Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Dúfam, že ste už spokojný. Podarilo sa vám prerušiť môj rozhovor, urobiť trhlinu, aby som ďalej nepoukazoval na nekompetentnosť pani predsedníčky vlády a politbyra, ktoré rozhodovalo o privatizácii teplární a ktoré bude rozhodovať o ďalšom osude Slovenska. (Potlesk.) Ale pokiaľ trváte na tom, aby som sa vrátil k téme, vrátim sa k téme. Vyhoviem vám, aj keď ste vy mňa niekoľkokrát prerušili. Čiže vyhoviem vám a poviem vám ďalšie argumenty v súvislosti s privatizáciou teplární.
Teplárne, ako z diskusii vyplynulo, nemajú logicky základ na to, aby sa privatizovali, lebo ekonomicky sú zdravé, sú likviditné. Niektoré použili už investície zo štrukturálnych fondov na svoju obnovu, niektoré majú pripravené projekty. Ale toto už nie je záujem súčasnej vlády ani súčasnej koalície v parlamente. A preto sa robí príprava na to, aby sa ukázalo, aké sú teplárne zlé. Ešte raz zopakujem, zazneli v diskusii auditované výsledky z rokov 2008 a 2009, ktoré jasne ukázali, že všetkých 6 teplární je v zdravej kondícii.
Ako sa dá, dámy a páni, urobiť zo zdravého podniku chorý podnik, neschopný podnik, podnik určený na likvidáciu alebo privatizáciu. No je na to jednoduchá metóda, ktorú pán Ivan Mikloš má už osvedčenú, overenú. A použil ju pri privatizácii SPP, Slovenských elektrární, distribučiek a podobne. Ten recept je veľmi jednoduchý. V priebehu jedného-dvoch rokov sa musia vytvoriť také podmienky na podnikanie daného subjektu, aby sa tento subjekt dostal do straty, aby sa zadĺžil a aby sa potom mohol za dobrú cenu, teda lacnú cenu predať. Udialo sa tak v SPP. Ľudia, ktorí si pamätajú vtedy ten vývoj, vedia, že dva roky pred privatizáciou SPP došiel pokyn vlády na zníženie zhruba o 30 % predajnej ceny plynu pre domácnosti, čím za dva roky SPP vygeneroval neuveriteľnú stratu. No muselo ju vygenerovať, lebo mal takto prikázanú cenu z vlády Slovenskej republiky, z vlády, v ktorej šéfoval pán Mikuláš Dzurinda. Prišla privatizácia ako celok, prišla privatizačná cena a SPP sa predal osemkrát lacnejšie, ako bola účtovná hodnota samotného majetku, účtovná hodnota, ktorú vyčíslil SPP. Tých 9 mld., ktoré tu boli včera spomínané, to bolo len kvôli hedgeingu. To je nič proti tomu, čo sa stratilo pri predajnej cene voči účtovníctvu. Podobná metóda sa teraz použije aj pri teplárňach. Ako sa to použije? Tak, po prvé, bude to dodanením 80 % emisií. Dámy a páni, bolo niekoľko realizovaných projektov, napr. vo Zvolene, v Martine, kde práve tieto ekologické projekty, ktoré majú zabezpečiť výšku emisií po roku 2015 na úrovni stanovenej Európskou komisiou, boli založené na predaji emisií. Viete, dámy, páni, ktorí ste pracovali vo výrobnom podniku, ja som si tam odkrútil 20 rokov, takže viem o čom hovorím, ekologické projekty boli vždy stratové, alebo boli ziskové len vtedy, keď ste si narátali nejakú pokutu alebo, neskôr po roku 2002 už bolo možné robiť aj predaj emisií, keď ste vedeli predať emisie. Vtedy ste vedeli aj z ekologického projektu urobiť projekt ziskový. Práve investície v Martine a vo Zvolene boli postavené na predaji emisií. Dneska keď musia tieto podniky dodaniť 80 % z predaja týchto emisií, automaticky sú tieto ekologické projekty stratové. Keby boli len stratové. Ale zároveň sa odčerpáva obrovské množstvo kešu z účtov týchto spoločností, ktorý im bude chýbať napr. pri nákupe uhlia pre zimné obdobie. Jednoducho táto spoločnosť nielenže bude vykazovať účtovnú stratu, ale ani nebude mať likviditu. A o to bude podľa súčasnej vlády alebo podľa pripraveného scenára tejto vlády urgentnejšie, lebo zrazu sa zistí, že nebude ani na výplaty v týchto spoločnostiach, urýchliť spôsob privatizácie, a to len jedným krokom, dodanením 80 % výnosu z emisií. Keby sa emisie viazali len na kotly, ktoré sú v stopercentnom výkone, čiže v trvalej prevádzke, možno by sa ešte nejakým spôsobom tie teplárne vedeli revitalizovať. Len čo sa stalo? Podľa najnovšej metodiky sa do absolútnej čiastky výšky emisií nedávajú len kotly, ktoré sú určené primárne na výrobu tepla, ale aj tzv. záložné kotly, ktoré majú pracovať len v čase, keď príde k výpadku hlavného kotla alebo je tak chladné obdobie, že treba zapnúť ešte aj náhradný kotol. V energetike je tento proces známy. Uplatňuje sa napr. pri výrobe elektroenergie, kde sú takisto záložné kotly, ale na rozdiel od elektroenergetiky tu sa použila metodika úmyselne v druhom polroku 2010, hovorím to, aby som bol konkrétny, že výška emisií sa viaže aj na tieto záložné kotly, ako keby pracovali celý rok permanentne v plnej prevádzke. Dámy a páni, v elektroenergetike sa výška emisií stanovuje pre záložné kotly len na základe odsúhlasených hodín maximálnej dĺžky prevádzky, počas ktorej tieto kotly môžu pracovať. A jednoducho viac nemôžu pracovať. Ale vy im tam šupnete celé emisie. No jednoducho robiť projekt na ekologizáciu náhradných kotlov, ktorými nebudú vyrábať teplo celé obdobie vykurovacie, jednoducho to je nemožné, to je nenávratné. A úmyselne takýmto spôsobom budete vytvárať stratu pre tieto spoločnosti.
Ďalší problém je vzťah súčasného vlastníka k týmto kotolniam. Je to štát, ktorý riadi tieto spoločnosti prostredníctvom Fondu národného majetku. Ja sa vôbec nečudujem, že Fond národného majetku predložil také správy na rokovanie vlády, aké ich predložil, lebo tie správy boli urobené jednoducho na objednávku. A pani predsedníčka Fondu národného majetku je veľmi dôverná priateľka pána ministra financií Mikloša. Čiže splnilo to účel. A čo sa stalo? Teplárne totiž nevyrábajú len teplo. Tieto teplárne boli ešte za čias Česko-Slovenska postavené úmyselne tam a tak, aby nielen dodávali teplo, ale aby dodávali aj takzvané podporné služby pre elektroenergetiku. Niektoré teplárne sú určené na vykrývanie podporných služieb pre Slovenskú energetickú prenosovú sústavu (SEPS), ostatné sú určené pre distribučné siete, čiže idú do 22-kilovoltového vedenia. Za našej éry, ale aj éry predtým boli vždy kvóty na určenie podporných služieb pre elektroenergetiku stanovené pred podávaním cenových návrhov, to znamená, manažment tepelní vedel, aký podiel, koľko bude predávať elektrickej energie, alebo koľko bude mať rezervovaného výkonu pre podporné služby. A na základe tohto výkonu si vedel narátať náklady, ale aj výnosy, ktoré potom zahrnul do oprávnených nákladov pre cenové výmery, ktoré stanovoval ÚRSO. Bola dohodnutá za našej éry určitá časová postupnosť aukcií vzhľadom na to, že Slovenské elektrárne keď už nevedeli, akým spôsobom navýšiť cenu silovej energie, zaviedli takzvané aukcie. Najprv išli podľa lipskej burzy, potom si vytvorili vlastnú aukciu. A my sme na základe aukcií elektrární urobili aukcie SEPS-u, teda na prenosové profily, aby sme teda obmedzili nejakým spôsobom tú neobmedzenú rozpínavosť Slovenských elektrárni. A tie aukcie museli prebehnúť do 31. augusta, aby tieto spoločnosti stihli potom dať cenové návrhy na ÚRSO. Čuduj sa svete, toto všetko fungovalo, bolo to v poriadku, len v druhom polroku 2010 sa urobil presný opak, najprv spoločnosti museli predložiť cenové návrhy, kde si, samozrejme, zakalkulovali výšku podporných služieb a rezervovaného výkonu pre elektroenergetiku vo výške predchádzajúcich rokov, logicky z toho vychádzali. A takto dali cenový návrh, takto si rozpočítali fixy, takto si rozpočítali výkony. Ale v skutočnosti dostali niektoré teplárne nula a maximálne 40 %. Čiže automaticky z aktu cenových návrhov sa teplárne v roku 2011 dostávajú do straty od 1. januára 2011. Automaticky sa všetky dostávajú do straty len z toho titulu, že nemajú naplnené objemy na podporné služby a nemajú naplnené objemy na rezervované výkony. Jednoducho je to úmyselný ťah zo strany vlády, zo strany Fondu národného majetku. A ja sa veľmi čudujem tejto vláde a fondu, že tie podporné služby, ktoré jednoducho SEPS musí nakúpiť, ale musí ich nakúpiť aj každá distribučka, sa dneska nakupujú zo súkromného sektora. A štát nemôže predať svoje druhej štátnej spoločnosti, lebo fond rozhodol, že sa to predá alebo že tá kapacita sa pustí súkromnému podnikateľov. Veď to je nehorázne, to je plytvanie verejným majetkom, to je zlé spravovanie verejného majetku a toto hraničí s trestným činom.
Posledný problém, ktorý súvisí s privatizáciou a ktorý sa musí naplniť, a dovtedy nemôže prebehnúť privatizácia, kým sa tak nestane, je výmena vedenia na ÚRSO. O to sa tu pokúšate permanentne, zdôvodňujete to rôznymi bonbónikmi a neschopnosťou ap., len celý proces odvolania predsedu ÚRSO bol spustený hlavne kvôli teplárni. Dneska vám to vyhovuje aj z iných dôvodov, hlavne kvôli tretiemu balíku. Ale pri privatizácii distribučiek, elektrární a SPP čiže za vlády Mikuláša Dzurindu bola regulačná politika postavená tak, že tieto náklady, náklady za kúpu akcií, sa dostávali do nákladových cien a jednoducho spoločnosti, tí takzvaní strategickí partneri si mohli vo veľmi krátkom čase za 4 roky odpísať túto svoju investíciu. Keď nastúpilo nové vedenie ÚRSO za našej éry, povedalo dosť, žiadne podvody nebudú, do odpisov budú môcť ísť len investície na hmotný majetok alebo investície, ktoré priamo súvisia s core businessom danej spoločnosti, či s výrobou tepla, či s výrobou elektrickej energie alebo s inými službami, ktoré tieto spoločnosti, ktoré podnikajú v sieťových odvetviach, vôbec majú. My sme zamedzili chaty, autá, rodinné domy pre manažérov strategických partnerov, zmenili to tak, že sa budú rátať do nákladov spoločností a do oprávnených nákladov pre výpočet konečnej ceny pre odberateľa. To bolo za našej éry. My sme zmenili túto regulačnú politiku. Len vy keď chcete teraz privatizovať, musíte stav vrátiť naspäť pred rok 2007. Vy znovu musíte zmeniť regulačnú politiku. A podľa tretieho energetického balíka už bude o tom rozhodovať len ÚRSO. Čiže vy zato musíte personálne vymeniť celé ÚRSO, vy musíte tam vymeniť predsedu, aby tam bol človek, ktorý vám to znovu umožní pre budúcich investorov, lebo tými investormi budete viacerí z vás, budete síce schovaní niekde, budete to nepriamo niekde ovplyvňovať, ale v konečnom dôsledku to budete vy. A, samozrejme, nechcete mať dlho vložené prostriedky v takýchto spoločnostiach. Ale hlavne budete chcieť mať zisk z týchto spoločností. Čiže preto budete potrebovať zmeniť regulačnú politiku. A viete, že za súčasného predsedu Holjenčíka by ste takúto zmenu nikdy nedosiahli. Čiže preto potrebujete rozbiť aj ÚRSO, aby ste si celý tento scenár pekne naplánovali a pekne zrealizovali.
Mňa veľmi udivuje, dámy, páni, že v predvolebných sľuboch ste sa všetci hlásili k ľuďom a hlásali ste tézy, že všetko budete robiť len v prospech občana Slovenskej republiky, v prospech skupín občanov určitými špecifickými vlastnosťami, činnosťami a podobne. Dneska idete rozhodovať o privatizácii šiestich teplární, ktoré zásobujú zhruba milión občanov Slovenskej republiky, je to jedna pätina populácie Slovenskej republiky, a nikto z vás sa ani neopýtal týchto občanov, či majú záujem o privatizáciu teplární alebo nemajú záujem o privatizáciu teplární. Ani jeden z vás sa nebol spýtať samospráv, aký má názor na to samospráva, či má záujem vôbec podieľať sa na tých teplárňach a či má prostriedky na rozvoj týchto teplární.
Dámy a páni, ak si myslíte, že vstupom investora strategického alebo takého, ako si ho nazvete, jednoducho privatizéra subjektu, ktorý sem dôjde zarábať ťažké peniaze, za to, že vy mu takto ponúknete milión odberateľov cez šesť teplární, ak si myslíte, že tento tu bude robiť nejakú sociálnu službu, tak ste na veľkom omyle. Tento subjekt príde a bude robiť všetky kroky pre to, aby čo najrýchlejšie mal zisk, a je mu úplne jedno, akým spôsobom to dosiahne. On bude potrebovať zisk. Vy si zmeníte ÚRSO, dostane nohy, dostane krídla, dostane možnosť, akým spôsobom sa vie inak správať, ako to bolo za našej éry. A jednoducho toto aj dosiahne.
Bohužiaľ, mrzí ma, že, už tu nie je pán kolega z SDKÚ, v rozprave sa často miešali pojmy ako privatizácia podnikov a privatizácia podnikov v sieťových odvetviach. Dámy a páni, to je obrovský rozdiel práve preto, že v sieťových odvetviach, či v plyne, či v elektrine, či v teple, či vo vode, neexistuje prirodzená konkurencia. Preto musela Európska komisia robiť špeciálnu legislatívu pre sieťové odvetvia, ktorá je absolútne odlišná od legislatívy pre bežné podnikateľské prostredie. Zazneli tu slová, že neboli sme proti privatizácii Slovnaftu, neboli sme proti privatizácii neviem Dusla Šaľa ap., ale veď to sú podniky, ktoré sa pohybujú v riadnom podnikateľskom prostredí, majú konkurenciu na každom kroku, kedykoľvek sú nahraditeľné, ale distribučku nenahradíte. Existuje o. i. na Slovensku zákon, ktorý neumožňuje budovať duplicitné prepravné, prenosové a distribučné siete. Čiže nemôže to nikto iný robiť, nikto iný realizovať, len ten, kto to dneska vlastní. A preto sa vytvoril aj tzv. tretí energetický balík, preto otvorila špeciálna legislatíva, preto sa vytvoril nový medzinárodný regulačný úrad, lebo špecifiká, ktoré vyplývajú z podnikania v sieťových odvetviach, sú diametrálne odlišné oproti podnikaniu, ktoré je v bežných podnikoch.
Nádejal som sa trošku pred rokovaním tohto zákona, že si vypočujeme rukolapné dôkazy a argumenty z vašej strany, prečo ste sa vôbec rozhodli o privatizácii týchto podnikov. Mňa veľmi mrzí, že sa tak nestalo. Ešte raz musím skonštatovať, v diskusii nebolo povedané nič, ale o výsledku som hlboko presvedčený, nezostane jedna ruka dolu pri hlasovaní zo strany koaličných poslancov. Takýto nezmysel, takúto vec, ktorá smeruje proti ich vlastným voličom, ktorá smeruje proti občanom a vôli občanov Slovenskej republiky, vy si jednoducho zvalcujete, odsúhlasíte, lebo vy máte dneska moc, vy máte dneska silu a pre vás je Slovensko, vy máte nad sebou svoje politbyro a politbyro rozhodlo, že sa to urobí tak, ako sa to urobí. Nepoznám z vás jedného odvážlivca, do včerajška som ešte mal takú nádej, že taký je, ktorý by sa dokázal vzoprieť rozhodnutiam vašich politických centrál. Ale po včerajšku už aj táto posledná nádej zhasla. Trhajte Slovensko, rozkrádajte Slovensko, privatizujte, nabaľte si svoje vrecká. (Smiech v sále.) Pán kolega, vy sa smejete. (Hlas poslanca.) Z mojich úst to tak môže vyzerať, viete, lebo ja nechodím na svoje obľúbené vychádzky nedeľné do Himalájí ani si nenajmem helikoptéru pri lyžovaní na Aljaške. (Reakcia poslanca.) Ani na jachty nechodím, veru nie. Ale vaši ministri, ktorí sú dneska vo vláde, myslím si, po doprivatizovaní energetického sektora nebudú ozaj musieť chodiť do Himalájí, lebo si budú môcť Himaláje presťahovať na Slovensko, a nebudú musieť ani cez zimu chodiť na lyžovačku na Aljašku, lebo si budú môcť cez leto dať zasnežiť celú Aljašku. To je, bohužiaľ, pravda a k tomuto to celé smeruje. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
