A hlavne by sa z Bratislavy lietalo nielen tie dva-tri mesiace, keď sú dovolenky. A hlavne by ste cestujúcich nevybavovali v stanoch. Pamätáte sa, keď sa cestujúci vybavovali v stanoch na bratislavskom letisku? To bol krásny vstup, letecký vstup do Slovenskej republiky. Keď už to vyzeralo totálne blbo, tak ste sa pustili, ale, samozrejme, za požičané peniaze, rýchle postaviť tu oceľovú odbavovaciu halu. Toto je vaše štvorročné...
A hlavne by sa z Bratislavy lietalo nielen tie dva-tri mesiace, keď sú dovolenky. A hlavne by ste cestujúcich nevybavovali v stanoch. Pamätáte sa, keď sa cestujúci vybavovali v stanoch na bratislavskom letisku? To bol krásny vstup, letecký vstup do Slovenskej republiky. Keď už to vyzeralo totálne blbo, tak ste sa pustili, ale, samozrejme, za požičané peniaze, rýchle postaviť tu oceľovú odbavovaciu halu. Toto je vaše štvorročné manažovanie letiska.
Kde by bolo dnes Cargo, keby ste nezastavili jeho predaj? Keď ste zastavili jeho predaj v roku 2006, tak ste o Cargu hovorili ako o zlatom vajci slovenskej ekonomiky. Tomuto zlatému vajcu, čo malo prinášať peniaze štátu, ste museli dať zo štátu 5 mld. korún, aby ste jeho krach oddialili, lebo bolo pred voľbami. Ak by ste jeho predaj nezastavili, tak v štátnej pokladnici by občania mali 13 mld. korún a východno-západné smerovanie tovaru by sa neprenieslo na maďarské koľajnice. Lebo ten, čo chcel kúpiť slovenské Cargo, potom kúpil maďarské Cargo a svoje tovarové toky presmeroval na maďarské koľajnice vrátane zadávania opráv sprivatizovaných maďarských vagónov maďarským ŽOS-kám. A čo dnes slovenské koľajnice? Zívajú prázdnotou, málo a málo ton tovarov nákladné Carga po nich prepravujú. A výsledok pre štát? Cargo na pokraji krachu, štátne železnice, ktoré vlastnia koľajnice, na pokraji krachu. Teda, čo majú občania z toho, tí, občania, nad ktorými akože teraz roníte socialistické krokodílie slzy? Čo majú z toho občania? Straty, straty, lebo štátne koľajnice musia byť v bezpečnom, prevádzky schopnom stave vždy, či po nich prejde cez deň jeden vlak alebo sto vlakov. Teda, čím menej vlakov, tým menej tovarov na koľajniciach, tým menší príjem Železníc Slovenskej republiky za koľajovú cestu a tým väčší výdavok štátu, teda nás všetkých občanov, do Železníc Slovenskej republiky.
Vaše štyri roky trvajúce mediálne marketingové hry, raz na české Cargo, potom na východné Cargo, potom na poľské Cargo, potom na širokorozchodnú a potom odznova a odznova, priviedli slovenské železnice, slovenské Cargo na pokraj bankrotu.
Dámy a páni, dvadsaťsedemtisíc ľudí, dvadsaťsedemtisíc ľudí, ktorí pracujú v železniciach, ste ohrozili. Toľkoto ľudí, toľkoto rodín ste ohrozili vašou politikou, tzv. proľudovou politikou. Títo ľudia dnes majú oprávnený strach o svoju prácu a o živenie svojich rodín. Štyri roky ste neriešili nič, len ste tam pumpovali peniaze, ktoré ste si požičiavali a tým zadlžovali všetkých a hneď ste si ich aj profesionálne zo železníc odpumpovávali. Hrozilo prepúšťanie, lebo štátne Cargo išlo dole vodou? Tu máš, Cargo, 5 mld. korún pod podmienkou, že nebudete prepúšťať, lebo ako by to vyzeralo, kebyže vláda Roberta Fica prepúšťa. Komu ste zobrali týchto 5 mld. korún? Občanom. Zobrali ste ich občanom. Peniaze zo zdravotníctva, školstva, z dôchodkov. Zobrali ste ich ľuďom. A nezobrali ste im len tie peniaze, ktoré vám ekonomika dala, zobrali ste im aj tie, ktoré ste nemali, lebo ste si na toto všetko požičiavali.
Teda, vy ste im nebrali len reálne peniaze, vy ste im brali aj budúce peniaze, peniaze ich detí. Vy ste išli do šialeného debetu ako v Grécku. A toto vy všetko považujete za víťazstvo. Toto je lúpež na občanoch. Toto nie je žiadne víťazstvo, toto je prasprostá lúpež.
A dnes nemáte hanbu prísť do Carga, do toho Carga, ktoré ste dostali na kolená, a trieskať do médií hlúposti, aké máte dobré úmysly, ako chcete ľuďom pomôcť, ako vás mrzí prepúšťanie. To snáď nie je normálne! A čo ste robili štyri roky? Čo ste robili štyri roky?
A dnes sa tvárite, akoby ste prileteli z Marsu. Ja nič, ja muzikant, ja som tu štyri roky nevládol, to nejaký E. T. mimozemšťan tu bol štyri roky, nie my, kto tu vládol štyri roky? Kto dostal Cargo na kolená, železnice na kolená?
Dámy a páni, je pravda, že štátne firmy hospodária horšie ako súkromné a horšie hospodárenie štátnych firiem významne zaťažuje verejné financie. Veď to vy viete. Možno, že preto to nechcete financovať skrz tie verejné financie, ktoré tam idú. To, že všetky teplárne ešte dnes nie sú v strate, nie je žiadne víťazstvo a ani dôvod na ich neprivatizáciu. Štátne vlastníctvo vytvára konflikty záujmov. Na jednej strane je štát vlastník, chce úplne normálne dividendy, dane do rozpočtu. Na druhej strane, ten istý štát sa bráni prijímať nepopulárne opatrenia, ale potrebné opatrenia, lebo štát a štátne firmy sú riadené politicky. Pokiaľ budú štátne, vždy budú riadené politikou. Vládou, ktorá je politická, lebo vzišla z vôle Národnej rady, kde sú politické strany. Vždy budú riadené politicky.
A tak štát ako podnikateľ zaostáva za privátnym sektorom. A ak tomu pridáme, že ten istý štát chce ešte aj ceny určovať. Tak toto už nie je konflikt záujmov, toto je hotová anarchia. A toto sme zdedili po vašej vláde. Teplárne v šiestich mestách pôsobia a budú pôsobiť ešte v tvrdšom konkurenčnom prostredí. A ja som presvedčený, že úlohou štátu nie je súperiť v podnikaní so súkromným sektorom. Štát, aby nezostal potom v hanbe, v tomto súperení s privátnym sektorom, tak peniaze občanov, ktoré majú ísť do zdravotníctva, školstva, sociálneho systému a neviem kde, natankuje do týchto firiem. Viď krachujúce Cargo. Svetlým príkladom, čo urobí štát, keď jeho firma krachuje. Posunie mu peniaze. Peniaze ľudí. A výsledok? Peniaze sa minuli a Cargo je na kolenách opäť. Preto spoločnosti, ktoré pôsobia v konkurenčnom prostredí, nie je zo strany štátu potrebné vlastniť. A preto treba tieto spoločnosti predať.
Mestá okrem iného dostali v minulosti od štátu do majetku aj tepelné hospodárstva. Niekde kotolne, niekde výmenníkové stanice, niekde sekundárne rozvody, niekde všetko. Tieto tepelné hospodárstva prešli z mesta následne do súkromných rúk alebo sa vytvorili spoločnosti so súkromným kapitálom, alebo sa hospodárstvo prenajalo. Prečo? Prečo mestá k tomuto pristupovali? Preto, lebo bolo treba urobiť v tepelnom hospodárstve poriadok a zafinancovať nutné modernizácie starých deravých kotlov, výmenníkových staníc, nezaizolovaných rozvodov, aby teplo, za ktoré platia, nefučalo do luftu. Očakávať dnes od miest, že sa budú finančne podieľať na modernizácii teplární, je asi nenáležité.
Dámy a páni zo SMER-u, taká maličká otázka. Prečo boli tieto tepelné hospodárstva, dovtedy spravované štátnymi firmami, odovzdané mestám v takomto dezolátnom stave?Prečo neprekvitali hospodárnosťou, efektívnosťou a modernosťou, keď boli štátne? Prečo? Prečo ich štát odovzdal v dezolátnom stave? Ako je možné, že keď to prešlo do súkromných rúk alebo polosúkromných rúk, tak sa to zmodernizovalo, opravilo a dnes kúria a dokonca títo ľudia majú aj teplú vodu? Ako je to možné?!
Prečo toto všetko neurobil pre ľudí všeobjímajúci štát na čele so SMER-om? Prečo ste to neurobili? Dnes sú na Slovensku desiatky a desiatky miest, kde nie sú štátne teplárne, kde mestá a komunálnu sféru, a privátnu sféru vykurujú súkromné spoločnosti. A pozrite sa, ľudia tam vôbec nemrznú. Majú aj teplo, aj teplú vodu za cenu, ktorú im stanoví regulačný úrad. Čo taký Prešov, Trenčín, Nitra, Poprad, ako je možné, že tam kúria, keď tam nemajú štátne teplárne? Ak by to tam bolo tak katastrofálne, prečo tieto mestá nežiadajú od štátu, aby aj im postavil štátnu tepláreň a všetkých tých zlých súkromníkov poslal z ich mesta preč.
Dámy a páni zo SMER-u, prestaňte sa hrať na dobrý všeobjímajúci štát, ktorého ste akože vy reprezentantmi. Do budúcna bude v teplárňach veľmi veľa potrebné investovať. Potrebné budúce investície do ekologizácie teplárenských spoločností zabezpečí nový investor. Nebudú priamo zaťažené verejné financie, nebudeme musieť brať ani zdravotníkom, ani školákom, ani dôchodcom. Na to, aby sa dnes predimenzované teplárne dokázali pretvoriť na moderné, efektívne a ekologické podniky, produkujúce efektívne teplo a elektrickú energiu, je treba predať celý balík akcií. Štát nebude môcť donekonečna držať ochrannú nad teplárňami, či už cez prideľovanie emisií alebo nákup podporných služieb elektriny, alebo všelijakými inými dotáciami, ktoré peniazmi, ktoré berie všetkým občanom.
Dámy a páni, o trh s teplom a elektrinou sa treba pobiť a konkurencia je veľká. Dnes cenu tepla určuje ÚRSO tak pre štátne teplárne, ako aj pre súkromné spoločnosti. A tak tomu bude aj v budúcnosti. A nezávisle na tom, či je vlastník štát alebo súkromník, či je vlastníkom Jano alebo Fero. Tak, prosím vás pekne, nestrašte ľudí, aj dnes to už takto funguje.
Dámy a páni, všetko čo prešlo v konkurencii, čo je v konkurencii a prešlo zo štátnych rúk do súkromných, prosperuje a je tam poriadok. Za všetko len jeden príklad, ktorý sa týka státisícov a státisícov občanov. Celý bytový fond, štátny bytový fond prešiel do rúk obecných a následne predajom do rúk súkromných, do rúk občanov. Státisíce bytov a nebytových priestorov prešli privatizáciou. A pozrite sa, čo sa stalo s tými šedými, doslovne dieravými panelákmi, s oknami, ktoré ste nemuseli ani otvárať, lebo cez ne fučalo viac, ako keď boli otvorené. Drvivá väčšina bytového fondu na Slovensku je zateplená. Fasády doslovne spievajú. Okná vymenené. Interiéry prerobené. Ak by zostali tieto byty v štátnom vlastníctve, a o ich údržbu by sa starali štátne bytové podniky, tak by do týchto bytov dodnes fúkalo. Aj toto bola privatizácia. Aj na ňu nadávate, kolegyne a kolegovia zo SMER-u?
Ďakujem vám. (Potlesk.)
Skryt prepis