Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, moja pamäť siaha dosť do minula, ale zvolať mimoriadnu schôdzu Národnej rady pár dní pred Vianocami, aby tu niekto obhajoval neefektívnu, neekonomickú výstavbu diaľnic, aby niekto obhajoval takto veľký biznis, tak to je sila, to je sila aj na starých matadorov v Národnej rade Slovenskej republiky.
Ak by som sa spýtal, že kto je proti výstavbe diaľnic, tak sa nezdvihne, samozrejme, ani jedna ruka, takého človeka tu nenájdeme, kto by bol proti výstavbe diaľnic. Ak by som sa spýtal, kto z navrhovateľov sa chce postaviť do polohy investora takýchto PPP a zo svojich vlastných peňazí financovať takto navrhnutý model PPP vlády Roberta Fica, tak sa nezdvihne tiež ani jedna ruka. Páni, ak by sa jednalo o vaše a nie štátne peniaze, nikdy by ste takýto projekt výstavby diaľnic nepripravili, nieto ho ešte obhajovali a dokonca kvôli nemu týždeň pred Vianocami zvolali mimoriadnu schôdzu Národnej rady.
Dámy a páni z opozície, ak by išlo o vaše vlastné peniaze, tak by ste to nikdy neurobili (potlesk), ale ide o štátne peniaze, tak v pohode.
Aby sme dnes mohli rozprávať o výstavbe diaľnic, tak sa musíme pripomenúť trocha nedávnej minulosti, aj preto, že pán predkladateľ vyzval na to, aby sme objektívne posúdili výroky. Tak skúsim ich zopár, tých výrokov.
Marec 2005, tlačovka SMER-u: "Budeme financovať menšie úseky formou PPP v rozsahu maximálne 5 až 15 mld. korún, to je maximálne do 20 km." To ste sľúbili, no nejako sa vám po čase ten meter šmykol, z Martina do Prešova je to teda pekných 20 km.
Júl 2006, už ste boli vo vláde, pán exminister: "Diaľnice cez PPP sú o 50 až 70 % drahšie ako bežné investície od štátu. Je na zváženie, či nám to stojí za skrátenie času." Autentický výrok. O mesiac neskôr ten istý pán minister, vtedajší: "Ak má Slovensko dostatok peňazí, teda z národných zdrojov, ako aj z eurofondov, stráca sa význam PPP projektov a tieto projekty veľmi predražujú infraštruktúru." To ste povedali v auguste 2006. Teda v auguste 2006, keď ste nastúpili do vlády, ste mali aj peniaze, aj čas. Pravda je taká, mali ste peniaze a mali ste aj čas.
O rok neskôr v júli 2007 ste už nemali ani peniaze, ani čas a spustili ste prípravu megaprojektov PPP. V júli 2007 perfektný výrok: "Diaľnica do Košíc bude dokončená do roku 2010." To je výrok predsedu vlády Roberta Fica na brífingu, ktorý bol na Úrade vlády. O mesiac neskôr už tvrdil, že na trase existujú technické prekážky, stavba tunelov. "Máme alternatívu. Namiesto Višňového obchvat Žiliny. Ostatné tunely podobným systémom." Čo má spoločné obchvat Žiliny s tunelom Višňové - Dubná Skala, teda so spojením Žiliny a Martina, neviem, ale volič toho znesie veľa, tak mu to predseda vlády ponúkol ako alternatívu, ako náhradu za nezmyselné vyjadrenie, že diaľnice budú do roku 2010.
O ďalší mesiac neskôr výrok, september 2007: "Tunely postavíme v polovičnom profile do roku 2010 a v plnom profile do roku 2012." To je objektívne posúdenie výrokov, o ktoré žiada pán predkladateľ.
Pán exminister Vážny v apríli 2008 pripustil, že ani bez tunelov diaľnica do Košíc do roku 2010 nebude. To bolo v apríli 2008. Nemýlil sa pán exminister. Nemýlil sa, rok 2010 totižto nikdy nebol uvažovaný ako reálny termín dokončenia diaľnice Bratislava - Košice.
Takisto sa nemýlil pán exminister, teda v apríli 2008, minister sa nemýlil ani v júli 2006, keď hovoril, že diaľnice cez PPP sú o 50 - 70 % drahšie ako bežné investície. Vtedy, v roku 2006, to bolo varovanie, aby ste z toho potom urobili normu cenotvorby pre výstavbu diaľnic.
V roku 2008 predseda vlády Robert Fico povedal ďalší skvostný výrok: "Ak by malo byť o čosi predražené financovanie PPP, poďme do toho. Ja sa neobávam predraženia." Do tohto obdobia možno zaradiť ďalšiu technickú a ekonomickú perlu predsedu vlády a to tá, že "najdrahšia diaľnica je tá, ktorá sa nepostaví". Pri tomto výroku, že najdrahšia diaľnica je tá, ktorá sa nepostaví, sa treba len usmiať, ale ak predseda vlády vyhlási, že "diaľnice za každú cenu", tak treba zbystriť pozornosť, lebo tu niekto obhajuje veľký biznis pre firmy, možno aj pre niekoho iného, ale ten niekto iný rozhodne nie je občan Slovenskej republiky.
A na konci celej tejto mediálnej prípravy sú dva megaprojekty PPP, legislatívna výnimka zo zákona o štátnom dlhu, diaľnicu síce stavia súkromník, ale gro rizík nesie štát, teda občania. Toto je výsledok vašej prípravy PPP.
Dámy a páni, o čom toto všetko bolo? O diaľnici do roku 2010 z Bratislavy do Košíc? Nie. Podstata celej tejto prípravy bola vytvoriť vo verejnej mienke priaznivý priestor, priaznivý pohľad na dokončenie diaľnic, zabezpečenie infraštruktúry, ohlásiť tzv. výstavbu diaľnic a pod pláštikom urýchlenej výstavby diaľnic urýchlene urobiť obrovskú zákazku na stámiliardy na diaľnice a rýchlostné komunikácie. A každý, ktorý vtedy spochybňoval výrok, že do roku 2010 budú diaľnice, že je to nereálne, že to nie je možné a že môžete prijať aj zákon o urýchlenom tvrdnutí betónu, to je jedno, čo prijmete, reálne sa tie diaľnice do roku 2010 nedali postaviť a každý, kto to vtedy normálne povedal, tak bol obvinený z bránenia vyrovnávania regionálnych rozdielov, že sa bráni rozvoju Slovenska, že bráni vstupu investorov na Slovensku, že mu neleží na srdci ani východ Slovenska, ani juh Slovenska, jednoducho každý, kto povedal vtedy pravdu a realitu, bol obvinený z protislovenského a protiobčianskeho konania.
Dnes podsúvate to isté. Každý, kto dnes obnaží pravdu o vašich PPP projektoch, o ich nastavení, o ich cene a povie, že takto nie, tak je skoro vlastizradca, koná proti občanom. A presne ten istý scenár ako v minulosti, robíte tlačovky, zvolávate dokonca mimoriadnu schôdzu Národnej rady, hádžete s miliardami hore-dole s vedomím, že ľudia si tak obrovské peniaze nedokážu ani predstaviť a že vám to všetko pekne spapajú.
Ale ak napríklad poviete študentom, že za to 50-70-percentné predraženie, o ktorom hovoril pán exminister Vážny, by mohli mať všetky vysoké školy postavené pre všetkých študentov perfektné nové internáty aj s vybavením, aj s fitneskami, aj jedálňami, ak pacientom poviete, že za takto predražené PPP projekty by mohlo na Slovensku vyrásť 6-8 špičkových nových nemocníc vrátane technologického vybavenia, že by sa nemuseli pacienti tlačiť po traja, po šiestich na lôžkach v nemocniciach, tak toto začínajú ľudia chápať. Začínajú chápať, aké zradné sú pre nich vyhlásenia a pre ich život vyhlásenia "diaľnice za každú cenu". Začínajú chápať, aké zradné sú pre nich tendre, kde sa účastníci vyradia tak, aby zostal len jeden vyvolený. Tak to bolo pri mýte, sekera 6 mld., a tak to bolo aj pri treťom balíku PPP. Ľudia začínajú chápať, aké zradné sú pre nich pekné rečičky o tzv. spásonosných, vami nastavených megaprojektoch PPP.
Dámy a páni, je dobré, že je táto schôdza, je dobré, aby sme si naliali čistého vína, aby sme si zobjektivizovali všetky informácie a aby sme informovali celú verejnosť, že cesta výstavby diaľnic a rýchlostných komunikácií tak nastavených PPP projektov, ako ich nastavila vláda Roberta Fica, je pre občanov Slovenska obyčajná pasca. Obyčajná pasca. A z tejto pasce by sa, nie že my, naša generácia, z tejto pasce by sa naše deti a naši vnuci veľmi, veľmi ťažko zotavovali. A oveľa rozumnejšie je, ak teda nech ich financuje štát, nech sa využívajú v maximálnej miere eurofondy, a keď štát prebere na seba riziko za vlastnú výstavbu, tak si toto riziko v prípade uplatnenia aj uhradí. Prevziať na seba riziko nepredvídateľných nákladov, ktoré sa pri takto veľkých projektoch dajú priznať investorom, ale aj zhotoviteľom obrovské rizikové prirážky, a keď tieto prirážky, keď sa niečo nepredvídateľné stane, tak je na to financovanie v projekte, ale keď sa nič také nevyskytne, tak je to čistý zisk pre zhotoviteľa. Tadiaľto cesta efektívnej výstavby diaľnic a rýchlostných komunikácií ani žiadna cesta veľkých infraštrukturálnych projektov nevedie.
Pokojne pripravme, vytendrujme menšie úseky, budú lepšie kontrolovateľné, bude väčšia konkurencia, uživia sa tam aj menšie firmy, nielen megafirmy z celej Európy, kde slovenské menšie firmy nemali šancu si ani škrknúť, a ak si možná škrkli, tak ako piaty, šiesty poddodávateľ za také ceny, ktoré im ťažko pokrývajú náklady na ľudí. Toto nie je dobré parte pri stavaní takýchto veľkých infraštrukturálnych projektov, ktoré občania Slovenskej republiky zaplatia. Zaplatia všetko, nielen výstavbu, ale aj prevádzku. Lebo tu bolo povedané, že prevádzku diaľnice bude platiť zhotoviteľ. Áno, ale z akých peňazí? Zo štátnych peňazí, z daňových peňazí a z mýtnych peňazí.
Dámy a páni, úplne v pohode a kľudne dávajme na stôl čísla, dávajme na stôl argumenty, nebalamuťme ľudí a nehovorme, že takto pripravené PPP projekty z dielne SMER-u sú spásonosné pre Slovensko. Keby sa tieto projekty spustia, tak je to skaza pre Slovensko a pre budúce generácie.
Ďakujem vám. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Pán podpredseda, ak by som tu štyri roky nesedel a túto problematiku neovládal, tak by som možno aj plakal po tomto štyridsaťminútovom príhovore, päťdesiatminútovom príhovore. Odporúčam kolegom z opozície, že my netrpíme stratou pamäti.
Dámy a páni, dovoľte, aby som vám z poverenia výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu predniesol informáciu k prerokovávanému bodu.
Predseda Národnej rady pridelil predmetný návrh výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, súčasne ho určil aj za gestorský výbor. Výbor o návrh rokoval včera 15. decembra a uznesením č. 80 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh skupiny poslancov k postupu prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných komunikácií, ciest na Slovensku návrh tohto uznesenia neschváliť. Iné výbory o tomto návrhu nerokovali.
Pán podpredseda, otvorte rozpravu.

Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výboru pre obranu a bezpečnosť a ďalej za gestorský výbor odporučí výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Určené výbory prerokovať návrh zákona v druhom čítaní do 27. januára 2011 a gestorský výbor do 31. januára 2011.

Pán predseda, v rozprave nevystúpil nikto. Prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v zmysle rokovacieho poriadku prerokovať predložený návrh zákona, v druhom čítaní.

Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, pán minister. Vládny návrh zákona o položkách s dvojakým použitím, tlač 141, dovoľte, aby som vám k tomuto vládnemu návrhu zákona podal v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu, návrh zákona obsahuje Doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam po rozprave uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní, ďalej odporúčam a navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre obranu a bezpečnosť. Súčasne navrhujem za gestorský výbor Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 27. januára 2011 a v gestorskom výbore do 31. januára 2011. Pán predseda, ja som skončil, otvorte rozpravu.

Ja súhlasím s predrečníkom. Treba sa na to pozrieť aj komplexnejšie, ale dnes my stojíme pred vecou, že buď toto prijmeme a získame čas bez toho, aby sme utrpeli škody. Máme č. 309/2009 Z. z., otvorený vládny návrh zákona, kde toto všetko môžeme riešiť. Urobím na to aj komisiu na hospodárskom výbore, aby sme sa o tomto vážne bavili. Ale ak dnes povieme, že chceme ešte toto, toto, toto, tak nám vlak utečie a potom je bezpredmetné sa baviť o fotovoltike, nestabilite siete a obrovskom finančnom zaťažení koncových cien elektrickej energie z titulu fotovoltiky.

Ďakujem za slovo. Pán bývalý minister hospodárstva, no prebrali sme to aj spolu aj niekoľkokrát, či ide o 30 kW alebo 100 kW, áno, o tom bola polemika, mne nevadí ani 30, ani 100, a to hlavne pri tejto novele, keď fotovoltika je len na streche alebo na plášti jednej budovy, a nie na žiadnych lúkach, keď nie je žiadne zgrupovanie elektrární alebo fotovoltiky niekde na lúkach.
Polemika či 50 % alebo 70 %, alebo 30 %. Ak si pozrieme, ako sú čerpané dotácie na KVET, tak vidíme, že nám berú takmer všetko z podpory obnoviteľných zdrojov. A chceme zabrániť tomu, aby sa niekto dostal k podpore a urobil, nazvime to, kozmetické úpravy na svojich energetických zariadeniach a dostal sa do podpory podľa zákona č. 309/2009 Z. z.
Budeme musieť riešiť aj teplárne, lebo podľa môjho názoru primárnou vecou teplární je vyrábať teplo a elektrika je odpadová, a robiť všetko pre teplárne, aby vyrábali čo najviac elektriky. A toto budeme musieť technicky poriešiť, lebo tento zákon je aj o fyzike, aj o ekonomike. Nedá sa to oddeliť.
A čo sa týka toho, či je táto novela daná skoro alebo neskoro, ja tvrdím, že keď poviem, že je daná v hodine dvanástej, tak sa veľmi nemýlim, a to hlavne kvôli fotovoltike, ktorá ide nebývalým tempom, ktorá nám spôsobuje nestabilitu siete a zaťažuje všetkých odberateľov elektrickej energie tým, že v podstate tá výkupná cena a nestabilita a nákladné podporné služby sú tak veľké, že o chvíľku nebudeme podporovať nič iné, len fotovoltiku, a na ostatné obnoviteľné zdroje, ktoré robia multiplikačné efekty, ktoré podporujú ekonomiku Slovenska, ktoré rozvíjajú vidiek, jednoducho už to nebudeme môcť utiahnuť. V Čechách k tomu prebieha veľká polemika, je množstvo článkov, riešia ad hoc tieto veci, aby zachránili aj prenosovú sústavu, aj firmy od vysokých... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ako vždy. Kolegyne, kolegovia, o zákone o obnoviteľných zdrojoch energie alebo podpore obnoviteľných zdrojov energie a o podpore kombinovanej výroby sa veľmi veľa povedalo. Treba úvodom povedať, že to je zákon veľmi dynamický. A skúsenosti z okolia nám dávajú za pravdu, že ak treba zmeniť určité pravidlá, tak ich treba zmeniť, lebo v energetike štát rieši komplikovaný vzťah medzi dostatkom energie, cenou energie a aj bezpečnosťou dodávok pre obyvateľov aj firmy. A keďže by sme nemali byť barbari, tak pri tomto všetkom je nutné dbať ešte aj na environmentálnu stránku výroby energie. A aj preto vznikol zákon č. 309/2009 Z. z. v roku 2009 o podpore obnoviteľných zdrojov.
V našej energetike, všetci dobre vieme, dominuje výstavba veľkých zdrojov založených na spaľovaní uhlia, plynu a najmä na atómovej energii. Takéto menšie zdroje energií, ako je energia z obnoviteľných zdrojov, boli a ešte aj sú v úzadí tejto veľkej energetiky. A pritom práve dezintegrovaná energetika malých zdrojov je perspektívnou oblasťou vytvárajúcou aj pracovné miesta, aj stabilitu v sieti. A tak vzniká vážna otázka, ktoré oblasti energií z obnoviteľných zdrojov podporovať, či podporovať všetky a všetky rovnako alebo diferencovane.
Stáli sme, stojíme a stále budeme stáť pred otázkou, ako nastaviť legislatívu, aby bol aj dostatok energií, aj bezpečnosť dodávok, aj ekológia a k tomu ešte aj prijateľná cena pre spotrebiteľa, t. j. pre občanov aj pre firmy. Preto je dnes úplne namieste otázka, či nebola dobrá myšlienka podpory výroby energie z obnoviteľných zdrojov zneužitá na veľký biznis len pre zopár vyvolených a či netreba meniť alebo zmeniť pravidlá hry. Podľa môjho názoru treba zmeniť pravidlá hry, a to hlavne preto, že z podpory fotovoltiky sa stal obyčajný bankový produkt, obyčajné dobré a isté zhodnocovanie peňazí, podnikanie s nulovým podnikateľským rizikom a veľkým profitom na konci.
Ako funguje podpora výroby energie z obnoviteľných zdrojov. V globále jednoducho môžeme povedať, že zo zákona sa realizuje prostredníctvom povinného výkupu elektriny z obnoviteľných zdrojov a zo stanovenia výkupnej ceny elektriny. Táto cena je, samozrejme, vyššia, ako je cena energie získavaná z iných zdrojov, a preto je potrebné pri obnoviteľných zdrojoch a pri ich podpore rozlišovať jednotlivé oblasti najmä z dvoch hľadísk, z ich vplyvu na stabilitu energetickej sústavy a z ceny vyrobených energií.
Problém fotovoltiky a vetra je v tom, že keď svieti slnko alebo fúka vietor, tak sa elektrina vyrába, a keď sa tak nedeje, tak sa nevyrába, ale spotrebiteľ či občan alebo firmy potrebujú elektrinu, aj keď nesvieti slnko alebo nefúka vietor. A práve vtedy musí dodávať túto elektrinu pre nich niekto iný, ktorého musí mať energetická sústava v zálohe. A táto sranda, táto záloha, samozrejme, niečo stojí, tieto podporné služby niečo stoja, a to nie málo. A tieto podporné služby, túto zálohu musí niekto zaplatiť. A čím viac je takýchto nestabilných alebo nepredpovedateľných zdrojov v energetickej sústave, tým viac táto sranda stojí. Teda čím je viac takých zdrojov, tým je vyššia cena elektriny pre každého jedného odberateľa, občana aj firmy, lebo tieto podporné služby zaplatí v každom jednom kilowatte každý jeden odberateľ, rodiny aj firmy, nikto iný to nezaplatí.
Ďalším nákladom sú náklady distribučných spoločností spojené s povinným výkupom elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov za stanovené ceny, ktoré sú vyššie ako trhové. A tieto ceny opäť zaplatia koneční spotrebitelia, koneční odberatelia.
A ďalším, tretím, naviac nákladom sú náklady na vyrobenú a dodanú energiu z týchto záložných zdrojov, z podporných služieb.
Tieto tri okruhy nákladov na nestabilné alebo len na málo predpovedateľné zdroje sú tie, medzi ktoré ja zaraďujem vietor aj slnko, teda náklady na podporné služby, náklady na kúpu elektriny z týchto záloh a náklad na dotácie pre výkup z obnoviteľných zdrojov. A ak sa otvorene a pravdivo takto pozrieme na obnoviteľné zdroje, potom si musíme položiť otázku, ktorej výrobe energií z obnoviteľných zdrojov dáme na Slovensku väčšiu zelenú. A mne z toho vyplýva, že ju dáme tým obnoviteľným zdrojom, ktoré majú najmenšie náklady na podporné služby, a tým obnoviteľným zdrojom energie, ktoré majú najviac multiplikačných prínosov pre ekonomiku Slovenska a pre spoločnosť ako takú.
Tým chcem povedať to, že upnúť sa pri obnoviteľných zdrojov len a len na výrobu energie a na jej vyrobené množstvo bez toho, aby sme sa pozreli, čo táto výroba stojí každého jedného občana a každú jednu firmu, bez toho, čo to robí so stabilitou energetickej siete a aké dodatočné náklady to vyvolá, nie je správne. My sa musíme pri výrobe energie z obnoviteľných zdrojov pozerať aj na to, koľko tá či oná výroba energie z tých alebo oných obnoviteľných zdrojov prinesie pracovných miest, či daná výroba má pozitívny vplyv na oživovanie vidieka, či má pozitívny vplyv na poľnohospodárstvo a tak ďalej a tak ďalej. Pozerať sa na obnoviteľné zdroje len z hľadiska biznisu tých, ktorí obnoviteľné zdroje stavali, stavajú a budú stavať, nie je správne. Preto je potrebné a nevyhnutné, aby podpora štátu či transparentné prostredie, jasné pravidlá a ekonomická podpora šli do takých typov zariadení výroby energie, ktoré budú podliehať kritériám ekonomickej efektívnosti, miestnym prírodným podmienkam a multiplikačným efektom pre spoločnosť.
Táto krátka novela, ktorú tu dnes máme v druhom čítaní, má za cieľ riešiť akútne problémy, ktoré dnes zákon č. 309/2009 Z. z. má, po prvé, zmeniť pravidlá do budúcna pre fotovoltiku, lebo Slovensko nepotrebuje veľké fotovoltické elektrárne na lúkach a pôde, nepotrebujeme zaberať hektáre a hektáre pôdy na slnečné panely na jednej strane a spôsobovať nestabilitu energetickej sústavy na druhej strane a ešte k tomu zaťažovať občanov a firmy zvýšenými cenami na pokrývanie týchto nestabilných zdrojov, zmeniť pravidlá tak, aby bol naplnený duch zákona o obnoviteľných zdrojoch, t. j. vyrábať energiu z obnoviteľných zdrojov, a nie nekresťansky zarábať na výrobe energií z obnoviteľných zdrojov.
Po druhé, cieľom novely je pozrieť sa na už aj vydané stavebné povolenia, či je všetko tak, ako má byť podľa zákona č. 309/2009 Z. z. a aj podľa novely, ktorú sme prijali v máji minulého roku.
A, po tretie, cieľom novely je zaviesť transparentnosť a zverejňovať všetkých výrobcov elektriny s právom na podporu, teda kto a koľko podpory dostáva, a to nielen na podporu z obnoviteľných zdrojov, ale aj na podporu výroby elektriny z kombinovanej výroby elektriny a tepla, tzv. KVET-u, ktorá nám berie obrovské percento z celkovej podpory, na ktorú sa všetci skladáme.
Všetci dobre viete, že v legislatívnom procese je aj vládna novela tohto zákona, je to rozsiahlejšia novela, ale témy a oblasti, ktoré rieši táto novela, ktorú máme dnes na stole, neznesú odklad, alebo ináč, ak by sme ju odkladali a neriešili teraz, náklady na riešenie by boli pre občanov oveľa väčšie a vyššie ako dnes. Aj preto si vás, kolegyne, kolegovia, dovolím požiadať o podporu tohto zákona vrátane spoločnej správy, tak ako ju pán spravodajca uviedol. Ďakujem vám.

Aj, keď je pokročilý čas, tak tri také poznámky. V železniciach nemáme žiadnu stratégiu, nemáme nič, v preklade to znamená, že sme po vás, pán bývalý minister financií, nenašli nič, lebo je tesne po voľbách. Ale, ak by sme nenašli nič, tak to by bolo ešte super, ale konkrétne, čo sa týka železníc, tak sme po vás našli stovky miliónov EUR dlhu. Konkrétne Cargo pred krosdifoltom, pred krachom.
Zdravotníctvo je na tom veľmi zle za dva mesiace našej vlády. Zle je na tom preto, že ste ho zhumpľovali. Napriek vyšším príjmom do zdravotníctva počas vašej vlády, sú štátne nemocnice, vrátane Všeobecnej zdravotnej poisťovne pred krachom. Toto je výsledok vášho vládnutia, preto by som veľmi, veľmi vážil slová o tom, že či máme alebo nemáme nejaké riešenia.
Všeobecne ste povedali, že nemáme riešenia na nič. Vy ste ich mali, aj ste ich aplikovali a výsledok je taký, že dvakrát po sebe deficit verejných financií mínus 8 % a boli sme na najlepšej ceste k štátnemu bankrotu. Toto je z vašej strany super systémové riešenie. Bol by som veľmi, veľmi opatrný na vašom mieste ako bývalého ministra financií vo vyjadrovaní sa k dvom mesiacom našej vlády.

Pán podpredseda, aj vám, pán minister, aj kolegovia, sa ospravedlňujem, ale ja som mal dva pozmeňovacie návrhy a jeden som prečítal a druhý som si zabudol na stole a mi to ušlo. Tak sa ospravedlňujem aj pánovi ministrovi, že musel, alebo ďakujem za to, že otvoril rozpravu a dáme do poriadku súlad zákona, kompetenčného zákona, na základe ktorého, ktorý sme schválili minulý týždeň, vyplývajú zmeny aj v tomto návrhu zákona o sociálnom bývaní. Môj pozmeňovací návrh znie: "Vládny návrh zákona o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní (tlač 49a) sa mení takto: V § 9 ods. 4 sa slová "Ministerstvo hospodárstva a výstavby Slovenskej republiky" nahrádzajú slovami "Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky". Po druhé, v § 15 ods. 13 sa slová "minister hospodárstva a výstavby Slovenskej republiky" nahrádzajú slovami "minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky"."
Čo sa týka odôvodnenia 13. októbra sme prijali návrh zákona, kompetenčného zákona 575 o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy a z tohto zákona vyplynuli zmeny aj v tomto zákone o sociálnom bývaní (tlač 49a). Ten pozmeňovací návrh som teraz predniesol. Ešte raz sa ospravedlňujem aj predsedajúcemu, aj pánovi ministrovi a ďakujem legislatíve, že ma na toto upozornila.