Videokanál poslanca

Ďakujem, pán predseda. V rozprave vystúpil jeden poslanec, keďže v rozprave nebol podaný iný návrh ako môj, v súlade s mojím odporúčaním, prosím, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

Ďakujem, pán predseda. Nechcem zneužívať postavenie spravodajcu, ktoré vyplýva z rokovacieho poriadku Národnej rady, ale dovoľte sa mi vyjadriť k tomuto nehoráznemu obvineniu od pána navrhovateľa. Pán navrhovateľ, vaša novela, tento pamflet, ktorý ste si dovolili predložiť do pléna, umožní len to, aby ste vy a vaši kamaráti z pochybných organizácií ovládli oba fondy. To je pravý cieľ novely tohto zákona a môžte sa škeriť, koľko len chcete, vy a vaši kamaráti na čele s vašou pani manželkou Transparency International, či neviem čo a neviem aká aliancia a neviem aký Fair Play chcete ovládnuť dozorné rady oboch fondov. Ja verím, že vďaka hlasovaniu poslancov a tejto snemovne sa vám to nepodarí. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predseda, naozaj veľmi stručne. Najprv na úvod mi dovoľte povedať, prečo som využil svoje právo spravodajcu a navrhol som nepokračovať v rokovaní v druhom čítaní. Ja si ctím zákonodarnú iniciatívu, ktorá patrí každému poslancovi Národnej rady podľa ústavy. Na druhej strane si treba ctiť aj ustanovenia rokovacieho poriadku a treba zhodnotiť a pragmaticky vyvodiť dôsledky zo skutočnosti, či sa budú môcť výbory a Národná rada Slovenskej republiky v druhom čítaní reálne zaoberať týmto návrhom zákona. Nech počítam, ako počítam, a pán navrhovateľ vie, že som absolventom jednej z najexaktnejších fakúlt UK, teda prírodovedeckej, 30-dňová lehota na ich prerokovanie uplynie 8. marca a je nereálne, aby výbory o ňom rokovali 9. marca, deň pred voľbami a ešte ich aj Národná rada prerokovala v druhom čítaní.
Z týchto dôvodov som navrhol, aby Národná rada Slovenskej republiky o tomto návrhu zákona nerokovala. Veľmi stručne som si pripravil aj vystúpenie k tomuto návrhu zákona, k tejto novele, ktorú predkladá pán kolega z výboru pán Beblavý a osobne som toho názoru, že tento návrh zákona úplne zmení činnosť a obmedzí vlastnú samosprávnu činnosť a funkčnosť Študentského pôžičkového fondu a Pôžičkového fondu pre začínajúcich pedagógov, ktoré fungujú v zmysle zákonov ako neštátne účelové fondy. Ak sa zrušia dozorné rady, tak to nie je do budúcnosti garanciou bezproblémovosti a koncepčnosti riešenia problémov v týchto fondoch, nakoľko spôsob kreovania rád oboch fondov vôbec nezaručuje odbornosť ich riadenia a ani kontroly.
Dozorné rady treba preto ponechať a aj v pôvodnom počte členov už aj z dôvodu, že členstvo v nich je čestné, bez nároku na odmenu. A čím vyšší počet členov je, tým je menšia šanca ovládnutia predmetnej rady a ich členov nejakou záujmovou skupinou alebo neziskovou organizáciou. Je však nemysliteľné, aby za členov rád oboch fondov menovalo iba Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a Študentská rada vysokých škôl, ale doporučujem, aby niektorých členov volila i Rada vysokých škôl, kde sú mnohí nezávislí a erudovaní odborníci z rôznych oblastí riadenia a s odbornými skúsenosťami. Tým by sa docielilo, že v predmetných fondoch nebudú len úradníci a študenti, ale i odborníci z vysokých škôl.
Pri oboch fondoch pán poslanec Beblavý navrhuje zrušiť dozorné rady, ktoré nenaplnili svoju funkciu a nedokázali zabrániť ŠPF v hazardovaní so zverenými finančnými prostriedkami. Kontrolná funkcia, alebo kontrolnú funkciu navrhuje vykonávať externe, a to ustanovením priamych kontrolných právomocí pre ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu, ministerstvo financií a Najvyšší kontrolný úrad. Je to však celé smiešne, nakoľko aj doteraz ministerstvo školstva malo dokonca svojich zástupcov priamo v radách fondov, ktorí mohli vykonávať internú kontrolu, ktorú však interne nezvládli, a preto si vôbec neviem predstaviť, že v čom by mala byť lepšia externá kontrola zo strany ministerstva. Najvyšší kontrolný úrad má dokonca i v súčasnosti možnosť kontroly hospodárenia oboch fondov s finančnými prostriedkami zo štátneho rozpočtu na základe § 2 zákona č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky. Taktiež aj ministerstvo financií už má v súčasnosti svoje miesto v externom systéme kontroly financií na fondoch prostredníctvom správ finančnej kontroly. V zmysle zákona ich riaditeľov odvoláva a menuje minister financií, ktorým odstupuje svoje zistenia v oblasti porušenia hospodárenia s financiami zo štátneho rozpočtu najvyšší kontrolný úrad.
Cieľom poslaneckého návrhu zákona je údajne zvýšenie transparentnosti pri hospodárení s prostriedkami oboch fondov, znížiť riziká nehospodárneho a neefektívneho nakladania s týmito prostriedkami, znížiť finančnú náročnosť správy fondov a priblížiť tak v tejto oblasti ich fungovanie bližšie k subjektom verejnej správy. Je to naozaj pekný cieľ. Ale neboli to práve zamestnanci ministerstva školstva, ktorí ako členovia rád mali uzavreté dohody o vykonaní práce, a tak obchádzali zákon? Nemali náhodou v zmysle príslušných zákonov odborne a nezávisle kontrolovať hospodárenie a výdavky oboch fondov? O čo budú v budúcnosti lepší noví nominanti ministerstva školstva v radách fondov, ako tí, čo sú tam doteraz?
Preto si myslím, že tento návrh zákona je úplne zbytočný, a je to celé iba o personálnych zmenách na fondoch, pričom paradoxne schvaľovanie a výber členov rád zostávajú i naďalej na výbere pôvodných inštitúcií, teda ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu a Študentskej rady vysokých škôl, tak ako to bolo doteraz. Potvrdzuje to i poslancom Beblavým navrhovaná skutočnosť, že sa jeho návrhom vypúšťa ustanovenie upravujúce limity na mzdové výdavky pre zamestnancov fondu, čo umožní vedeniu fondu narábať s prostriedkami pre mzdy zamestnancov podľa svojho uváženia. Preto si treba ujasniť, či zachovať verejnoprávny charakter fondov, kde potom navrhujem radšej dohliadať na výber kvalitných nominantov na členov dozorných rád oboch fondov, alebo či oba fondy nezlúčiť do jedného fondu, alebo ich úplne zrušiť a presunúť ich kompetencie a úlohy na inú inštitúciu bez verejnoprávneho charakteru.
Preto návrh pána poslanca Beblavého sa mi zdá iba účelovým a nič neriešiaci a ja osobne ho nepodporím. Ďakujem, pán predseda, skončil som.

Ďakujem, pán predseda. Ešte raz sa ospravedlňujem, že som o 14.00 hod. meškal. Veľmi ma to mrzí.
Vážený pán predseda, milé panie kolegyne, vážení páni kolegovia, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vystúpil v prvom čítaní k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Beblavého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 200/1997 Z. z. o Študentskom pôžičkovom fonde v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 471/2002 Z. z. o Pôžičkovom fonde pre začínajúcich pedagógov v znení zákona č. 462/2008 Z. z. (tlač 571) ako určený spravodajca Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport uznesením č. 100 z 24. novembra 2011 a podal spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.
Návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v zákonnej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 570 z 11. novembra 2011 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie. Konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republike.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave o návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona.
V prípade, ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní, podľa § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky určiť výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, s tým, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predseda, ďakujem, skončil som svoju spravodajskú informáciu a odporúčam otvoriť rozpravu k návrhu zákona. Súčasne sa hlásim do rozpravy ako prvý.

(Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Beblavého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 200/1997 Z. z. o Študentskom pôžičkovom fonde v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 471/2002 Z. z. o Pôžičkovom fonde pre začínajúcich pedagógov v znení zákona č. 462/2008 Z.z., tlač 571.)

Ďakujem, pán predseda. Rovnako chcem poďakovať pani kolegyni za odborné legislatívno-technické ozrejmenie mnohých nedostatkov predkladanej novely. Snáď len na doplnenie, škola aj rodina sú dvomi najdôležitejšími ustanovizňami, ktoré formujú dieťa a mladého človeka. Keď budeme umožňovať či už na úkor z jednej, alebo z druhej strany tieto, túto formáciu mladého človeka alebo dieťaťa obmedzovať, tak to prinesie podľa môjho názoru len negatíva.
A k tvojmu vystúpeniu, pani kolegyňa, áno, škola ponúka veľa dobrého, väčšinu, o tom som presvedčený, ale bolo by naivné si myslieť, že občas ten žiačik alebo dieťa nezažije aj možno niečo nepríjemné a pokiaľ o tých problémoch vieme, tak ich riešme, ale život nie je len prechádzkou ružovou záhradou s ružovými okuliarmi a v teplom počasí. Život prináša aj rôzne negatíva a s tými negatívami sa deti učia v tých situáciách svojim spôsobom vysporiadavať. Volá sa to, že skúsenosť. Tým, že ich uzatváram v domácom prostredí, nepúšťam ich von do normálnych alebo teda štátnych verejných škôl, tak ich o túto časť skúsenosti oberám, a preto si myslím, že áno, domáce vzdelávanie je dôležité, tam, kde je naozaj nutné a kde inde cesty niet, ale absolútne otvorenie bez predchádzajúcej širokej diskusie je na škodu celému inštitútu domáceho vzdelávania, a preto podporím tvoj procedurálny návrh.

Ďakujem, pán predsedajúci. Na úvod dovoľte, kolegovia, aby som vám naozaj poďakoval za vecný tón vašich faktických poznámok. A naozaj aby nevznikol nejaký mylný výklad, ja nie som proti domácemu vzdelávaniu, tak ako je dnes uvedené aj v školskom zákone. A v princípe, nie som ani proti istému uvoľneniu, len som chcel poukázať, že táto novela má a prináša so sebou aj isté riziká.
Prekáža mi, že sa o nej trošku málo diskutuje, že vôbec som nezachytil nejakú verejnú diskusiu na túto tému, pretože podľa môjho názoru nielen ako člena príslušného výboru, ale aj ako človeka, ktorý má k vzdelávaciemu procesu blízko, je to naozaj dôležitá vec.
Veď vzdelávanie detí na základnom alebo v základných školách má obrovský význam pre ich ďalšie smerovanie v živote, celkovo si však nemyslím, že absolútne uvoľnenie. Áno, odpovedám na vašu otázku, pán kolega Somogyi, je to možnosť, nie je to povinnosť. Ja to chápem, ale to uvoľnenie, ktoré navrhujú predkladatelia, sa mi veľmi nepáči a snáď mám právo na svoj názor.
Tú štúdiu alebo to vyhodnotenie z Českej republiky som nečítal. Budem rád, ak mi ho pani predkladateľka poskytne. Rád si ho naštudujem, ale jediné a cieľom môjho vystúpenia bolo jediné - poukázať na chýbajúcu širšiu verejnú diskusiu v takejto dôležitej veci.
A nemyslím si, že je to správne, tak ako už povedala vo faktickej poznámke pani poslankyňa Obrimčáková, nasilu a "namoc", ako sa u nás hovorí, posúvať to dopredu a všetko absolútne otvárať bez možnosti kontroly.
Všetci dobre vieme, že tá kontrola nemusí byť dokonalá a objektívna, najmä pokiaľ ide o domáce vzdelávanie.

Ďakujem, pán predsedajúci. Na úvod mi dovoľte ospravedlniť sa vám, ctenej snemovni, ako i pánu navrhovateľovi predchádzajúceho návrhu zákona za moje meškanie, ktoré bolo spôsobené tým, že som si pripravoval krátke vystúpenie práve k návrhu novely, ktorú predkladá pán poslanec Procházka a pani poslankyňa Žitňanská. Takže, prosím vás o prepáčenie. Keďže som mal málo času, aj moje vystúpenie bude krátke, nemusíte sa báť.
Rád by som predtým, než sa vyjadrím k navrhovanej novele z dielne už spomínaného pána poslanca Procházku a pani poslankyne Žitňanskej ozrejmil niekoľko skutočností o význame školy, ako aj dal celkový odborný pohľad na domáce vzdelávanie.
Dochádzka do školy a celkovo základné vzdelanie sa nedeje za primárnym účelom nalievania poznatkov do hláv detí, ale za účelom ich kultivácie v najširšom zmysle slova. Pod pojmom kultivácia myslím vedenie detí k hodnotám, ktoré udržiavajú stabilitu spoločenského systému a zabezpečujú jej kvalitnejšie fungovanie. Podstatou základného vzdelania je formovanie človeka schopného fungovať v našom kultúrnom a spoločenskom prostredí. Škola takéhoto človeka formuje veľmi efektívne svojím inštitucionálnym a fyzickým usporiadaním. Tradícia masového vzdelávania je tradíciou zodpovedajúcou uspôsobeniu sociálnych inštitúcií ako takých, ich hierarchií i organizácií. Škola produkuje u detí schopnosti, ktoré sú dôležité pre fungovanie človeka v spletitej organizácii verejného života a pre integráciu do neho.
Veľmi dôležitú funkciu spĺňa škola tým, že pomocou tradičných učebných obsahov spoločne všetkým deťom zabezpečuje integráciu nových generácií do existujúcej spoločnosti, čo určite nie je liberálna a primárne ani ľavicová funkcia školy. Horeuvedené ciele, ako aj ďalšie dôležité efekty napĺňa škola najmä mimo oficiálneho kurikula, v tzv. skrytom kurikule. Keď sa pozrieme do literatúry, prídeme na to, že skryté kurikulum má množstvo definícií. Ja by som však použil nasledovnú.
Skryté kurikulum je priliehavá metafora, ktorá opisuje neurčitú, ťažko vymedziteľnú a amorfnú povahu toho, čo je implicitné a je zapustené v edukačných skúsenostiach mimo formálneho kurikula. Dôsledkami skrytého kurikula sú určité sociálne skúsenosti a kompetencie. Napríklad z častého čakania, špecifického pre školu, ktoré v domácom vzdelávaní neexistuje, sa vyvíja cnosť trpezlivosti. Rád by som zdôraznil, že skryté kurikulum funguje iba v rámci školy ako kamennej inštitúcie a nie je možné nahradiť ho v domácom prostredí. Význam a funkcia skrytého kurikula je hlavne vo formovaní sociálne funkčne spôsobilých jedincov a prenose kultúrnych hodnôt z jednej generácie na druhú.
K novele zákona, ktorá liberalizuje podmienky domáceho vzdelávania, by som sa chcel vrátiť cez dôvodovú správu, v ktorej predkladatelia používajú veľmi povrchné argumenty ako dôvod pre prijatie novely tohto zákona.
Individuálna forma vzdelávania alebo tzv. domáce vzdelávanie síce skutočne existuje na Slovensku už niekoľko rokov, ale správne konštatujú predkladatelia novely, ale zabúdajú zdôrazniť, že významným rozdielom súčasného stavu oproti predkladanému je, že dnes je individuálna forma vzdelávania prísne kontrolovaná a vzdelanie je stále v rukách odborníkov. Individuálna forma vzdelávania je dnes určená hlavne deťom, ktoré z objektívnych príčin, a to najmä zdravotných, nemôžu nastúpiť do klasických škôl. Český experiment nie je ešte komplexne vyhodnotený, takže sa odvolávať na jeho úspechy je zavádzajúce a odborne to neobstojí. Vzdelávanie je produktom spoločnosti, v ktorej sa nachádzame. Preto som na rozdiel od predkladateľov hľadal štúdie z kultúrneho priestoru Čiech a Slovenska.
Našiel som iba jednu odbornú prácu k tejto téme, a to od profesora Stanislava Štecha, prorektora Univerzity Karlovej v Prahe. Je známy svojím konzervativizmom v oblasti pedagogiky, a on sám ostro napáda domáce vzdelávanie ako spoločensky a sociálne nefunkčné.
Existujú aj viaceré svetové štúdie, ktoré tento názor profesora Štecha podporujú, ale pre mňa je dôležité niečo iné. V našom kultúrnom a historickom priestore neexistujú žiadne štúdie, ktoré by sa problematikou domáceho vzdelávania komplexne zaoberali, a preto liberalizácia domáceho vzdelávania na Slovensku je riskantným opatrením, takpovediac krokom do neznáma.
Na záver chcem v krátkosti demaskovať politické a ideologické pozadie domáceho vzdelávania. Nie je vôbec alogické, že predkladateľom je pán poslanec Procházka a veľkú podporu má u pána poslanca Poliačika. V tejto otázke sa vzácne prekrývajú libertariánstvo s ideológiou ortodoxného fundamentalistického kresťanstva. Libertariáni hľadajú v domácom vzdelávaní podľa ich ideologických pohnútok legitímnu snahu oslobodiť sa spod vplyvu štátu.
Na rovnakej strane barikády, ale z iných pohnútok ako libertariáni, sú ortodoxné fundamentalistické skupiny napríklad v Spojených štátoch amerických. Tie zase presadzujú domáce vzdelávanie, lebo sa boja sekulárneho vplyvu štátu na výchovu detí. Vyhovuje im vzdelávanie jednotlivcov v izolácii od spoločnosti. Toto je hlavné nebezpečenstvo domáceho vzdelávania, inštitucionálna izolácia skupín od spoločnosti. Práve z takýchto skupín pochádzajú jednotlivci, ktorí pália pred kamerami korán, a správajú sa v rámci Spojených štátov amerických maximálne nepriateľsky voči iným náboženským skupinám, kresťanov nevynímajúc.
Na úplný záver sa chcem spýtať predkladateľov, či chcú svojím návrhom umožniť práve vznik takýchto skupín u nás na Slovensku. Dovolím si skončiť, ctená snemovňa, myslím si, že tak dôležitá téma domáceho vzdelávania si zaslúži oveľa širšiu diskusiu, aká je možno teraz, dnes.
Nebránim sa tejto diskusii. Budem rád, ak budem k nej prizvaný, ale nerobme tento krok do neznáma len preto, že idú voľby a chceme nejakej určitej vybranej skupine ľudí poskytnúť možnosť domáceho vzdelávania, ktoré je podľa môjho názoru, a doteraz mi ho nikto nevyvrátil, či už odborne, alebo nejakým presvedčením, škodí a bude škodiť deťom, ktoré budú v tomto domácom vzdelávaní izolované. Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Martin, pri všetkej úcte, ja ako absolvent prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského, nemal by som akýkoľvek problém odborne diskutovať na vami predložený návrh novely zákona o poľovníctve. Len vieš, zaráža ma, že ste si vedomí ako predkladatelia situácie, ktorá na Slovensku je a keby sme mali trošku inú prognózu rastu napríklad, ako bola dnes informácia, že bola znížená na 1,1 %, keby bola aspoň tých 1,7, ktorú deklarovala vaša bývalá vláda, ktorú ste vy položili, keby bola vyššia, nemám problém desať rokovacích dní odborne tu vystupovať a polemizovať a potom hlasovať. Ale nehnevaj sa, bohapusto si robiť predvolebnú kampaň na takejto téme, tak to je pod úroveň. A myslím si, že to je aj pod tvoju úroveň.

Tak ja môžem zatiaľ, pán predsedajúci, ak mi dáte nový čas. Ďakujem.

Ďakujem pán predsedajúci. Dovoľte mi predniesť informáciu o výsledku verejného hlasovania o návrhu na voľbu kandidátov na vymenovanie za členov výberových komisií uskutučňujúcich výberové konanie na voľné miesta sudcov, ktoré sa konalo rovnako dnes dopoludnia a rovnako išlo opakovanú voľbu.
Na verejné hlasovanie o návrhu na voľbu kandidátov na vymenovanie za členov výberových komisií uskutočňujúcich výberové konanie na voľné miesta sudcov bolo v opakovanej voľbe vydaných a poslanci si osobne prevzali 137 hlasovacích lístkov, teda na opakovanej voľbe bolo prítomných 137 poslancov. Po vykonaní hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že vo verejnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidátov na vymenovanie za členov výberových komisií uskutuňujúcich výberové konanie na voľné miesta sudcov v opakovanej voľbe všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 137 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 62 neplatných a 75 platných. Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za Petra Bebeja hlasovalo za 33 poslancov, 9 bolo proti, 33 sa zdržalo hlasovania, za Máriu Hencovskú hlasovalo za 34 poslancov, 9 bolo proti, 32 sa zdržalo, za Tomáša Kamenca hlasovalo za 37 poslancov, 8 bolo proti, 30 sa zdržalo, za Ľuciu Kurilovskú hlasovalo za 38 poslancov, 9 bolo proti, 28 sa zdržalo, za Ľubomíra Schweighofera hlasovalo za 41 poslancov, proti boli 4, 30 sa zdržalo.
Na voľbu kandidátov na vymenovanie za členov výberových komisií uskutočňujúcich výberové konanie na voľné miesta sudcov je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že za kandidátov na vymenovanie za členov výberových komisií uskutočňujúcich výberové konanie na voľné miesta sudcov nebol zvolený žiaden kandidát. Ďakujem pán predsedajúci, skončil som.