Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, dnes už druhýkrát, pán minister, pán spravodajca, vážené kolegyne, milí kolegovia, pozorne som počúval diskusiu. A môžem povedať, že v rámci nej odznelo veľa dobrých argumentov aj návrhov. Je len škoda, že takáto vecná diskusia nepredchádzala novele Zákonníka práce predtým, ako prišiel do vlády a následne do parlamentu. Odbúralo by sa inak veľa nezmyselných ustanovení, o ktorých dnes musíme diskutovať. Okrem toho by návrh novely bol oveľa vyváženejší vo vzťahu zamestnanca a zamestnávateľa, pretože vidno, čoho sme dnes svedkami. Totiž novela Zákonníka práce nie je zameraná na to, aby zabezpečila dôstojné podmienky zamestnávania ľudí a v primeranej miere ochraňovala pracovníkov. Je účelovo prispôsobená potrebám zamestnávateľov až do takej miery, že to na mňa pôsobí ako snaha pomôcť im prekonávať dôsledky finančnej krízy na úkor svojich zamestnancov, a to bez ohľadu na to, že to povedie k ich chudobe. Podľa tohto návrhu zamestnancov treba použiť, vyžmýkať a potom sa ich ľahko zbaviť. To navrhované zmeny naozaj umožňujú. Nepriamo to priznáva aj vláda v programovom vyhlásení, aj predkladateľ zákona, pán minister Mihál, v dôvodovej správe, keď hovorí „o znižovaní nepriamych nákladov zamestnávateľov“.
Vážené kolegyne, kolegovia, je účelom Zákonníka práce šetriť náklady zamestnávateľom? Podľa vlády áno, ale podľa mňa je to demagógia. Vždy som si myslel, že Zákonník práce slúži najmä na to, aby upravoval vzťahy na trhu práce. Zákon predsa nemôže jednostranne eliminovať dôsledky zlých manažérskych rozhodnutí, neúspechu firmy na trhu a ani nezabezpečí optimálny chod firmy, ale ani rast zamestnanosti v hospodárstve. Rast zamestnanosti závisí od ekonomiky a jej výkonnosti. To vie každý prvák na vysokej škole. A o čom tu teda hovoria koaliční poslanci a vláda? Zákon nemôže zamestnávateľovi umožňovať ani to, aby svoje chyby pri rozhodovaní kompenzoval tým, že bude so zamestnancami doslova zametať, ako sa mu to páči a ako to potrebuje. Firma, kde sa toto deje, nemá šancu na trhu prežiť. Ale vláda chce navrhovanými zmenami paradoxne práve takýmto pomáhať. Tam, kde má firma jasný program, kde vedenie vie, čo chce, tam manažér nepotrebuje takéto praktiky, vie si naplánovať ľudí, preveriť si ich a prijímať takých, ktorých nebude musieť prepúšťať zo dňa na deň. Takáto snaha sa v návrhu novely najviditeľnejšie prejavuje pri skracovaní doby, keď je možné po prepustení pracovníka obnoviť jeho pozíciu a na jeho miesto prijať nového zamestnanca. O tom, že je to príprava na politické čistky, sa tu už hovorilo. A ja sa k tomu nechcem a nebudem vracať, ale ak to manažér využije, dokáže tým iba svoju neschopnosť riadiť a mal by z takejto pozície odísť. Čudujem sa, že na jednej strane parlament a vláda sa snažia prijímať oživovacie impulzy pre firmy, ale súčasne takých, poviem to naplno, lajdákov a diletantov, ktorí sú odkázaní na takéto pomôcky.
Do kategórie nepochopiteľných zmien opatrení možno zaradiť aj snahu o zavedenie dosiahnutia dôchodkového veku ako dôvodu na výpoveď. Kam sme sa to dopracovali, pán minister, keď vek má byť dôvodom na výpoveď? To je naozaj Slovensko v takej vážnej kríze, že chce porušovať základné práva starších ľudí, medzi ktoré patrí aj právo na prácu? Takéto opatrenia by som pochopil v čase mimoriadnej situácie, ale dnes predsa vláda hovorí o tom, že nastáva oživenie. Prečo sa vôbec takýmto extrémnym riešením zaoberala? Myslím si, že podobné návrhy by mali byť podrobené analýze z hľadiska ústavnosti. A to nehovorím o tom, že je to neetické a doslova nekritické voči mladým. Ako by im to pomohlo? Veď ak sú lepší ako starší pracovníci, presadia sa bez pomoci zákona. A oni to dokážu, len im treba veriť. Ak nie sú lepší ako starší pracovníci, tak nech sa snažia byť lepší. Aspoň budú mať motiváciu pracovať na sebe. Ak ich dopredu postrčí zákon len z hľadiska veku, celková úroveň trhu práce klesne a povedie to k deformácii konkurencie. Robí to vláda preto, lebo starší ľudia sú ako bezbranní najlepším cieľom, alebo najľahším? Alebo to robí vláda preto, lebo si už nevie rady? Hovorím o tom zámerne, aj keď vo výbore tento návrh korigovali. A verím, že sa do praxe nedostane. Ale tento príklad iba názorne ukazuje zvrátenosť viacerých návrhov z dielne ministerstva práce a bezradnosť pri prijímaní zmysluplných rozhodnutí.
Priznám sa, že mi prekážajú aj ďalšie veci. Ide napr. aj o obmedzenie náhrady mzdy za neplatnú výpoveď. Opäť je to dôkaz nerovnováhy návrhov vládnej koalície jednostranne v prospech zamestnávateľov. Naozaj to zamestnávatelia potrebujú? Veď majú personálne oddelenia, špecialistov, právnikov a keď urobia chybu, nech za ňu pykajú v plnom rozsahu, a nie iba v obmedzenej výške deviatich mesiacov. To chce vláda Zákonníkom práce vziať zamestnancom aj tú malú možnosť účinnej obrany, ktorú majú doteraz? Ak budú v spore úspešní, ich úspech bude limitovaný zákonom. Prečo? Nemá to logiku a dopredu ich to poškodzuje.
Ešte by som sa pristavil pri deväťmesačnej lehote vyplatenia zmarenej mzdy. Prečo je to práve deväť mesiacov? Prečo to nie je jeden mesiac, dva mesiace alebo na druhej strane dva alebo tri roky? Ako vládna koalícia dospela práve k obdobiu deväť mesiacov? Toto ustanovenie iba potvrdzuje, že zamestnávatelia sa pripravujú na lacné zbavovanie sa pracovníkov podľa potreby a vláda, teda vy, pán minister, ako predkladateľ im v tom ochotne pomáhate.
Dotkol by som sa aj oslabovania pozícií odborov v podnikoch. Aj v tomto prípade je namieste otázka, kto potrebuje túto pomoc. Len slabé podniky, ktoré nedokážu adekvátne zaplatiť ľudí, snažia sa šetriť na mzdových prostriedkoch a boja sa kolektívneho vyjednávania. Navyše, keď sa už firma rozhodne niekoho zbaviť, prečo by sa mala báť prerokovať to so zamestnaneckou radou alebo odbormi, ak to má právne podložené a dodržiava zákon? Veď takéto prerokovanie slúži teraz ako poistka, aby sa predchádzalo omylom, a zároveň slúži ako nástroj na to, aby sa niekto zamestnancov zastal. Okrem toho pomáha znižovať počet pracovnoprávnych sporov. A ak v následnosti na tento paragraf naviažeme to, o čom som hovoril pri obmedzení náhrady mzdy za neplatnú výpoveď, tak potom je jasné, o čo ide koalícii, ide jej o to, dať zamestnávateľom voľnú ruku pri prepúšťaní ľudí.
No a zlatým klincom návrhu je tzv. konkurenčná doložka, podľa ktorej nebude môcť zamestnanec vykonávať rovnakú činnosť v konkurenčnej firme maximálne rok. Čiže najskôr ho zamestnávateľ využije, potom ho ľahko a lacno prepustí a ešte mu aj zakáže živiť sa tým, čo vie robiť. Je to vynikajúce, pán minister, môžete byť na seba hrdý. Tomu sa povie, že koalícia obsiahla celé spektrum likvidácie zamestnanca. Ak tieto návrhy budú schválené, bude zaujímavé sledovať vývoj miery nezamestnanosti, bude dobré všimnúť si a analyzovať tieto čísla, povedzme, po ročnej skúsenosti. Garantujem vám, že na 15-percentnú mieru nezamestnanosti u nás môžeme zabudnúť. A všetky tieto nástroje budú zamestnávatelia využívať najmä v oblastiach s 30-percentnou mierou nezamestnanosti. Tam tieto pravidlá, o ktorých dnes diskutujeme, povedú doslova k svojvôli zamestnávateľov a, ja predpokladám, k nárastu miery nezamestnanosti. Dovolím si tvrdiť, že viem, o čo predkladateľovi zákona v týchto prípadoch ide, t. j. aby sa zamestnávateľ v prípade problémov alebo neúspechu na trhu rýchlo a lacno zbavil zamestnancov a po nejakom čase, keď sa mu začne znovu dariť alebo položí firmu a založí novú, tak nabral nových zamestnancov. Hovorí sa tomu flexibilita na pracovnom trhu. Ale takto to nefunguje. A to je zjednodušená predstava. Povedie to iba ku špekuláciám a v mnohých prípadoch aj k daňovým a odvodovým podvodom. Navyše, takto prepustení pracovníci spadnú do sociálnej siete štátu, čo bude vytvárať tlak na verejné financie. Tieto súvislosti vláda v celom návrhu novely zákona nepochopila a vytvára tlak na zdroje štátu. Navyše, takéto opatrenie pomôže iba nezodpovedným podnikateľom a ich snahe po rýchlych ziskoch za každú cenu, vytratí sa zodpovednosť zamestnávateľov za svojich pracovníkov a dôsledkom bude vysoká fluktuácia so všetkými nepriaznivými sprievodnými javmi.
Od možnosti ľahšieho prepúšťania prejde k pracovným podmienkam, ktoré novela zhorší a ktoré povedú k preťaženiu pracovníkov. Teraz konkrétne hovorím o zvýšení rozsahu týždenného pracovného času na 48 hodín, možnosti predĺžiť povinné čerpanie hromadnej dovolenky z dvoch týždňov na tri týždne a povinnosti zamestnávateľa zabezpečiť nepretržitý odpočinok zamestnanca v trvaní 24 hodín iba raz za dva týždne. Opäť to zopakujem, a stále sa točíme okolo toho istého, ak si firma nedokáže naplánovať efektívne využitie pracovníka a jeho pracovného času, takýmito pomôckami v zákone to aj tak nedosiahne. Tieto opatrenia iba urýchlia vyhorenie pracovníkov a povedú k ich dlhodobej únave, čo vytvára predpoklady na zvýšenie počtu pracovných úrazov. Treba si uvedomiť, že ľudský organizmus má svoje limity a zvýšeným pracovným tempom ich veľmi ľahko prekročíte. Pri zrušení nedeľného predaja apeloval predseda Výboru pre sociálne veci Národnej rady Slovenskej republiky pán Brocka na ducha rodiny a rodinného života. Tam mu na takýchto veciach a osudoch ľudí veľmi záleží. No pri nariadení dovoleniek z dvoch týždňov na tri týždne, pri rýchlom a ľahkom prepúšťaní bez finančného zabezpečenia, pri zvyšovaní týždenného rozsahu práce, pri znížení nepretržitého oddychu počas 24 hodín mu už blaho pracovníkov, vo väčšine prípadov živiteľov rodín už tak na srdci neleží. Aký má nielen pán Brocka, ale celé Kresťanskodemokratické hnutie rozdielny prístup k rodine v rôznych situáciách. Ale nie je to len KDH, ale aj ostatné strany koalície, ktoré si pri návrhu zmien v Zákonníku práce protirečia.
Je ešte veľa otázok, o ktorých by bolo treba diskutovať, ale myslím si, že koalícia je už rozhodnutá, aká bude konečná podoba Zákonníka práce. Jedno by som však ešte odporučil úplne z pragmatického hľadiska. Niektorý z mojich predrečníkov to už spomínal, Zákonník práce bol od roku 2002 viac ako dvadsaťkrát novelizovaný. Preto by som chcel vyzvať pána ministra Mihála, aby jeho rezort, povedzme, v priebehu jedného roka pripravil kompletné znenie tohto zákona. Treba mu venovať pozornosť, pretože je to jeden z najpoužívanejších, ak nie vôbec najpoužívanejší zákon. Hovorím to v mene zamestnancov, ktorým by tak umožnil ľahšie zorientovať sa v problematike, pretože zamestnávatelia to nepotrebujú, tí majú odborníkov, personálne a právne oddelenia. Bolo by to veľmi prospešné, pán minister.
Teším sa, že pán poslanec Brocka vo svojom vystúpení v súvislosti s týmto návrhom novely Zákonníka práce hovoril o obrane slabších a o solidarite. Myslím, že jeho postoj a slová sú zrkadlom myslenia koalície, t. j. na jednej strane pekne hovoriť o právach zamestnancov, o ich ochrane a súčasne nekriticky a jednostranne prijímať opatrenia, ktoré ich postavenie zhoršia alebo prinajmenšom vytvárajú predpoklady na ich zhoršenie. Koalícia sa peknými mediálnymi výstupmi o zvýšení fondu dovolenky v závislosti od veku, zabránením predaja cez sviatky či nahradením gastrolístkov za finančnú hotovosť snaží ukázať ako pekná a získať si verejnosť na svoju stranu. No súčasne treba vidieť veci, ktoré idú doslova proti základným pracovným právam zamestnancov a ktoré z nich robia doslova bezduchú nájomnú silu na jedno krátke použitie. Tento prístup je charakteristický pre väčšinu zmien, ktoré táto novela obsahuje. Preto je nevyhnutné novelu Zákonníka práce stiahnuť z rokovania a nechať ju prejsť širokou odbornou diskusiou.
Toľko k môjmu vystúpeniu, ktoré som si pripravil v duchu rozpravy, ktorú tu pozorne celý deň počúvam.
A čo sa týka konkurenčných doložiek, ktorým som sa venoval vo svojom vystúpení ráno ako písomne prihlásený do rozpravy, som pripravil aj jeden pozmeňujúci návrh. Dovoľte mi, aby som vám ho teraz predniesol.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 340).
V čl. I vládneho návrhu zákona sa v bode 60 § 83a nahrádza odsek 4 novým odsekom 4, ktorý znie: „Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi primeranú peňažnú náhradu v sume priemerného mesačného zárobku zamestnanca za každý mesiac plnenia záväzku podľa odseku 1. Peňažná náhrada je splatná vo výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, a to za predchádzajúce mesačné obdobie, ak sa nedohodlo inak.“
Odôvodnenie. Zmyslom a účelom konkurenčnej doložky je obmedziť pracovnú činnosť zamestnanca na určité obdobie po skončení pracovného pomeru, a to pre obavu z jeho konkurenčnej činnosti a využitia ním získaných informácií v pracovnom pomere v obchodnej súťaži proti pôvodnému zamestnávateľovi. V zmysle takto vymedzenej definície konkurenčnej doložky je logické, že takémuto záväzku zo strany zamestnanca prislúcha povinnosť zamestnávateľa platiť v doložke dohodnutú sumu ako istý protipól zamestnancovmu obmedzeniu nevykonávať konkurenčnú činnosť. Snaha zákonodarcu chápať konkurenčnú doložku ako vzájomne prospešný vzťah sa míňa zamýšľaným účinkom, keď zákonodarca stanovil ako minimálnu hranicu peňažného vyrovnania 50 % zamestnancovej priemernej mzdy. Ako sa má zamestnanec, ktorému sa konkurenčnou doložkou zakáže vykonávanie pracovnej činnosti, teda činnosti, ktorá ho živí na obdobie celého roka, pričom sa mu zaplatí iba 50 % toho, čo dostával a z čoho žil doteraz? Obmedzenie základného ústavného práva na prácu a slobodný výkon je podľa môjho názoru tak závažným zásahom do postavenia zamestnanca, že snaha zákonodarcu o stanovenie minimálnej výšky vyrovnania na 50 % priemernej mesačnej mzdy zamestnanca je viac ako obmedzujúca a porušujúca základné práva zamestnanca. Predkladatelia novely sa evidentne a pochopiteľne postavili na stranu ochrany záujmov zamestnávateľa. Výška odmeny je z pohľadu zamestnanca stanovená príliš nízko, keďže vo väčšine prípadov je motívom ukončenia pracovného pomeru zo strany zamestnanca výhodnejšie pracovné ohodnotenie. (Hlas z pléna.) Ale ma rušíte, pani kolegyňa. Z uvedeného je jasné, že snaha zákonodarcu chrániť zamestnávateľa stanovením minimálne 50-percentnej výšky odmeny je až príliš diskriminujúca voči zamestnancom, a preto som toho názoru, že by bolo vhodnejšie uzákoniť výšku peňažného vyrovnania na úroveň priemernej mesačnej mzdy zamestnanca.
Nech sa páči, pán spravodajca, tu je môj pozmeňujúci návrh. Prosím vás o jeho podporu. Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.
