnať nejaké cenové relácie a vie nejako ísť dílovať cenu, keď to nevedia dneska podniky spraviť? Preto sú takto jasne definovaní ako zraniteľná skupina. A preto je na nich zvýšená ochrana voči dodávateľom energie. Zatiaľ z mojej strany všetko. Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 24.3.2011 9:02 - 9:12 hod.

Ľubomír Jahnátek Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám vám návrh novely zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Účelom predloženia tohto návrhu zákona je vytvorenie právneho prostredia a do národnej legislatívy premietnuť novo prijaté predpisy Európskej únie, tzv. 3. energetický balíček. Túto povinnosť si mala Slovenská republika splniť do 3. marca 2011. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky však k uvedenému termínu neuskutočnilo ani pripomienkové konanie k príslušným právnym predpisom, a to napriek tomu, že na konci minulého volebného obdobia boli legislatívne práce na transpozícii tzv. 3. energetického balíčka, uskutočňované medzirezortnou odbornou komisiou, v pokročilom štádiu rozpracovania.
Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky podceňuje skutočnosť, že realizácia opatrení vyplývajúcich z tzv. 3. energetického balíčka predpokladá uskutočnenie dôležitých, časovo termínovaných systémových a organizačných zmien v sektore energetiky. Rozsahom sa jedná o zmeny možno druhé najväčšie od privatizácie.
Zámerom navrhovanej úpravy je transpozícia novo prijatých predpisov Európskej únie, tzv. 3. energetického balíčka, ktorý sa už mal premietnuť do národnej legislatívy, ako aj potreba spresniť niektoré ustanovenia zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe.
Predmetom navrhovanej právnej úpravy nie je novelizácia zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o z mene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, lebo tento problém Národná rada rieši v iných zákonoch.
Takzvaný 3. energetický balíček obsahuje implementáciu nasledovných predpisov, smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES, ďalej, smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55/ES, ďalej, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 713/2009, ktorým sa zriaďuje Agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 714/2009 o podmienkach prístupu do sústavy pre cezhraničné výmeny elektriny, ktorým sa zrušuje nariadenie č. 1228/2003, a takisto nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 715/2009 o podmienkach prístupu do prepravných sietí pre zemný plyn, ktorým sa zrušuje nariadenie č. 1775/2005.
Návrhom zákona sa čiastočne transponuje aj smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/89/ES z 18. januára 2006 o opatreniach na zabezpečenie bezpečnosti dodávok elektriny a investícií do infraštruktúry.
Smernice Európskej rady a Európskeho parlamentu, ktoré sa týmto návrhom zákona transponujú, ukladajú členským štátom Európskej únie s účinnosťou od 3. marca 2011 zosúladiť právne predpisy štátu so smernicami Európskej únie.
Navrhovaná legislatívna úprava v súlade s ustanoveniami transponovaných smerníc posilňuje nestrannosť a nezávislosť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a kladie dôraz na spoluprácu s inými regulačnými orgánmi členských štátov Európskej únie a s Agentúrou pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky, ktorá bude pôsobiť v rámci spolupráce regulačných orgánov v oblasti energetiky. Rozširuje sa taktiež pôsobnosť úradu o konanie o certifikácii z dôvodu zistenia nezávislosti prevádzkovateľa prenosovej sústavy a prevádzkovateľa prepravnej siete.
V návrhu zákona sa upravujú niektoré ustanovenia z hľadiska legislatívnotechnickej úpravy.
Z hľadiska aplikačných poznatkov návrh zákona jednoznačne definuje regulovanú činnosť a spresňuje definíciu regulovaného subjektu. Reguláciu vymedzuje z pohľadu odberateľa, ako aj z pohľadu trhového hospodárstva so zreteľom na oprávnené záujmy regulovaných subjektov.
Navrhovanou právnou úpravou zákona č. 656/2004 Z. z. sa dopĺňa výpočet pojmov pre oblasť elektroenergetiky, ako aj plynárenstva a zároveň sa preberajú nové pojmy. V súlade s transponovanými smernicami sa zjednodušuje prístup zahraničných dodávateľov elektriny a plynu, ako aj obchodníkov s elektrinou a plynom.
Navrhovaná právna úprava taktiež posilňuje práva odberateľov elektriny na trhu s elektrinou a plynom, ustanovuje postup a podmienky pri zmene dodávateľa elektriny a plynu a výrazne skracuje lehoty na uskutočnenie zmeny dodávateľa elektriny a plynu.
V návrhu zákona sa upravujú podmienky oddelenia prevádzkovateľa prenosovej sústavy a prevádzkovateľa prepravnej siete, ak je vlastníkom prenosovej sústavy alebo prepravnej siete.
Po nadobudnutí účinnosti navrhovanej právnej úpravy sa predpokladá uskutočnenie zmeny v nariadení vlády Slovenskej republiky č. 317/2007 Z. z., ktorým sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie trhu s elektrinou v znení zákona č. 309/2009 Z. z., a nariadení vlády č. 211/2010 Z. z., ako aj nariadení vlády Slovenskej republiky č. 409/2007 Z. z., ktorým sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie trhu s plynom v znení nariadenia vlády č. 212/2010 Z. z.
Predkladaný návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na hospodárenie obyvateľstva, nevyvolá sociálne vplyvy, zachováva rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a nebude mať vplyv na zamestnanosť, životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona je koncipovaný tak, aby podnikanie v sieťových odvetviach bolo spojené s akceptovaním požiadaviek na ochranu životného prostredia.
Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a zákonmi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Vážené dámy, páni, ja som si absolútne vedomý, že takúto rozsiahlu novelu, ktorá sa týka implementácie európskej legislatívy do štátnej legislatívy členského štátu, nie je úlohou opozičného politika predkladať. Zároveň však z pozície predchádzajúceho ministra hospodárstva mi nedá, aby sme neurobili ústretový krok voči Európskej komisii. A sám osobne sa hanbím za to, že súčasná vláda si nesplnila svoju povinnosť do 3. marca tohto roku. Sami ste svedkami, že už sme trikrát prerokovávali zákony o regulácii, kde autori z vládnej koalície odkazovali na implementáciu tzv. 3. energetického balíčka, ale v skutočnosti vždy išlo len o personálne zmeny na čele Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Preto som si ja dal za úlohu, že zachránim minimálne reputáciu Slovenskej republiky v Bruseli tým, že predložím legislatívny návrh. Čakal som poctivo do 4. marca. Opakujem ešte raz, 3. marca bol konečný termín, kedy vláda mala predložiť do legislatívneho procesu implementáciu tzv. 3. energetického balíčka. Pokiaľ som zistil, že do 3. marca sa to neudialo, 4. marca spolu so svojimi kolegami sme predložili návrh o implementácii tzv. 3. energetického balíčka, aby sme aspoň udržali určitú reputáciu Slovenska v Bruseli. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 23.3.2011 18:57 - 19:03 hod.

Ľubomír Jahnátek Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, bohvie aké víťazstvo to nebolo, že som sa dočkal. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám vám návrh novely zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Účelom predloženia tohto návrhu zákona je vytvorenie právneho prostredia a do národnej legislatívy premietnuť novoprijaté predpisy Európskej únie, tzv. tretí energetický balíček. Túto povinnosť si mala Slovenská republika splniť do 3. marca 2011. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky však k uvedenému termínu neuskutočnilo ani pripomienkovacie konanie k príslušným právnym predpisom, a to napriek tomu, že na konci minulého volebného obdobia boli legislatívne práce na transpozícii tretieho energetického balíčka uskutočňované medzirezortnou odborovou komisiou v pokročilom štádiu rozpracovania.
Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky podcenilo skutočnosť, že realizácia opatrení vyplývajúcich z tretieho energetického balíčka predpokladá uskutočnenie dôležitých časovo a termínovo systémových a organizačných zmien v sektore energetiky. Rozsahom sa jedná o zmeny, možno druhé najväčšie po privatizácii.
Zámerom navrhovanej úpravy je transpozícia novoprijatých predpisov Európskej únie, tzv. tretí energetický balík, ktorý sa už mal premietnuť do národnej legislatívy, ako aj potreba spresniť niektoré ustanovenia zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii sieťových odvetví a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe.
Predmetom navrhovanej právnej úpravy nie je novelizácia zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyplývajúcich z tretieho energetického balíčka, vzhľadom na to, že tento problém Národná rada rieši v iných zákonoch.
Tzv. tretí energetický balíček obsahuje nasledovné predpisy: smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/72 ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54 ES, termín tejto novej smernice je zo 14. 8. 2009. Ďalej smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/73 ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55 ES. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 713/2009, ktorým sa zriaďuje Agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky, ďalej nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 714/2009 o podmienkach prístupu do sústavy pre cezhraničné výmeny elektriny, ktorými sa zrušuje nariadenie č. 1228/2003 Európskeho spoločenstva a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 715/2009 o podmienkach prístupu do prepravných sietí pre zemný plyn, ktorým sa zrušuje nariadenie č. 1775/2005.
Návrhom zákona sa čiastočne transponuje aj smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/89 ES z 18. januára 2006 o opatreniach na zabezpečenie bezpečnosti dodávok elektriny a investícií do infraštruktúry. Smernice Európskej rady a Európskeho parlamentu, ktoré sa týmto návrhom zákona transponujú, ukladajú členským štátom Európskej únie s účinnosťou od 3. marca 2011 zosúladiť právne predpisy štátu so smernicami.
Navrhovaná legislatívna úprava v súlade s ustanoveniami transponovaných smerníc posilňuje nestrannosť a nezávislosť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a kladie dôraz na spoluprácu s inými regulačnými orgánmi členských štátov Európskej únie a s Agentúrou pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky, ktorá bude pôsobiť v rámci spolupráce regulačných orgánov v oblasti energetiky.
Rozširuje sa taktiež pôsobnosť úradu o konanie o certifikácii ... (Prerušenie vystúpenie predsedajúcim.)
Skryt prepis