Ďakujem. Zazneli tu dve vystúpenia, ktoré som očakával, pretože táto téma je, samozrejme, téma, ktorá ideologicky a politicky bude rozdeľovať politické spektrum. Čiže u pani Tomanovej aj u Braňa Ondruša bol by som prekvapený, keby nevystúpili.
Keďže tá asi kľúčová debata sa tak či tak odohrala pri prvom čítaní, len naozaj niektoré veci, ktoré stále treba povedať a zvýrazniť.
Čo sa týka pani Tomanovej, tam veľmi silne zaznieva, a je to absolútne hlboko vryté o do jej videnia sveta, pohľad na veci z pozície štátu a pod ním sú občania, ktorí sú jeho poddaní, pretože niekoľkokrát tam zaznelo, ministerstvo má právo, ministerstvo má z ústavy dané kompetencie, aby nariadilo, aby prikázalo. Ale to je videnie sveta, s ktorým ja sa nemôžem stotožniť a nebudem sa stotožňovať. My sme tu pre občana. Ministerstvá sú na to, aby slúžili občanom, aby zabezpečovali správu vecí verejných tak, aby to občanom vyhovovalo, aby vytvárali nariadeniami a zákonmi dobré podnikateľské prostredie, v ktorom sa ľuďom dobre žije, pracuje a tvorí, nie na to, aby im prikazovali, aby ich nútili do niečoho. A nanútené rozširovanie kolektívnych zmlúv je v príkrom rozpore so slobodou. Veď sloboda znamená slobodne sa rozhodnem, slobodne sa dohodnem, slobodne rokujem, niečo podpíšem a potom to plním. Sloboda nie je, že akýkoľvek štátny úrad príde a nariadi. Preto ten rozpor tu bude vždy, rozpor minulého sveta a budúceho sveta alebo súčasného sveta, nemôže ministerstvo stáť nad občanmi, nemôže vláda nad nimi stáť, aby im vládla v zmysle v tom, aby im prikazovala, aby im vládla tak, ale aby zabezpečovala dobrú správu vecí verejných.
Keď spomínala pani Tomanová podnikateľov, že to len nepoctiví podnikatelia niečo takéto môžu požadovať, a nebodaj sponzori. No tak potom na Slovensku asi iných nemáme, pretože obidva podnikateľské zväzy, ktoré na Slovensku existujú, RÚZ aj AZZZ majú veľmi negatívny postoj k rozširovaniu kolektívnych zmlúv na základe rozhodnutia ministerstva. A nie je to žiadna zmena, ktorá by bola nejaká novátorská, ktorá tu teraz prinesie nejaký prevrat, pretože presne takáto právna úprava existovala počas môjho pôsobenia ako ministra a nevyvolala žiadne problémy, naopak, všetko fungovalo omnoho lepšie.
Pán Ondruš, ktorý odišiel, keď si odhovoril to svoje, škoda, že to nepočuje, veľmi sa tu odvolával na všetky možné dohovory. Nuž potom je asi v príkrom rozpore odporúčanie OECD, ktoré je naozaj reprezentatívnou organizáciou, ktorá sa vyjadruje, a vyjadruje sa odborne a prísne vecne k podnikateľskému prostrediu a prostrediu, v ktorom sa tvorí aj ekonomika a hodnoty, keď vo svojom odporúčaní z roku 2002 jednoznačne odporúča, aby sme to riešili, nielen my, ale aj iné krajiny, touto cestou. To, že to v mnohých krajinách je tak, ako to bolo aj u nás, to je pravda. Ale poviem, naozaj pozrime sa okolo seba, staré zvyklosti sa rúcajú, svet už nie je taký, aký bol, a to videnie sveta, Európy, ktoré tu vládlo a ktoré nijako inak nemôžem nazvať ako socialistickým videním, ktoré bolo o rozširovaní príkazov, regulácii, obmedzení, znižovaní slobody, raste byrokracie, raste nákladov, zabezpečovaní sociálnych štandardov na dlh tým, že si vlády požičiavali na to, aby to zabezpečili, má tie následky, ktoré vidíme všade okolo seba, ktoré vidíme v Maďarsku, v Grécku, v Portugalsku, v Španielsku, možno o chvíľu ich uvidíme aj vo Francúzsku, a ktoré otriasajú základmi starej Európy. A preto nedržme sa týchto starých a prežitých zvyklostí, ktoré naozaj ukazujú, že sú cestou do pekla, a nie cestou k prosperite, ale naozaj snažme sa šíriť slobodu a priaznivé podmienky na život, na podnikateľské prostredie. Nikto tu touto zmenou neobmedzuje nikomu právo kolektívne vyjednávať, pretože keď pán Ondruš mnohokrát tu spomínal, že tu chceme zamedziť, aby sa kolektívne vyjednávalo, to vôbec nie je pravda. Veď my, naopak, chceme, aby sa vyjednávalo. Ale prečo tu niekto zamedzuje zamestnávateľovi, aby mohol vyjednávať? Veď čo iné je rozšírenie kolektívnej zmluvy ako prikázanie tomu, kto nevyjednával, kto sa nezúčastňoval rokovaní, že musí plniť zmluvu, o ktorej vôbec nič nevedel doteraz? To je naozaj v príkrom rozpore s elementárnym právnym základom vôbec zmluvných vzťahov. Takže nie, my nechceme zamedziť kolektívnemu vyjednávaniu, my chceme zamedziť, aby zamestnávatelia nesmeli vyjednávať. Nech si každý vyjedná podmienky, aké sú pre daný podnik najlepšie, zamestnanci alebo zástupcovia zamestnancov so zamestnávateľom, ale nikomu nesmie byť toto právo upierané. Ďakujem za pozornosť. To je všetko. (Potlesk.)
