Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci.
Moje vystúpenie, ktoré bude stručné, som si pripravil v dvoch základných rovinách, v praktickej a odbornej. Z praktického hľadiska má vraj táto navrhovaná právna úprava prispieť k tomu, že umožní verejnosti podieľať sa na odhalení plagiátorstva a podvodov pri získavaní vysokoškolských a vedecko-pedagogických titulov a ďalej, že umožní...
Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci.
Moje vystúpenie, ktoré bude stručné, som si pripravil v dvoch základných rovinách, v praktickej a odbornej. Z praktického hľadiska má vraj táto navrhovaná právna úprava prispieť k tomu, že umožní verejnosti podieľať sa na odhalení plagiátorstva a podvodov pri získavaní vysokoškolských a vedecko-pedagogických titulov a ďalej, že umožní vyhodnocovať kvalitu záverečných prác, ako aj prác potrebných pre získanie vedecko-pedagogického titulu docent.
Ja sa chcem spýtať, ako môže laická verejnosť prakticky a odborne vyhodnocovať kvalitu záverečných prác, ako i prác potrebných pre získanie vedecko-pedagogického titulu? Kto to bude vlastne z verejnosti dobrovoľne a zadarmo okrem bulvárnych novinárov vyhodnocovať? Ako, a na základe akých kritérií bude posudzovať a vyhodnocovať kvalitu napríklad habilitačnej práce písanej odborníkom päť rokov v oblasti fyziky, chémie, mikrobiológie, jadrovej fyziky, medicíny, alebo i práva? Taký pán novinár z nejakého bulvárneho časopisu, ktorý je možno bez vysokoškolského vzdelania a z danej problematiky nevie nič?
Myslím si, že nijako, iba subjektívne a účelovo bez potrebných vedomostí a skúseností o danej problematike, no s úmyslom niekoho zdiskreditovať a znevážiť. Ja tam iný zmysel nevidím. Veď posudzovatelia, ktorí majú na to príslušné odborné vzdelanie a predpoklady, sú práve na vysokých školách v pozíciách odborných asistentov, docentov a profesorov, ktorí musia spĺňať vysoké predpoklady na kvalitu a úroveň odbornosti. Mám pocit, že celá táto novela je len o prezentácii sa navrhovateľov pred médiami.
Mimochodom, pán navrhovateľ, taká formalitka. V doložke nezlučiteľnosti je formálna chyba, nakoľko je tam uvedené, že ide o návrh jedného poslanca, teda vás, pritom však ide o návrh skupiny poslancov, ktorá tam ale chybne nie je uvedená. Asi ste na to pozabudli, keď ste zákon najprv stiahli a potom znovu predložili spolu s vašimi kolegami z vládnej koalície.
Prejdem teraz z tej praktickej do odbornej roviny, a to k nedostatkom tejto novely zákona, pre ktoré budem navrhovať nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Návrh novely zákona, ani súčasne platná úprava zákona, nereflektujú na nasledovné skutočnosti.
Po prvé, systémy a nahrávané údaje nie sú jednotné ani objektívne, nakoľko súkromné vysoké školy nahrávajú údaje do registra maximálne dva roky, pričom verejné vysoké školy raz tak dlho, a preto pri súkromných vysokých školách je možnosť odhaliť plagiát alebo skopírovanú prácu z verejnej školy, spred napríklad troch rokov veľmi malá a je to veľmi nepravdepodobné. Preto je potrebné stanoviť pre všetky vysoké školy rovnakú štartovaciu líniu, a to čas, resp. vek nahrávaných údajov na dva roky spätne a prepojiť podľa odborov vzájomné databázy záverečných prác, resp. zabezpečiť ich výmenu.
Po druhé, v bode 4 poslaneckého návrhu sa pozabudlo na citačnú normu, ktorú je potrebné, aby ministerstvo pre všetky vysoké školy zjednotilo, nakoľko sa používajú pri rôznych vysokých školách rôzne a viaceré citačné normy. Napríklad, Univerzita Komenského v Bratislave používa citačné normy ISO 690 a ISO 690-2, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre používa naviac ešte citačné normy ISO 2145 a ISO 214.
Po tretie, nikde v tom návrhu zákona som nevidel, že by bola stanovená hranica, od koľko percent zhodnosti, resp. zhody s inými prácami a článkami sa bude práca považovať za plagiát. Napríklad od 25 % zhody? Od 10? Od 6? Od 17? Od koľko? Nakoľko na každej vysokej škole je to inak posudzované a pri zverejňovaní práce to môže byť neskôr zneužité pre účelovo vyrobené kauzy. Treba však určite zohľadniť dôležitý fakt, že pri citovaní zákonov alebo Ústavy Slovenskej republiky v záverečných rigoróznych a v habilitačných prácach, vo všetkých vedných odboroch, budú citácie zákonov totožné vo všetkých prácach, nakoľko ustanovenia zákonov sa dajú len presne citovať a podobne komentovať.
Po štvrté, vysoko odborné dizertačné, rigorózne a habilitačné práce v zmysle tohto predkladaného návrhu, by mala posudzovať už spomínaná laická verejnosť, ktorá o výsledkoch prác, s ktorými sú spojené rôzne dlhoročné merania, bádania, či pokusy, nemá ani potuchy a dlhoročné bádania, nové objavy, nápady, myšlienky a problémy, ktoré niekto chce ďalej odborne riešiť, rásť a profilovať sa v danej problematike, tak tieto budú laickej verejnosti prezradené a práve týmto sa umožnia krádeže rôznych nápadov, ideí a myšlienok do verejného a súkromného sektora na Slovensku, ale i v zahraničí. Pripomína mi to taký lacný výpredaj.
Po piate, celý tento návrh novely zákona o vysokých školách nezaručuje dostatočnú ochranu autorských práv a myšlienok odborníkov, pričom sa otvára týmto návrhom bezplatná studňa zdrojov a nápadov nových myšlienok a riešení, v rôznych oblastiach pre súkromný sektor. A ako som už povedal, všetko verejne a bezplatne, na tanieri, stačí mať len monitor s veľkým rozlíšením, aby sa to dobre čítalo.
Až sa mýlim, pán navrhovateľ, skúste ma opraviť, ale ja chápem tú novelu tak, že keď sa chcem habilitovať a budem robiť päť rokov výskum v oblasti nejakej technológie, v ktorej môj výskum budem mať, jeho výsledkom bude, že znížim výrobu, alebo znížim náklady nejakého technologického procesu o pomerne značné sumy, najprv musím podpísať súhlas, že súhlasím s tým, aby moja habilitačná práca bola zverejnená. Potom budem teda pripustený k samotnej habilitačnej prednáške, pred vedeckou radou alebo pred odborníkmi z danej fakulty, z daného odboru, ale už vtedy, keď budem robiť tú prednášku, už vtedy bude musieť byť moja práca zverejnená.
Viete, ja mám pocit, že ešte sa za mnou nezavrú ani dvere zasadačky v miestnosti, kde budem mať habilitačnú prednášku a nejaký dobrák zo súkromnej firmy si túto prácu skopíruje, resp. odpíše z monitora, lebo darmo vy zakážete technicky kopírovať a tlačiť. Komu zabráni posadiť tam niekoho, aby to jednoducho odpísal a môže si ju dať patentovať. Mne potom zostáva jedna možnosť, a to súdiť sa. Tak len toľko, bol by som rád, keby ste mi to vysvetlili, že či naozaj to chápem reálne takto dobre.
Som presvedčený, že práce a ich originalitu spolu s ich kvalitou, by mali kontrolovať odborníci v danej oblasti na odborných inštitúciách, teda vysokých školách. A keď uvažovať nad zverejňovaním nejakých prác, tak iba záverečných prác z prvého a druhého stupňa vysokoškolského štúdia, teda bakalárskych, inžinierskych a magisterských prác, ktoré pri všetkej úcte k nim, aj keď niektoré sú naozaj prelomové, nemajú až takú vysokú výpovednú a odbornú hodnotu ako rigorózne, dizertačné a habilitačné práce, ktoré mnohokrát majú pre súkromný sektor vysoko lukratívnu hodnotu.
Záverom si dovolím konštatovať, že v duchu tohto predkladaného návrhu, ktorý je nedomyslený a písaný narýchlo s vidinou mediálnej prezentácie za každú cenu, môžeme potom rovno navrhovať i zrušenie akreditačnej komisie a nechať laickú verejnosť posudzovať odbornosť a kvalitu všetkých vysokých škôl tak, ako to je navrhované a uvádzané v tejto predmetnej novele zákona o vysokých školách pri záverečných rigoróznych a habilitačných prácach.
Keďže ide o návrh, ktorý čiastočne znemožní vysokým školám konkurencieschopnosť so súkromným sektorom, nakoľko na jednej strane ich výsledky bádania, práce a nápadov, často za cenu obrovských finančných prostriedkov sa budú prezrádzať verejnosti, a na druhej strane súkromný sektor si bude svoj výskum a vývoj tajiť, tak túto predmetnú novelu zákona o vysokých školách v tomto znení ja osobne nemôžem podporiť.
Rovnako v zmysle zákona o rokovacom poriadku, v súlade s § 73 ods. 3 písm. b) navrhujem, aby Národná rada nepokračovala v rokovaní o tomto návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
