Áno, ďakujem, pán podpredseda, využijem možnosť spravodajcu vyjadriť sa k rozprave a nejak túto rozpravu aj celý tento problém zhodnotiť. V rozprave vystúpilo päť poslancov a boli podané tri pozmeňujúce návrhy. Ja sa k niektorým z polohy gesčného výboru a spravodajcu vyjadrím. Päť rokov vládny návrh zákona - a vyjadrím sa k pozmeňujúcemu návrhu pána Jurčíka - päť rokov je tam zvyšovanie nájomného a 20 percent. Toto hovorí návrh zákona. To značí, že po piatich rokoch budú nájomníci v reštituovaných domoch na výške, úrovni nájomného, ktoré je dnes regulované v komunálnych, sociálnych bytoch, ktoré boli stavané s pomocou štátu. Tu sa štát za tých dvadsať rokov dostal do takej schizofrenickej polohy a ten stav je taký, že tam, kde je vlastník súkromník, tam štát zareguluje nájom od 1,4 do 1,8 eura. A tam, kde je vlastník obec, ten istý štát, potvora štát, si pre svoje domy zareguluje nájomné, ale na úrovni 3,4 eura. Ale pri týchto domoch, ktoré sa stavajú po roku 2000, tie domy, bytové, sú pomerne nové, kde náklady na údržbu toho domu a prevádzku a dodržania regulovaného stavu vyhradených technických zariadení, a tak ďalej a tak ďalej, sú v týchto starých domoch enormne vyššie. Skôr by som, logické by bolo, kebyže to nájomné v tých starých domoch je vyššie, aby sa dali opravovať a udržiavať, ako to nájomné v tých nových domoch. Túto je schizofrénia štátu veľmi veľká, ale dá sa odstrániť.
Pozmeňujúci návrh pána kolegu Šebeja, ja som sa k nemu vyjadril, v tom slova zmysle, že tento návrh posúva riešenie o ďalších päť, šesť, sedem rokov. Vyvoláva ďalšie súdne spory ohľadom prerozdelenia tých častí, podielových častí v tých spoločných domoch a tým pádom časť vlastníkov bytov tento zákon jednoducho nerieši a budú riešené v budúcnosti. A ja zastávam názor, že pre všetkých, ktorí platia dane, a teda hlavne pre mladých ľudí a mladé rodiny, vyriešením tohto problému, aj keď po dvadsiatich rokoch, ale dnes alebo v tomto období znížime ich budúce hroziace náklady na škody, ktoré bude musieť štát platiť za to, že obmedzil právo užívať súkromný majetok bez náhrady. Teda prihováram sa za všetkých tých mladých ľudí, aby sa nemuseli, tí, ktorí bývajú v trhovom nájomnom alebo vo vlastnom na hypotéku, aby sa nemuseli skladať ešte väčšou mierou ako daňoví poplatníci na pokutu alebo škody, ktoré hrozia štátu. Preto sa prihováram k tomu, aby sme ten problém vyriešili čím skôr.
A tu patrí predkladateľovi ako, klobúk dole, a odvaha, že sa vysporiadal s týmto zákonom, aj keď do jeho kompetencie patrí len výstavba. Do jeho kompetencie nepatrí regulované, ako by som povedal, riešenie hmotnej núdze ľudí. To je vec ministra Mihála, práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý mal byť účastný takisto na tomto zákone, lebo ak niečo ideme zvyšovať, niečo robiť a ľudia sa ocitnú v hmotnej núdzi, on musí byť spoluúčastníkom tohto. A takisto je spoluúčastníkom, malo byť aj ministerstvo financií, lebo to regulované nájomné je v kompetencii ministerstva financií. To značí, že prevzal na seba pán prvý podpredseda vlády a skĺbil všetky tieto iné rezorty dokopy, len preto, že mu patrí bývanie a len preto, že jeho úlohou malo byť riešiť len náhradné bývanie pre prípad, že bude treba bytovú náhradu.
Vyjadrím sa aj k môjmu pozmeňujúcemu návrhu a aspoň sčasti pani kolegyne Rosovej. Dosť taká citlivá vec - deklarácia majetku. Nejaký, akoby bol strach vyložiť karty na stôl a povedať, viete čo, som na tom tak, že potrebujem bytovú náhradu. A ak štát dáva niekomu bytovú náhradu, teda dáva byt a hradí to z daní občanov, tak ten štát, keďže je to dávka štátu, má právo a povinnosť skúmať, či ten, komu dávam tento byt, je ozaj v takej núdzi, že tento byt potrebuje. Či náhodou jeho majetkové pomery nie sú ďaleko a ďaleko v inej úrovni. A podotýkam, že v tých nájomných bytoch býva 67 % ľudí v produktívnom veku. Tam bývajú deti a vnuci, teda možno aj majetní, ja sa nikoho nechcem dotknúť, ale ja si myslím, že štát má zasahovať a pomáhať tým, ktorí sú na pomoc odkázaní. To je úloha štátu, ktorú za štát nikto nemôže ani vykonávať. A preto je právom a povinnosťou štátu skúmať, komu dáva materiálnu pomoc. A ak by sme toto vypustili, tak úprimne poviem, že som na pochybách, či vypustením tohto ustanovenia neporušujeme iné právne predpisy pri nakladaní s majetkom štátu, lebo má ísť pomoc tam, kde ozaj je na to právny podklad a ozaj tým, ktorí ju potrebujú.
My sa na tento zákon, aj predkladateľ, aj gestorský výbor, pozeráme z takého širšieho hľadiska a od toho aj sme tu. Lebo na jednej strane máme nájomníkov, ktorí sa cítia byť týmto zákonom dotknutí a poškodení. Na druhej strane máme vlastníkov, ktorí sa takisto necítia komfortne v tejto situácii po dvadsiatich rokoch, a tiež sa cítia byť poškodení. Teda nájsť ideálne riešenie a dobré riešenie, aby boli obidve tieto skupiny spokojné a aby to aj štát bol, sa cítil v tomto komfortný, je veľmi, veľmi ťažké. Ale vďaka za tento zákon a za odvahu prvého podpredsedu vlády a jeho rezortu, že sa jednoducho do tejto veľmi emotívne citlivej veci pustil a že navrhol riešenie. Nemusí byť ideálne, každý máme na to svoj názor, ale aspoň sme sa pohli o krok späť. Ďakujem vám.
