Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, znovu nie je to pravda. To ste si tie materiály dobre neprečítal, ktoré vám zrejme predložili na ministerstve hospodárstva. Povedali ste dve základné veci. Prečo sme neurobili closing? Veď žiadny closing nemôže byť spravený, pokiaľ nie je dokončený súdny spor o Gabčíkovo. Veď tam je nejaká hodnota majetku. Mohol ste si dať aspoň tú námahu a zistiť, v akom stave na krajskom súde v Bratislave je pojednávanie ohľadne Gabčíkova. Čiže nie je to.
A pokiaľ hovoríte o nulovom variante, pán minister, žiadny nulový variant nie je. Žiadna zmluva nie je podpísaná. Žiadna vláda, ani jedno zasadnutie Roberta Fica, nie je urobené. Čiže closing nebol ukončený. Takže ja neviem, čo vám mám na to povedať, ale neexistuje nulový variant a closing kvôli Gabčíkovu nie je možné urobiť. To je všetko.

Ďakujem pekne. Ja nepôjdem do žiadnych detailov, pán kolega Chren, ja nepochybujem, že ste mladý, ambiciózny človek a chcete sa venovať politike. Ja vám prajem, aby sa vám darilo, len viete, keď obviňujete niekoho z klamstva, v prvom rade sa zamyslite nad sebou. Vy tvrdíte, že žiadne rokovania, nič, žiadny investor, nič nie je.

Tak, pán kolega, keď by bolo pravda to, čo ste vy teraz tvrdili, že s nikým nerokujete, nič nie je pripravené, tak mi povedzte, prečo sa pani premiérka Iveta Radičová obrátila 31. januára 2012 na Predsedníctvo Fondu národného majetku, že prečo vláda nie je informovaná o tom, že na SPP prebieha due diligence. Tak mi na o láskavo odpovedzte, toto je priamy dôkaz toho, že máte rokovania už tak ďaleko, už ich máte tak ďaleko, že už prebieha due diligence. A nepýtam sa to ja, pýta sa to premiérka vlády Slovenskej republiky, ktorú ste vynechali z tohto, z tohto procesu. Čiže nedôverujete ani vláde, robíte to poza chrbát vlády a tvárite sa ako úplne bezúhonný v celej strane SaS.
Takže, pán kolega, viete my máme tak isto veľa informácii. A toto je priamy dôkaz toho, že čo ste pred chvíľou povedali, sa nezakladá na pravde.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy, páni, úvodom svojho vystúpenia by som chcel poopraviť predrečníka pána Janiša, keď porovnával SMER a SaS v boji o predsedu ÚRSO-a. Ste na veľkom omyle, možno že to tak vizuálne vyzerá, len, viete, my keď sme hovorili o ÚRSO-e a o energetike ako takej, vždy sme to hovorili s akcentom, aby ľudia mali čo najlepšie, najnižšie ceny energií na Slovensku. Ale zo zákonov alebo z dianí, ktoré sa robili počas súčasnej vlády v rámci energetiky, bol ten akcent úplne iný. Nie za nás, ale za vás sa zvýšila cena plynu viac ako o 16 % , nie za nás, ale za vás sa elektrina zvýšila viac ako o 6 % (Potlesk.), nie za nás, ale za vás za zvýšilo teplo viac ako o 10 %, čiže nás porovnávať so SaS-kou, nehnevajte sa, to nie je.
Ale poviem vám, viete prečo je ten boj o energetický zákon a boj o ÚRSO taký nekompromisný? Lebo ste dobabrali privatizáciu, za prvej a hlavne druhej Dzurindovej vlády ste tak rozkradli slovenskú energetiku, že dnes musíme následne robiť kroky, aby sme zmiernili aspoň to, čo sa ešte zmierniť dá. Bohužiaľ, sú to sekundárne kroky, nie také účinné ako keby mal štát, ktorý má 51 % akcií v týchto energetických spoločnostiach ,mal právo aspoň niečo povedať. Ale štát tam môže prísť akurát tak na kávu, pokiaľ mu ju ponúknu, ale nemá právo presadiť si ani jedno svoje rozhodnutie. Keby ste tak neboli sprivatizovali SPP, Slovenské elektrárne, distribučné siete, dnes Slováci mohli mať skutočne objektívne ceny energií. (Potlesk.)
Dámy, páni, ale poďme k zákonu, ktorý ideme prerokovať. Musím k nemu vystúpiť z dvoch dôvodov, lebo tento zákon je zlý a tento zákon je nebezpečný. Prečo je tento zákon zlý? Tento zákon je zlý preto, lebo pokiaľ si ho človek veľmi dobre prečíta a pozorne, zistí, že celá regulačná politika a celá cenotvorba sa sústreďuje do rúk jednej osoby, do pozície predsedu ÚRSO-a. Dámy, páni, predkladatelia návrhu zákona o ÚRSO-e úplne eliminovali funkciu regulačnej rady. Z regulačnej rady ste urobili zbytočný orgán. Regulačná rada mala veľké kompetencie, okrem iného aj kontrolu činnosti predsedu ÚRSO-a, lebo ho navrhovala a mohla dať aj návrh, mala právo dať aj návrh na jeho odvolanie, ale vy ste z regulačnej rady urobili zbytočný orgán, ktorý berie 3,5-násobok priemerného mesačného platu, ktorý je na Slovensku, ale podľa tohto zákona úplne neoprávnene, lebo nemá čo podľa vášho zákona robiť, tá regulačná rada nemá čo robiť.
Dámy, páni, vy ste zobrali regulačnej rade také kompetencie, ako je schvaľovanie regulačnej politiky alebo rozsah cenovej regulácie. Dva základné dokumenty, dva základné nástroje, inštrumenty, podľa ktorých sa vypočítavajú konečné ceny a podľa ktorých sa určuje vektor, ktorým smerom tá cenová politika pôjde. Toto ste zobrali kolektívnemu orgánu, regulačnej rade, toto ste zobrali dokonca aj vláde Slovenskej republiky, lebo už podľa návrhu vášho zákona ani vláda do toho nemôže nič hovoriť a jediný, kto schvaľuje a podpisuje, je predseda ÚRSO-a, nie ÚRSO, predseda ÚRSO-a.
Takisto ste nenechali regulačnej rade už ani takú drobnosť, aby schválila závierku regulačného úradu. Čiže už ani toľko nedôverujete členom regulačnej rady, pritom ste ich ochotní platiť pomerne vysokým platom, ale nedôverujete jej ani toľko, lebo náhodou by sa niekto začal zaujímať čo sa na ÚRSO-e deje, tak ešte aj túto kompetenciu ste jej zobrali a ročnú účtovnú závierku schvaľuje znovu ÚRSO. Ten, kto tú činnosť vykonáva, ten, kto si závierku vypracuje, ten si ju aj schváli. No a som toto ešte nevidel! To už neexistuje skutočne ani štipka zdravého rozumu?! Ani jeden ste nepôsobili, preboha, v nejakom výrobnom podniku, aby ste vedeli, že niekto nezávislý musí posúdiť a schváliť nejakú účtovnú závierku?! Vy ste to jednoducho odtiaľ vyšupli a je vám to úplne jedno.
V nadväznosti na predchádzajúce kroky, lebo vy idete systémovo, viete, to len zákon o energetike a zákon o regulácii to je len súčasť určitej mozaiky, určitých systémových zlých krokov, ktoré ste postupne presadzovali, lebo ste zrušili schvaľovanie regulačných návrhov alebo teda cenových návrhov cez valné hromady a vylúčili ste ministerstvo hospodárstva z cenového konania. Čiže toto len pokračuje, tá mozaika, ako chcete ovládnuť energetiku a tvorbu cien na Slovensku politicky a teraz idete to dovŕšiť alebo dokončiť tie pravidlá hry cez regulačný zákon.
Bol tu spomínaný korekčný faktor, s prepáčením za výraz, ja som väčšiu hlúposť ešte nevidel. Samotná európska smernica prikazuje, nie umožňuje, prikazuje, aby sa do návrhu cien dávali oprávnené náklady, a je jedno, keď je energetická kríza na svete, no tak sa musí po celom svete zdvihnúť cena energií, lebo je to zákonitý proces. Ale keď zas sa zníži cena energií alebo energonosičov, no tak zas tá cena pre konečného spotrebiteľa musí klesnúť. Žiadne také, že rozložím si potom platby na tri roky, dokonca vy idete do takej absurdnosti, že keď predkladateľ cenového návrhu sa pomýli v definovaní objektívnych nákladov, ktoré bude mať s dodávkou energie, musí sa mu tento jeho omyl do roka vyrovnať, vykompenzovať v navýšení ceny. Nehnevajte sa na mňa, pokiaľ by ste si zoštudovali vzorec, podľa ktorého sa stanovujú konečné ceny pre odberateľov, tak by ste zistili, že je tam minimálne v troch prípadoch možnosť, kde sa ten odhad dá upresniť. A keby ste aj toto nevedeli, predsa podľa zákona o cenách kedykoľvek môže predkladateľ ceny, to znamená energetický monopol, predložiť nový návrh, keď sa zmenil kurz dolára alebo sa zmenili ceny komodity, on môže do roka aj päťkrát navrhnúť, ale keď nenavrhne a nastal objektívny fakt na zmenu ceny, musí ÚRSO z vlastného konania začať nové cenové konanie, čiže z vlastného podnetu. Čiže váš korekčný faktor je úplne zbytočný a je to nezmysel, je to politický marketing, kedy si niekedy nechcete zašpiniť ruky s vysokými cenami, lebo ceny sa objektívne pohli na trhu a občanom sa to dosť ťažko komunikuje, že ideme vám dvíhať ceny, ja viem že je to nepríjemné, tak vy poviete, my to rozrobíme do troch rokov, však my už o tri roky nebudeme vo vláde, ja verím že nebudete vo vláde aj teraz, skôr o tri roky, a potom nech si to ten nový, ktorý nastúpi do vlády, nejakým spôsobom vykomunikuje. Obrovská chyba a korekčný faktor tam nemá čo robiť, ani rozpustenie nákladov do ďalšieho bežného roku tam nemá čo robiť. Na to je ÚRSO a na to je predkladateľ ceny, aby posúdili objektívnosť nákladov, ktoré vstupujú do cenového vzorca. Čiže s takýmto novým pojmom, ale hlavne nezmyslom skutočne sa stretnúť je skoro až rarita v tej energetickej brandži.
Čo sa týka samotného predsedu, ja stále nechápem ten boj, ktorý sa tu vedie od 9. júla 2010. Páni z vládnej koalície, doteraz platí zákon, že predsedu ÚRSO-a menuje a odvoláva vláda. Až ste si nevšimli alebo neuvedomili, od 9. júla 2010 nesedí vo vláde nikto zo SMER-u. Sedíte tam koaličný zlepenec štyroch politických strán a dvoch, neviem čo, frakcie alebo kto to je, neviem to ani politicky pomenovať, veď ste mohli na vláde kedykoľvek toho Holjenčíka odvolať z funkcie Odvolať ste ho mohli kedykoľvek, otázka je, koho tam dáte. Ja si myslím, že v tomto bol ten problém. Vy sa hádate tak nekonečne medzi sebou, že vy ste sa nevedeli dohodnúť ani na mene nového predsedu ÚRSO-a, a preto ste neustále zvaľovali vinu na zákon, na Jahnátka, na SMER, na Roba Fica ako predsedu vlády, preto ste stále volili túto rétoriku, aby ste zahmlili, že vaše kšefty vám neumožňujú sa dohodnúť.
A že sú to kšefty, dnes ukazujú práve tie dva zákony posledné, ktoré teraz prerokovávame, a poviem vám aj prečo. Tento zákon som na začiatku povedal, že je nebezpečný. Tá nebezpečnosť je totiž v tom, že zákonom o ÚRSO sa dáva do tej mozaiky tých systémových opatrení, cez ktoré sa budú dať ovládať toky v energetike, tie peňažné toky v energetike, to je predposledný kamienok . Posledný kúsok do tej mozaiky bude, až sa vám podarí tieto dva zákony schváliť, že si niekto dosadí k 1. marcu nového predsedu ÚRSO-a. Vtedy sa ten okruh celý uzavrie a systém bude perfektne nastavený a bude perfektne pracovať. Vy ste totiž si pripravili na jednej strane mnohých budúcich akcionárov pre SPP, s nimi ste pripravili novely zákona o energetike a o ÚRSO-e, teraz zistili tí vaši budúci partneri alebo spolusponzori, že ešte im to celkom nevyhovuje, tak musel včera pán Chren tu, s prepáčením, trápne vystúpiť a urobiť ešte štyridsať pozmeňovákov k tomu, čo ste si s českým partnerom dohodli, veď to tu bolo smiešne (Potlesk.), a dnes a dnes to chcete zavŕšiť zákonom o ÚRSO-e.
Dámy a páni, pokiaľ sa vám podarí schváliť tento zákon, garantujem vám, že niekoľko pár vyvolených pod krídlami supermana si naplní svoj životný cieľ. Pokiaľ sa toto všetko zrealizuje, dámy, páni, to bude iná Sasanka.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán kolega, ja sa vám chcem veľmi poďakovať za váš diskusný príspevok. A vy ste vlastne len potvrdili to, čo som ja v rozprave neustále opakoval, že ten zákon je zlý. Pán kolega, urobiť štyridsať pozmeňujúcich návrhov k zákonu, ktorého ste bol spoluautorom, samo osebe niečo hovorí. Už len to číslo, je tam 40 pozmeňujúcich návrhov, hovorí o tom, že ten zákon je zlý, ten zákon je šitý horúcou ihlou. Vy ste stratili čas na prípravu dobrého regulačného zákona kvôli tomu, že trikrát ste urobili pokus na Národnej rade Slovenskej republiky o implementáciu 3. energetického balíka. Ale, bohužiaľ, vždy ste sa sklonili len k tej najjednoduchšej veci, ako odpáliť z ÚRSO súčasného predsedu Holjenčíka. Čiže neriešili ste energetiku na Slovensku, neriešili ste 3. energetický balík, riešili ste osobu Holjenčíka. Teraz ste to narýchlo spackali, lebo vám horí do topánok. A už vy ako jeden zo spoluautorov predkladáte hneď, ešte sme ani neukončili rozpravu, 40 pozmeňujúcich návrhov. Tak to je výkon, gratulujem.

Ďakujem pekne.
Pán kolega Chren, nebudem sa teraz hrať na slovíčka, teraz nejde o to, teraz ide o nastavenie tých systémových pravidiel. V tom je podstata celá. Ja nechcem ísť teraz do osobných útokov, do ničoho, ale, ešte raz, nastavujeme tu systémové pravidlá. A prečo ste vynechali tie systémové pravidlá, ktoré bolo nutné zaviesť, lebo ich pôvodný zákon o energetike neobsahoval, kde prax jednoznačne ukázala či pri aukcii, či pri plynovej kríze, že takéto obmedzenia tam treba dať, prečo ste to vyhodili? To nechápem. Čiže ja kritizujem ten prístup.
A EPH. Viete tam ja s nimi nerokujem, ale vaši nominanti s nimi rokujú. Ja som len dostal odkaz a odkaz som poslal s takým, s prepáčením, kopancom cez dvere von a som povedal, zabudnite na to, čokoľvek dojednáte s touto vládnou koalíciou, možno po desiatom nebude platiť z toho ani čiarka, takže taký je náš stav.
Čo sa týka pripomienky pána Přidala. Pán Přidal, priznám sa ja som si vás vážil ako starého energetika. Ja som sa vlastne až teraz dozvedel, že vy ste bol v tej privatizačnej komisii. Takže vás zaraďujem do tej skupiny, ktorá rozbila slovenskú energetiku. A vôbec vám to neslúži ku cti.

Ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, vážené dámy, páni, vážený pán minister, je skutočne pravdou, že v bodoch 12 a 13 programu tejto Národnej rady prerokovávame dva najzákladnejšie zákony, ktoré sa týkajú energetickej situácie na Slovensku. Prvý zákon o energetike totiž hovorí o pôsobnosti, funkciách, činnosti, povinnostiach a možnostiach jednotlivých aktérov na trhu s energiou, to je jedno, o akú energiu tu ide, vo vertikálnom a horizontálnom priereze. Čiže je tam jasne definovaná pozícia pre každého, kto sa chce objaviť na energetickom trhu na Slovensku. Je to základný zákon a veľmi dôležitý, veľmi podstatný zákon. Naň nadväzuje zákon o regulácii, ktorý zas hovorí o pravidlách, akým spôsobom a akými metódami sa bude určovať cena pre konečného spotrebiteľa na území Slovenskej republiky. Čiže sú to skutočne dva najzákladnejšie zákony, lebo z Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že každý odberateľ má právo na dostatok každého typu energie a má zároveň nárok na požadovanú kvalitu. A to sa dá urobiť len precizovanými pravidlami, ktoré sa formujú cez jednotlivé zákony rezortné.
Je úplne zaujímavé sledovať ten rozstrel, ktorý tu predviedli teraz páni z koalície (Reakcia z pléna.) vládnej, áno, pán minister, bývalej koalície. Strašne mi to pripomína obdobie, keď sa privatizovali Slovenské elektrárne a keď práve kvôli takému haštereniu, ktoré malo jediný základ, že kto koľko dostane a urve si pri privatizácii Slovenských elektrární, ktorá politická strana si akú províziu pripíše na svoje konto, na tom sa rozhádali dve vtedy koaličné politické strany. Vtedy to boli ANO a SDKÚ, keď nakoniec predseda ANO padol ako minister hospodárstva. Samozrejme, dôvody na to boli oficiálne uvedené úplne iné, ale išlo vyložene o províziu za privatizáciu Slovenských elektrární. Dneska už je po privatizácii, ale dneska sa dajú nastaviť úplne iné toky peňazí. A tieto toky sa dajú postaviť práve na zlých pravidlách, ktoré sa dajú dostať do života cez energetický zákon a cez zákon o regulácii. Čiže, dámy, páni, ja čítam túto vašu roztržku jedine ako boj o budúce provízie, ktoré by ste mohli získať. Je to smutné, ale je to, bohužiaľ, tak. Ja to aspoň tak čítam.
Čo sa týka samotného zákona, pán spravodajca povedal, že nejde o novelu, ale ide o nový zákon. Ja ho musím trošku poopraviť, ide len z predloženia tohto zákona formálneho o nový zákon, ale v podstate nejde o nový zákon, lebo keď si podrobne prečítate ten zákon a porovnáte si ho so starou šesťstopäťdesiatšestkou, zrazu zistíte, že zhruba 60 % vecí, ktoré sú v novom zákone, je opísaných zo starej alebo doteraz ešte platnej šesťstopäťdesiatšestky. Zhruba na 20 % tam máte mechanicky prebraté formulácie, ktoré vám vyplývajú z transformácie európskej smernice, ktorú, či chcete alebo nechcete, musíte dodať. A tých 20 % zbývajúcich je buď to, čo ste vybrali a čo bolo prospešné pre slovenského odberateľa, to, čo ste vynechali, zabudli alebo úmyselne vyhodili zo zákona, boli skúsenosti z energetických kríz z rokov 2008 a 2009, resp. z toho, kde ste mali priestor, na čo Európska komisia a Európsky parlament stále tlačí, že preto sa majú aproximovať európske smernice aproximovať, nie automaticky prevziať, aby sa v tých národných aproximáciách mohli uplatniť aj určité špecifiká, ktoré súvisia s danou krajinou či z historického, ekonomického pohľadu alebo kúpyschopnosti obyvateľstva. Na to sa vždy dáva priestor v aproximácii európskych smerníc. A, bohužiaľ, tento zákon nevyužil túto príležitosť. Čiže jedná sa de facto o určité doplnenie nutných vecí, ktoré ste si už nemohli dovoliť vyhodiť vlastne z aproximácie európskej smernice. Ale to, čo ste mali urobiť pre ľudí, pre Slovensko, pre slovenského odberateľa, to ste jednoducho odtiaľ vyhodili. Hlúpo povedané, vyhodili ste to, vyhodili ste to odtiaľ. Keby to bol zákon nejaký nový o nových činnostiach, ktoré nemáme ešte aplikované na Slovensku, a skôr budeme sledovať, o čo jedná, nečudoval by som sa, že zákon je pripravený takýmto laxným spôsobom. Bohužiaľ, Slovensko má v energetike len zlé a horšie skúsenosti. Začalo to všetko privatizáciou.
Dámy, páni, veľa z vás, ktorí tu sedíte, sedíte za politické strany, ktoré predali Slovenské elektrárne, kde boli štyri jadrové reaktory, kde bolo zhruba dvadsaťdva vodných elektrární a šesť tepelných kotlov, za polovičnú cenu jedného jadrového reaktora, za polovičnú cenu jedného jadrového reaktora, toto bola predajná cena. Prečo tomu bolo tak, to vlastne sa vieme dočítať aj pri Gorile, lebo keď nejaký minister hospodárstva má mať nárok na miliardu slovenských korún za takúto privatizáciu, no ďakujem pekne, tak potom sa nečudujem, že takáto predajná cena Slovenských elektrární bola. Ešte raz opakujem, za polovičnú hodnotu jedného jadrového reaktora ste predali celé Slovenské elektrárne. A pritom tam boli štyri jadrové zdroje, ktoré budú pokračovať, 2 staré V1, ktoré vďaka pánu Figeľovi sme museli v rokoch 2006 a 2008 odstaviť z prevádzky. A plus tam bola nabúraná A1. Tiež ste nechali kľudne na pleciach štátu, nech sa štát vysporiada z vlastných prostriedkov, čo bude s týmito reaktormi. Čiže neviem, prečo sa dala len tá bonitná časť Slovenských elektrární do privatizácie a prečo sa napr. podpísala tak nevýhodná zmluva na Vodné dielo Gabčíkovo. Veď je to smiešne, že profit na tridsať rokov berie Enel a Slovensko sa môže akurát tak pozerať na vodné dielo a nemohli ste mu ho predať len kvôli tomu, že sa Maďari ohlásili a medzinárodné právo vás nepustilo. Čiže prvá zlá vec, ktorá sa slovenskej energetike stala, bola hlúpa privatizácia. A ja ju nazývam doslova rozkrádaním slovenskej energetiky.
V oblasti plynárenstva ste predali Slovenský plynárenský podnik za sedemkrát nižšiu cenu, za sedemkrát nižšiu cenu, ako bola účtovná hodnota Slovenského plynárenského podniku. Čiže toto bola tá geniálna cena pána Mikloša, s ktorou sa tak chválil. A za toto sme dokonca ešte zaplatili poradcovi na privatizáciu SPP zhruba 1,6 mld. korún za to, že nám vybral z jedného uchádzača o kúpu SPP jedného víťaza. Za to sme zaplatili 1,6 mld. korún. Ale to ešte nie je tá celá tragédia. Tá celá tragédia nastala v dokumentoch, ktoré súviseli s privatizáciou. A to je postavenie Slovenskej republiky v orgánoch Slovenských elektrární , v orgánoch distribučných sietí a v orgánoch Slovenského plynárenského podniku. Dámy, páni, ani v opičích krajinách sa nepodpisujú také zmluvy, kde by štát bol tam s vlastníctvom 51 %, lebo vás, bohužiaľ, zákon o privatizácii nepustil, nevedeli ste toho rozkradnúť viac, dali ste do zmluvy, že rozhodovať sa bude s vlastníctvom 52 %, čiže žiadny Obchodný zákonník, ktorý platí všade vo svete, že 50 % plus jeden hlas rozhoduje na valných hromadách. Dali sme tých 52 %. Čiže my bez zahraničného partnera nemôžeme nič. Ale, samozrejme, nemôže teoreticky ani on nič. Bolo by to zhruba vyrovnané garde, keby sme necúvli aj v orgánoch týchto energetických spoločností. Čo sa tam udialo? Zo siedmich členov predstavenstva sú štyria zahraniční a len traja zástupcovia slovenského štátu. Pritom sa rozhoduje polovičnou väčšinou, to znamená, keď sa zahraniční investori dohodnú, prehlasujú si čokoľvek. Pokiaľ chceme nejakým spôsobom bojkotovať predstavenstvo, môžu urobiť mimoriadne zasadnutie predstavenstva, kde už stačia len štyria. To sú fakty z privatizačných zmlúv. To sú fakty zo spoločenských zmlúv, ktoré vládna koalícia za vlády Mikuláša Dzurindu v druhom období a časť v prvom období dokázala podpísať pri privatizácii slovenských energetických podnikov. Slovensko sa muselo nejakým spôsobom z toho celého vystrábiť, pričom boli ťažké chvíle a výsledok bol, že sme si zaplatili po privatizácii viac ako pred privatizáciou za plyn o 400 %, za elektrinu o 67 %. A jednoducho tento tlak bol stále vyšší a vyšší. Slovenský občan sa dokáže uskromniť a slovenský občan sa aj vysporiadal s touto situáciou, bohužiaľ, chúťky energetických monopolov a chúťky nezodpovedných politikov, ktorí sú vo vládnej moci, nemajú svoje hranice.
Rok 2008 bol poznamenaný veľkým ekonomickým rastom a eufóriou, ako bude vyzerať ekonomika Európskej únie, ako bude vyzerať aj ekonomika Slovenskej republiky. A vtedy rok čo rok po sebe sme zaznamenávali 6- až 9-percentný rast HDP. Čiže bolo tu obrovské očakávanie, obrovská eufória, samozrejme, september 2008 celý tento optimizmus zrazil na kolená a roky 2009 a 2010 dali celému svetu dobre zabrať kvôli svetovej finančnej a hospodárskej kríze. Ale čo sa stalo na jar v roku 2008 čiže v období, keď ešte nikto netušil , že prídu aj horšie časy? V eufórii a v očakávaní, že každá kilowatthodina, ktorá sa vyrobí v Slovenských elektrárňach, sa okamžite predá, Slovenské elektrárne porušili status quo pri jeho jestvovaní, akým spôsobom sa bude stanovovať cena silovej elektriny, silová elektrina je tá časť elektriny, ktorá sa vyrába permanentne čiže bez obmedzenia. A napĺňa tú základnú masu v prenosovej a distribučnej sústave. Čiže to je ten nutný tok, ktorý tam stále musí byť, aby ten systém prenosový neskolaboval. V roku 2006 totiž skončila regulácia silovej elektriny. Čiže už regulačný úrad nemohol konať, tak sa vlastne dohodlo, že bude nejakým kľúčom rozkalkulovaná cena silovej elektriny. A v podstate jeden a pol roka Slovenské elektrárne tento systém aj dodržiavali. Pre Európsku úniu sa stal takým merítkom alebo takým etalónom, ako by sa mala cena silovej elektriny pohybovať. Stala sa Lipská burza pre trh s elektrickou energiou. V podstate celá Európska únia aj celá Európa hovorila o trhových cenách takých, ktoré sa dohodli na Lipskej burze. Toto platilo aj pre Slovensko, hoci pre slovenského odberateľa, hlavne pre radového občana to boli už vysoké ceny, lebo tie ceny sa vtedy pohybovali okolo 35 eur za megawatthodinu. A bol to možno 1,5-násobok toho, na čo boli ľudia naučení do roku 2007. Ale predsa sa prijalo, že dobre, prijmeme aj my teda to z Lipskej burzy a nikto nám nemôže hovoriť, že ideme nejako proti trhovým cenám. Samozrejme, Enelu a Slovenským elektrárňam zachutilo viac, povedali si: „Prečo by sme sa my mali držať Lipskej burzy, keď my si môžeme urobiť burzu s elektrickou energiou sami.“ A skutočne to v máji v roku 2008 aj urobili. Urobili jednu minimálne čudnú, ak nie podvodnú burzu, kde nahnali 20 svojich obchodníkov, lebo oni majú vlastných obchodníkov, 20 svojich obchodníkov, ktorí generovali cenu energie, kupovali balíky a povedali, že urobí sa priemer z najvyšších 10 cien, ktoré sa vygenerujú, a to bude tá konečná cena. Čuduj sa svete, viete, aká cena sa vygenerovala, sa dohodla na prvej a, verím, aj poslednej burze Slovenských elektrární a Enelu, ktorá sa uskutočnila v Bratislave? Cena, ktorá bola dohodnutá na Lipskej burze, mala vtedy hodnotu 60 eur za megawatthodinu, na Slovensku, kde už v tom čase bola cena elektrickej energie druhá najvyššia v Európskej únie, sa objavila cena 92 eur za megawatthodinu. S veľkým pátosom predávali Slovenské elektrárne veľkým odberateľom, ako sú U. S. Steel, Slovnaft. Čiže tým podnikom, ktoré robia gro slovenského exportu, predávali túto energiu alebo robili zmluvy na 87 eur za megawatthodinu, ale len z jedného jediného dôvodu, že v zákone neboli definované podmienky pre aukcie s elektrickou energiou.
Samozrejme, vláda Roberta Fica sa nemohla na to len tak pozerať. A my sme okamžite zareagovali, urobili sme novelu k zákonu o energetike a novelu k zákonu o regulácii sieťových odvetví, kde sme jasne definovali, že my nebránime slovenským elektrárniam, aby si robili svoje aukcie, ale aby boli pod kontrolou regulačného úradu, to znamená, podmienky, priemer a výsledky bude kontrolovať regulačný úrad, či je to všetko v poriadku. Zrazu keď sa tento zákon prijal, už Slovenské elektrárne nemali záujem o ďalšie aukcie a kľudne im stačili ceny, ktoré sa generovali na Lipskej burze.
Ale, dámy a páni, v roku 2008 na rok 2009 keď vrcholila kríza na Slovensku odbytová, keď sa prepúšťali ľudia kvôli tomu, že podniky nevedeli vyrábať, lebo nemali odbyt, lebo neboli konkurencieschopné a neboli zákazníci pre ich produkty, tak v tejto ťažkej situácii vtedy naši výrobcovia alebo veľké výrobné podniky kupovali od januára 2009 elektrickú energiu za 87 eur za megawatthodinu. Aby toho nebolo dosť, došla k tomu ešte plynová kríza. Čiže ešte sme ich museli odstaviť a museli sme povedať, dámy, páni, spotreba plynu na Slovensku v januári 2009 bola 22 mil. kubíkov denne. A Slovenský plynárenský podnik nám povedal, že nám nevie dať viac ako 16 mil. kubíkov denne, lebo zásobníky nevydržia. Kvôli tomuto stanovisku plynárenského dispečingu, ktorý patrí pod Slovenský plynárenský podnik, sme museli zaviesť stav núdze a v tisícke najväčších výrobcov producentov na Slovensku museli sme zamedziť spotrebu a zastaviť výrobu, len kvôli tomu, aby sme dokázali plyn poskytnúť každej domácnosti na najvýchodnejšom a najsevernejšom konci Slovensku a aby sme dokázali zabezpečiť teplo a energiu pre nemocnice, školy, domovy dôchodcov a pre verejnú správu. Toto bola obeť. Keď sme neskôr, lebo ten krízový štáb zasadal denne o 11.00 hodine na ministerstve hospodárstva pod vedením ministra hospodárstva, keď sme po niekoľkých dňoch zistili, že nám bilancie plynu nesedia, lebo tam sa musel robiť odpočet bilancie, tu bol prvý krok, elektrárne, plynári museli povedať, toľko toho bolo včera, toľko toho je dneska, kde sa to minulo. Keď nám to po pár dňoch prestalo sedieť, tak sme zistili, že naši veľavážení zahraniční akcionári Gaz de France a Ruhrgas v tom čase, keď sme odstavili tisíc fabrík na Slovensku, chýbalo nám len 7 mil. kubíkov plynu, denne predávajú 8 mil. kubíkov do Rakúska. To bola realita a to bola pomoc a to bol ten strategický partner, ktorý sa za druhej Dzurindovej vlády vygeneroval, to bol ten najlepší partner pre slovenské plynárenstvo a pre slovenského spotrebiteľa. Čiže oni si kľudne predávali 8 mil. kubíkov plynu do Rakúska a my sme odstavili tisíc fabrík a triasli sme sa každý deň, či vôbec vypadneme alebo nevypadneme. A ak sa pamätáte, vtedy vzhľadom na to, že sme mali postavenú na plynových turbínach sekundárnu reguláciu a vlastne aj tepelné elektrárne, terciárnu reguláciu, sme potrebovali na naštartovanie napr. na vojanské kotly okolo 600 000 kubíkov plynu, len vôbec na naštartovanie tých kotlov vo Vojanoch, tak viete, že my sme sa triasli, či vôbec vydržíme aj s elektrinou a nielen s plynom, a pritom SPP, lebo ten je hlavný akcionár Nafty Gbely, bohatol z toho, že v čase krízy predával tento plyn do Rakúska.
Toto nemohlo, dámy, páni, nechať kľudnú vládu. A vtedy to bola vláda zodpovedná a vláda, ktorá sa starala o ľudí, aj o toho posledného človeka na Slovensku, a nie len o bohatých a o kapitál. My sme chceli zabezpečiť pre ľudí dostatok energií, za primerané ceny. A preto sme urobili dva základné ťahy v oblasti energetiky. Ešte raz opakujem, vplynuli z tejto skúsenosti. Po prvé, v oblasti energetiky sme povedali, aukcie môžu byť, ale pod kontrolou, v oblasti plynu sme povedali, fajn, za to, po tejto skúsenosti že ste nás páni zahraniční akcionári klamali, tak my prijímame zákon, že ÚRSO má právo kedykoľvek prísť a skontrolovať stav zásobníkov, má kedykoľvek právo prísť a skontrolovať, aké toky idú mimo územia Slovenskej republiky, pričom zároveň do rúk ministra hospodárstva sa dostala právomoc, že v prípade výpadku krízy preberá rozhodovacie právomoci, akým spôsobom sa bude obchodovať s plynom, ktorý je uskladnený v plynových zásobníkoch na území Slovenskej republiky, čiže žiadne jeho svojvoľné rozpredávanie do Rakúska s tým, že nech slovenský občan robí, čo chce, je nám to jedno.
Vtedy vznikli práve tie state, ktoré sa dostali do zákona o energetike. A neboli to svojvoľné state, ale reakcia na neetické správanie energetických monopolov. Keď som si prečítal zákon o energetike, no samozrejme o týchto statiach, môžem povedať, tam nebolo ani chýru, ani slychu. Vypadli komplet. A najsmiešnejšie je, že v § 17 sa hovorí o štandarde bezpečnosti dodávok, ktorý v podstate vypadol. O čo tu išlo pri plyne? My sme štandard bezpečnosti dodávok stanovili tak, že sme povedali, že, po prvé, SPP ako koncový dodávateľ alebo dodávateľ poslednej inštancie musí mať stále v zásobníku toľko plynu, aby vedel Slovensko zásobovať pri stopercentnom výpadku plynu 30 dní. On má na to kapacitu, lebo na Slovensku potrebujeme zhruba miliardu kubíkov a kapacity slovenských zásobníkov plynu sú 2,62 miliardy kubíkov. Čiže on vie mať stále takúto kapacitu. Zároveň sme povedali, že každý obchodník, ktorý chce obchodovať na území Slovenskej republiky, musí mať minimálne 10 % svojej ročnej predajnej kapacity uskladnených na území Slovenskej republiky, nech tých 90 % ťahá z toho Gazpromu, lebo však všetci dovážajú len z Ruska ten plyn, tou istou trúbou. Otázka je, akú cenu si dajú, ako tam súťažia. Ale všetok ten plyn, ktorý ide aj cez alternatívnych dodávateľov, je z Gazpromu a všetko to ide ukrajinskou rúrou na Slovensko. Čiže tu o nejakej diverzifikácii trhu s plynom nemôžeme ani hovoriť a nemôžeme dokonca hovoriť ani o diverzifikácii v oblasti elektrickej energie, lebo prenosové profily na hraniciach nám umožňujú v prípade elektrickej energie prenos len asi 13,5 terawatthodiny a len v súčasnosti je spotreba na Slovensku 28 terawatthodín. Čiže aj tak by sme nedokázali nahradiť slovenské elektrárne. Čiže slovenské elektrárne si stále udržia tento monopol na Slovensku tak, ako ho majú. A budú ho mať zrejme ešte veľmi, veľmi dlho.
To, čo ďalej vypadlo zo zákona, čo mňa osobne veľmi udivilo, to bolo to, že napr. za našej éry, ale to bolo aj pred naším príchodom do vlády, že každý obchodník s energiou, či s elektrickou alebo plynom, musí pred tým, než začne podpisovať zmluvy s konečným odberateľom, mať podpísané zmluvy s prenosovou sústavou v prípade elektrickej energie, s prepravcom v prípade plynu, s distribučnou spoločnosťou a plus musí zložiť finančnú zábezpeku, lebo až poruší pravidlá, aby bolo z čoho to vyplácať v prípade, že by sa zdekoval z územia Slovenskej republiky. Čiže on tam musel mať nejakú finančnú zábezpeku. No čo si myslíte, čo z toho zostalo v novom návrhu zákona o energetike? Nula, nič. Čiže dneska môže hocijaký pobehaj prísť na územie Slovenskej republiky, porobiť hocičo so starými ľuďmi, dôchodcami, starými babkami, ktoré nemajú ani šajnu o tom, ako sa nakupuje energia, len potrebujú si ráno zapnúť žiarovku a poprípade si zakúriť v piecke, nemajú ani šajnu o tom, akí podvodníci sa dneska dokážu pohybovať na trhu s energiou. Dneska môžu prísť, dneska im týmto návrhom takto Slovensko otvorilo náruč. Doslova ich ministerstvo hospodárstvo pozýva, všetkých podvodníkov s energiou: „Poďte na Slovensko, tu ste nekontrolovateľní.“
Čiže, dámy, páni, tak škodlivý zákon a tak stavaný zákon proti občanom Slovenskej republiky ja som ešte nevidel. Som rok aj štyri mesiace tu v parlamente, ale aby sa takto niekto vtláčal do pozornosti energetických monopolov a zabudol na občanov, tom som nezažil. A som prekvapený, veď o chvíľu máte 10. marca voľby, tak, došľaka, aspoň teraz ste si mali uvedomiť, že potrebujete tých ľudí minimálne pre voľby. A vy ešte teraz ich idete oklamať. A neviem, čo, aké zaklínadlo použijete, že robíte to pre ľudí. Vy to robíte proti ľuďom, nie za ľudí, vy jednoducho robíte zo slovenského spotrebiteľa figúrku, ktorá nemá právo absolútne, absolútne na nič.
Keď som aj spomínal, že v § 17 ste vynechali štandard bezpečnosti dodávok, je zaujímavé že v iných paragrafoch sa na tento štandard odvolávate, ale jeho definíciu ste neuviedli. Čiže je to až zarážajúce a smiešne. To je vlastne tá nedokonalosť prepisu toho pôvodného zákona kvázi na nový zákon, že sa jednoducho nedohliadlo na niektoré formulácie, ktoré sa len automaticky dostávali do znenia nového kvázi zákona, ktorý, ešte raz hovorím, na 60 % má obsahovo tú istú podstatu ako pôvodná šesťstopäťdesiatšestka. Pritom ale nezabudnete tam napísať, čo v prípade, ak by chcela vláda vyhlásiť všeobecný hospodársky záujem. To sa nám stalo práve v roku 2008. Vtedy bol jediný raz použitý všeobecný hospodársky záujem, lebo keby sme boli strelili cenu 87 eur za megawatthodinu na Slovensku, bolo by to znamenalo pre občanov Slovenskej republiky navýšenie spotrebných cien asi o 60 %, len jedným týmto krokom. Čiže vtedy musela vláda zareagovať. A na podnet ministerstva hospodárstva sa vyhlásil všeobecný hospodársky záujem. A vtedy sa to začalo regulovať. Dokonca sa určil strop komodity, je to možné pri všeobecnom hospodárskom záujme, buď strop megawatthodiny alebo strop kilojoulu v prípade plynu. Stanovil sa tak strop, ktorý určila vláda. A od neho sa potom odvíjala ďalšia tá kalkulácia pre konečný výmer ceny. A umožnilo sa to pre odberateľov v domácnosti, pre nemocnice, sociálne služby a pre malých podnikateľov, kde to bolo definované nejakými metrami štvorcovými a kilowatthodinami, ktoré odoberú. Už presne si tie čísla nepamätám, ale v tom zákone to bolo absolútne definované. Čiže dneska ste to všetko pošliapali. A ja vás upozorňujem toto môže nastať znovu. Ja predpokladám, že reagovať budete, že nie je tu dneska potrebné hovoriť o všeobecnom hospodárskom záujme alebo načo hovoriť o aukcii, dneska je prebytok elektrickej energie. Jej prebytok je len zatiaľ v Európskej únii. A o chvíľku jej bude obrovský nedostatok, pokiaľ Nemci začnú postupne odstavovať jadrové elektrárne. To uvidíte, aký bude poprask na trhu s elektrickou energiou v Európe, to uvidíte, čo sa stane. A keď my nebudeme mať zo zákona ochránené a ošetrené takéto stavy, no som zvedavý, koľko ľudí sa nevráti neviem na dvor, pričom tam si budú robiť vatričku, aby sa vôbec mohli zohriať a mali si na vatričke čo uvariť, lebo energiu si už potom nekúpi nikto, pokiaľ, ešte raz, neurobíme také systémové kroky, ktoré by ochránili toho slovenského spotrebiteľa. Dámy, páni, veď tu nešlo o žiadnu politiku, tu išlo o ochranu občana, o ochranu spotrebiteľa, išlo o fungujúce pravidlo, išlo o pravidlo, ktorého sa monopoly báli, ktoré im nevyhovovalo. Ja viem, že mať 30-dňovú zásobu plynu v zásobníku je trošku nárok na peniaze, lebo mám tam utopené kvázi akože peniaze, ale ja ich tam nemám utopené, lebo ja ten plyn miniem, veď ten plyn sa obnovuje, obnovuje sa každým rokom. A takisto aj ceny elektrickej energie môžu kolísať, ale musí to mať hranicu. Veď nemôžete dovoliť, aby sa o 30 % zdvihla cena elektrickej energie na aukcii na Slovensku oproti jej priemeru, ktorý je v Európskej únii. Kde to sme? Už absolútne strácame súdnosť a vidina provízií a vidina výhod, energetické monopoly nám úplne zatienia rozum.
Jednoducho hovoriť dneska o nejakom pozmeňujúcom návrhu, ktorý by toto všetko doplnil a upravil by tento zákon aspoň do nejakej prijateľnej podoby, je k ničomu. Jednoducho tento zákon treba prerobiť, lebo, ešte raz, máte state, ktoré vypadli, ale máte state, ktoré sa odvolávajú na tie paragrafy, ktoré už tam nie sú. Čiže to treba celé prerobiť. A preto ja navrhujem aby sa zákon o energetike vrátil na ministerstvo hospodárstva a aby sa skutočne prepracoval, a to žiadnym chvatom. Výhovorka alebo argument, že sme pod tlakom Európskej únie, dobre, je opodstatnený, ale, dámy a páni, choďte do archívu Národnej rady a pozrite si moje vystúpenia. Koľko som vás upozorňoval, že, pozor, blíži sa 3. marec 2011, dajte, preboha, novelu zákona o energetike a o regulácii v sieťových odvetví? No nereagovali ste. Dvadsiati ste tu vystúpili a zosmiešnili ste ma pritom tým, že čo sa o to starám, že ministerstvo hospodárstva to všetko zariadi. No nezariadilo v tom nič. Ministerstvo hospodárstva teraz dostáva pod tlak Národnú radu a teraz tlačí a používa argument, že keď to neurobíme, bude zle. Ja absolútne súhlasím s pánom spravodajcom. V Európskej komisii, pokiaľ s ňou komunikujete, musíte s ňou komunikovať, viete dohodnúť všetko. Čiže aj odklad o dva mesiace nič neurobí Slovensku, pokiaľ to dopredu avizujeme. Ale pokiaľ nekomunikujeme s Európskou komisiou, no tak potom budeme mať problém a skutočne nejaké sankcie môžu prísť. Čiže, dámy a páni, vrátiť to, to je najlepšia cesta, ako neurobiť slovenskému občanovi zle.
A čo sa týka toho, že prečo to ide až teraz na poslednú chvíľu, možno sa viem stotožniť aj s argumentom môjho predrečníka pána Janiša, že skutočne EPH je reálnym. Čvirikajú o tom aj vrabce a keď si to ja zoberiem v tom komplexe, že má byť teraz aký zákon o energetike, teraz aký zákon o regulácii, k tomu sa dostaneme neskôr pri prerokovávaní, lebo ten je ešte nebezpečnejší, ako je toto, no to je tak ústretové voči tomu budúcemu potenciálnemu majiteľovi 49 % akcií Slovenského plynárenského podniku, že taká servilnosť bola možno naposledy pri tej privatizácii, miesto toho, aby štát jednoznačne vystúpil a povedal, že máme, myslím, že je to do apríla 2012, ešte stále možnosť blokovať odpredaj 49 akcií zahraničného investora inej osobe, lebo opciu má na to Slovensko, čiže stále to môžeme urobiť, miesto toho, aby sme začali konkrétne rokovať o tom, ako vie slovenský štát využiť aj iné formy 3. energetického balíčka, nielen systém ITO pri prevádzkovateľoch, ale možno vlastnícky ambandling. A určite, som o tom na sto percent presvedčený, sa vieme dostať k stopercentnej účasti v niektorej z týchto častí SPP, lebo SPP sa rozdeliť musí alebo teda musí sa tam dať ten nezávislý prevádzkovateľ. Čiže toto sa musí celé udiať. My vôbec o tomto nevieme, len vrabce nám čvirikajú z každého konára, že sú tu nejaké rokovania, sú tu konkrétni ľudia, ktorí sa spomínajú, ktorí rokujú s týmto zahraničným partnerom. Ja som už poslal niekoľko odkazov tomuto zahraničnému partnerovi, lebo, samozrejme, už sú si vedomí toho, že už táto vládna garnitúra, chvalabohu, tu dlho nebude, tak že asi nastúpi nová. Tak si hľadajú priestor. A my mu odkazujeme „nie“, my máme v tomto právo veta. A my ho budeme využívať. Čiže preto sa v zákone o energetike mal nechať priestor na to, aby nová vládna koalícia, možno to budete vy, mala otvorené dvere a s definitívnou platnosťou povedala, ktorý z troch variantov prevádzkovania prenosových sietí nakoniec vláda alebo parlament vyberie, ale nie tak, ako ste to napísali dneska, dneska ste zabuchli dvere a spomenuli ste len ITO a „šmytec“, lebo len to je vhodné pre budúceho kupca, ktorý má záujem o podiel spoločností Ruhrgas a Gaz de France v Slovenskom plynárenskom podniku. Je to, dámy a páni, až príliš okaté, ako to robíte, je to, by som povedal, až amatérske.
Takže keď chceme tak závažné veci, ako je jednou z nich energetika, takýmto lacným postupom zhodiť zo stola, pričom ak sa chceme tešiť, že vlastne skoro nikto v tom parlamente tomu nerozumie, o čo tu vlastne ide, tak ste na veľkom omyle, lebo v konečnom dôsledku vám budú vystavovať účet občania Slovenskej republiky, aj keď by sa vám to podarilo. A možno sa vám to podarí, lebo keď sa dostaneme k zákonu o regulácii, vy chcete už 1. marca menovať nového šéfa ÚRSO. Ale k tomu sa dostaneme až pri tom druhom zákone. Viete, možno sa vám to aj podarí a možno ešte do volieb stihnete oklamať slovenského voliča a slovenského občana, ale neskôr si vás ten občan aj tak vyhľadá a zráta vám to tak, ako sa to stalo minulý týždeň na uliciach. Takže ja vyzývam aspoň tú časť poslankýň a poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí si aspoň trošku vážia slovenského občana, slovenského voliča, aby si pred tým, než zdvihnú ruku za tento zákon, aspoň ho, preboha, prečítali. A keď mu nebudete rozumieť, tak sa poraďte s niekým, kto tomu rozumie, nech vám povie, čo sú tam negatíva a čo sú pozitíva tohto zákona. Ale pokiaľ to skutočne prejde v takom znení, v akom ste to predstavili, dámy a páni, bude to druhá a ešte horšia privatizácia energetiky, lebo prvú privatizáciu ste mohli urobiť len raz, predali ste lacno, zinkasovali ste provízie, ale teraz si nastavujete toky na prítok peňazí permanentne. A to je tá nebezpečnosť, to je tá zrada, ktorú robíte. A ja si myslím, že pokiaľ to bude schválené a my sa dostaneme k moci, dámy a páni, toto bude jeden z prvých zákonov, ktorý okamžite zrušíme a zmeníme, lebo toto je zákon proti ľuďom, proti občanom Slovenskej republiky. Ďakujem. (Potlesk.)

Priznám sa, pán predsedajúci, že vy ste ma motivovali k tomu, že som sa prihlásil do faktických poznámok. A vlastne len dve veci by som chcel zdôrazniť.
Je jasné, že tento pozmeňujúci návrh nemohol urobiť poslanec, lebo to je technicky tak komplikované, že zrejme aj na ministerstve si nevšimli niektoré detaily. A sú tam tisícnásobné rozdiely, raz keď hovoríme o gramoch, potom o miligramoch. Čiže, dobre, ale prešlo to ako pozmeňujúci návrh poslanca.
Len s jednou ešte poznámkou. Keď ste dali tú úctu k tej odbornej terminológii, alkydové a anilové deriváty, ktoré ste tam definovali, ste hovoril trošku s chybou, lebo dvakrát ste nám n povedali, a tu jedno n sa používa. Takže to je len taká malá poznámka. Ale tiež keď nie je človek chemik, tak myslím si, že má s tým čo robiť, aby sa s tým vysporiadal. Ďakujem veľmi pekne.

Pán predsedajúci, vzhľadom na to, že bod 1 nebol zo spoločnej správy schválený, dávam návrh v mene predkladateľov, aby môj pozmeňovací návrh nebol posudzovaný. Čiže sťahujeme ho.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, dámy a páni, znovu som si vyžiadal slovo do rozpravy vzhľadom na to, že sa jedná o energetické zákony, a pokiaľ nie sú niektoré veci v súlade s mojím presvedčením, tak sa snažím prezentovať tieto svoje názory v pléne.
Prerokovávame zákon, ktorý je veľmi dôležitý vzhľadom na to, že rieši otázku budúcej likvidácie jadrových zariadení a tento horizont zasahuje až do roku 2113. Čiže je to veľmi dlhý horizont, a preto je už dneska potrebné nastaviť mechanizmy tak, aby sme v tomto časovom horizonte mali možnosť tieto zariadenia aj veľmi efektívne a účinne likvidovať.
Zákon, ktorý predstavilo ministerstvo hospodárstva, pokladám odborne za fundovaný, dobrý a myslím si, že plne reflektuje tie zámery, ktoré sú aj v stratégii vyraďovania jadrových zariadení, a v podstate nemal by som dôvod vystúpiť k tomuto zákonu, keby sa neudiala jedna vec.
Totiž na hospodárskom výbore sa do spoločnej správy dostal článok 1, s ktorým ja mám vážny problém a s týmto článkom nemôžem súhlasiť. Preto žiadam, aby bod 1 spoločnej správy, to znamená bod 1, v čl. 1 sa pred 1 bod vkladajú nové body 1 až 6, ktoré znejú atď., aby bol vyňatý na osobitné hlasovanie. A zároveň dávam k tomuto bodu 1 aj pozmeňujúci návrh.
O čo, dámy, páni, ide? Za vyraďovanie jadrových zariadení je zodpovedný len a len štát, nikto iný. Žiadny prevádzkovateľ jadrového zariadenia, žiadny užívateľ, žiadny správca prenosovej alebo distribučnej sústavy, vždy je táto zodpovednosť len na štáte. Štát musí zabezpečiť mechanizmy a dostatok finančných prostriedkov na to, aby tieto jadrové zariadenia boli efektívne využité, aby mali vždy dostatok prostriedkov na to, aby sa staré jadrové elektrárne, staré vyhoreté jadrové palivo, všetky pomocné prvky a technologické zariadenia, ktoré sú kontaminované a rádioaktívne ožiarené, aby sa vyradili pod kontrolou štátu a za ich vyraďovanie berie zodpovednosť len štát. Preto prostriedky akumulované v Národnom jadrovom fonde sa prerozdeľujú cez štyri podúčty pod kontrolou štátu. Doteraz, v doterajšej praxi štát cez ministra hospodárstva určuje predsedu Národného jadrového fondu a správcov štyroch podúčtov.
V tomto bode 1 sa však objavilo, že my dopĺňame zo súčasných 7 členov Národného jadrového fondu, teda správcov, rozširujeme ich na 9. Podľa tohto znenia tých dvoch dopĺňa do systému na kontrolu prostriedkov, dopĺňa výrobca elektriny jadrovým spôsobom. To znamená Slovenské elektrárne, resp. Enel. To znamená, púšťame Enel do hry a zrazu Enel bude mať možnosť ovplyvňovať rozdeľovanie finančných prostriedkov z jadrového fondu, kde Enel nie je jediný prispievateľ. Do tohto fondu prispievajú všetci občania Slovenskej republiky cez výslednú cenu elektrickej energie, všetky podnikateľské subjekty cez konečné odberateľské ceny, všetci prevádzkovatelia distribučných sústav, prenosovej sústavy a, samozrejme, nielen výrobca elektriny, ale aj ten, kto jadrové zariadenia vlastní, jadrové reaktory, a to je JAVYS. JAVYS takisto predsa vlastní 3 vyradené jadrové reaktory a takisto musí prispievať do tohto jadrového fondu.
Preto nevidím logiku v tom, aby sa do Národného jadrového fondu dostali len zástupcovia Enelu a nie ostatní účastníci a nie zástupcovia štátu, ktorí musia takisto prispievať do tohto fondu.
Ja som si vedomý, že som opozičný politik a že zrejme túto myšlienku rozšírenia účastníkov v Správnej rade Národného jadrového fondu už nezastavím, hoci by bolo ideálne, aby sa to celé zastavilo a nechalo v pôvodnom stave, ale preto dávam aspoň návrh, aby sa nedodržal takto striktne ten systém, že Enel tam automatický vstúpi, ale aby sa tie dve miesta navyše, ktoré sa generujú, aby sa rozdelili medzi výrobcov - nie výrobcu, výrobcov - a prevádzkovateľov jadrových zariadení, to znamená, aby mal rovnakú šancu aj JAVYS, aj elektrárne, a prevádzkovateľa prenosovej sústavy. Prečo prevádzkovateľa prenosovej sústavy? Keď si pozriete predpokladané zdroje Národného jadrového fondu, SEPS-ka (Slovenská elektrizačná prenosová sústava) prispieva zhruba rovnakými prostriedkami ako Slovenské elektrárne do jadrového fondu. Prečo majú byť z tohto diskvalifikovaní?
Preto som sa rozhodol urobiť mierny pozmeňujúci návrh, ktorý by, si myslím, bol vzhľadom na to, že tu je snaha rozšíriť počet členov v Správnej rade na 9, aspoň to rozjemniť, aby to nemalo až také priame napojenie na Enel. A skutočne nemyslím si, že Enel by mal rozhodovať do slovenských prostriedkov, ktoré naakumulujú z väčšej časti tam slovenskí občania, aby Enel rozhodoval, kto, akým spôsobom sa Národný jadrový fond bude rozpúšťať.
Preto, dámy a páni, dovoľte mi, aby som prečítal pozmeňovací návrh vzhľadom na to, že nebol rozdaný do lavíc, musím ho prečítať celý.
Pozmeňujúci návrh poslancov Ľubomíra Jahnátka, Tibora Glendu a Jána Richtera k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 238/2006 Z. z. o Národnom jadrovom fonde na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (zákon o jadrovom fonde) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Podľa nového znenia v čl. I sa pred 1. bod vkladajú nové body 1 až 5, ktoré znejú:
1. V § 3 ods. 1 sa slovo "sedem" nahrádza slovom "deväť" a slová "a štyria správcovia podúčtov" nahrádzajú slovami "štyria členovia, ktorí sú zároveň správcovia podúčtov, a dvaja členovia vymenovaní podľa ods. 3 písm. d) a e)".
2. V § 3 ods. 3 znie:
"(3) Vláda vymenúva a odvoláva na návrh
a) ministra hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len "minister") predsedu rady správcov a ďalších štyroch členov rady správcov,
b) ministra financií Slovenskej republiky (ďalej len "minister financií") jedného podpredsedu rady správcov,
c) predsedu úradu jedného podpredsedu rady správcov,
d) držiteľov povolení na prevádzku jadrových zariadení, ktorí platia príspevky podľa § 7 ods. 1 písm. a) (ďalej len "platiteľ príspevku"), jedného člena rady správcov,
e) prevádzkovateľa prenosovej sústavy, ktorá platí odvody podľa § 7 ods. 1 písm. b), jedného člena rady správcov."
3. V § 3 ods. 9 sa slová "toho ministra, ktorý ho navrhol za člena rady správcov alebo na návrh predsedu úradu v prípade, ak ide o odvolanie člena rady správcov, ktorého do funkcie navrhol predseda úradu" nahrádzajú slovami "toho, kto ho navrhol za člena rady správcov".
4. V § 3 ods. 10 sa slová "toho ministra, ktorý ho navrhol za člena rady správcov alebo na návrh predsedu úradu v prípade, ak ide o odvolanie člena rady správcov, ktorého do úradu navrhol predseda úradu" nahrádzajú slovami "toho, kto ho navrhol za člena rady správcov".
5. V § 3 ods. 12 v prvej vete na konci sa bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa slová "z ktorých jeden musí byť členom menovaným na návrh platiteľa príspevku".
Odôvodnenie: Príspevky vedené na osobných účtoch jednotlivých jadrových elektrární sú vo svojej podstate prostriedkami, ktoré si prevádzkovatelia týchto zariadení odkladajú na splnenie svojej zákonnej povinnosti. Prevádzkovatelia sústav uhrádzajú odvody určené na úhradu dlhu, ktorý vznikol pri tvorbe zdrojov určených na krytie nákladov záverečnej časti jadrovej energetiky vytváraných počas doterajšej prevádzky. Prevádzkovatelia preto majú rozhodujúci záujem na efektívnej správe daných prostriedkov a na kontrole s ich nakladaním. Navrhujem, aby prevádzkovatelia jadrových elektrární a prevádzkovatelia sústav mali svoje zastúpenie v rade správcov jadrového fondu, čo im umožní prispievať k účinnej kontrole a efektívnemu hospodáreniu jadrového fondu.
Navrhovaný model je taktiež zaužívaný a osvedčený v iných oblastiach verejnej regulácie. Osobitne možno spomenúť Fond ochrany vkladov, ktorého funkcia je vo svojej podstate podobná funkcii jadrového fondu. Navrhované ustanovenie v podstate kopíruje § 16 zákona č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sú traja členovia rady fondu ochrany vkladov (t. j. najvyššieho orgánu) volení a odvolávaní zástupcami bánk.
V zásade identický mechanizmus je osvedčený aj v kontexte Garančného fondu investícií podľa § 93 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov. Štyroch členov deväťčlennej rady fondu (t. j. najvyššieho orgánu fondu) volia a odvolávajú zástupcovia obchodníkov s cennými papiermi.
Podobný mechanizmus možno nájsť aj v oblasti farmaceutickej regulácie, kde zdravotné poisťovne navrhujú piatich z jedenástich členov kategorizačných komisií a kategorizačných rád (podľa § 91 zákona č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhradu liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín) na základe verejného zdravotného poistenia.
Vážený pán predseda, ešte raz opakujem, aby bod 1 bol vyňatý zo spoločnej správy na osobitné rokovanie. A zároveň spravodajcovi predkladám v písomnej podobe mnou predložený pozmeňujúci návrh.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Pán kolega Chren, budem reagovať. Vy ste spomenuli len prvú časť vety. Ja som povedal, že bolo to za môjho ministrovania, ale zároveň som povedal, že sme sa snažili dostať sa do cenových jednaní, lebo sme si boli istí, že vyjednáme lepšiu cenu ako SPP a že nás k tomu nepustili.
Na vašu konkrétnu otázku, ako hlasovali zástupcovia štátu v SPP pri tejto zmluve: nijako. Lebo táto zmluva nebola v predstavenstve SPP, pán kolega. Ešte raz vám opakujem, nebola. Bolo to prísne tajné a cenu uzatváral len obchodný zástupca Gas Holdingu s Gazprom Exportom, čiže nebolo to ani na SPP prerokovávané. To je za prvé.
Ako chceme vrátiť preplatky? No tak, ako sa vracajú doteraz. Jednoducho je na to výmer, pokiaľ v elektrine alebo v plyne máte preplatok, tak vám ho každý vráti a je to, normálne vám to vrátia na účet.
A ak urobí SPP, pardon, ak urobí ÚRSO zlé ceny, čo sa stane? No to sa stalo za vlády Mikuláša Dzurindu, že tam zle vypísali ceny, potom boli z toho súdne procesy, no a zaplatí to štát. Ale prečo by to mal platiť odberateľ, keď chybu urobil štátny orgán? Prečo by mal každý odberateľ, každý občan zaplatiť za chybu úradníka v ÚRSO nejakú pokutu? No zaplatí to štát, zaplatí to v podstate ministerstvo financií zo štátneho rozpočtu. A potom nech si niekto robí poriadky s tým, kto vyrátal tie ceny. Ale v žiadnom prípade nesúhlasím, aby nejakú chybu úradníka na ÚRSO platili občania Slovenskej republiky. (Potlesk.)