Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, ja by som chcel ešte na úvod krátko uviesť, že, že téma ústavnej dlhovej brzdy nie je ničím novým. To nie je tak, že, že Slovensko sa precitlo jedného dňa v nejakom pocite zodpovednosti a poďme teraz prijať takúto ústavnú brzdu. Nie je to ani o tom, že ktorá strana s tým prišla prvá, aj keď blížia sa voľby, takže myslím, že aj zo zloženia teraz v tejto snemovni je vidieť...
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, ja by som chcel ešte na úvod krátko uviesť, že, že téma ústavnej dlhovej brzdy nie je ničím novým. To nie je tak, že, že Slovensko sa precitlo jedného dňa v nejakom pocite zodpovednosti a poďme teraz prijať takúto ústavnú brzdu. Nie je to ani o tom, že ktorá strana s tým prišla prvá, aj keď blížia sa voľby, takže myslím, že aj zo zloženia teraz v tejto snemovni je vidieť určité také predháňanie sa, kto sa vehementnejšie hlási k tejto téme, kto vystúpi za predkladateľov ako prvý, kto ako prvý dostane slovo na tlačovej konferencii k tejto téme, ktorá bola pred nejakými troma týždňami. Ale treba sa nad to všetko povzniesť, treba to brať naozaj trošku z nadhľadu a odľahčiť túto tému. A čo je úplne kľúčové, je to, že diskusie na tému ústavnej brzdy, pokiaľ ide o verejný dlh, sa započali na Slovensku ešte kedysi v decembri roku 2009. Vtedy sa zišli vlastne zástupcovia relevantných politických strán na jednom takom neverejnom, nechcem tým povedať utajenom, ale predsa len neverejnom stretnutí a celkom úprimne, potešilo to aj mňa osobne, že sa začala vtedy niekde v tom decembri 2009 hľadať nejaká zhoda, nejaký spoločný menovateľ, spoločný prienik u všetkých politických strán, aby sa prijal takýto, takýto zákon, takáto legislatíva.
Takisto páni, ktorí vtedy predložili diskusný materiál na stôl v tom spomínanom decembri 2009, páni Odor a Horváth, tiež neprišli s niečím, čo sa dá patentovať na Nobelovú cenu. Urobili obrovský kus veľmi záslužnej práce v tom, že zmapovali vlastne, ako vyzerá podobná legislatíva v niektorých krajinách, ktoré už takýto ústavný zákon prijatý majú, a podčiarkujem nielen v členských krajinách Európskej únie, respektíve eurozóny, ale aj mimo, mimo Európy, počnúc napríklad Novým Zélandom. Takže vtedy bol nejaký kick off, vtedy bol proste ten základný úvodný hvizd, kedy sa započala diskusia na túto tému na úrovni politických strán, resp. ľudí, ktorí sa v týchto stranách zapodievajú témou, akou je rozpočet, akou je ekonomika, ako sú verejné dlhy, deficity a podobne.
A uplynul relatívne, myslím, že krátky čas, ak to zoberieme a porovnáme s nejakou históriou, novodobou históriou Slovenskej republiky od 1. januára ´93, tak relatívne krátky čas, kedy sme boli schopní za dva roky, dva a pol roka sa na tejto téme dohodnúť a toto treba uvítať. A toto treba s plnou vážnosťou veľmi pozitívne hodnotiť, že všetkých šesť poslaneckých klubov v parlamente po tej štvormesačnej práci v pracovnej skupine našli spoločný prienik názorový, aj keď je pravdou, že tu a tam jedna alebo druhá strana musela ustúpiť a musela prijať akýsi kompromis za cenu toho, aby tento zákon mohol mať charakter ústavného zákona. Ale myslím si, že táto pracovná skupina nemala ani víťazov, ani porazených, pretože všetky tie kompromisy spomínané boli takého charakteru, že v princípe neoslabili výrazne návrh zákona ako taký a môžeme konštatovať, že ak sa dnes podarí v pléne Národnej rady Slovenskej republiky tento zákon ústavnou väčšinou prijať, tak premiérka môže v piatok odísť na bruselský summit s dvoma dokumentmi v ruke, na jednej strane štátny rozpočet na rok 2012 a na strane druhej ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti.
Ešte chcem podotknúť, že takúto legislatívu má dnes v Európskej únii, resp. v eurozóne aj Nemecko, napríklad aj mimo eurozóny Poľsko. Tieto krajiny opreli limity, z ktorých sa, teda kde sa nastavujú spomínané brzdy pre budovanie deficitov a dlhov, majú postavené na úrovni deficitov štátnych rozpočtov. Ja sa domnievam, že naša legislatíva je podstatne prísnejšia, keďže hovoríme v našom prípade o limite, ktorý sa vypočítava od verejného dlhu, nie od deficitu, pretože pri rozpočtových deficitoch sa započítava takzvaný štrukturálny deficit, to znamená očistený od jednorázové vplyvy, očistený od cyklické vplyvy a očistený od nákladov na obsluhu verejného dlhu. A tam je vždy priestor, tam sú vždy nejaké zadné vrátka, ktoré umožňujú viesť nekonečné diskusie o tom, do akej miery, ktorý jednorázový alebo cyklický vplyv sa zohľadní alebo nezohľadní. Kdežto my keď hovoríme o hrubom verejnom dlhu, tak je to úplne jasné, explicitné jedno číslo a z toho percentuálne vyjadrenie, spomínaný limit alebo teda ústavná brzda pre verejný dlh. Takže považujem našu legislatívu v tom tvare, v akom je predložená a pokiaľ bude dnes tento zákon schválený ako ústavný, považujem ju za výrazne, túto legislatívu lepšiu, kvalitnejšiu, prísnejšiu, ako je legislatíva aj v Spolkovej republike Nemecko, prípadne v spomínanom Poľsku.
Takže toto treba všetko uvítať a hodnotiť vysoko pozitívne, že napriek rôznym rozdielnym názorom tu a tam, predsa len pokiaľ ide o takúto zodpovednosť pri nebudovaní ďalších dlhov do budúcna a prenášaní tej záťaže dlhovej na budúce generácie, že sa takáto zhoda naprieč celým politickým spektrom v Národnej rade našla.
Teraz mi dovoľte na záver predniesť jeden pozmeňovací návrh, ktorý je skôr legislatívno- technického charakteru, a vyplynul z toho, že legislatíva Európskej únie ukladá povinnosť aj Národnej rade Slovenskej republiky konzultovať legislatívne akty s Európskou centrálnou bankou v prípade, že sa daný legislatívny akt priamo alebo nepriamo dotýka aj činnosti systému centrálnych bánk v Európe a Európskej centrálnej banky vo Frankfurte nad Mohanom. V rámci plnenia tejto konzultačnej povinnosti sme sa teda obrátili ako výbor pre financie a rozpočet na guvernéra Európskej centrálnej banky a odtiaľ prišla práve spomínaná legislatívno-technická pripomienka, keďže predkladatelia tohto ústavného zákona navrhovali, aby fiškálna rada bola, boli diskusie o tom, či má byť pričlenená a či má pracovať pri Národnej rade Slovenskej republiky, alebo pri vláde, alebo pri Národnej banke Slovenska a vzhľadom k tomu, že všetci šiesti, myslím teraz za všetkých šesť parlamentných poslaneckých klubov, sme sa zhodli na tom, že je potrebné prijať také riešenie, aby bola fiškálna rada v maximálnej možnej miere nezávislá. Boli trošku obavy, že keď bude pracovať pri Národnej rade Slovenskej republiky, tak žeby sa v budúcnosti akákoľvek vláda, ak sa dostane do názorových rozdielov s fiškálnou radou, a keďže fiškálna rada má v zmysle tejto legislatívy pomerne silné kompetencie až po tú najvyššiu kompetenciu požiadať vládu, aby predstúpila pred parlament a požiadala o vyslovenie dôvery, tak boli obavy, že ak by sa takýto jav vyskytol v budúcnosti, to znamená určité tenzie, určité pnutia medzi vládou a fiškálnou radou, tak aby to nemalo podobný vývoj, ako v minulosti sme boli neraz svedkami, kedy vláda tu a tam limitovala napr. rozpočet kancelárie prezidenta, lebo boli aj osobné animozity medzi premiérom a prezidentom, aby sa nič podobné nestalo, ako v Maďarsku napr., kde jedného dňa Orbán jaksi uškrtil financie fiškálnej rade, a tým pádom dal jasne najavo, že si neželá počúvať kritiku na adresu vlády. Tak, aby sa niečo podobné v budúcnosti nestalo, tak nakoniec sme sa uzhodli na tom, že fiškálna rada by mala pracovať pri Národnej banke Slovenska, aj keď je to samostatný, nezávislá entita , nezávislý orgán, ale mala by byť financovaná zo zdrojov Národnej banky Slovenska. A to bola vlastne tá pripomienka Európskej centrálnej banky, keďže Národná banka Slovenska nemôže byť zaviazaná žiadnym legislatívnym aktom komu a v akých objemoch má poskytovať finančné prostriedky, takže preto predkladám tento pozmeňujúci návrh.
Na základe § 82 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov predkladám pozmeňovací návrh.
V návrhu zákona navrhujem vykonať nasledujúce zmeny:
1. V čl. 3 ods. 8 druhej vety sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: "tieto výdavky sa Národnej banke Slovenska bezodkladne uhradia zo štátneho rozpočtu, ak o to Národná banka Slovenska požiada Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len ministerstvo financií).".
Čl. č. 2, teda bod č. 2. V čl. 5 ods. 4 sa slová "Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len ministerstvo financií) nahrádzajú slovami "ministerstvo financií".
Vzhľadom k tomu, že som v prechádzajúcom slove odôvodnil tento pozmeňujúci návrh, tak vám ďakujem všetkým za pozornosť a želám si, aby v priebehu dnešného hlasovania v Národnej rade Slovenskej republiky bola táto veľmi dôležitá legislatívna norma prijatá.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
