Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán minister. Ak sa bude ktorákoľvek vládna garnitúra zaoberať zmenou legislatívy upravujúcej poskytovanie náhradných pozemkov reštituentom, v prvom rade sa musí vysporiadať s neľahkou problematikou zákazu retro aktivity. Aby nová právna úprava nepôsobila do minulosti, ale do budúcnosti, najmä, ak sa jedná o veľmi citlivú oblasť v minulosti v individuálnych prípadoch, prejednávanú aj na Európskom súde pre ľudské práva. Vzhľadom k uvedenému najdôležitejšia otázka súvisiaca s návrhom novelizácie reštitučných zákonov znie: Je vôbec možné predloženým spôsobom vstúpiť do nadobudnutých práv a právom chránených záujmov občanov Slovenskej republiky? Právo na vydanie nehnuteľností podľa zákona 229/1991 Zb. o pôde mohli oprávnené osoby uplatniť nárok do 31. decembra 1992. Právo na navrátenie vlastníctva pozemkom podľa zákona 503/1993 Z. z. o navrátení k pozemkom mohli uplatniť toto právo do 31. decembra 2004. V oboch prípadoch, za zákonom stanovených podmienok, ktoré sa dnes dodatočne navrhujú zmeniť, údajne s cieľom odstrániť možnosť špekulatívneho vydávania náhradných pozemkov mimo katastrálneho územia, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok.
Reštitučný zákon z roku 1991 aj z roku 2003 predpokladá tri základné skutočnosti zakladajúce právne následky. Za prvé je to uplatnenie práva oprávnenou osobou v zákonne stanovenej lehote. Po druhé je to uplatnením práva, zároveň začalo pred príslušným pozemkovým úradom správne konanie upravené hmotno-právnymi a procesnými predpismi. Na konci konania vo väčšine podaní bolo už vydané rozhodnutie. V prípade existencie zákonných prekážok pre vydanie nehnuteľnosti podľa zákona 229/1991, alebo ak vlastníctvo k pozemkom podľa zákona 503/2003 nemožno vrátiť, konanie končí vydaním rozhodnutia pozemkového úradu o priznaní práva na náhradu. Rozhodnutie zakladá právne nároky. Za tretie. Poskytnutie náhradných pozemkov Slovenským pozemkovým fondom nasleduje až po uvedenom v predchádzajúcich bodoch. Reálne uplatnenia práv tisíckami oprávnených osôb sú skutočnosťami zakladajúcimi právne následky. A vybavenie väčšiny podaní pozemkovými úradmi už založilo právne nároky. V tejto etape sa spätne navrhuje zmeniť hmotno-práve podmienky reštitúcie.
Prideľovanie náhradných pozemkov Slovenským pozemkovým fondom v iných lokalitách, ako sa nachádzali pôvodné pozemky reštituentov alebo ich právnych predchodcov, má svoju históriu. Už v roku 1991 samotný zákonodarca v § 11 zákona o pôde výslovne zadefinoval podmienky poskytnutia náhrady za pozemky alebo ich časti, ktoré nie je možné vydať oprávneným osobám. Citujem: "V prípade uvedenom v ods. 1 sa oprávnenej osobe prevedú bezodplatne do vlastníctva iné pozemky vo vlastníctve štátu v primeranej výmere a kvalite, ako boli jej pôvodné pozemky, a to pokiaľ možno v tej istej obci, v ktorej sa nachádza prevažná časť pôvodných pozemkov, pokiaľ s tým oprávnená osoba súhlasí.". Opakujem. A to pokiaľ možno v tej istej obci, v ktorej sa nachádza prevažná časť pôvodných pozemkov. Predložený návrh v čl. 1 predpokladá zmenu zákona 229/1991 už uplatnených nárokov v čase, keď oprávnené osoby do 31. decembra 1992 uplatnili svoje právo na vydanie nehnuteľnosti. A to dokonca v čase, keď takmer vo všetkých podaniach na vydaniach nehnuteľnosti podľa zákona 229/1991, okrem prebiehajúcich súdnych sporov, bol priznaný nárok na náhradu za pozemky rozhodnutím príslušných pozemkových úradov. Slovenský pozemkový fond poskytol náhradné pozemky väčšine oprávnených osôb titulom reštitúcie z roku 1991.
Pre zostatok reštituentov sa navrhujú nové podmienky. V tom, v čom spočívajú problematické zmeny, podľa môjho názoru kolidujúce s ústavným poriadkom Slovenskej republiky. V prvom novelizačnom bode čl. 1 sa navrhuje dodatočne zmeniť práve citované ustanovenie zakladajúce a v tisíckach prípadov aj uplatnené právo na bezodplatné prevedenie pozemkov, pokiaľ možno v tej istej obci. A to zúžením na možnosť poskytnutia náhradných pozemkov len v katastrálnom území, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok, čo samé osebe predstavuje zásadnú reštrikciu oproti už uplatneným a často aj priznaným nárokom. Ak v dobe uplatnenia nárokov sa zo zákona predpokladal súhlas reštituenta s prevodom náhradných pozemkov, prvý novelizačný bod čl. 1 uvažuje so zavedením zásadnej zmeny, keď nesúhlas bude mať za následok poskytnutie náhrady v peniazoch. Do tretice ďalší problém v jednom novelizačnom bode. Návrh novelizácie zákona 229/1991 nerieši časté prípady, ak sa v katastrálnom území, ako boli pôvodné pozemky reštituenta, nenachádzajú žiadne pozemky vo vlastníctve štátu. Oprávnená osoba bude súhlasiť s prevodom náhradných pozemkov v rovnakom katastrálnom území, ako boli jej pôvodné pozemky, len štát ich nebude vlastniť? Čo potom? Veď uplatnila právo a dokonca jej bol priznaný nárok na náhradu za pozemky rozhodnutím príslušného pozemkového úradu za úplne odlišných podmienok, čo na druhej strane predstavuje veľký počet záväzkov štátu vymáhateľných na vnútroštátnej úrovni, ale aj pred Európskym súdom pre ľudské práva.
Obdobnú trojicu problémov ponúka vytvoriť návrh novelizácie zákona č. 503 z roku 2003 o navrátení vlastníctva k pozemkom v prvom novelizačnom bode v čl. 3. Tu je namieste vysloviť jednu poznámku. Viac ako desaťročná aplikačná prax federálneho reštitučného zákona mohla poučiť pri tvorbe nového právneho predpisu v roku 2003, ktorý zhodou okolnosti predložil vtedajší minister poľnohospodárstva Zsolt Simon. Na poučenie asi nebol v tej dobe záujem. Zúčastnení aktéri si zvolili cestu jednoduchého odkopírovania znenia zákona 229/1991, čím v právnej úprave v § 6 zákona 503 z roku 2003 opäť založili problematickú cestu poskytovania náhradných pozemkov. Citujem: "A to, ak možno v tej istej obci, v ktorej sa nachádza prevažná časť pôvodných pozemkov, ak s tým oprávnená osoba súhlasí alebo oprávnenej osobe sa poskytne finančná náhrada." V roku 2003 vláda navrhla, navrhla vtedajšia vládna väčšina v parlamente schváliť absolútne širokú možnosť poskytovania náhradných pozemkov. Dnes zhodou okolností ten istý pán minister predkladá výrazne reštrikčný novelizačný návrh, a to po uplatnení reštitučných nárokov, uplynutí zákonnej lehoty 31. decembra 2004, a dokonca aj rozhodnutí väčšiny reštitučných návrhov príslušnými pozemkovými úradmi a priznaní práva na náhradu oprávneným osobám.
Dámy a páni, po uskutočnení celého uvedeného procesu pán minister navrhuje zmeniť svoj pôvodný návrh spôsobom zasahujúcim do nadobudnutých práv. Prechodné ustanovenia sú len pokusom zakryť retroaktivitu. Rovnako je nutné poukázať ešte na jednu zarážajúcu skutočnosť, ktorou je výška finančnej náhrady. Návrh novelizácie reštitučných zákonov na jednej strane až retroaktívnym spôsobom preferuje poskytnutie finančnej náhrady a výrazne zužuje možnosti pre poskytnutie náhradných pozemkov. Na strane druhej však všetky materiály parlamentnej tlače však statočne mlčia o výške tejto náhrady. To znamená výška finančnej náhrady pri zmene z menej dôležitého spôsobu poskytnutia náhrady na dominantný zostáva nezmenená. Čo uvedené prinesie občanom?
Podľa môjho názoru doterajšia právna úprava poskytovania náhradných pozemkov Slovenským pozemkovým fondom je dostatočná, najmä rešpektuje doteraz nadobudnuté práva. Zákon 139/2010, ktorým sa dopĺňa zákon 229/1991 o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov predloženým bývalým predsedom vlády Robertom Ficom, vytvoril dostatočný právny rámec pre vyváženosť uplatnenia práv reštituentov a potrebu transparentnosti pri poskytovaní náhradných pozemkov zo štátneho vlastníctva. Predovšetkým odstránil nejednoznačnosť v aplikačnej praxi a na to naväzujúcu časovú zdĺhavosť pri vybavovaní reštitučných nárokov oprávnených osôb.
Zákon predovšetkým rozšíril okruh pozemkov, ktoré nie je možné vo verejnom záujme vydať ako náhradné pozemky, uvedenej oblasti rozšíril oprávnenie vlády rozhodnúť o neposkytnutí náhrad v určitých katastrálnych územiach alebo ich častiach. Rozšíril možnosť poskytnutia náhrady za nevydané pozemky v peniazoch, ktorej predchádzajúca možnosť, aby oprávnená osoba sama mohla navrhnúť náhradný pozemok. Upravuje stransparentnenie pravidiel pri poskytnutí náhradných pozemkov Slovenským pozemkovým fondom. Rovnako zaviedol stransparentnenie pravidiel prenajímania, predaja, zmeny a nadobudnutia nehnuteľnosti Slovenským pozemkovým fondom upravených nariadením vlády Slovenskej republiky. A nakoniec novelizácia doprecizovala systém parlamentnej kontroly nad činnosťou Slovenského pozemkového fondu, znižujúcej možnosť dohody viacerých politických garnitúr, ako tomu bolo pri podpise zmlúv o bezodplatnom prevode pozemkov vo Veľkom Slavkove na základe splnomocnenia vtedajšieho generálneho riaditeľa fondu Františka Hideghétyho.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, osobne mám zmysel pre pochopenie výberu problematiky činnosti Slovenského pozemkového fondu ako dobrej opozičnej témy v predvolebnej kampani. Pri všetkej úcte, nemám pochopenie pre retroaktívne legislatívne riešenie, ktoré narobí veľké problémy v konaniach pred Ústavným súdom a Európskym súdom pre ľudské práva. Ako všetci vieme, Ústavný súd vo svojich nálezoch viackrát poukázal na protiústavnosť retroaktívnych zákonov a jednak nezlučiteľnosť spätných zásahov legislatívnej činnosti Národnej rady do už nadobudnutých práv fyzických osôb s ústavným právom a právnym poriadkom Slovenskej republiky.
Vážený pán minister, uznávam, že problematika súvisiaca s činnosťou Slovenského pozemkového fondu bola vždy považovaná za veľmi ťažkú tému. Vy, ako opozičný poslanec, ste využil každú príležitosť na to, aby ste sa dostali pred televízne kamery a všetko kritizovali. Dala sa preto očakávať vaša pripravenosť a možnosť, aj excelentné riešenie. Žiaľ, opak je pravdou. Za sto dní vo vládnej funkcii ste sa dopustili už tretieho prešľapu vo vzťahu k pozemkovému fondu.
Prvým prešľapom bol návrh na výmenu vo vedení Slovenského pozemkového fondu, do čela ktorého sa mal pôvodne vrátiť bývalý riaditeľ fondu František Hideghéty. S jeho menom boli spojené viaceré kauzy. Ide o kauzu Čierna voda z rokov 2003 - 2004, keď sa dostala k lukratívnym pozemkom neďaleko Bratislavy firma ELME REAL, ktorá reštituentom ponúkala pomoc a následne odkúpila ich pozemky za 1,4 milióna korún. Hodnota pozemkov však mohla presiahnuť až 500 miliónov. Pochybnosti zostali aj v medializovanom prípade AGROPEC súvisiace s prenájmom pozemkov v katastrálnom území Želovce. Ďalšou kauzou, do ktorej bol pán Hideghéty zainteresovaný, bol prevod v Šalkovej, preverovaný Úradom boja proti korupcii. Ako som už spomenula, aj problematické zmluvy o prevode náhradných pozemkov vo Veľkom Slavkove boli uzavreté a podpísané na základe splnomocnenia tohto pána.
Druhým prešľapom je, podľa mňa, predloženie do vlády a parlamentu návrh tohto zákona, novelizácie zákonov z oblasti poskytovania náhradných pozemkov reštituentov Slovenským pozemkovým fondom, ktorý v prípade prijatia poškodí občanov Slovenskej republiky a narobí veľké problémy v konaniach pred Ústavným súdom a Európskym súdom pre ľudské práva. Spôsob stiahnutia návrhu z rokovania minulej schôdze asi veľa naznačuje.
Tretím prešľapom je nominácia a vymenovanie bývalej štátnej tajomníčky ministerstva hospodárstva za ANO Evy Šimkovej. Podľa médiami zverejnených informácií nominácia Evy Šimkovej vyvolala pochybnosti aj u koaličných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, ak sa pri hodnotení sto dní súčasnej vlády stala dominantnou charakteristickou téza pokus - omyl, nazdávam sa, že tento návrh novely bude skôr či neskôr zaradený práve do kategórie pokus a omyl. Omyl nielen váš, pán minister, ale aj omyl vlády, ktorá tento návrh pre možnú protiústavnosť vôbec nemala schváliť. Aby sa tento parlament nedopustil rovnakého omylu, dávam návrh v zmysle rokovacieho poriadku nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
