Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, tak ako dnes vyzerá sála v tejto chvíli, dá sa povedať, že to zodpovedá tomu, akým spôsobom sa koaliční poslanci za tento návrh hanbia. (Potlesk.) V ľavej časti, aby nemuseli počúvať, akým veľkým problémom ten zákon pre Slovensko je, pre históriu Slovenska, pre jeho budúcnosť, tak celá ľavá strana, celé SDKÚ, OKS a MOST - HÍD, s výnimkou pani poslankyne Pfundtner,...
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, tak ako dnes vyzerá sála v tejto chvíli, dá sa povedať, že to zodpovedá tomu, akým spôsobom sa koaliční poslanci za tento návrh hanbia. (Potlesk.) V ľavej časti, aby nemuseli počúvať, akým veľkým problémom ten zákon pre Slovensko je, pre históriu Slovenska, pre jeho budúcnosť, tak celá ľavá strana, celé SDKÚ, OKS a MOST - HÍD, s výnimkou pani poslankyne Pfundtner, ktorá tu musí sedieť ako spravodajca, odišli, aby nemuseli byť konfrontovaní s veľmi nepríjemnou skutočnosťou, a tou, že naozaj dnes možno slovenská demokracia dostane jednu zo svojich najtvrdších rán od roku osemdesiatdeväť.
Aby som nebol úplne neobjektívny musím povedať, že tu vidím aj troch poslancov SaS, všetci ostatní rovnako váhu tejto problematiky neuniesli a tiež odišli napriek tomu, že ešte pred šiestimi mesiacmi hovorili, že túto sálu počas rokovania neopustia, pretože oni si vážia svojich voličov a sú tu na to, aby tu pracovali. Tak sa chcem opýtať aj poslaneckého klubu SaS, načo tu teda dnes je, keďže tu nikoho z nich okrem dvoch poslancov, troch, nevidím? Takisto vďaka aj dvom poslankyniam KDH a pánovi predsedovi výboru, samozrejme, aj pánovi predsedajúcemu, aj poslancovi Matovičovi (smiech v rokovacej sále), jedna, pardon, aha, pani obyčajná, pani poslankyňa, že sú schopní naozaj možno aspoň si vypočuť to, kam sme sa za dvadsaťdva rokov dopracovali.
Áno, je to takmer dvadsaťdva rokov, kedy viacerí z nás sa rozhodli po vážnom útoku na ľudské práva 17. novembra 1989 zaujať svoj občiansky postoj. Aj vtedy jedna z prvých vecí, ktoré v pondelok 20. novembra zaznievali na všetkých auditóriách všetkých vysokých škôl, pretože vtedy boli všetkým ešte študenti dobrí, aby mohli byť slobodné a tajné voľby, pretože to bol základný výdobytok, ktorý sme vždy všetci závideli západným demokraciám, že mali možnosť sa slobodne a bez nátlaku rozhodovať o svojich zástupcoch na funkciách, ktoré sú volené. Práve preto, že verejnosť voľby neumožňuje vždy vyjadriť slobodne svoj názor, práve preto sa pred dvadsiatimi dvomi rokmi aj táto zmena odohrala.
Aj ja som mal tú česť byť pred dvadsiatimi dvoma rokmi v tajných voľbách zvolený do štrajkového výboru študentského hnutia. V tomto parlamente viem ešte o jednom, o pánovi poslancovi Kažimírovi, ktorý takisto po roku ´89 v tajných voľbách bol do štrajkového výboru študentského hnutia zvolený. Ak by som niekoho opomenul, tak sa mu ospravedlňujem. Faktom však zostáva, že práve tajná voľba bol len základom toho, čo sme chceli v roku ´89 vybojovať.
Čo sa teda stalo za tých dvadsaťdva rokov, že sme ochotní takýmto spôsobom zlomiť chrbticu demokracii za dvadsaťdva rokov veľmi komplikovaného budovania demokracie na Slovensku? To nie je fráza. Naozaj hlasovaním o tomto návrhu zákona sa bude aj v budúcnosti veľmi veľa hovoriť.
Mali sme tienisté stránky za dvadsaťdva rokov, mali sme ťažké obdobia deväťdesiatych rokov, ale mal som pocit, že sme sa z toho už dostali, a že demokracia - stopäťdesiat poslancov je schopných rešpektovať naozaj veľmi ťažko sa kreujúce zásady demokracie. Myslel som si, že tu nebudem musieť nikdy hovoriť o tom, prečo je tajná voľba taká dôležitá. A naozaj som si myslel, že nebudem musieť počúvať úplne anachronické vyjadrenie, že voliči majú právo vedieť, ako som hlasoval v prípade personálnych otázok.
Ak teda chcete presadzovať takéto názory, mali by ste mať potom odvahu žiadať, aby sa zmenila ústava, zmenil sa mandát poslanca na mandát imperatívny, aby sme naozaj sa zodpovedali svojim voličom a voliči nás mohli v prípade toho, že sú s nami nespokojní, aj odvolať. Lebo to je to, čo hovoríte, to je imperatívny mandát. Ale podobne ako v tajnej voľbe, aj v tomto prípade ústava predpokladá opak.
Ústava predpokladá, že vo voľbách získame dôveru ako poslanci a následne budeme svoj mandát vykonávať slobodne, pretože keby ste ho chceli vykonávať vždy tak, ako si vaši voliči želajú, tak by ste nemohli hlasovať za zvýšenie daní, pretože ste svojim voličom sľúbili, že dane znížite. A neexistuje výhovorka na to, prečo ste ich zvýšili. Ak by ste sa chceli zodpovedať svojim voličom, tak by ste dodržiavali to, čo ste hovorili, napríklad keď tu vidím, ale nechcem hovoriť práve o SaS, pretože tu zhodou okolností jediná sedí, tak o niekom inom, žeby, torzom, pravda, torzom, pretože práve to, že ste nedali do programových vyhlásení veci, ktoré vo voľbách boli sľubované, to je dôkazom toho, že vám na voličoch vôbec nezáleží.
Keď budem citovať pani premiérku, ktorá hovorila dvadsaťštyri hodín pred voľbami alebo pred začiatkom moratória, v televízii, že nikdy nebude privatizovať, že so žiadnym prívlastkom strategických, nestrategických, malých, veľkých, ziskových, neziskových podnikov, nikdy nebudú privatizovať. Aká je realita po ôsmich mesiacoch? Úplne iná.
Čiže obhajovať sa tým v prípade rušenia tajnej voľby pri veľmi dôležitých štátnych alebo teda ústavných činiteľoch, z môjho pohľadu argumentáciou, že je dôležité, aby môj volič vedel za koho som hlasoval, je pokrytecká a zbabelá. Nehovoriac o tom, že súčasné ustanovenie nikomu nebráni úprimne povedať svojim voličom, aj pán poslanec Jurčík, ktorý komunikuje napríklad so svojimi voličmi napriamo, im môže povedať ja som hlasoval tak a tak. Pravda je však taká, že nikto ho nemôže donútiť hlasovať iným spôsobom ako mu káže svedomie. A na to slúži tajná voľba.
Prečo je dôležité, aby generálny prokurátor, sudcovia Ústavného súdu a predseda Najvyššieho kontrolného úradu bol volený tajne? To sme sa fakt sem dopracovali, že si musíme vysvetľovať, prečo je to dôležité. Nuž preto, že všetci traja majú rozhodujúce postavenie práve na mieste kontrolných váh, pák a protiváh, v rámci demokracie.
Najvyšší kontrolný úrad práve kontroluje výkonnú moc. A práve preto je dôležité, aby takisto sa cítil nezávisle, aby neexistoval dôkaz o tom, kto ho v skutočnosti volil, kto nie, aby sa mohol rozhodnúť, že bude kontrolovať naozaj podľa prísahy, ktorú skladá. A to isté platí o sudcoch Ústavného súdu. Naozaj sa chceme znížiť k tomu, že do každej inštitúcie, ktorá môže vám povedať nie v prípade, že prekročíte rámec ústavy, že ho tam dosadíte politického nominanta? A bohužiaľ, v poslednej dobe zisťujem, že vám aj prekáža, ak niekto si vyžaduje na takýchto dôležitých miestach vzdelanie. Ale k tomu sa vrátim v neskoršej časti svojho príhovoru.
O generálnom prokurátorovi ani nehovoriac. Generálny prokurátor má na Slovensku osobitné postavenie. Preto nie je možné hovoriť ako je to v Čechách, v Poľsku alebo v iných krajinách, pretože v každej krajine je trestný systém do určitej miery odlišný a aj generálny prokurátor má iné postavenie. Nemôžeme hovoriť o nemeckej demokracii, aplikovať ju úplne tu, alebo aj o americkej demokracii a aplikovať ju úplne tu, lebo by sme našli tisíc príkladov, pri ktorých sa americkou demokraciou napríklad neriadime. Spomeňme len trest smrti. To znamená, dvadsaťdva rokov budujeme vlastnú tradíciu. Vlastnú tradíciu demokracie s osobitným postavením generálneho prokurátora. Možno sa nám nepáči, ale v roku 1992 sme do ústavy zakomponovali osobitný článok Generálnej prokuratúry a či sa nám páči, alebo sa nepáči, sme povinní, pretože sme tu na ňu prisahali, pri tomto stole, na tú ústavu, sme povinní tú ústavu ctiť a dodržiavať. (Potlesk.)
Je mimoriadne, je mimoriadne zbabelé, je mimoriadne zbabelé, ak chceme obchádzať ústavný zákon. Naozaj stalo sa veľakrát, keď mnohí svojimi konaniami alebo aj zákonmi sa snažili obísť ustanovenia iných zákonov, ale obchádzať ústavu ako takú, to si myslím, že tu naozaj ešte nebolo. Je pravda, že v mnohých prípadoch ste už urobili svetové rekordy, ale toto je naozaj pre mňa úplná novinka a som z nej mimoriadne, mimoriadne zdesený.
To prečo musíme hlasovať o generálnom prokurátorovi tajne je naozaj dôležité práve preto, aby jeho väzby, práve pre jeho postavenie, ktoré mu ústava dá, aby neexistovali politické väzby medzi tými, ktorí generálneho prokurátora volili a tých nakoniec, ktorých kontroluje a má jedinečné oprávnenie navrhovať zbavenie imunity poslanca. A zbavenie imunity práve preto musí posudzovať generálny prokurátor, aby iná časť výkonnej moci nebola zneužívaná proti poslancom na to, aby si nemohli hlasovať, alebo iným spôsobom perzekvovať napríklad predovšetkým opozíciu, lebo imunita chráni vždy hlavne opozíciu. Pretože si iste pamätáte na prípad voľby českého prezidenta, kde určitý poslanec sa nedostavil na hlasovanie len preto, lebo z nezvyčajných dôvodov ho na chvíľku zadržala polícia, a práve preto iný prezident bol zvolený. Pamätáte si, pán poslanec? Stalo sa to v Českej republike. (Reakcia z pléna.) Však v poriadku, ja len hovorím, že na čo to slúži.
To znamená, toto je presne dôvod, pre ktorý generálny prokurátor má v rukách toto dôležité rozhodovanie, napríklad aj o osudoch ľudí, pretože prokuratúra práve schvaľuje najčastejšie zasahovanie do nezrušiteľných a nescudziteľných ľudských práv, aká je sloboda alebo právo na súkromie. Keďže prokurátor pravidelne navrhuje také úkony, či už je to odpočúvanie, či je to domová prehliadka, či je to prehliadka nebytových priestorov, či je to zadržanie, väzba, všetky veci, ktoré vo svojej podstate porušujú, alebo narušujú všetky základné nescudziteľné ľudské práva, ktoré sú v ústave, tým je práve generálny prokurátor, preto má osobitné postavenie.
V každom štáte je to inak, preto nemôžeme porovnávať, lebo u nás má postavenie naozaj z pohľadu Európy výnimočné. A rovnako tak nemôžeme povedať, že prokurátor má postavenie zlé, pretože naposledy naše prokurátorské zákony navrhla Rada Európy ohodnotiť generálnym prokurátorom zo Švajčiarska, ktorý konštatoval, že sú to jedny z najlepších zákonov v Európe a že na rozdiel od ostatných západoeurópskych zákonov v prokuratúre, naše sú úplné a kompletné a zahŕňajú v sebe všetky potreby vyvážených demokratických procesov, ktoré práve na Generálnej prokuratúre prebiehajú.
Nehovoriac o tom, vážené dámy a páni, že správu o činnosti prokuratúry ste všetci schválili, čiže boli ste spokojní s prácou prokuratúry. O to zarážajúcejšie je. (Reakcia z pléna.) Mohli ste hlasovať proti. Mohli ste hlasovať proti. Mohli ste sa zdržať. Páčila sa vám v každom prípade, lebo som nepočul ani vaše vystúpenia proti nej. Čiže základom je to, aby nevedel generálny prokurátor, kto ho volí, aby mohol slobodne sa rozhodovať aj v prípade, že zistí, že poslanec porušil, neporušil nejakú časť zákona a mohol postupovať podľa svojich právomocí, ktoré voči poslancom má.
Takisto platí, že tajná voľba je na to, aby nemohol byť vyvíjaný nátlak, aby nemohol byť vyvíjaný nátlak na poslancov z rôznych, z rôznych strán. Poviem príklad. Popri tajnej voľbe sa v tej deklarácii, ktorá sa 20. a 21. novembra 1989 schvaľovala na jednotlivých štrajkových výboroch celého Československa bol jeden hlavný článok. V prvom článku sa odsudzoval zákrok policajných síl, v ďalšom článku sa požadovali slobodné voľby a na treťom mieste, ak nie niekedy na druhom, bolo vždy zrušenie vedúcej úlohy strany. To bol čl. 4 ústavy vtedajšej. A dnes sa aj týmto spôsobom snažíte zakotviť opäť vedúcu úlohu do ústavy, aj keď obchádzaním cestou iného zákona. Vedúcu úlohu koaličnej rady. Koaličná rada je naozaj inštitút, ktorý dnes na Slovensku prakticky o všetkom rozhoduje. Ministri píšu listy na základe rozhodnutia koaličnej rady. To je taký právny nezmysel, naozaj to chce mimoriadny talent. To sa nedá, to sa nedá naučiť, s tým sa človek musí narodiť, aby takúto vec bol schopný napísať ako jeden ústavný činiteľ, že na základe rozhodnutia koaličnej rady, ktorá neexistuje, ktorá nie je nikde zakotvená, ktorá je ničím. Zrazu majú nejaké iné štátne orgány prijímať rozhodnutia, pretože iný minister napíše, že na základe rozhodnutia koaličnej rady musíte konať.
A je nám málo tých príkladov? Je tu pán poslanec Procházka, pán predseda ústavnoprávneho výboru. Vyjadrenia toho typu, že Procházka nerešpektuje rozhodnutie koaličnej rady, a preto si s ním niekto má urobiť poriadok na základe toho, že poslanec využil svoje slobodné právo, dokonca svoju povinnosť slobodne hlasovať na základe svojho presvedčenia? To je hon na aké čarodejnice? Lebo sa vzpriečil rozhodnutiu koaličnej rady? Naozaj, to je proste ako jeden ústredný výbor tá koaličná rada. To je presne o tom istom. Ja navrhujem naozaj, keď chcete ísť týmto spôsobom, neotravujte nás voľbou čohokoľvek v parlamente, dajte si proste do ústavy vedúcu úlohu, vedúcu úlohu koaličnej rady v tomto štáte a bude to napĺňať to, akým spôsobom to tu naozaj prebieha. Dvanásť ľudí namiesto sedemdesiatich deviatich, aj ďalších zástupcov, rozhoduje o chode štátu. (Reakcia z pléna.) Lepšie by som to nenazval, pán poslanec. Politbyro. Presne tak. To je presne ono. A vám to vôbec nevadí.
Pán poslanec, ja mám veľkú radosť z toho, keď vy reagujete, aj sa usmievate niekedy, aj vtip poviete, aj na našu adresu, to je všetko super, ale bezvýhradne sa podriadite tlaku a diktátu koaličnej rady. Ešte som nepočul, že by ste dali nejakú výhradu, lebo a špeciálne SaS, ktorej úplne najviac bol vykradnutý volebný program, prišla prakticky o všetko. A nejakými kvázi, kvázi kompromisami sa dostáva do nejakej snahy tvrdiť, že plní svoje, plní svoje záväzky. Ale hovorím, nechcem hovoriť o vás. Nie je to totižto o vás, ale toto celé je už o Slovensku, toto je o slovenskej demokracii.
Čiže tajná voľba je aj preto, aby neexistoval, aby nebolo možné vykonávať nátlak, pretože iba pri tajnej voľbe je schopný poslanec prejaviť svoj skutočný názor. A ukázalo sa pri tej tajnej voľbe, že kandidáta, ktorého vybrala koaličná rada a ja som veľmi rád, že tu pán poslanec Laurenčík sedí, pretože mal niekoľko vtipných poznámok smerom k pánovi predsedovi parlamentu, bývalému. Na vašej stránke, pán poslanec, na vašej stránke píšete, že generálneho prokurátora vybrala koaličná rada. Uvedomujete si, čo to je za text? Že je úplne v rozpore so všetkými tradíciami, demokratickými hodnotami a všetkým čo tu je? Veď vy to právo máte z ústavy. Vy, poslanec. Vám vôbec nevadí, že proste bez problémov sa podriadite tomu, koaličná rada vybrala generálneho prokurátora a ja, samozrejme, ako poslanec budem hlasovať za, lebo mi to prikázali. Veď si spomeňte na ten sľub, čo ste dávali, čo ste ľuďom písali cez svoj blog predtým, ako ste boli zvolený do parlamentu, ako slobodne budete presadzovať záujmy terchovského regiónu. A vidím, že všetky Jánošíkovské sľuby odleteli aj s valaškou a ostalo len pri tom, že samozrejme, budete počúvať, budete počúvať, čo vám koaličná rada nadiktuje a to vám v dobrom hovorím, pán poslanec. To nie je kritika, to len hovorím, že mne je to proste nesmierne ľúto, že ste schopní zo seba urobiť a nechcem použiť žiadne pejoratívne výrazy, naozaj proste poslušných zajačikov, ktorí proste sedia a občas si proste dovolia povedať niečo na Fica, lebo však to je akože in, ale teda povedať nejaký svoj názor, že to, čo sa prijíma je naozaj veľmi zlé, tak to, samozrejme, ani omylom. A toto je presne o tom nátlaku.
Tajná voľba dokázala, že politický nominant, ktorého vybrala koaličná rada, nemá dôveru väčšiny v tomto parlamente. Nemá. A preto máme právo aj my hovoriť o tom, že nemôžeme rešpektovať napríklad novozvoleného generálneho prokurátora takýmto spôsobom, obzvlášť ak to bude politický nominant pán Čentéš. Ja ho osobne nepoznám, ale je evidentné, že v koalícii nemá väčšinu. Čiže to bude historicky prvýkrát, čo bude zvolený v parlamente človek, ktorý nemá väčšinovú podporu parlamentu. To, že vás donútia za neho hlasovať pri verejnej voľbe, to je vec druhá. Faktom zostáva, že sa ukázalo v tajných voľbách, že tú väčšinovú podporu nemá. A tento človek má reprezentovať Národnú radu, má reprezentovať celý trestný systém na Slovensku? A nemyslím teraz pána Čentéša, ale takto zvolený politický kandidát. To nie je osobné. Čiže preto hovorím o nátlaku a sa ukázalo, práve preto je zaujímavé, že tento zákon sa predkladá, lebo sa ukázalo, že tento nominant nemá podporu.
Hovoril tu predseda našej strany Robert Fico, že v roku, hm, že bol zvolený Milan Hanzel generálnym prokurátorom, naprieč politickým spektrom, že bol zvolený Dobroslav Trnka, naprieč politickým spektrom, že bol zvolený špeciálny prokurátor Kováčik, naprieč politickým spektrom, že dokonca, keď sme boli vo vláde a mali sme v tomto parlamente väčšinu, chceli sme zachovať dobrú tradíciu a rozhodli sme o tom, že v tajnej voľbe prevolíme bývalou väčšinou, bývalou vládnou koalíciou zvoleného špeciálneho prokurátora, lebo máme záujem na tom, aby sa veľmi tvrdo postihovali všetky neduhy. To isté platí o záchrane špecializovaného súdu, ale to už tu nebudem hovoriť druhýkrát.
Čiže toto je presne tá vec, ktorá tomuto parlamentu chýba. Hovoril tu pán poslanec Poliačik. Hej. Tiež ma pobavil tým prirovnaním Dávida a Goliáša a toto je prvý prípad, kedy Dávid je väčší ako Goliáš, pretože bavíme sa o atmosfére? Ja som v parlamente tretie volebné obdobie. A naozaj tá atmosféra nie je ideálna, ale rozhodne môžem potvrdiť, že sme ju určite nespôsobili my. Ja si naše opozičné pôsobenie pamätám. Pamätám si ho veľmi dobre. Prvé. Tá atmosféra bola naozaj úplne iná. Ja som neprišiel do parlamentu teraz a nezačali sme tu obviňovať všetkých, všetkými možnými spôsobmi nadávok a všetkého, čo s tým bolo. My sme túto atmosféru rozhodne nepokazili. A je naozaj na vás, aby ste sa zamysleli, ako to celé vzniklo. I keď na úpravu nikdy nie je neskoro, samozrejme.
Čiže, keď sa vrátim naspäť k tomu nátlaku, tak je to práve o tom, že v tajnej voľbe máte šancu preukázať to, že na vás nátlak nikto nevykonáva a k návrhu pána predsedu Procházku, ktorý tam bol zapracovaný, že poslanci majú právo rozhodnúť o tajnej voľbe, povedzte mi, pán predseda, úprimne, čo si myslíte, čo by sa stalo s tým poslancom, ktorý by hlasoval za takýto návrh, aby sa volilo tajne. Niečo podobné ako s vami a fakt čakám, kedy proste už vám dajú španielsku čižmu za to, že ste si dovolili povedať vlastný názor a v tomto je tá demokracia problémová. V tomto sa rútime naozaj do priepasti, že keby sa náhodou odvážil niekto povedať názor, ktorý je odlišný od názoru koaličnej rady, bude proste exemplárne potrestaný. Ja som videl podpredsedu parlamentu Bugára, ktorý stál pred dverami a Béla kričal, že proste musí byť potrestaný, musí KDH vyvodiť proste dôvody, nehovoriac o tom ako SaS veľmi rýchlo vybavilo, demokraticky pochopiteľne, pána poslanca Matoviča. To má čo spoločné s demokraciou? Pretože áno, veď aj v dôvodoch bolo napísané, hlasoval inak ako dohodla koaličná rada. Tak kam sme sa to dopracovali?
Fakt sa nad tým zamyslime, možno že existuje situácia ako tento zákon prerobiť, upraviť, možno existuje situácia ako toho generálneho prokurátora zvoliť. Už ho nemáme v tejto chvíli, mal byť zvolený na jeseň. Tak majme trošku úcty k tomu, čo sa v roku 1989 udialo, lebo často si beriete rok 1989 do úst, často kladiete vence, tak sa poďme baviť o tom, že čo nám tento rok 1989 naozaj odkázal. A ten nám práve odkázal, že tajné voľby v prípade personálnych otázok sú jedinou príležitosťou, ako mám človeku so silnejším postavením ako mám ja, šancu povedať, že s ním nesúhlasím a že mu neverím. A toto isté sa stalo v tajných voľbách naposledy pri voľbe generálneho prokurátora. Bolo povedané vami aj nami, že nominácia koaličnej rady nemá podporu, nemá podporu tejto poslaneckej snemovne a my sa chceme dobrovoľne zbaviť možnosti povedať svoj vlastný názor demokraticky? Ja tomu naozaj nerozumiem. Pochopiteľne tento zákon je aj z môjho pohľadu v rozpore s tým, čo ústava má v sebe a na neho nadväzujúci zákon o prokuratúre už len dokazuje, že prečo je také dôležité, aby tento zákon prešiel. Je to dôležité preto, lebo chceme, aby bol generálny prokurátor naozaj treťotriedny úradník.
Minister spravodlivosti, ktorý je z inej časti ústavy, chce mať možnosť disciplinárne stíhať človeka z inej časti ústavy jemu paritne postavenému. Šéfovi samostatného rezortu podľa ústavy. Tento človek chce menovať disciplinárny senát zároveň, ktorý mu bude generálneho prokurátora udávať, keby náhodou si dovolil neposlúchať to, čo mu minister spravodlivosti prikáže. A nehovoriac o tom, že majú byť transparentné výberové komisie na všetkých prokurátorov vrátane krajských, okresných a všetci majú byť naraz odvolaní. Toto naozaj ja nemám tú pamäť takú dobrú, ale toto tuším ani Stalin neurobil, že by na šupu odvolal všetkých prokurátorov. To sa fakt nestalo a vám to vôbec nevadí. To ma mrzí. Ja som si naozaj myslel, že máte nejaké zásady, špeciálne o tom, že niektoré strany, ktoré tu sedia v parlamente, si dávajú do svojho vienka ako slovo liberálny. Ja som mal naozaj pocit, že to, no, že to znamená slobodný. Keď vás Eva Hájek vidí, tak zistil, že je vlastne kresťanský demokrat, lebo tí sú častokrát slobodnejší.
No skrátka, toto je nebezpečenstvo, ktoré z tohto zákona plynie. Pochopiteľne, nechcem už hovoriť o vašom svedomí, o tom, že naozaj máte za tieto zákony hlasovať práve na základe toho svedomia a tomu, kto chce hovoriť o demokracii, naozaj a chce hlasovať, lebo sme pred chvíľkou hlasovali o dvoch rezolúciách, ktoré s demokraciou súvisia, tak by sa mal zamyslieť nad tým, že jednou rukou hlasuje za to, aby boli prepustení politickí väzni v Bielorusku a druhou rukou bude hlasovať za to, aby bola demokracia na Slovensku znížená. Jej úroveň je kvalita.
O tom, že je to účelová zmena, o tom sa nemusíme baviť, to je predsa všetkým jasné, to ste nakoniec aj priznali, že len preto, že sa nevie dohodnúť vládna väčšina na tom, kto bude zvolený, tak len preto sa rozhodla tento zákon uprostred voľby, uprostred voľby meniť. Ja sa naozaj pýtam, obsahoval aspoň jeden volebný program, aspoň jedna časť vášho volebného programu slovíčko, že vám vadí, akým spôsobom je volený generálny prokurátor a že treba zmeniť celý systém Generálnej prokuratúry? Pretože z vyjadrenia, keď tu vystupovala ministerka spravodlivosti k zákonu o prokuratúre som pochopil, že ona hovorí vlastne o súdnictve, lebo celý čas hovorila o Štefanovi Harabinovi. Ale Štefan Harabin je na Najvyššom súde, v justičnej časti, ktorá patrí ministerstvu spravodlivosti, ale ku Generálnej prokuratúre nepovedala nič, nepovedala nič o jej zlyhaní, nič o tom, prečo by sa to malo meniť. Hovorila kedysi o nejakom negatívnom pokyne, kde sa ukázalo, že za sedem rokov boli dané tri negatívne pokyny. Jeden v prípade, keď polícia stíhala menovca, iného človeka, ktorý ten čin spáchal, tak stíhala nevinného človeka, ktorý sa zhodou okolností rovnako volal. V druhom prípade ani nešlo o trestný čin, bol to priestupok. (Pán Hrušovský priniesol rečníkovi nápoj.) Veľmi pekne ďakujem, pán predsedajúci, toto je prvý prejav ústretovosti k opozícii. (Potlesk a smiech v sále.) Ďakujem, veľmi si to vážim, hneď to ochutnám.
A tretí prípad, tretí prípad nebol trestným činom. Čiže žiadny z argumentov nebol namieste a nebol naozaj platný. A napriek tomu sa stále hovorilo o justícii, o HZDS, o Štefanovi Harabinovi, ale s tým Generálna prokuratúra nič nemá. Naopak, je evidentné, že tento zákon chce získať moc nad tým, aby mohol jeden politik priamo ovplyvňovať a diktovať prokuratúre ako má stíhať, veď to tam je napísané, v záväzných pokynoch, minister spravodlivosti môže dávať záväzné pokyny generálnemu prokurátorovi. Toto je nebezpečenstvo, ktoré si priamo ako písomne do zákona nedali ani komunistickí prokurátori, dať, aj tí boli nezávislejší na výkonnej moci ako bude Generálna prokuratúra po tomto zákone. A strašne rád mám, keď sa hovorí, že Generálna prokuratúra je stalinského typu. Rád by som pripomenul, že za Stalina sme mali štátne zastupiteľstvo. Generálna prokuratúra sa zmenila na Generálnu prokuratúru zo štátneho zastupiteľstva až po smrti Stalina. Čiže len, aby sme teda už nehovorili konečne nezmysly, lebo to naozaj neplatí, nehovoriac o tom, že súčasný zákon o prokuratúre, je ale kompletne iný ako bol ten, ktorý bol pred rokom 1989. Jediné, čo má s tým spoločné, de facto je názov, ako ich voláme, prokuratúry, Generálna prokuratúra a to, čo majú na starosti.
Dôkazom toho, ako si neuvedomujete ako dramatickým spôsobom pošliapavate demokraciu, je vaše hlasovanie, ktoré pred časom bolo smerom k Úradu pre verejné obstarávanie. Chcem vám to uviesť iba ako príklad, že vás naozaj žiadam, aby ste sa zamysleli, môžme urobiť nejakú kompromisnú dohodu aj pri tomto zákone, aj pri prokurátorovi. Poslanec SDKÚ v poslednej chvíli navrhol, že je možné ešte o jeden dôvod navyše odvolať šéfa ÚVO, Úradu pre verejné obstarávanie, toho, čo aj vy, pán poslanec, ste mali záujem, aby sa u nás čo najtransparentnejšie obstarávalo, aby každá firma sa mohla prihlásiť. A Úrad pre verejné obstarávanie, kde sa zaviedla demokratická tradícia, nepísaná, že patrí opozícii, ktorú my sme plne rešpektovali, pričom v nej boli zastúpení SMK a SDKÚ v tom čase, na poste predsedu a podpredsedu, a my sme to plne rešpektovali. A teraz pribudol nový návrh na odvolanie, ak si nebude plniť úlohy podľa zákona. Také niečo jednak môže posúdiť len súd, aby to bolo o výrokovej časti a čo je najpodstatnejšie, to je presne ustanovenie o nátlaku, pretože hneď po tom, čo zákon prešiel, si, samozrejme, niektorí ministri zavolali pána predsedu a už hovoria, no, nebude táto súťaž schválená, dáme návrh na tvoje odvolanie.
Uvedomujete si, kam sme sa dopracovali? Že vy ste boli schopní zahlasovať za to, aby mohli ministri vydierať predsedu Úradu pre verejné obstarávanie, že nebudeš nám podpisovať tendre, nebudeš predseda. Ja vážne zíram, vážne. (Potlesk.) Z môjho pohľadu si to mnohí nevšimli, najmä novinári, pretože tí sa snažia zatvárať uši, ale nestíhajú si to prekladať, lebo z toľkých strán idú tieto bludy na nich, že niekedy, bohužiaľ, predsa len si všimnú, že sa niečo stalo. A toto presne sa má stať aj na Generálnej prokuratúre. Nebudeš si plniť povinnosti ako ja ti ako minister spravodlivosti prikážem, budem ťa disciplinárne stíhať komisiou, ktorú som si sám vymenoval.
Čítame to tam aspoň trochu, že kam sa rútime? Mimochodom, zo skúsenosti bývalého ministra vnútra vám viem povedať, že korupcia sa dá najlepšie stíhať len aktuálne. To znamená, musíte mať priame prípady. Všetky, ktoré sme stíhali, sme sa snažili stíhať on line, lebo dokazovať do minulosti je mimoriadny problém. Takže, aj keď prípad nebude reálny, ale bude možné na základe nejakého vykonštruovaného obvinenia dať odpočúvať aj koaličných, tak sa vás to priamo týka. Priamo sa vás to týka, lebo opozícia v niektorých prípadoch, hlavne takýchto, pri mocenských, keďže my automaticky hlasujeme proti, nie sme až takí zaujímaví. A ja si pamätám obdobie rokov 2002 - 2006, keď mnohí poslanci vtedajšej vládnej koalície, ale aj niektorí iní, ktorí boli opoziční chvíľu a potom z neznámych dôvodov za noc sa prebudili ako koaliční, museli hlasovať. Pretože buď im bolo hrozené, že budú zbavení imunity, alebo ja si pamätám jedného, budeme hovoriť o konkrétnych menách, pán predseda? Ani nechcem. (Smiech v sále.) Čiže rád by som to povedal, že toto je toho problém. A možno tí, ktorí sú novší, dnes v tom parlamente si to neuvedomujú, ale toto je tradícia, ktorá tu dvadsať rokov bola. Nie preto, že dobrá alebo zlá, pretože je demokratická. A častokrát sa nám zdá demokratický systém ako veľmi komplikovaný systém riadenia, ale je jediný, jediný, ktorý naozaj rešpektuje to, akým spôsobom sa rozhodli voliči.
Chcem nechať priestor aj ďalším, i keď pri tom množstve faktických to zjavne nestíhame, tak chcem povedať iba toľko, že procedurálne navrhujem, samozrejme, dávam procedurálny návrh, aby sa v rokovaní o tomto zákone nepokračovalo, pani spravodajkyňa, pretože tento zákon zásadným spôsobom narušuje demokratické tradície vybudované na Slovensku, urobí z generálneho prokurátora politického nominanta plne podriadeného výkonnej moci a absolútnym spôsobom obíde ústavu, aby pošliapal všetky veci, na ktorých sme budovali tento štát od roku 1989.
Všetkým vám veľmi pekne ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis