Ďakujem. Vážený pán predseda, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, po prečítaní si pripomienok pána prezidenta k novele zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich, ktorý vrátil predmetnú novelu Národnej rade, ma napadlo niekoľko otázok, prečo je potrebné tak zásadným spôsobom zasiahnuť do fungovania súdnictva. Hoci patrím k tým mladším poslancom, dobre si pamätám, že najväčšiu reformu bolo potrebné a nielen v justícii, urobiť v rámci prístupových rokovaní pri vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. Na týchto zmenách, ktoré viedli k zosúladeniu nášho súdneho systému a práva so štandardami únie sa podieľali odborníci tak z dnešnej opozície i koalície. Prečo dnes, ak je treba urobiť nejaké zmeny, rušia sa základné kontrolné mechanizmy a transparentné princípy v súdnictve? Žijeme v demokracii a systém, ako aj zákony nie je možné prispôsobovať výlučne k potrebám vládnucej garnitúry. Toto je zneužívanie demokracie a autoritárstvo. Hlava štátu dala možnosť pani ministerke spravodlivosti Žitňanskej otvoriť dialóg v odborných kruhoch na tému justícia a vymožiteľnosť práva. Pretože v pripomienkovom konaní sa ignorovali akékoľvek odborné pripomienky z radov Súdnej rady a stavovských sudcovských organizácií. Čo ma mrzí najviac, že namiesto akejsi novej politickej kultúry sme svedkami valcovania bez toho, aby si vláda uvedomila následky. Osobne ma ako mladého človeka zaujal problém justičných čakateľov, kde vidím veľké protiústavné riziko a nielen morálne škody. Dovolím si preto prezentovať základné problémové časti tejto novely, týkajúcich sa práve úpravy justičných čakateľov.
Inštitút justičného čakateľa má nielen na území Slovenka, ale aj v iných krajinách Európy napr. v Čechách dlhodobú tradíciu a jeho opodstatnenosť je historicky overená. Zo strany ministerstva spravodlivosti nebol predložený jediný rozumný dôvod prečo by justícia ako jediná z klasických právnických profesií nemala mať možnosť vychovávať budúcich sudcov. Všetky právnické profesie pripravujú v rámci prípravnej praxe svojich nástupcov. Prokuratúra vychováva prokurátorov formou právnych čakateľov prokuratúry. Advokáti, exekútori a notári majú svojich koncipientov. Musia mať trojročnú prax. Navrhovanou zmenou však štát deklaruje, že funkcia sudcu, čo možno považovať aj za vrchol spomedzi právnických povolaní, nie je natoľko náročná ako iné právnické povolania, aby vyžadovala systematickú prípravu, hoci rozhoduje doslova o životoch ľudí a ekonomickom prostredí. Justičný čakateľ na rozdiel od všetkých ostatných uchádzačov o sudcovské povolanie je vyslovene školený a pripravovaný na výkon tohto mimoriadne náročného povolania.
Podobný projekt podporujú napríklad americké inštitúcie v Macedónsku, kde budúcich sudcov školí Justičná akadémia. V danej súvislosti je potrebné ešte poukázať na fakt, že zámer vlády Slovenskej republiky obsadzovať voľné miesta sudcov aj odborníkmi, ktorí pôsobili v prostredí mimo justície môže mať neželaný dopad na kvalitu výkonu sudcovského povolania. Bude mať sudcov na objednávku, pani ministerka? Pani ministerka Žitňanská, koľko úradníkov vášho ministerstva odišlo pred parlamentnými voľbami v roku 2006 do talára? Ako zabránime, že vplyvné advokátske kancelárie alebo lobistické skupiny nebudú mať vlastných sudcov? Veľa ľudí sa čuduje, ako je možné, že sudca, ktorý odsúdil na osem rokov Černáka za vydieranie ho teraz obhajuje? Nuž, umožňuje to zákon a vaša právna úprava bude znamenať, že advokát obhajujúci aj ľudí z podsvetia sa bude môcť stať sudcom. A ak bude prednášať na niektorej z právnických fakúlt, môže ísť dokonca rovno na Najvyšší súd. Prepáčte, ale ja toto považujem už za hazard s bezpečnosťou štátu. Slovensko je počtom obyvateľov veľmi malá krajina a myslím si, že sudca by nemal vykonávať pred nástupom do taláru inú právnickú profesiu s výnimkou prokurátora. Pretože práca sudcu, ako aj celý chod súdu a charakter súdnej agendy je natoľko špecifický, že je potrebné, aby ho sudca ovládal ešte predtým ako sa stane sudcom, a nie aby si ho osvojoval, takpovediac za pochodu, súčasne s výkonom sudcovskej funkcie.
Ešte krátka poznámka k toľko spochybňovaným výberovým konaniam na miesta justičných čakateľov. Do výberových konaní na funkciu justičného čakateľa sa mohol prihlásiť ktokoľvek, kto spĺňal zákonom určené kritériá. Zúčastnili sa ich stovky uchádzačov, všetci justiční čakatelia prešli riadnym verejným a otvoreným výberovým konaním, ktoré síce niektoré médiá účelovo spochybňujú, napriek tomu neboli žiadnym z neúspešných uchádzačov napadnuté. Len na pripomenutie uvediem, že samotné výberové konanie na funkciu justičného čakateľa prebiehalo v troch etapách. Po absolvovaní písomných testov a preklade z cudzieho jazyka, nasledujú niekoľko hodinové psychologické testy a konanie sa uzatvára ústnou časťou, pričom výberové konanie prebieha spravidla tri dni. Treba tiež uviesť, že takéto výberové konanie je totožné s výnimkou vypracovania súdneho rozhodnutia s výberovými konaniami na funkciu sudcu. Vypracovanie súdnych rozhodnutí je však súčasťou justičnej skúšky, ktorú je justičný čakateľ povinný absolvovať po uplytnutí trojročnej prípravnej praxe. Absolvovanie ďalšieho výberového konania justičnými čakateľmi na funkciu sudcu v zmysle navrhovanej právnej úpravy je v danom kontexte bez akéhokoľvek opodstatnenia účelovo duplicitné a popierajúce zmysel a význam už absolvovaného verejného a riadneho výberového konania. Tým, že navrhovaná novela mení príslušné ustanovenia zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich upravujúce postavenie, práva a povinnosti justičných čakateľov, tento fungujúci ištitút správneho poriadku Slovenskej republiky odstraňuje. Existujúcich justičných čakateľov de facto vydiera, keď ich núti buď odísť z justície, alebo stať sa vyššími súdnymi úradníkmi. Na túto pozíciu sa pritom existujúci čakatelia nehlásili. Novela zavedie aj dve odlišné skupiny vyšších súdnych úradníkov. Nakoľko jedna skupina bude tá, ktorá bola prijatá na funkciu vyššieho súdneho úradníka výberovým konaním určeným na funkciu vyššieho súdneho úradníka a druhá skupina budú vyšší súdni úradníci, ktorí boli prijatí na základe výberového konania totožného s výberovým konaním na sudcu, teda teraz existujúci justiční čakatelia. Navrhovaná právna úprava, tak ako vo svojich pripomienkach naznačil aj prezident, pôsobí spätne, nakoľko zasahuje do práv nadobudnutých v súlade so zákonom do minulosti, a to výrazne negatívnym spôsobom. Takýto postup Ústava Slovenskej republiky nielen nepripúšťa, ale priamo vylučuje.
Z viacerých nálezov ústavného súdu vyplýva, že k imanentným znakom právneho štátu neodmysliteľne patrí aj požiadavka právnej istoty, ktorá v sebe zahŕňa princíp oprávnenej dôvery v právo, legitímnych očakávaní, predvídateľnosti práva, zákazu retroaktívneho pôsobenia práva, ochrany nadobudnuteľných práv a rad ďalších. Môžeme si pozrieť nálezy Ústavného súdu.
Vychádzajúc z uvedených záverov a právnych názorov vyslovených Ústavným súdom Slovenskej republiky možno konštatovať, že navrhovaná právna úprava je retroaktívna, nakoľko zakladá účinky do minulosti. Otázka retroaktivity, kde chceme niekomu vziať už nadobudnuté práva právnou úpravou, aby platila spätne do minulosti, je jasná otázka pre druhákov právnických fakúlt, preto ma udivuje postoj docentky práva. To v právnom štáte nie je prípustné.
Protiústavnosť pripravovanej zmeny spočíva najmä v tom, že nerieši stret platnej a navrhovanej právnej úpravy. V navrhovanej novele chýbajú prechodné ustanovenia, ktoré by upravovali právne postavenie už existujúcich justičných čakateľov prijatých za účinnosti stále aktuálne platného zákona. Totožná situácia už vznikla v roku 2003, kedy práve súčasná vládna koalícia stret a rozpor jednotlivých právnych úprav riešila prostredníctvom prechodných ustanovení zákona, podľa ktorých sa ustanovenia o povinnosti zúčastniť sa výberového konania na obsadenie voľného miesta sudcu nepoužili pre justičných čakateľov, ktorí sa justičnými čakateľmi stali pred nadobudnutím účinnosti vtedajšej novely zákona. Na mieste teda vyvstáva otázka, prečo nepredísť konfliktu s ústavou takýmto spôsobom aj v súčasnosti, tak ako to navrhol aj prezident Slovenskej republiky vo svojich odborných pripomienkach po vrátení zákona do Národnej rady Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie, alebo snáď možno hľadať za navrhovanou novelou iný zmysel?
Na záver si dovolím jednu poznámku. Stále počúvame reči, aké budú výberové konania transparetné a nezávislé. Nuž, asi to musí byť veľká náhoda, že všetky významné riaditeľské posty, napríklad legislatíva, civilná sekcia i trestný odbor obsadili bývalí absolventi právnickej fakulty z Košíc z jedného ročníka. Navyše, viacerí pracovali predtým na ministerstve alebo v rezorte. Takže, sú tu vážne podozrenia, že táto právna úprava slúži na to, aby ste si dosadili vlastných sudcov, dokonca ako docentka práva sa teoreticky aj vy môžete stať bez praxe na súde sudkyňou. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
