Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie kolegyne poslankyne, páni kolegovia poslanci, vážený pán minister, stavebné sporenie funguje na Slovensku už devätnásť rokov. V tlači publikované výsledky stavebných sporiteľní o počte postavených, kúpených a obnovených bytov a rodinných domov, o počte a objeme poskytnutých úverov potvrdzujú, že funguje dobre. Napriek tomu minister financií predkladá šestnásty krát novelu, ktorá ho má opäť znevýhodniť pre občanov.
V roku 1991 ešte federálna vláda zrušila podporu komplexnej bytovej výstavby. Na Slovensku a ani v Čechách nebola alternatíva financovania bývania. V roku 1992 Slováci našli model a implantovali do legislatívy aj praxe know-how z Nemecka a Rakúska, Česi ho využili až o rok neskôr a nasledovali nás všetky postkomunistické krajiny. Môžeme byť právom hrdí na to, že Slovensko ako prvé z transformujúcich sa krajín po roku 1989 zaviedlo tento transparentný a pre všetkých prístupný systém podpory financovania bývania.
Môžete sa však aj hanbiť, všetci ako tu sedíte za koalíciu, lebo ste stihli tento roky vysoko efektívne fungujúci systém podpory financovania bývania určený naozaj pre všetky vekové a príjmové kategórie obyvateľstva zo všetkých okolitých krajín najviac deformovať.
Ak odrátam štvorročné volebné obdobie vlády Roberta Fica, tak za pätnásť rokov pätnástimi negatívnymi zásahmi do legislatívy a šestnásty je teraz pred nami na stole. Keď som tento návrh čítal, zamýšľal som sa najmä nad tým, z čoho návrh vychádza, pre koho je určený a čo nám prinesie.
Podrobne som si preštudoval aj analýzu Inštitútu finančnej politiky pri ministerstve financií a žasol som nad jej závermi. Okrem nekorektných porovnaní neporovnateľných faktov o výškach úrokových sadzieb úplne odlišných typov úverov som najmä žasol nad tým, že treba zrušiť podporu bývania ako takú, pretože v ňom štát vytvára riziko cenovej bubliny a potenciálnej finančnej krízy.
Pán minister, kde boli títo analytici, keď ste v koalícii koncipovali programové vyhlásenie? Veď v ňom garantujete kontinuity podpory financovania bývania všetkými nástrojmi, stavebným sporením počnúc a Štátnym fondom rozvoja bývania končiac. Aké materiály študujú a za čo sú platení títo analytici, ak si nevšimli štatistiku Eurostatu, že až 40 % slovenských domácností je preplnených a v Európskej únii máme najvyšší podiel mladých ľudí do 35 rokov, ktorí trvale bývajú s rodičmi. Je to až 60 percent.
Verím, že chceme, aby sa Slovensko ekonomicky, vzdelanostne, kultúrne aj sociálne rozvíjalo. Ako sa však má rozvíjať spoločnosť, ak si mladí ľudia nebudú mať kde založiť rodinu? Do roku 1990 mladé rodiny čakali na družstevný byt päť až desať rokov. Dnes,ešte stále máme v porovnaní s vyspelými európskymi štátmi o viac ako 100 bytov na 1 000 obyvateľov menej. Dokonca nájomný sektor sme dokázali zlikvidovať úplne a dnes ho zo Štátneho fondu rozvoja bývania slimačím tempom, dva- až tritisíc bytov za rok, staviame. Tých bytov potrebujeme minimálne 10 % z bytového fondu, a to je viac ako 180 tisíc bytov.
Kolegovia poslanci z koaličných strán, prerátajte si, či dnešní mladí ľudia majú čas čakať 60 rokov na dostavbu nájomného bytu v mieste ich zamestnania. Aj pri predlžovaní veku odchodu do dôchodku sa asi svojho nájomného bytu jednoducho nedožijú. Myslíte si, že ich spolužitie s rodičmi, aj keď samozrejme starostlivosť o rodičov je chvályhodná, prospeje nárastu pôrodnosti, kvalitnej výchove a vzdelaniu v jednej preplnenej miestnosti o veľkosti 12, v lepšom prípade 16 až 20 metrov štvorcových? Ja si myslím, že nie.
Keď v roku 1991 zrušila federálna vláda podporu bývania, trvalo rok, kým sa našla náhrada, stavebné sporenie. A trvalo tri roky, kým sa systém sfunkčnil a rozbehol aj proces poskytovania úverov. Za uvedené štyri roky poklesol počet novo stavaných bytov z 25 tisíc ročne na 5 tisíc ročne. Ďalšie tri roky trvalo, kým sa uzákonila forma podpory cez Štátny fond rozvoja bývania, a až desať rokov po zmene systému sa podarilo rozbehnúť aj hypotekárne bankovníctvo. Preto zaostávame v počte bytov za vyspelou Európou a určite si nemôžeme dovoliť redukovať podporu financovania bývania. Alebo si chceme to nelichotivé prvenstvo v preplnenosti domácností ponechať pod hlavičkou "lepšie aspoň v niečom byť prvý"?
Má na Slovensku mladý človek s nepravidelným príjmom, zamestnaný na dobu určitú vďaka vášmu skvelému Zákonníku práce určitú alternatívu, ako získať byt? Má alternatívu, ako sa presťahovať za prácou? Má alternatívu, ako a kde si založiť samostatnú rodinu? Napriek veľkému množstvu zásahov do stavebného sporenia v minulosti, aj napriek neúmerne vysokým cenám nehnuteľností v porovnaní s výškou priemernej mzdy, tvrdím, že vďaka stavebnému sporeniu ju dnes má.
Veď práve stavebné sporiteľne poskytujú úvery pre občanov až do výšky 40 tisíc eur aj bez skúmania bonity alebo zábezpeky nehnuteľnosťou. Veď práve stavebným sporením môžu rodičia už malým deťom pripravovať prostriedky na bývanie a osamostatnenie sa po ukončení školy a založení si rodiny. A viac ako polovica z 1,2 milióna stavebných sporiteľov vo veku do 30 rokov potvrdzuje, že program stavebného sporenia je pre nich atraktívny. Pre väčšinu z nich sú práve programy úverov bez zabezpečenia nehnuteľnosťou a preukazovania príjmu jedinou šancou, ako si zabezpečiť svoje vlastné bývanie.
A, vážení páni poslanci vládnej koalície, to platí aj pre občanov nad 55 rokov. Pre nich iná možnosť skvalitnenia alebo zmeny bývania z úveru ako stavebné sporenie na Slovensku nejestvuje. Ktorá banka dá človeku nad 55 rokov s priemerným alebo vyšším ako priemerným príjmom hypotekárny úver? Stavebná sporiteľňa mu ho dá. Práve vďaka deficitu bytov, ktorý sme zdedili ešte z predchádzajúcej éry, aj vďaka pretrvávajúcej nestabilite v hospodárskej oblasti pôrodnosť na Slovensku klesá. V obciach a mestách stoja poloprázdne školy, kvalita výučby však klesá, mimoškolská výchova alebo ponuka záujmových aktivít veľakrát neexistuje. Výsledok sa dostavil. Kriminalita mládeže, ktorej počet permanentne klesá, napriek tomu tak stúpla, že sa musel posunúť vek trestnej zodpovednosti na 14 rokov. A nie je ďaleko návrh na jej ďalšie zníženie.
Vážené panie poslankyne a páni poslanci, odpovede na otázku, komu poslúži novela zákona o stavebnom sporení, som nenašiel. Odpoveď na otázku, komu prospeje, som našiel. Podľa môjho názoru nikomu. Ako uvádzajú nezávislí analytici z navrhovaným zmien sa dá očakávať vyšší deficit príjmov do štátneho rozpočtu ako úspora výdajov na štátnu prémiu, hrozí strata pracovných príležitostí a pre mladých ľudí, čo mňa osobne najviac trápi, sa oddiali šanca získať vlastný byt a pre všetkých ostatných šanca obnoviť si svoj byt.
Návrh novely v čl. I v bode 7 diskriminuje sporiteľov, ktorí požiadajú o medziúver voči sporiteľom, ktorí požiadajú o úver v komerčnej banke, možno tiež podporený zo štátneho rozpočtu. Návrh novely v čl. I v bode 5 diskriminuje sporiteľov, ktorí nemajú na jednorázový vklad v prvom štvrťroku a chcú sporiť pravidelne. A to sú predovšetkým mladí ľudia, ktorí žiadajú o medziúvery, sú to ľudia postihnutí rôznymi živelnými udalosťami, ale sú to však aj starší ľudia, ktorí potrebujú zatepliť svoj dom, aby vládali platiť neustále sa zvyšujúce náklady na energie. A tiež sú to predovšetkým mladí ľudia, ktorí uzatvárajú zmluvy o stavebnom sporení, a tí naozaj nedosahujú príjmy, z ktorých by mali jednorázovo vkladať 600 alebo viac eur.
Preto skutočne nenachádzam racionálny dôvod na podporu návrhu novely zákona o stavebnom sporení a apelujem aj na vás, kolegov poslancov z koalície, kazí a sa berie sa ľahko, stavia a tvorí sa ťažko. Nevytvorte týmto nepremysleným krokom ďalšiu bariéru vzniku mladých rodín, záujmu o privedenie detí na svet. Nevytvorte bariéru záujmu po ukončení školy zostať na Slovensku alebo sa na Slovensko vrátiť.
Preto, vážený pán spravodajca, dávam procedurálny návrh, aby bol vrátený tento návrh, táto novela zákona na prepracovanie.
Ďakujem.
