Príjemný dobrý deň. Vážený pán predseda parlamentu, vážený pán minister, dámy a páni, kolegyne, kolegovia, máme pred sebou neobyčajne závažný, aj keď na prvý pohľad veľmi nenápadný zákon. Cez tzv. drobnú novelizáciu divadelného zákona prijímame do nášho právneho systému novú filozofiu. Dámy a páni, mám taký pocit, že v tomto prípade už nejde len o kultúrnu autonómiu. Legislatívny zámer je zdanlivo jednoduchý. Jestvuje na Slovensku už dlhé desaťročia národnostný umelecký súbor Mladé srdcia – Ifjú Szivek, podobne ako jestvuje Poddukelský umelecký súbor, ktorý ochraňuje a rozvíja kultúrne dedičstvo našich Rusínov, a súbory SĽUK a Lúčnica, ktoré robia to isté vo sfére slovenského kultúrneho dedičstva. Vo všetkých týchto súboroch dochádza rokmi k istým sporom o orientáciu. A raz dominuje snaha o zachovanie autentického folklórneho dedičstva, inokedy výrazné umelecké osobnosti vtláčajú súborom osobitú tvár a smerujú väčšmi k tanečnému divadlu, ktoré využíva klenotnicu ľudovej tradície len ako východiskový inšpiračný materiál. Je to normálne a nijaký odborník sa nad tým nepozastavuje. Veď aj v oblasti baletu raz dominuje klasický, technicky brilantný baletný prejav, inokedy má umeleckú ambíciu prehovoriť k divákovi emotívnym tancom, v ktorom je podstatný výraz, nie technická dokonalosť. Lenže predložený návrh novelizácie divadelného zákona nám navrhuje, aby sme Mladé srdcia - Ifjú Szivek zo zákona definovali ako Tanečné divadlo, už iba Ifiú Szivek, a za jeho zriaďovateľa ustanovili Úrad vlády Slovenskej republiky, ktorý bude reprezentovať podpredseda vlády bez portefeuille, teda kultúrnu inštitúciu, ktorá ešte v roku 2010 figurovala medzi organizáciami ministerstva kultúry, len pre vašu informáciu, k 30. 6. 2010 napr. táto príspevková organizácia ministerstva kultúry vyčerpala 59,6 % z upravenej ročnej subvencie vo výške vyše 300 000 eur, aby potom povolebnou zhodou okolností a presunom kompetencií v oblasti kultúry národnostných menšín z rezortu kultúry na prvého podpredsedu vlády vydal jej novú zriaďovaciu listinu ten podpredseda vlády, ktorý nie je poverený riadením žiadneho ministerstva. Týmto návrhom dostáva sa na úroveň inštitúcií, myslím tým stále Mladé srdcia, typu Ústav pamäti národa či Úrad pre jadrový dozor.
Je síce pravda, že podľa § 24 ods. 4 kompetenčného zákona č. 575/2001 Z. z., citujem, „Úrad vlády Slovenskej republiky organizačne a technicky zabezpečuje plnenie úloh podpredsedu vlády,“... (Hlasy v sále.) Pán kolega, ja by som poprosil byť alebo trošku tichšie, alebo niekde inde. (Reakcia poslanca.) Áno, však ide o ten váš hrubý hlas. Ďakujem pekne. Citujem: „Úrad vlády Slovenskej republiky organizačne a technicky zabezpečuje plnenie úloh podpredsedu vlády podľa § 1 ods. 4.“ Ale podľa mňa je prinajmenej otázne, či pod túto formuláciu patrí aj, nazvem to neslušne, partizánčina typu vyňatia jasne definovanej inštitúcie zo zriaďovateľskej pôsobnosti príslušného rezortu a jej prevodu na Úrad vlády. Viete, ono by to potom mohlo zavádzať k takým absurdnostiam, že by onedlho mohol Úrad vlády zriaďovať aj, povedzme, zopár hasičských útvarov, príp. nejakú lokomotívnu čatu, ktoré nie sú spokojné so svojím zaradením v rezorte vnútra či dopravy a majú svoje kontakty. Alebo rozvíjajme túto absurditu, ktorú máme na papieri ešte o kúsok ďalej. Prečo by nejaká tá čata delostrelcov, tanková rota či vrtuľníkový roj nemohli byť priamo pod Kanceláriou prezidenta, veď on je predsa z ústavy vrchným veliteľom armády.
Ministerstvo vnútra v medzirezortnom pripomienkovom konaní upozornilo, že predložený návrh vyníma z pôsobnosti ministerstva kultúry upravenej v § 18 ods. 1 písm. c) zákona č. 575/2001 Z. z. jeho pôsobnosť ako ústredného orgánu štátnej správy na úseku umenia a v § 3 ods. 1 zákona č. 384/1997 Z. z. o divadelnej činnosti konkrétny subjekt tým, že štátnu správu voči nemu má vykonávať podpredseda vlády. Keďže však podpredseda vlády nevykonáva štátnu správu, je ustanovenie bodu 3 návrhu (§ 3 ods. 2) v rozpore s článkom 108 ústavy. Okrem toho vzhľadom na výslovné vymedzenie kompetencií podpredsedu vlády v ustanoveniach § 1 ods. 2 až 4 zákona č. 575/2001 Z. z., ktorých sa však predložený návrh nedotýka, je bod 3 návrhu neprípustnou, nepriamou novelou citovaných ustanovení.
Generálna prokuratúra tiež upozornila, že ústavou a zákonom ustanovená pôsobnosť podpredsedovi vlády nezveruje možnosť samostatného výkonu štátnej správy, je preto neprípustné, aby mu táto pôsobnosť bola daná novelou zákona č. 384/1997 Z. z. o divadelnej činnosti, na všetky tieto a mnohé iné pripomienky opakuje predkladateľ svoju mantru, citujem: „Pôsobnosť Ministerstva kultúry Slovenskej republiky ako ústredného orgánu štátnej správy v oblasti podpory kultúry, národnostných menšín prešla s účinnosťou od 1. novembra 2010 na podpredsedu vlády, ktorý neriadi ministerstvo. Zároveň podľa § 40m ods. 1 kompetenčného zákona pôsobnosť ministerstva kultúry Slovenskej republiky v oblasti podpory národnostných menšín podľa doterajších predpisov prechádza na podpredsedu vlády, ktorý neriadi ministerstvo.“ Podpredsedom vlády, samozrejme, myslí sa tým v súčasnosti Rudolf Chmel. Už raz prešla istým spôsobom kompetencia, ale vtedy to bolo bez návrhu kompetenčného zákona, hoci všetci tvrdili niečo iné. Ale my sme sa na základe poslaneckého prieskumu dozvedeli, že je to skutočne inak. Zhodou okolností ministrom kultúry bol vtedy opäť Rudolf Chmel, ktorý si to alebo nevšimol, alebo nechcel všimnúť. A bolo to vtedy, keď Slovenské národné divadlo, resp. novostavba Slovenského národného divadla z ničoho nič prešla kompetenčne na ministra hospodárstva. A minister hospodárstva vlastne začal konať v tomto veľmi presne a skoro sme o novostavbu Slovenského národného divadla vtedy prišli.
Takže okrem zriaďovateľskej pôsobnosti k Maďarskému umeleckému súboru, teda teraz už k Tanečnému divadlu Ifjú Szivek sa v návrhu novely, ktorú máme na stole, navrhuje aj to, aby prvý podpredseda vlády Slovenskej republiky Rudolf Chmel posudzoval priznanie či nepriznanie osobitného príspevku umelcom, ktorí v súbore dlhodobo pôsobili, a rozhodoval o ňom. Teda opäť všetci ostatní si tento nárok v súlade s doterajším právnym systémom uplatnia na ministerstve kultúry, ale tí rovnejší zájdu rovno za podpredsedom vlády, aby to vybavil, a Úrad vlády bude tie priznané príspevky vyplácať.
Keďže zákon o osobitnom príspevku predpokladá možnosť odvolať sa proti prvostupňovému rozhodnutiu, bolo by možno načim predloženú novelu doplniť v tom zmysle, aby v prípadnom spore rozhodoval premiér. Veď kto už môže posúdiť či mal alebo nemal podpredseda vlády dobrý postreh a rozhodol správne? Takže pani premiérka sa môže tešiť, že bude mať opäť viacej povinností. Proste je to absurdné.
Podpredseda vlády a minister bez kresla momentálne Rudolf Chmel má v našej exekutívnej starostlivosti tradícii nejakú úlohu. Veď okrem autority tohto postu a osobnej autority muža či dámy, čo tento post zastávali, má veľa povinností. Ale pri ich dopĺňaní je odkázaný na spoluprácu s jednotlivými rezortmi. Teda musí chodiť za ministrami vysvetľovať, prečo treba podporiť či uprednostniť tú či onú národnostnú, etnickú, sociálnu či inak vymedzenú skupinu občanov. Úlohou tohto človeka vlády dosiaľ vždy bolo hľadať harmóniu a konsenzus, tlmiť vášne a vytvárať podmienky pre spoluprácu a partnerstvo. Keď sa dívam na návrh, ktorý máme na stole, nemôžem sa ubrániť dojmu, že Rudolf Chmel sa rozhodol naopak, pre vyvolávanie konfliktov a presadzovanie asymetrických riešení. Prečo napr., ak by sme vzali vážne slová z dôvodovej správy, sa rieši nové zriaďovateľské zariadenie Ifjú Sziveku, ale niet tam ani zmienky o PUĽS-e či Romathane? Prečo? A keď príde nejaký iný podpredseda vlády, ktorému bude to srdiečko biť iným spôsobom a k inej národnostnej menšine, ako a k akej bije pánovi podpredsedovi vlády Rudolfovi Chmelovi, čo potom? Budeme mať nový zákon? Alebo budeme mať novú novelu divadelného zákona? A budeme tam dávať iné súbory? Vlastne ako si to predstavujete? Je vari kultúrna tradícia jednej z národnostných menšín, orwellovsky povedané, rovnejšia ako kultúrna tradícia ostatných? Takže jedných posunieme pod Úrad vlády, druhých nech si nechá ministerstvo kultúry a tých, ku ktorým úradujúci minister bez kresla nemá nijaký vzťah, nechá tento minister pod krajskou samosprávou. Prepáčte, dámy a páni, ale tomuto dvojitému metru naozaj nerozumiem a nechcem rozumieť.
Dámy a páni, to najhoršie, čo môžeme my, poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, urobiť, je zanešvárenie právneho systému nezmyselnými a duplicitnými normami. Nazdávam sa, že keď bola reč o presune kompetencií v oblasti podpory kultúry národnostných menšín z rezortu kultúry na Úrad podpredsedu vlády, nik nepočítal s tým, že tím okolo podpredsedu vlády a ministra bez kresla sa takto chopí príležitosti a začne na Úrade vlády budovať druhé paralelné centrum exekutívnej moci pre časť slovenskej kultúry. Ja mám skutočne medzi umelcami, ktorí pôsobili a pôsobia v súbore Mladé srdcia, mnoho priateľov. A viem, že to posledné, čo si títo ľudia prajú, je ocitnúť sa v akomsi umelo vytvorenom gete, izolovanom od slovenského kultúrneho diania. Bohužiaľ, presne to navrhovaná novela divadelného zákona sleduje. O čo sa pokúsi úrad prvého podpredsedu vlády na budúce, ak mu to dnes prejde? Všimol som si, že žiada, aby mohol rozhodovať o personálnom obsadení redakcie národnostného vysielania verejnoprávneho rozhlasu a televízie a ich programovej štruktúre. Možno onedlho príde s nápadom, aby Úrad vlády zriaďoval aj múzeá národnostných menšín, aby prevzal usporiadateľské práva k folklórnym či hudobným festivalom, ktoré sa usporadúvajú na národnostne zmiešanom území, a na Úrade vlády nám nepozorovane vznikne druhé národnostné ministerstvo kultúry.
Dámy a páni, to je cesta do pekla, lebo vždy sa vyčleňuje jedna národnostná menšina. Každá vláda bude tento nezmyselný návrh zákona musieť meniť pod tlakom iných národnostných menšín, ktoré úplne spravodlivo a účelovo vzniknú. Je toto správanie sa v súlade so všetkými tými vznešenými ambíciami Európskej únie, vnímať kultúru ako priestor vzájomnej spolupráce? Alebo sú to kroky smerujúce ku kultúrnej autonomizácii? Nehovorím to rád, ale pokladám tento návrh novelizácie divadelného zákona, za krok neuvážený, chaotický, zanešvárujúci náš právny poriadok a zakladajúci množstvo problémov, ktorých dôsledky môžeme iba tušiť. Preto navrhujem, aby sme tento návrh kľudne odložili, nezaoberali sa ním v druhom čítaní a hlasovali o tom, že Národná rada, podľa § 73 ods. 3 písm. b) nebude ďalej pokračovať v rokovaní o tomto zákone, o tomto nezmyselnom zákone. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
