Videokanál poslanca

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi predložiť spoločnú správu zo zasadania výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 592/2006 Z. z. o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 341) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 437 z 19. mája 2011 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporučili schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 236 z 15. júna 2011, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 191 zo 14. júna 2011, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 63 z 15. júna 2011.
Výbory Národnej rady, ktoré návrh zákona prerokovali, neprijali žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k uvedenému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť. Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Eriku Jurinovú na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní a v treťom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky a informovať Národnú radu o výsledku rokovania výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 79 z 27. júna 2011.
Ďakujem, skončila som.

Ďakujem. Ja by som opäť možno len zdôraznila, že nejde o zrušenie gastrolístkov, ale naozaj o možnosť zamestnanca vybrať si, či chce peniaze alebo lístočky. Takisto nebolo, myslím, dostatočne zdôraznené, že táto dohoda musí byť písomná medzi zamestnancom a zamestnávateľom. A druhá časť teda pri zamestnávateľoch, u ktorých fungujú odbory, tak táto zmena musí byť zakotvená v kolektívnej zmluve. Takže neviem, prečo sa vlastne odborári sťažujú, keďže si budú musieť sami vyrokovať, či gastrolístky budú chcieť alebo nie.
Čo sa týka štátnych sviatkov, keď sme rozprávali s kolegami o tomto návrhu, viacerí sa vyjadrili v tom zmysle, že je to populizmus, že je to populistický návrh. Ale možno aj majú pravdu, je mi to jedno, dôležité podľa mňa je, že spoločnosti to neublíži, nikomu to nespôsobí škodu a ľudí to poteší. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Monika, plne podporujem tvoje riešenie, pretože si tiež myslím, že v tejto situácii, kedy je problém získať prácu mladším ľuďom v produktívnom veku, je dobré, aby zamestnávateľ mal možnosť využiť svoje právo ukončiť trvalý pracovný pomer.
Obsah tvojho pozmeňováku, tak ako vlastne už Igor povedal, bol aj jedným z našich bodov programu. Takže máš našu plnú podporu.
Myslím si, že neobstojí argument o diskriminácii dôchodcov. Je vždy lepšie naliať si čistého vína a nevyhľadávať fiktívne, často smiešne porušenia pracovnej disciplíny, ktoré i tak na súde neobstoja. Ide v podstate o rozviazanie rúk zamestnávateľom, ktorí naozaj niekedy z úcty k starším možno nedokážu priamo pomenovať skutočné dôvody, pre ktoré by bolo vhodné, niekedy až nutné, ukončiť pracovný pomer.
Tiež si nemyslím, že po prijatí tohto tvojho návrhu budú húfne zamestnávatelia prepúšťať takýchto zamestnancov, pretože tí, ktorí zvládajú pracovné tempo a nasadenie, takýchto si určite zamestnávateľ bude držať ďalej.
A nezabúdajme, že ide o spôsob ukončenia pracovného pomeru. A stále existuje možnosť zamestnanca zamestnať sa na dohodu alebo proste na iný pracovný pomer.
Ďakujem.

Veľmi krátko len budem reagovať. Myslím si, že každý jeden život je hodný ochrany a pomoci. Teraz sa asi bavíme viac o kvalite života ľudí, ktorých vôľa sa postupne otupila vplyvom spôsobu svojho života, životnej situácie a možno niekde drámy. Nie som za to, aby sme na úkor zárobku alebo podnikateľskej činnosti jedných dopustili úpadok viacerých. Znie to možno ako klišé, ale neviem povýšiť voľnosť podnikania a prípadne štátny príjem nad morálny úpadok v dedinách a v spoločnosti. Ak by takéto opatrenia pomohli čo i len jednému človeku, možno i viac jeho rodine, stojí to za to.
A preto vítam túto novelu, vítam aj celú diskusiu okolo toho. Páčila sa mi veta pána Galbavého, ktorý hovoril, že teda hovorme o regulácii nástrah a rizík. Som za to, a teda budem rada, ak viacerí podporíme túto novelu.
Ďakujem.

Takže naozaj sa bojíme šikanovania? Všetci, či ktorí sme teraz pri moci, ktorí sme teraz v opozícii? Ak konáme v medziach zákona, nemáme sa čoho báť. Ak je to inak, tak vlastne sami priznávame, že v našom štáte je niečo choré, a z toho mi vyplýva o to väčší dôvod umožniť orgánom hneď konať.
Preto vás vyzývam, vážení kolegovia a kolegyne, konajme. A začínam mať veľmi silný pocit, neviem sa mu ubrániť, že čím dlhšie sú poslanci v parlamente, tým viac sa im vytráca schopnosť posúdiť túto zmenu objektívne a dokonca v rozpore so svojou predvolebnou agendou.
Ďakujem.

Áno.
Zato, zato... Ťažko sa to, áno, číta, keďže som to chcela skrátiť a nedarí sa mi to. (Povedané so smiechom.)
Nie je prípustné, aby sme si my poslanci naozaj toto právo uzurpovali, aby sme navonok verejnosti stále vysielali signály nadradenosti voči svojim voličom. Za čo sa vlastne chceme schovávať? Za to, že to právo sme dostali, že je nedotknuteľné, lebo, lebo to takto funguje dvadsať rokov?
Často počuť z radov verejnosti na adresu poslancov nie príliš lichotivé ani príjemné označenia. Myslím si, že my, ktorí sme tu noví, sme sa na tom zatiaľ nemali ani šancu podieľať. Nevadí vám to asi. Mne to teda dosť vadí. Možno, že by bolo potrebné porozmýšľať, koho záujmy vlastne zastupujeme. Niekedy nadobúdam pocit, že ide naozaj o vlastné záujmy. Ale naozaj ide o ľudí, ktorí nás tu volili, ktorí nám dali dôveru. Volili nás preto, pretože nás považovali za dostatočne zodpovedných a očakávajú, že túto zodpovednosť prenesieme i do všetkého našeho konania.
Záujem ľudí o túto tému je evidentný. Myslím si, že i v referende to dali najavo. A milión ľudí naozaj nie je malé číslo na to, aby sme sa venovali tejto téme stále. My sme tí, ktorí máme ísť príkladom dodržiavaním zákonov našej republiky. Nemali by sme zneužívať systém, ktorý to umožňuje, naopak, mali by sme urobiť všetko pre to, aby sa zneužívanie moci skončilo. Mnohí z vás vystúpili, hlavne z opozičných radov, že v podstate ide vám o to, že sa bojíte, že príde zo strany moci šikanovanie... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, pôvodne som chcela vypovedať istý príbeh, ale myslím si, že je to zbytočné vzhľadom na to, ako prebiehala aj rozprava k prvému zákonu.
Takže začnem tým, že vlastne mnohí si dávate otázku, že prečo prichádzame s takýmito témami, ktoré už tu boli otvorené a neboli alebo nebola na nich nejaká urobená dohoda.
Robíme to takisto v čase, keď jedna novela na zrušenie priestupkovej imunity tu je. Som rada, že už ju na rokovaní máme, ale na druhej strane mám zato, že je nutné ísť predsa len tvrdšou cestou. Snažiť sa zrušiť aj trestnoprávnu imunitu. Je nutné to predkladať stále a stále dookola, aj keď sa to bude zdať mnohým divné, ale naozaj musíme asi čakať na ten zázrak, kedy si nejak vstúpime do svojho svedomia a pripustíme, že ako my poslanci, ktorých nás tu zvolili ľudia, si to právo uzurpujeme, a myslím si, že dosť nekorektne voči ostatným ľuďom, ktorí nám naozaj dali tú moc byť tu.

Ondrej, som veľmi rada, že si zdôraznil, že naozaj má zmysel o tomto hovoriť, o tej trestnoprávnej imunite, aj keď vopred vieme, že je to odsúdené na zánik preto, že tie hlasy opozície mať nebudeme. Ale ďakujeme za podporu.

Ďakujem. Zaujímavo sa to počúva, že naozaj všetci vítame túto debatu, čo aj ja vítam, ale vrátim sa k tomu, čo si, Igor, ty vravel, že ťa mrzí, že sme nenašli podporu práve v strane SaS. No a ako sa tu pozerám do pléna, tak vlastne tým, že tu sedia, tým prejavili, že vlastne nám dávajú tú podporu, aj keď s určitými výhradami. Ale teda naozaj by som rada podporiť tú myšlienku, aby sme sa možno nebáli začať s niečim iným, a potom tie ostatné novely, ktoré možnože sme pozabudli alebo nedotiahli, postupne by sa dotvorili. Možnože nie postupne, potom už naraz, ale predsa predpokladáme, že do troch mesiacov voľby nebudú.
Ďakujem.

Pán poslanec, vy ste tu popísali jeden pohľad. Každá minca má však dve strany. Možno, že je treba ošetriť naozaj aj tu druhú stranu. Hovorili ste o tom, že imunita je akýmsi zaklínadlom v našom pléne, a práve preto by možno bolo dobré, aby sa tá imunita už stala možno minulosťou, aby to nebolo ako yeti, ale aby sme začali plniť článok ústavy, ktorý ste tu niekoľkokrát citovali.
A ešte by som možno takú krátku poznámku, že stále si myslím, že najprirodzenejšie je to, že ak ústavný činiteľ bude dodržiavať tak ako iní občania zákony platné v našej krajine.
Ďakujem.