Videokanál poslanca

Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 20 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpili dvaja poslanci. Poslanec Alojz Přidal predložil pozmeňujúci návrh. Poslanec Vážny predložil procedurálny návrh, a to vrátiť predmetný materiál navrhovateľovi na dopracovanie.
Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o procedurálnom návrhu poslanca Ľubomíra Vážneho.

Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní, má za cieľ upraviť proces rozšírenia záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na zamestnávateľa, ktorý nie je členom zamestnávateľského zväzu, ktorý kolektívnu zmluvu uzavrel, len so súhlasom tohto zamestnávateľa. Návrh zákona podmieňuje rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy na zamestnávateľa súhlasom tohto zamestnávateľa, pokiaľ tento zamestnávateľ má obdobný predmet činnosti.
Táto zmena znemožní rozširovanie kolektívnych zmlúv na zamestnávateľov, ktorí neboli účastní vyjednávania, a zabráni tak ohrozovaniu pracovných miest z dôvodu presadzovania neprípustných nákladových požiadaviek voči týmto dotknutým zamestnávateľom.
Súčasný stav je v rozpore s princípmi slobodného podnikania, ale aj princípmi právneho štátu, pretože jedna zo základných právnych zásad je, že nie je možné komukoľvek nanútiť uzavretie akejkoľvek zmluvy a jej rešpektovanie proti vôli kohokoľvek.
Tento návrh tiež vychádza z odporúčania OECD z roku 2002, ktorým sa navrhuje, aby rozšírenie záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa na zamestnávateľa, ktorý nie je členom zamestnávateľského zväzu, bolo možné len so súhlasom tohto zamestnávateľa.
Návrh je taktiež v súlade s odporúčaním Medzinárodnej organizácie práce č. 91 o kolektívnych zmluvách a takisto korešponduje aj s výkladom Ústavného súdu Českej republiky k tejto problematike. Ďakujem za pozornosť.

Ja tiež len veľmi krátko sa trošku pripojím k tej kritickej poznámke, čo sa týka zmeny zákona o cestovnom ruchu, nie z toho dôvodu, že peniaze sa nenašli a treba vstúpiť do tohto, to sa niekedy stáva. Ale chcel by som aj týmto spôsobom vyzvať ministerstvo, aby cestovnému ruchu, ktoré prešlo do gescie, bola venovaná väčšia pozornosť, pretože tento zákon bol dlho očakávaný, dlho pripravovaný, celý sektor naňho veľmi čaká, na jeho účinnosť, teraz sa posúva zase o rok a mám pocit, že naozaj by sa tomu ľudia mali venovať viac, väčšími kapacitami.
A zároveň ponúkam a aj žiadam o takú užšiu spoluprácu s komisiou pre cestovný ruch a podnikateľské prostredie, ktorá je pri hospodárskom výbore, lebo tam sa stretlo veľa ľudí z reálneho trhu, ktorí sa tým zaoberajú, a bolo by dobré počúvať ich názory, vnímať ich podnety a myslím si, že mnohé veci by sa podali dopredu.
Ďakujem.

Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada, Národná rada svojím uznesením z 15. októbra č. 120 pridelila predmetný vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom, ktorý tento návrh prerokovali. Návrh zákona odporúčali Národnej rade schváliť: ústavnoprávny výbor, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu.
Pod bodom IV tejto správy je uvedených 20 doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhov, o ktorých gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne s odporučením schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.
Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

Automaty v dedinských krčmách a keby sme ich spočítali, sú ich stovky a tisíce, sú omnoho nebezpečnejšie ako vysoko kontrolované a sofistikovane riadené a strážené kasíno. To je akože fakt. Je chybou, keď sa zameriavame na to, čo je najviditeľnejšie a cez ruky nám preniká, lebo tam sa rodí gemblerstvo. Tam sú tie dopady osudov najhoršie, keď naozaj v dedinke otec rodiny ide do krčmy a tam presedí pri automate a prehrá celú výplatu. Na to sa treba zamerať a viem, že aj v minulom období sa tu sprísňovali podmienky pre kasína, ale absolútne sa prehliadalo to, čo sa deje v tých obyčajných dedinských krčmách a dedinských herniach. Tam treba pozornosť zamerať, tam sú tie dopady toho zla, ktoré sa tu popisujú, najväčšie.

Ja len doplním ešte k tejto téme to, že naozaj to kľúčové alebo jedno z kľúčových vecí sú servisné prehliadky. A keď budeme nútiť k pravidelným a častým servisným prehliadkam, nebodaj, keď tak ako bolo pôvodne zamýšľané sa odovzdá právomoc na kontrolu fiškálnych modulov poverenej organizácii, tak to je biznis na druhú a takto ten zákon bol postavený.
A pán Kažimír, tuším spomínal, ako to v tých reštauráciách chodí. No, tak možno u pána Kaliňáka a Počiatka, ktorí v Bratislave majú v tomto biznise veľmi dobré skúsenosti, ale Slovensko nekončí za Bratislavou, páni. Slovensko má aj iné mestá, mestečká, kde tí podnikatelia, či už v tomto biznise alebo v inom podnikajú, sú radi, keď majú aspoň nejakú tržbu. Keď nemajú ani žiaden priestor, aby čo len uvažovali o niečom takomto. Tak sa zobuďte, nie ste tu len pre Bratislavu, ale celé Slovensko týmto bude trpieť, a tam sú dopady krízy, a tam sa prejavujú najhoršie tie problémy, ktoré zaťažením podnikateľského prostredia sú, a tam nezamestnanosť je najväčším problémom.

Všetko, čo negatívne vplýva na podnikateľské prostredie v tejto republike je zlé. Zaťažiť podnikateľské prostredie ďalším vynúteným výdavkom, ktorým zavedenie, opätovné zavedenie znova ďalších pokladní je zaťaženie podnikateľskej sféry a zhoršuje podnikateľské prostredie. Podľa údajov, ktoré myslím ministerstvo hospodárstva má k dispozícii, je to asi 1,7 mld., ktorú budú musieť podnikatelia vynaložiť na celú túto operáciu.
Vašich 150 mil., ktoré ste spomínali, pokiaľ ja mám dobré informácie, pochádzajú zo štúdie, ktorú vypracoval dodávateľ týchto pokladní. Celé to je kšeft pre dodávateľov a zaplatiť to majú podnikatelia, ktorým by sme teraz, v čase ešte stále krízy mali pomáhať, pretože len tak pomôžeme rastu ekonomiky a nie tým, že im budeme hádzať neustále polená pod nohy. Preto podľa mňa dva roky bolo výborné, alebo teda optimálne a pre mňa je zlé aj to skrátenie na rok. Ja v tom nevidím žiaden dôvod.
Navyše, pán poslanec, spomínal si šedú ekonomiku. Jasné, je, ale snáď si nemyslíš, že šedá ekonomika ide cez pokladne. Šedej ekonomiky sa toto absolútne nedotkne a teraz to hovorím a nech si na to každý, kto o tom počuje, spomenie o rok povedzme, alebo teda nie o rok, lebo posúvame zavedenie, ale rok po zavedení týchto pokladní, nič sa zásadné nezmení. K žiadnemu navýšeniu príjmov nedôjde, to je ilúzia. Jedine naozaj prinútime podnikateľov k výdavku, ktorý nemusel byť. Tie pokladne by sa inovovali aj tak, ale postupne a priebežne bez náporu a takýmto spôsobom je to naozaj komplikácia.
Posledná vec, mal som stretnutie na komisii pre podnikateľské prostredie. Možno tam bolo desať zástupcov združení podnikateľov, všetci odsúdili toto zavedenie podnikateľov ako vec ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) (Potlesk.)

Ďakujem. Áno, je to filozofická diskusia a ja sa jej určite nevyhýbam a rád budem o tom diskutovať, tak ako som diskutoval pri sociálnej reforme, ktorú som už realizoval a ktorú som predložil, ktorá tieto prvky stelesnené vo vete: pracovať sa oplatí, má zakotvené vo viacerých prvkoch. Rodičovské je ocenenie materstva. Určite áno, ale na druhej strane podľa mňa, väčšina zrejme bude súhlasiť, že rodičovské nemá byť zdroj obživy. Deti sú poklad národa a naša budúcnosť, ale je veľmi zlé a je scestné, keď sa pre niekoho stávajú zdrojom obživy skrz sociálny systém. A to, čo ja hovorím, je práve to, aby sme zabránili tomu a nemotivovali k takémuto nezdravému, až by som povedal perverznému správaniu, isté skupiny obyvateľstva tým, že neuvážene v dobrom úmysle, nepochybujem o dobrom úmysle, ale zle nastavíme motiváciou v sociálnom systéme.
K pani poslankyni Blahovej, áno, v materskej zásluhovosť je, veď, samozrejme, tam ju chceme posilňovať a chceme aj dostať k tomu záväzku, ktorý v programe bol a ten prvý krok je prvým krokom, pretože také sú dnes možnosti a po ňom verím, že budú nasledovať ďalšie, ale platí to, čo som už povedal na začiatku. Tu nejde o hádku, kde a ako máme pridať, ale všetko musí zapadať do seba. Jednoducho nemôže nič vybočovať zo systému, nemôžme namotivovať ľudí, aby sa správali nezodpovedne k svojim deťom, nezodpovedne k svojim rodinám, nezodpovedne ku krajine. A to sa nám, naozaj, aj v dobrom úmysle podariť môže, pretože tak bol ten systém nastavený, keď som začal robiť reformu ja, ako to veľmi bolelo, kým sme ju dostali aspoň ako tak na nohy a tie negatívne moti... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)