Videokanál poslanca

Je veľmi zaujímavé počúvať túto diskusiu, zvlášť pre mňa, keďže som stál pri tomto systéme od jeho zrodu a počúval som debaty na túto tému z tých istých úst za celú tú dobu. A môžem konštatovať jedno, že tá argumentácia zo strany opozície sa vôbec nezmenila. A je charakteristická najmä tým, že mieša hrušky s jablkami úplne brutálnym spôsobom. Mne sa nechce veriť, že by pán Burian nerozumel tomu systému. A preto musím povedať, že zjavne zavádza, pretože to, čo tvrdil, sa tak nepodobá realite, je tak ďaleko od reality, že skutočne to ináč ani nemôže byť.
Tak len pár poznámok, keďže faktická poznámka je krátka.
Strašne dlho rozprával o tom, ako ten systém požieral peniaze. Ale veď ten systém požieral peniaze zakladateľov a bánk. Je nastavený od začiatku tak, že sa to peňazí sporiteľov ani len halierom nedotklo, ani len centom, bolo úplne jedno, koľko stál rozbeh tohto systému, pretože správcovské spoločnosti nemajú nič iné, len ten poplatok, ktorý bol zákonom stanovený. A je a bol od samého začiatku najnižší na celom svete.
Tie garancie, ktoré vy tu tak spomínate a obhajujete. A je mi ľúto, že aj niektorí, nijako to nemôžem povedať, len menej informovaní poslanci začínajú premýšľať o garanciách, že vôbec ich obhajujete. Tieto garancie ľuďom priniesli obrovskú stratu. Obrali ľudí o minimálne sto miliónov eur tým, že boli zavedené. A ja som zvedavý, kto sa chce podpísať pod to, že ľudí naďalej budeme oberať o desiatky miliónov eur, ktoré by inak im patrili a ktoré by vlastnili. Ja tu mám podanie na Ústavný súd pripravené, ktoré kvalifikovanou formou napáda ústavnosť toho, čo ste vy zaviedli a čo ste nazvali garanciami. A nie sú nič iné, len garanciami strát. Keby som mal viac priestoru, hovoril by som ďalej, ale nechám si to.

Ja chcem, budem, povedať, že budem hlasovať za tento návrh zákona, a myslím si všeobecne, že cez prvé čítania by mali prechádzať návrhy zákonov, aj keď sú tam možno chyby alebo niektoré veci by sa dali urobiť lepšie. Na to je druhé čítanie, aby sme o tom rokovali, hľadali vylepšenia a všetky ďalšie veci. Veci, ktoré sú závažné, alebo chcú riešiť závažné veci, určite nie je správne zakolať v prvom čítaní.

Zaznelo tu, že SDKÚ – DS tu mlčí, sa nevyjadruje k tejto téme, tak ja len kvôli tomu som sa prihlásil, pretože my sme sa vyjadrili k tomu pri prvom čítaní. Ja som sa vyjadril k návrhu osobne v rozprave a som poukázal na to, ad jedna, že tento zákon nemá byť proti niekomu, ale má byť postavený tak, aby vyhovoval všetkým, a aj čo vidíme ako konkrétne veci, ktoré v druhom čítaní treba vylepšiť. A to sa aj deje a udeje. Sú pripravené pozmeňujúce návrhy, ktoré presne toto ošetrujú. A vôbec preto nie je potrebné, aby sme tu stáli za rečníckym pultom a nebodaj búchali do stola. Ale určite nie je pravda, že SDKÚ – DS rozumie tomuto zákonu, ale nezáleží jej na tom, ako ten zákon bude vyzerať. Práveže jej záleží na tom, aby to bol dobrý zákon, ktorý bude v prospech všetkých občanov tejto krajiny, bez ohľadu na to, či patria väčšinovému národu alebo národnostným menšinám.

Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Saloň, najprv to vysvetlenie a zároveň poďakovanie. Ja vám chcem veľmi pekne poďakovať, že ste nás upozornili, že sme tam prehliadli, áno, plne priznávam, že sme tam prehliadli túto záležitosť. Určite nebolo naším úmyslom sťažiť, naopak, úmyslom je zjednodušiť, ale presne, ako pán poslanec Dostál povedal, na to je druhé čítanie. To je jeden pozmeňovák a ja budem veľmi rád, keď ho vy napríklad podáte. Veď takéto typy návrhov, toto nie sú politické typy návrhov, kde by sme si mali dokazovať opozícia a koalícia, ako sa to nedá. Toto sú návrhy, ktoré smerujú k tomu, aby sme, prepáčte, že to tak poviem, nebuzerovali ľudí, aby štát nešikanoval ľudí nezmyselnými povinnosťami a na tom by sme sa naozaj mohli dohodnúť, že o to máme všetci rovnaký záujem. Pretože naozaj máme tu spústu zákonov, ktoré z rôznych dôvodov, či už tým, že pochádzajú ich korene ešte z hlbokej minulosti, alebo tým, že snaživí úradníci, ktorí potrebujú vymýšľať nové povinnosti, aby opodstatňovali svoju existenciu, dávajú do zákonov ďalšie a ďalšie povinnosti, ktoré zaťažujú ľudí a štát šikanuje občanov takýmto spôsobom, takže odhaľujme to spoločne.
Ja určite, keď vy prídete s čímkoľvek v tomto duchu, ja to rád budem podporovať, aj keď to bude opozičný návrh a na tomto sa určite môžme zjednotiť. Takže v druhom kole to určite radi odstránime a zákon, ktorý naozaj je skôr typu, keď sme zlých imperialistických agentov sledovali a pozorovali neustále, čo robia, a sledovali ich pohyb a stále to v tých zákonoch máme, no to naozaj treba vylúčiť. Veď sme občania Európskej únie, máme voľný pohyb osôb a je naozaj nemiestne, aby sme zbytočne vypisovali papiere, ktoré aj tak nikto nikdy nečíta. Na tých cudzineckých políciách to je niekde zložené v nejakých skriniach a nikto to nepotrebuje, je to naozaj úplný prežitok a úplná zbytočnosť.
A poznámka k tomu, že či s tým bude cudzinecká polícia a ministerstvo vnútra súhlasiť. No, pán poslanec, vy zrejme viete, že nebude z hľadiska úradníkov súhlasiť, lebo vy ste citovali z ich stanoviska. (Reakcia z pléna.) Tak potom, potom, potom ešte viac rozumiem tomu stanovisku, ale ja sa tomu nečudujem, pretože tí úradníci sa nemenia, tým, že sa menia vlády, sa nevymenia úradníci a bol som ministrom, takže viem, aký obrovský odpor je v tej administratívnej mašinérii voči všetkému, čo má zmeniť, zmenšiť rozsah ich práce, pretože vlastne oni sami prichádzajú o prácu, prichádzajú o to, čo robia, a oni, naopak, si radi prácu vymýšľajú, aby mohli priberať ďalších úradníkov, ďalších, aby nám tá administratíva puchla a to nechceme. Takže ja očakávam odpor a vždy budem očakávať odpor administratívy ku všetkým takýmto zmenám, ale verím, že pán minister, s ktorým som o tom hovoril, s ktorým som sa na tom dohodol, keď som ten návrh podával, že s tým súhlasí, a ešte s ním hovoriť budem, že všetky prípadné námietky vykonzultujeme a že tento návrh bude mať podporu ministra.
A čo sa týka elektronickej komunikácie, ďakujem za upozornenie. Tá elektronická komunikácia, ja nevidím opodstatnenie, aby tak ako sa to aj v tom návrhu, ktorý prišiel už z ministerstva vnútra, objavilo, aby tam sme zavádzali nejaké zložité formuláre, portály, osobitné prístupy, elektronické podpisy. To vôbec nie je potrebné. Veď čo tam sa oznamuje cudzineckej polícii, a pokiaľ by bol návrh zákona prijatý, týkalo by sa to len vízových cudzincov. To znamená, ten rozsah by sa významne zúžil. Tam je potrebné akurát oznámiť, že prišiel nejaký neviem kto a ubytoval sa v tomto zariadení. Nič tajné, nič osobné, nijaké zložité údaje, ale môžme o tom diskutovať, pretože toto je okrajová časť toho návrhu, keby to mal byť problém, dobre, ale nemyslím si, že by to problém mal byť. Tam nie je potrebné naozaj zavádzať a bol by som proti tomu, aby si to vyžiadalo zavádzanie nejakých špeciálnych nových softvérov a nebodaj hardvérov a vynakladanie finančných prostriedkov. To nestojí za to. Zjednodušujme, nekomplikujme.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán podpredseda. Vážené dámy, vážení páni, návrhom zákona sa mení a dopĺňa zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov. Účelom tejto novely je zrušenie povinnosti ubytovateľa zabezpečiť vyplnenie úradného tlačiva o hlásení pobytu cudzinca a doručiť ho policajnému útvaru pri ubytovaní cudzinca, na ktorého sa nevzťahuje vízová povinnosť.
Návrh zákona nebude mať priamy dopad na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily, nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, na životné prostredie ani na podnikateľské prostredie. Je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami.
Týmto zákonom sa významne znižuje administratívna a byrokratická záťaž v cestovnom ruchu pri ubytovacích zariadeniach. To je všetko.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán podpredseda. Budem sa snažiť byť veľmi stručný. Tento návrh novely zákona naväzuje svojou filozofiou na ten návrh, o ktorom sme doteraz diskutovali, zavádza obdobné kritérium pre posudzovanie nároku na priznanie príplatku k príspevku pri narodení prvého, druhého a tretieho dieťaťa. Navrhovaným kritériom je opäť podmienka, aby aspoň jeden z rodičov počas posledných štyroch rokov, ktoré predchádzajú vzniku nároku na príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa, bol nemocensky poistený, to znamená, aby pracoval v súhrne aspoň 270 dní alebo sa pripravoval na budúce povolanie štúdiom na vysokej škole, alebo sa stal absolventom vysokej školy alebo strednej školy. To je všetko, ďakujem za pozornosť.

Máte svoje videnia a nepočúvate nikoho iného. Tento človek povedal, že si spomenul na otca, ako ho naučil pliesť košíky, ako chodili po trhoch tieto košíky predávať. Naučil pliesť košíky svoju ženu. Naučil pliesť košíky svojich dvoch synov a robia toto isté. A povedal mi, že má teraz väčší príjem, ako ho mal zo sociálnych dávok, a že mi je vďačný, že tá zmena ho prinútila prestať žiť tak, ako žil dovtedy. A o tom to je. Ďakujem za pozornosť.

Páni poslanci, ja som tu trpezlivo sedel a počúval som aj to, s čím som vrcholne nesúhlasil. Skúste sa vy ovládať, pretože inak môžeme ísť rovnako na trh a nemusíme chodiť do parlamentu, keď chceme takto rozprávať.
Stačí na to jednoduchá, zdravým sedliackym rozumom podopretá logika. Keď dáte ľuďom, ktorí neskončili tri vysoké školy, sú to obyčajní bežní ľudia spravidla s nízkou alebo žiadnou kvalifikáciou, dve možnosti, jedna možnosť je, nerob nič, len založ si čo najväčšiu rodinu a štát ti dá toľko peňazí, koľko získaš, keď budeš každý deň vstávať o šiestej alebo o piatej ráno, pôjdeš na autobus a odvezieš sa najmenej povedzme 20 km do práce a celý deň budeš hádzať lopatou alebo robiť inú manuálnu činnosť a tvoj príjem po takomto pracovnom mesiaci bude len o veľmi málo nižší, a to už po tých zmenách, ktoré sme zaviedli v minulom období, ako od toho človeka, ktorý to tak nebude robiť, ktorý keď sa ty budeš unavený vracať z práce, sa ti bude smiať a bude ti hovoriť aký si hlúpy, že veď on má toľko isto peňazí ako ty, no čo si ten človek vyberie. Ten človek si vyberie to, že povie si, že naozaj nie som hlúpy, však zostanem doma, však štát mi to dá a nemusím nič robiť a príp. si niečo ešte niekde bokom privyrobím na nejakej fuške. A toto je zlý systém, ktorý deformuje a vytvára tie ostrovy chudoby, ktoré sa stále rozrastajú, pretože my reprodukujeme chudobu takýmto podporovaním, takéhoto správania, pretože tak podporujeme, aby tá rodina bola čo najväčšia, a podporujeme týmto systémom, že je nemúdre chodiť do práce, je nemúdre tú prácu hľadať. A v tom je veľmi veľký rozdielny pohľad môj a náš a váš na túto problematiku. Tu vôbec nejde o šetrenie, ako sa to mnohokrát tu snažil niekto hovoriť. Ja by som bol najradšej, keby verejné financie neušetrili ani korunu, po zavedení tohto zákona, pretože to by znamenalo, že naozaj aspoň jeden z rodičov sa snaží, našiel si príležitostnú prácu a vykonáva usilovne aktivitu, aby spel k tomu správaniu, ktoré podľa mňa pre spoločnosť je dobré a užitočné. A rozumná spoločnosť sa snaží motivovať k tomu, aby ľudia sa správali, tak ako chce, aby sa správali, nie aby sa správali presne naopak.
Musím upútať nejako pani Tomanovú, lebo je strašne zahĺbená do rozhovoru so svojimi kolegami, takže znova taký citátik. Spomenuli ste, že všetko tu nejako fungovalo, kým som ja nezačal rozbíjať systém pomoci v hmotnej núdzi. Nuž, pani poslankyňa, vy ste boli štyri roky ministerka. Tak keď som ho rozbíjal a rozbil, prečo ste ho za tie štyri roky zasa neprestavili zasa na iný systém, ale nechali ste ho presne v tom istom systéme, ani dávky v hmotnej núdzi sa nezmenili, ani spôsob vyplácania, ani horná hranica, po koľkých deťoch už nerastie? Použili ste na to okľuku. Začali ste dávať rôzne príspevky, ktorými sa deštruoval ten logický vystavaný systém, ktorý znamenal, že pracovať sa má oplatiť, že ľudia, ktorí pracujú, musia mať svoj čistý príjem vyšší a podľa možnosti čo najciteľnejšie vyšší oproti tým, ktorí poberajú dávku v hmotnej núdzi a rôzne príspevky k tejto dávke. Tými novo zavádzanými príspevkami sa stále ťahal hore ten príjem ľudí, ktorí ho nemajú z práce, až sa stal temer identickým. A to pokiaľ nezmeníme, tak to bude katastrofa.
Zaznelo tu tiež od pána poslanca Ondruša, že tie dopady aké budú, že sa nám tu zvýši drobná kriminalita. No najprv jednak toto som počúval mnohokrát, keď sme pristupovali k zásadnej reforme sociálneho systému. A dostávam aj otázky, či znova nebudú rabovačky. Boli, áno. Úžerníci vyprovokovali tie rabovačky, pretože oni prví prišli o peniaze a vedeli, že to je pre nich obrovská strata. A, samozrejme, ľudí, ktorí nie sú až tak vzdelaní, je ľahšie manipulovať. A ich zmanipulovali. Ale aj sa rýchlo nastolil poriadok. A čo je to za spoločnosť, ktorá sa bude báť, aby nastolila poriadok, aby nastolila spravodlivosť pre ľudí práce? To sú vaše slová. Vy hájite ľudí práce, tak hájme tých, ktorí naozaj pracujú, a chráňme tých, ktorí pracujú, a nevytvárajme systém, aby sa tí, ktorí pracujú, mali rovnako zle ako tí, ktorí nepracujú.
Mnohokrát sa objavovali vo vašich slovách slová rasizmus a rómska menšina. Nájdite mi v tom návrhu zákona jediné slovo, ktoré hovorí o nejakom etniku, o nejakej národnosti, o nejakej rase. Nájdite mi jedno slovo. A ja sa zásadným spôsobom chcem ohradiť proti tomu, aby niekto vo vzťahu k mojej osobe ma obviňoval akýmkoľvek priamym či nepriamym spôsobom z rasizmu. Ja tak nekonám, nekonal som a môj život je toho dôkazom. Keď neveríte, ja vám to viem dokázať na praktických príkladoch. Tí, ktorí hovoria o rasizme, sami sú rasisti, pretože ináč by na to neprišli. Podľa seba súdim teba, je staré slovenské porekadlo. A to platí. Takže keď hovoríte o rasizme, tak vy si predovšetkým dávajte pozor, lebo už vaše slová mnohokrát hraničili minimálne s napĺňaním toho, ako sa rasizmus popisuje. Toto nie je zamerané proti žiadnej etnickej skupine. Platí to pre všetkých rovnako. A zákon, ktorý platí pre všetkých rovnako, bez výnimky, nemôže byť rasistický, nemôže byť diskriminačný, nemôže mať nijaké znaky, ktoré niekoho zvýhodňujú a niekoho znevýhodňujú.
Pán starosta Bublavý, spomenuli ste aktivačné práce. Len vám pripomeniem, že aktivačné práce boli jeden z nástrojov, ktorý sme zavádzali a ktorý sme zaviedli, ktoré práve na toto slúžia, aby sme vťahovali tých, ktorí dlhé roky boli bez práce a stratili pracovné návyky, opäť do pracovného procesu. Klobúk dole, až sa vám to darí a patríte potom k tým schopným a šikovným starostom, bodaj by všetci takí boli, ale to je práve dôkaz toho, že to nie je vytrhnuté z kontextu, čo je tu navrhnuté. To patrí do istého systému, ktorý sa tu budoval a ktorý začal fungovať, ktorý reálne začal prinášať efekty. Veď my sme mali štatistiky, a určite sú aj dnes, koľko tisíc ľudí sa cez aktivačné práce dostalo k riadnej práci.
A keď chceme hovoriť o tom, čo sa urobilo v prospech toho, aby ľudí z vylúčených sociálnych skupín sme proste vytiahli z toho prostredia, tak len pripomeniem, že za môjho pôsobenia sme zaviedli obedy v škole za jednu korunu vtedajšiu, za môjho pôsobenia sa zaviedli školské pomôcky zadarmo. Aký to malo účel, zarobiť, ušetriť štátnemu rozpočtu alebo pomôcť týmto ľuďom, aby naozaj sme vsadili na tú budúcu generáciu, aby sme ich vytrhli z toho prostredia, do ktorého sa, rovno to poviem, vinou štátu dostali tak, že ich zotročoval sociálnymi dávkami, že ich naučil tomu, že netreba vôbec sa snažiť, netreba pracovať, pretože je to rovnako výnosné, ako keď nepracujú? A v tomto treba pokračovať. A pre všetkých tých, všelijako mi kladú otázky ľudia nielen z opozičných lavíc, pripomeniem, že už tu máme jeden dobrý a fungujúci mechanizmus a nástroj, ktorý je postavený na obdobnom princípe, že pracovať sa oplatí.
Máme tu daňový bonus. Veď daňový bonus je iná časť rodinného prídavku, ktorý patrí všetkým deťom, samozrejme. Že? A predsa občania alebo ľudia, ktorí pracujú, dostávajú daňový bonus a tým pádom majú vyšší čistý príjem na dieťa. A tí, ktorí nepracujú, ho nedostávajú. Veď toto je úplne to isté, len sa rozširuje pôsobnosť osvedčeného a účinného nástroja, ktorý vedie ľudí k tomu a odmeňuje ich za aktivitu a snahu. To je nie trest, to je odmena a motivácia. A tak by to malo byť.
Pán Ondruš, ja to musím teraz otočiť, sa čudoval, že ako sa zmenila tu rétorika, keď sa zjednocoval rodičovský príspevok. No ja sa čudujem, ako sa vaša rétorika zmenila. Veď tu opäť inou cestou, a určite nie rovnakým spôsobom ani s rovnakým cieľom, chceme vytvoriť dve úrovne rodičovského príspevku, ktorý ste zaviedli vy, v prvom rade. Dnes na tom nevidíte nič pozitívneho. Môžeme sa baviť a určite sa nedohodneme na cestách. A pretože ste opozícia, tak sa nedohodneme vôbec. Ale nepriznáte to, že to je len iný spôsob hľadania niečoho, čo má fungovať motivačne, aby tí, ktorí pracujú, mali vyššiu podporu od štátu ako tí, čo nepracujú. A pripomeniem, ako to teda bolo. Vtedy sa to podmieňovalo tým, že matka, nie jeden z rodičov, ako je to v tomto návrhu, len matka musela pracovať 270 dní, ale nie za štyri roky, ako je to v tomto návrhu, ale len za tri roky. To znamená, bolo to omnoho, omnoho prísnejšie, ako je to navrhnuté teraz. Tu sa to rozširuje na aspoň jedného z rodičov, pretože my sa dívame na rodinu, nie na jedinca, ale snažíme sa podporovať rodinu a rozšírili sme to na štyri roky. Rovno poviem, skutočne to nie je cieľ tu niekoho trestať, ale cieľ vytvoriť nástroj, aby sme ľudí odmenili za ich aktivitu. Tak keď povie niekto, že štyri roky je málo, dajme tam päť rokov a nezmeňme počet dní a zmäkčime tie pravidlá. A ja sám som navrhol, určite sa to objaví v pozmeňujúcich návrhoch, pánovi ministrovi, keď sme o tom diskutovali, že ešte si to viem predstaviť zviazanejšie s rodinou, tak nech to nie je len aspoň jeden z rodičov, dajme tam „alebo obaja v súčte, tie isté dni“, pretože tu naozaj nejde ani o šetrenie, ani o trestanie, ale o to, aby sme tých ľudí motiváciou a tým, že vytvoríme čo najväčší rozdiel v príjme medzi pracujúcimi a tými, ktorí nepracujú, aspoň príležitostne motivovali k tomu, aby zmenili svoj prístup k danej problematike.
A keď sa tu narába okresmi alebo regiónmi s vysokou mierou nezamestnanosti. Áno sú také, žiaľbohu. A nikto z toho nie je nadšený, nikto sa tomu neteší. A nechceme, aby boli. Ale čo tí ostatní v tých okresoch? Je tam 100-percentná miera nezamestnanosti? Čo tí ľudia, ktorí naozaj každý deň kvôli tomu, aby zabezpečili svoju rodinu príjmom z práce, vstávajú o 5.00 hodine ráno a idú na autobus? Na tých nemyslíte, že tí si nezaslúžia väčšiu podporu ako tí, ktorí tak nerobia? A som stopercentne presvedčený, že keď sa toto presadí do života, tak tu dôjde k pozitívnym zmenám.
A keď sa tu hovorí o drobnej kriminalite, opäť poviem, choďte sa tam pozrieť. Myslíte, že môže byť ešte väčšia? Choďte sa pozrieť do oblastí, kde sa ocitli ľudia, ktorí nežijú na sociálnych dávkach v menšine alebo kde sa tie pomery vyrovnávajú, aké sú pre nich životné podmienky vytvárané. A je to správne, aby sme to podporovali, a to vytvoril tento systém, ktorý tu dnes máme, je správne to, aby to pokračovalo ďalej? Nie je to správne. Takže tento návrh zákona prispeje významným spôsobom k tomu, aby sa menilo správanie ľudí, aby sa menili motivácie a aby sa ľudia začali správať ináč.
A ja som to nechcel hovoriť, ale keď tak emotívne na mňa sa snaží hypnotických pohľadom pán Ondruš pôsobiť z lavice, tak ja vám to poviem, jednu konkrétnu príhodu zo života môjho. V časoch keď som bol minister a keď sme zaviedli pre mnohých veľmi radikálne zmeny v sociálnych dávkach, jedného dňa bez ohlásenia prišiel do Banskej Štiavnice, kde žijem, za mnou Róm. Čakal som od neho všeličo, nebolo to príliš veľa mesiacov po tom, kedy naozaj to bolo aj vypäté. A doniesol mi upletený košík. A povedal mi, že ďakuje. Ja som stále si myslel, že ironizuje alebo si chce robiť zo mňa srandu, alebo nerozumel som tomu. On povedal, že naozaj úprimne to myslí, že mi ďakuje, že on celé roky žil na sociálnych dávkach, nemal záujem o prácu a ani nepracoval. Až po zmene sociálneho systému, ktorý sa presadil, a tým, že sa zastavil ten prúd peňazí, ktorý zabezpečoval taký príjem, že sa z neho dalo ako-tak žiť, tento človek si spomenul, ako ho jeho otec naučil pliesť košíky. (Hlas v sále.) Braňo, počúvaš? (Reakcia poslanca.) Z toho aj vyplýva, prečo sa takto správate k riešeniu problému. Nepočúvate. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, vypočuli sme si tu naozaj skutočne všemožné tvrdenia.
A začnem u pani Tomanovej. Aj prvá vystúpila, tak aj si to zaslúži, samozrejme, z hľadiska poradia. Ale stále som čakal, že sa budeme baviť o tom, čo je tu predložené. A veľkú časť z toho sme sa o tom vôbec nebavili. Keď vystúpila pani Tomanová, tak som sa dozvedel, čo povedala pani Jurinová povedala, čo pani Nicholsonová povedala, čo sa udialo včera, čo sa deje v nezamestnanosti. Dozvedel som sa celú škálu o sociálnej problematike, čo je fajn na nejakú všeobecnú rozpravu, ale tu sa bavíme o návrhu zákona. A tento návrh zákona, táto novela, s týmito vecami nemá vôbec nič spoločné. Takže skúsme sa držať tej vecnej stránky a skúsme naozaj sa snažiť veci dať do nejakého poriadku, aby fungovali.
Povedali ste jednu z prvých vecí, že je to namierené proti deťom. Ja si dovolím tvrdiť, že to, čo je dnes, je namierené proti deťom, tento systém, ktorý tu máme. Choďte sa tam pozrieť. Choďte sa tam pozrieť, či sa tie deti majú dobre, tie deti, z ktorých sa mnohé narodia len preto, aby rodičom zabezpečili príjem, ktorý určite nevyužívajú v prospech tých detí, lebo to na tých deťoch vidíte. Pán Ondruš vystihol veľmi, veľmi presne tú situáciu. A tá situácia nie je zavinená týmto návrhom novely. Tá skutočnosť je zavedená zlým spôsobom prístupu k tomu, čo si myslíme, ako máme pristupovať k tomu, ako bojovať s chudobou. Ľavicový prístup, to je také zovšeobecnené a mierne ironizujúce. Alebo niekde sa to hovorí ako vtip. Ale, žiaľbohu, výsledok ľavicových opatrení v boji s chudobou je taký, že chudoby je viac, pravicové spôsoby sú také, že chudoba sa zmenšuje. (Reakcie z pléna.) Presne tak. Ja viem, že sa vám to nepáči. Ale ja sa vám to... (Výkriky v sále.)