Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

3.11.2010 o 11:12 hod.

Ing.

Ladislav Lazár

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 5.4.2011 15:40 - 15:42 hod.

Ladislav Lazár Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán kolega Janiš, ja som si myslel, že keď ste šéf výboru pre hospodárstvo, tak tam koalícia robila výber, ale vidím, že tam sa robil praobyčajný zber. (Potlesk.) A, bohužiaľ, ja zareagujem na niektoré veci, ktoré ste tu uviedli. (Potlesk.) Vy ste povedali, že je tam konkurenčné prostredie. Tak vám to vysvetlím takto jednoducho. Vy ste dospelý chlap. Viete, keď šíri demagógiu dvadsaťpäťročná slečna, tak to chápem, lebo nemá životné skúsenosti, ale keď to robíte vy, tak je to na zamyslenie.
Ak tam funguje ÚRSO, tak to znamená, že to je regulovaný biznis. A keď je regulovaný biznis, tak nefunguje klasické konkurenčné prostredie. To je úplne jednoduché. A to pochopí aj malé decko.
Pýtali ste sa, že prečo a ako je to možné, že fungujú tie teplárenské spoločnosti v jednotlivých mestách. No, je na to veľmi jednoduchá odpoveď. Napr. v Levoči je cena tepla o 100 % väčšia. A takto to je vo väčšine mestách. Absolútne, v absolútnej väčšine.
A hovorím ešte raz, ja sa tomu strašne čudujem, pretože tých nominantov, ktorých dávate dnes, vy nehľadáte nominantov do štátnych firiem, vy hľadáte papagájov, ktorí to opakujú. Ja sa čudujem, že ste sa k tomu pridal aj vy.
A spomeniem ešte Prešov, lebo to je taká špecialita vaša. V Prešove TEKO vlastnilo jednu z päťdesiatich, napíšte si, lebo ja vás poprosím, aby ste si písal, jednu z päťdesiatich teplární, ktorá desať rokov bola v strate a predali sme ju mestskej firme, ktorú vlastní mesto Prešov a mesto Viedeň. Desať rokov tá tepláreň bola v strate. Ak týmto chcete zdôvodniť privatizáciu, pán Janiš, tak je to trápne. A od vás, ešte raz opakujem, keďže ste šéf výboru pre hospodárstvo, by som očakával niečo viac.
Vy ste tam uviedli viac vecí, na ktoré ja chcem reagovať, ale vzhľadom na to, že budem vystupovať, vás chcem poprosiť, zoberte si pero a papier, budete mať čo písať, keď začnem rozprávať. Fakt, budete mať čo písať. A zapisujte si presne. Vy kvôli privatizácii, kvôli tomu mamonu privatizácie, ste schopní pošpiniť všetko a všetkých, len aby ste to zdôvodnili. Len ja nechápem, ako to chcete predať takéto pošpinené? Kto to kúpi, keď je to také zlé? Píšte si, ja budem ešte rozprávať dosť.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

2.2.2011 10:45 - 10:45 hod.

Ladislav Lazár Zobrazit prepis
Ďakujem. Zbytočne ma ruší pán Janiš a pritom sa v tejto téme vyzná, tak by som bol rád, keby to počúval.
A na pragmatickú poznámku, pripomienku k zákonu, lebo je vaše legitímne právo schváliť, samozrejme, čo chcete, máte väčšinu, reagujete znovu osobnými útokmi, zľahčovaním. No ja si nemyslím, že to je dôvod na zľahčovanie. Štát sa úplne zbytočne a nezmyselne oberá o svoje jedno z mála práv, ktoré má v týchto, hovorím ešte raz, pokútnym spôsobom sprivatizovaných štátnych spoločnostiach.
Pán Jurčík, poznáme sa. Pracovali ste v energetike, nechcel som byť osobný, ale keď ste spomenuli štátne teplárne, no pokiaľ viem, tak práve strana SaS si osvojila manažérov, neboli to manažéri strany SMER. A asi keď ste si ich osvojili, tak ste ich považovali za dobrých manažérov. A až médiá vás museli upozorniť na aktuálnu situáciu. Ale nechcem hádzať všetkých do jedného koša. Ale ak uvediem napr. aj Teko, tak pokiaľ mám informáciu, tak tiež riadite Teko. Sú to vaši nominanti. A máte tam, už po mne je tam piaty, predsedu predstavenstva. Pri všetkej úcte, toľko predsedov sa nevystriedalo za 40 rokov v teplárni, čo za vás za 6 mesiacov. To je rekord.
Ale vrátim sa k podstate veci. Nechcem to zľahčovať, nechcem tu byť osobný, tu nejde o osobné vzťahy. Ja ešte raz chcem vyzvať, nevzdávajme sa posledného práva, ktoré máme, veď my ho nemusíme využívať. Ale prečo sa ho sami svojvoľne vzdávame? Ja v tomto nevidím absolútne žiadny dôvod. A chcem vás požiadať, aby sme si toto právo zachovali. Je to právo ministerstva hospodárstva, resp. Fondu národného majetku zasiahnuť. A tento zákon sa dotýka len veľkých spoločností, v malých spoločnostiach, viete dobre, tento problém nie je, je to šité pre veľké firmy. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.2.2011 10:43 - 10:45 hod.

Ladislav Lazár
Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Viete, znovu je tu taká reakcia, ako sme tu zvyknutí stále. Ja som nechcel do toho vnášať zbytočné emócie a politiku. Ja som len povedal fakty. A vaša reakcia... (Reakcia poslanca.) Počkám, pán Janiš? Môžem ďalej?
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 2.2.2011 10:32 - 10:38 hod.

Ladislav Lazár Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som zareagoval na tento predložený návrh zákona.
Ja by som v prvom rade chcel najsamprv zhrnúť, o čo tu vlastne ide, lebo je to takto strašne všeobecne povedané. Ja som strašne rád, že najviac je tu teraz poslancov z koaličného tábora za stranu SaS, pretože títo, myslím si, konkrétne sa nepodieľali na tom, keď sa tu pokútnym spôsobom vypredával štátny majetok. A preto sa čudujem tomu, že s takýmto návrhom zákona prišli.
O čo vlastne ide v tomto zákone. Išlo o to, ak energetické spoločnosti, t. j., samozrejme, elektrárne, resp. vodárne, resp. teplárne, podávajú nejaký cenový návrh na Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, potrebujú na to súhlas valného zhromaždenia. Povedzme si rovno, nie je to úplne štandardný krok. S tým plne súhlasím aj ja. Ale prečo tento krok nastal? No nenastal preto, aby sme robili niekomu administratívnu záťaž. A už vôbec si nemyslím, že zdôvodňovaním, že znížime administratívnu záťaž, ale následne, samozrejme, zvýšime ceny, je to zdôvodnenie adekvátne vyvážené.
Prečo tento zákon bol prijatý? Nebol prijatý preto, aby sme komplikovali život malým, minoritným akcionárom alebo energetickým spoločnostiam, ktoré majú veľa minoritných akcionárov. Tento zákon bol navrhnutý a prijatý preto, aby sme aspoň čiastočne mohli kontrolovať, čo sa deje vo veľkých energetických spoločnostiach, ktoré spravidla majú jedného maximálne dvoch majiteľov. A teraz budem úplne konkrétny. V SPP, ktorého sme 51-percentným majiteľom, rozhoduje predstavenstvo, kde má väčšinu zahraničný investor. Nechcem špekulovať nad tým, či je to dobré alebo zlé alebo či je ten investor správny alebo nie je správny. Ale sme asi jediná krajina, dovolím si povedať, v Európe, aby som bol presný, kde takéto niečo je možné, že niekto, kto má väčšinu, nevie v spoločnosti rozhodovať. No preto sa čudujem, že sa na tom účastníte aj vy, pretože neboli ste pri tom, keď takéto niečo sa tu udialo podľa mňa neštandardné. A nechcem hovoriť o demokracii, či je to demokratické alebo nie. Poďme na ďalšiu spoločnosť, energetické spoločnosti, rozvodné závody. Takisto má štát 51 %. A predstavte si, takisto tam štát nevie o ničom rozhodnúť. Viete prečo? No lebo takýmto pokútnym spôsobom bol tento majetok predaný. A ja sa znovu čudujem, že vy, strana SaS, sa na takéto niečo prizeráte a na takomto niečom sa chcete podieľať. To ma na tom udivuje najviac. Tento zákon bol prijatý preto, aby štát mal aspoň akú-takú možnosť, pretože väčšinu v predstavenstve štát napriek tomu, že má 51 %, nevie získať. Ja to nepovažujem za štandardný prvok v trhovej ekonomike vôbec v celej Európe. Takže týmto zákonom, resp. touto novelou dosiahneme znovu to, že o týchto cenových návrhoch bude rozhodovať len predstavenstvo, kde, pochopiteľne, tú väčšinu majú už len zahraniční investori a, znovu opakujem, napriek tomu, že majú len 49 %. Ja by som chcel vidieť každého z vás, ako tu sedíte, ak by ste vo vlastnom dome vlastnili 51 % a riadila by vás svokra, ktorá tam má 49 %, komu z vás by sa to páčilo. No asi nikomu z vás. Ale v tomto prípade sme strašne spokojní s takýmto rabovaním štátneho majetku alebo pokútnym predávaním štátneho majetku. Chcem vás preto poprosiť, aby sme tento zákon neprerokúvali ďalej, aby bol stiahnutý, pretože to je jedna jediná možnosť, kde štát môže aspoň ako takým spôsobom vynútiť si alebo dosiahnuť presadzovanie aj štátnych záujmov, podotýkam, tu ide o veľké energetické spoločnosti. Tento zákon absolútne nebol namierený voči malým spoločnostiam.
Na záver mi dovoľte ešte jednu poznámku. To, že tento zákon predložili poslanci za stranu SDKÚ – DS, to ma neprekvapuje, to asi ani vás neprekvapuje, pretože pripravili si to pred ôsmimi rokmi a teraz to chcú dať do pôvodného stavu, lebo tento stav im, pochopiteľne, nevyhovuje. To už ma prekvapuje, že to robia poslanci za stranu KDH, ktorí sami boli proti privatizácii, kvôli tomu odišli, pokiaľ ja si dobre pamätám, z vlády, kvôli tomu boli predčasné voľby. Ale podľa všetkého sú tiež za to, aby sme tento stav vrátili do pôvodného stavu, pretože tento stav vlastne legalizuje situáciu, že 51-percentný vlastník nemá absolútne žiadne slovo v spoločnosti. Nepovažujem to za štandardné a považujem to za choré. (Reakcia poslanca.) Vy konkrétne, pán Přidal nie, vy ste tam neboli.
Ale čo ma na tom najviac udivuje, je to, že vy ako nová strana sa necháte do takéhoto niečoho zatiahnuť. Ja vám poviem, aké budú z toho dôsledky. A už teraz to aj vidíme. SPP požiadal o nový cenový návrh. Nikto nespochybňuje legitímny nárok energetických spoločností si žiadať vyššie, nižšie ceny. To je, pochopiteľne, ich legitímny nárok. Je to zohľadnenie situácie na trhu. Ale prečo štát si uberá aj tú poslednú možnosť, ktorú má, aby aspoň zasiahol alebo aby mal možnosť lobovať aj za svoje vlastné záujmy, pretože sú to veľké energetické spoločnosti, ktoré boli sprivatizované neštandardným spôsobom?
Preto ešte raz vás chcem veľmi pekne poprosiť v záujme obyvateľov Slovenska, stiahnime tento zákon a neprerokúvajme ho ďalej, pretože týmto len posilňujeme znovu postavenie zahraničných partnerov, ktorí majú 49 % v spoločnosti. Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.11.2010 15:06 - 15:07 hod.

Ladislav Lazár Zobrazit prepis
Ja už len veľmi krátko. Na tom vidieť rozdiel v tom, že čo je predmetom vývoja. Napríklad LCD televízor niekedy stál ix korún, dnes je tá cena omnoho nižšia, pretože trh to chce, ľudia to chcú a ten vývoj je vlastne financovaný z toho dopytu. Kdežto v týchto obnoviteľných zdrojoch, vôbec vo všetkých obnoviteľných zdrojoch každý obnoviteľný zdroj je drahší než klasický obnoviteľný zdroj, teda než klasický zdroj, povedzme uhlie, ktorého tu máme asi ešte na dvesto rokov. A práve preto, keď dnes dáte možnosť ľuďom si vybrať, chcete z uhlia elektrinu alebo z vetra, tak povedia z uhlia, lebo je to lacnejšie. Čiže tá dotačná politika, resp. tá politika Európskej únie, ktorá je motivačná, z toho počiatku je nevyhnutná nielen u nás, ale vôbec v celej tejto Európe, aby sa naštartoval vývoj a postupne, samozrejme, aby tieto výrobné zariadenia boli lacnejšie.
Takže náš názor je, v tom sa nezhodujem s pánom Dostálom, je, že malo by to byť predmetom dotácie v tej začiatočnej fáze, pretože ináč sa ten vývoj nezačne vyvíjať takýmto rýchlym tempom.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.11.2010 14:56 - 14:58 hod.

Ladislav Lazár Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som nadviazal na tie posledné slová, ktoré povedal pán kolega. Podľa mňa tam možno očakávať pomerne dosť veľa pozmeňujúcich návrhov, viac-menej pán kolega Kaník to naznačil tiež hneď na začiatku a týmto smerom viedol, alebo resp. uviedol celý vlastne tento zákon alebo toto prvé čítanie. Preto je možno fakt na zváženie, či by nebolo lepšie v kľude pripraviť nové znenie zákona, resp. upraviť ho tak, aby sme tuná v Národnej rade nemuseli dávať viacero pozmeňujúcich návrhov, pretože v konečnom dôsledku sa možno stane presne to, čo ste aj vy naznačil, že budeme hodiny opravovať kladivom.
A čo sa nám na tom, fakt, vidí zvláštne, je to, že ten zákon - aj vy sám ste to povedali -, ten zákon vznikal pomerne dlho, 309-ka. Dnes pomerne jednoduchým spôsobom, ale dosť zásadným, čo sa týka významu a dopadu nielen pre spoločnosti, ktoré poskytujú fotovoltaiku, ale aj pre celú tú samosprávu, kde sa tieto jednotlivé zariadenia majú nachádzať, dosť zásadným spôsobom sa to mení a je to pomerne narýchlo. My si to vysvetľujeme tým, že je to súčasť privatizácie tak teplární, ako aj, samozrejme, o tom sa tu nejak nehovorí nahlas, ale uvažuje sa asi aj o odpredaji zvyšných percent tých distribučných spoločností.
Takže ja by som fakt ešte raz chcel upriamiť pozornosť na to, sadnime si, urobme ten zákon nanovo, ale v takejto podobe, v akej je dnes, si neviem predstaviť, akým spôsobom tu budeme podávať pozmeňujúce návrhy. Pretože to, či má byť výkon 4, 3, 2, 1 MW, alebo nejaké iné podmienky, to si myslím, že nepatrí na túto pôdu, to by malo byť predmetom odbornej diskusie so všetkými, ktorých sa to dotýka.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 3.11.2010 14:35 - 14:47 hod.

Ladislav Lazár Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci.
Aby som to zhrnul, lebo vidím, že tieto veci vás nezaujímajú, bude vás to zaujímať potom, keď vám ľudia vystavia účet za to všetko.
Poviem konkrétne. Celý svet tlačí, resp. presadzuje systém kombinovanej výroby, my nie. My opačne. My hľadáme spôsob, ako skomplikovať život štátnym teplárňam. A viete prečo? Ja vám to poviem úplne presne, že prečo. A som presvedčený o tom, že sa trafím do čierneho, pretože ani raz to tu nebolo spomenuté, všetko je to v absolútnej, v absolútnej tichosti. Je to preto, lebo znížime cenu týchto teplární, pochopiteľne. Lebo prvý krok, čo sa stane, ak nebudú mať tepláreň, ktorá vyrába v KVET-e, doplatok, pretože povedzme nesplní túto podmienku, 50 % investovať z ceny pôvodného zariadenia. To sú sumy, hovorím o miliardových sumách na jednu tepláreň, tak, pochopiteľne, bude predávať elektrinu za lacnejšie a následne, samozrejme, zvýši ceny tepla, tým pádom sa aj zhorší celá ekonomika. Následne, pretože máme skúsenosť s týmito zákonmi, tento zákon, očakávam, už o dva-tri roky sa zmení, keď už budú tieto teplárne sprivatizované, ale cena tepla už neklesne aj napriek tomu, že tieto teplárne budú dostávať v budúcnosti viac. Tento krok považujem ja za nesystémový, pripravený veľmi rýchlo.
Zákon č. 309 sa pripravoval pomerne dlho na Slovensku. Tí, ktorí s touto problematikou žijete, viete veľmi dobre, o čom hovorím. My dnes v priebehu mesiaca, tým nechcem nejakým spôsobom spochybňovať vedomosti pána Jurčíka, ale nepredpokladám, že tento zákon bol pripravený v nejakom širšom konsenze, resp. že bol prerokovaný aj so subjektami, ktorých sa dotýkalo, resp. nemám o tom takúto informáciu. Predkladáme zákon, ktorý zhorší hospodárenie teplární.
Druhý moment je, teplárne doposiaľ štyri roky neboli schopné čerpať peniaze z európskych fondov. Až posledná výzva po zmene na ministerstve životného prostredia umožnila aj týmto štátnym teplárňam sa o tieto peniaze uchádzať. Zase zmenou tohto zákona dôjde k tomu, že ak niektorá s teplární bude čerpať takéto peniaze na výrobu elektrickej energie z eurofondov, nemá akýkoľvek nárok na doplatok. Pôvodné znenie, resp. ešte dnes platné znenie hovorí o tom, že ak čerpá peniaze, tak sa vyhodnocuje, v akej výške je príspevok z eurofondu k celkovej investícii a podľa toho sa znižuje príspevok, resp. doplatok k cene elektriny, čo považujem za normálne a logické.
Takže záverom by som chcel uviesť jednu skutočnosť. My týmto zákonom, ktorý je podľa mňa skutočne pripravený veľmi rýchlo a bez nejakej širšej konzultácie, v oblasti slnka jednoznačne posilňujeme postavenie distribučných spoločností, ktoré jediné a hlavne ony sú zodpovedné za to, aká je dnes cena elektriny na Slovensku. Pretože ja som to už aj viackrát uvádzal na iných fórach, ak spoločnosť sama nechce udržať cenu či už tepla, alebo elektriny, žiaden zákon, žiaden úrad to v dlhodobom horizonte nie je schopný zabezpečiť a my presne týmto spoločnostiam dnes posilňujeme ešte viac pozíciu.
Čo sa týka kombinovanej výroby elektriny a tepla, znovu prijatím tohto zákona sa zhorší hospodárenie a postavenie teplární, teraz hovorím v prvom rade o štátnych teplárňach, ktoré chcete privatizovať, ale zas za tým vidím zámer, že následne pôjdu alebo budú predmetom privatizácie, a to je asi zámer, pretože aj pred štyrmi rokmi, keď bol pripravený predaj, resp. privatizácia teplární, tak tie výsledky tam boli pomerne, pomerne zle. Mne je jasné, že sa vtedy lepšie predáva, je to jednoduchšie predať, ale v konečnom dôsledku to zaplatia ľudia.
Čo sa týka tých distribučných spoločností, tam je dopad na 5 mil. obyvateľov, čo sa týka štátnych alebo vôbec teplární, ktoré využívajú tento systém výroby, je to asi milión obyvateľov, ale ten dopad nebude pol percenta, tam to bude rádovo v desiatkach percent.
Preto by som chcel poprosiť navrhovateľov, alebo resp. navrhujem, aby tento zákon bol dopracovaný, bol predmetom širšej diskusie a takto bol predložený do Národnej rady.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 3.11.2010 14:35 - 14:47 hod.

Ladislav Lazár Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ja by som to zhrnul ešte raz, aby sme si pamätali, že čo som chcel povedať, aby nám neunikla myšlienka. Hovoríme tu o zelenom zákone, o zákone, ktorý pojednáva o obnoviteľných zdrojoch, o podpore využívania obnoviteľných zdrojov a o podpore výroby elektriny, kombinovanej výrobe elektriny a tepla, tzv. skratka KVET.
Čo ma zarazilo na tomto celom zákone, alebo resp. na celej jeho prezentácii, tak ako pán predkladateľ a pán spravodajca, všetci sme sa sústredili na slnko, ja to poviem takto zjednodušene. A niekde tam pod rúškom slnka sa pojednáva, resp. menia sa niektoré ustanovenia, ktoré sa dotýkajú aj kombinovanej výroby elektriny aj tepla, ktoré si myslím, že budú mať vplyv na ekonomický vývoj teplární na Slovensku, a keďže je to v období pred privatizáciou, myslím si, že to nie je náhoda, že to bol úmysel, a ja sa vás o tom pokúsim presvedčiť, resp. uviesť zopár faktov.
A v rámci tohto zákona, akým spôsobom sa podporuje využívanie obnoviteľných zdrojov, je to v prvom rade garancia, že bude pripojený tento obnoviteľný zdroj do siete, distribučnej siete. Potom je to garancia o tom, že dôjde k odkupovaniu tejto energie distribučnou sieťou, vyplácaniu doplatku - k základnej cene sa platí doplatok, nakoľko každý obnoviteľný zdroj má inú výšku doplatku - takisto distribučnou sieťou. A štvrtý dôležitý moment je, že preberá distribučná sieť odchýlku za daného výrobcu.
Ja sa to pokúsim zjednodušene vysvetliť, o čo ide.
Odchýlka. Odchýlka hovorí o tom, že každý výrobca robí odchýlku, každý veľký alebo väčší výrobca. Distribučné siete túto odchýlku robia dennodenne v pomerne veľkých číslach, pretože nie sú schopné odhadnúť presne svoju výrobu. Takže je to pre ňu úplne bežný jav, s ktorým sa dennodenne stretávajú a sú s ňou vysporiadaní.
V rámci tohto návrhu tohto zákona sa mení objem, resp. výška výrobcu elektriny zo slnečnej energie, od ktorého momentu sa preberá odchýlka. Doteraz to boli 4 MW, teraz je to 1 MW, čiže je štvornásobne menší objem. Treba povedať, že nie je možné realizovať takéto slnečné projekty, ak budú títo výrobcovia povinní preberať odchýlku. A, samozrejme, týmto zákonom sa snažíme alebo proklamujeme skutočnosť, že sa snažíme obmedziť, aby nedošlo k nárastu cien elektriny na Slovensku. Ja s tým súhlasím, ale poďme to potom robiť tam, kde to presne vzniká. Tento dopad v roku 2011, ak dôjde k výkupu tejto elektriny, ktorá je dodnes inštalovaná, by mal byť do 0,5 % pre finálneho odberateľa na Slovensku. Ten, kto môže zásadným a výrazným spôsobom ovplyvniť cenu elektriny na Slovensku, je práve distribučná spoločnosť. Neexistuje zákon, neexistuje systém, ani samotné ÚRSO nemá dokonalý systém, ktorým by dokázalo ustrážiť túto cenotvorbu a zásadným spôsobom ovplyvniť, resp. znížiť túto výšku pre finálnych odberateľov - pre obyvateľov. Pretože v konečnom dôsledku, myslím si, že všetky tieto doplnky k tomuto zákonu smerujú k tomu, aby sme udržali cenu elektriny pre finálnych odberateľov - pre slovenské rodiny.
Ja hovorím, že poďme sa potom pozrieť na to, akým spôsobom vzniká cenotvorba v distribučných spoločnostiach. My namiesto toho, aby sme hľadali spôsob, ako obmedziť, pretože tam je tých 99,5 % nákladov, o ktorých sa bavím, ktoré zásadným spôsobom ovplyvňujú cenu, sa sústreďujeme na slnko, ktoré predstavuje povedzme pol percenta.
V Českej republike to nabralo, samozrejme, nekontrolovateľný rozmer, pretože je tam cena o 30 % vyššia, ako je na Slovensku, čo je pochopiteľné, a objem inštalovaný je dnes 1 000 MW, očakáva sa, že to skončí niekde na úrovni 1 600 do 2 000 MW, pretože začali prijímať rôzne už teraz opatrenia. Na Slovensku zákon, súčasná 309-ka neumožňuje takýmto zásadným spôsobom takýto rozmach, pretože je už týmto spôsobom koncipovaná.
Ja to celé vnímam, cieľ... (Ruch v sále.) Poprosíme kolegov?
Môj názor je, že cieľom tohto zákona je posilniť postavenie distribučných spoločností, ktoré zásadným spôsobom ovplyvňujú už aj dnes cenu elektriny pre slovenských odberateľov. A teraz poviem úplne konkrétne. Od distribučnej spoločnosti závisí, či vás pripojí do siete, zákon jej to ukladá. Má z vás niekto skúsenosť, ako to vyzerá v praxi? Distribučná spoločnosť robí najväčšie problémy akémukoľvek subjektu, ktorý sa chce pripojiť. Distribučná spoločnosť má garantovať odber. Je to znovu administratívno-technický proces, ktorý je ďalším zbytočným problémom. Doplatok k cene? Takisto vypláca distribučná spoločnosť. A samotnú odchýlku, keďže sme hovorili, že títo noví výrobcovia - výrobcovia elektriny zo slnka - nebudú schopní udržať túto odchýlku, pretože vy neviete presne povedať, že o ôsmej vyjde slnko, o desiatej zapadne, čiže každý jeden bude mať odchýlku. Môžu to riešiť len dvoma spôsobmi. Buď budú vykrývať tú odchýlku sami, alebo tromi, buď za to budú platiť, ale za to sú pomerne veľké poplatky a sankcie, alebo to za nich niekto prevezme. Za nich to vie prevziať, samozrejme, distribučná spoločnosť, pretože pre ňu to nie je zásadný objem. Znovu: všetko je to na ľubovôli distribučnej spoločnosti.
Aby som uviedol ďalší konkrétny príklad, s ktorým, samozrejme, nie všetci musíme mať skúsenosť, niektoré tieto distribučné spoločnosti už začali buádovať rýchle, my to nazývame rýchle zdroje, to znamená, že zdroje, ktoré dokážu veľmi rýchlo naštartovať a vykryť odchýlky v priebehu dňa. Nie sú to zdroje, ktoré vyrábajú vysoko účinným spôsobom, ktoré zásadným spôsobom premieňajú plyn na elektriny a nevzniká tam zbytočný produkt. Je to, jednoduchým slovom povedané, prachsprostý motor, ktorý sa naštartuje, vyrobí elektrinu a vypne sa.
K tomuto celé smeruje, toto si, myslím, že je skrytý zámer, tak ako bol skrytý zámer, keď sme 49 % umožnili ovládnuť tieto spoločnosti súkromným investorom, tak toto je ďalší krok k tomu, aby sme posilnili postavenie týchto distribučných spoločností.
Čo sa týka KVET-u, tento problém ma trápi ešte viac, môžem povedať, pretože priamo sa ma dotýka posledné štyri roky. Kombinovaná výroba elektriny a tepla hovorí o tom, že popri výrobe tepla vzniká aj elektrina, alebo opačne povedané, vyrobíte paru, para prejde turbínou a vyrobí sa elektrina a zbytková para sa potom znova prihrieva a vyrába sa teplo. Je to spôsob výroby, ktorý je na tej istej úrovni, ako je obnoviteľný zdroj slnko, voda, resp. vietor.
Novelizáciou, resp. doplnením tohto zákona zavádzame taký nový princíp vo fungovaní týchto, týchto teplární. Konkrétne ide o šesť štátnych teplární a ďalších spoločností, napr. v Ružomberku je pomerne veľká tepláreň, ktorá vyrába týmto spôsobom, a ďalších menších výrobcov, ktorí si dali tú námahu... (Reakcia z pléna.) Tam riešia vážnejšie veci. Tú ľudí nezaujíma, že čo budú ľudia platiť za elektrinu, hlavná vec, že pomôžeme súkromným investorom kúpiť lacnejšie štátnu firmu. K tomu prídem za chvíľu.
My sme ich obmedzili jednou skutočnosťou. Na jednej strane celá Európska únia podporuje takýto systém výroby, pretože je to najúčinnejší spôsob, ako vyrobiť aj elektrinu, aj teplo, dochádza k najväčšiemu využitiu toho potenciálu, ktorý je, a kvôli tak v plyne. Takisto tieto teplárne tým, že vyrábajú elektrinu, majú nárok na doplatok z titulu toho, že vyrábajú v systéme KVET. Ale my dnes ich chceme obmedziť, že ak nebudú v priebehu 15 rokov investovať 50 % z ceny nového zariadenia do turbíny, povedzme konkrétne, tak strácajú nárok na tento doplatok. Doterajšie znenie zákona hovorilo o tom, že v priebehu týchto 15 rokov sa priebežne každé tri roky... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.11.2010 11:12 - 11:12 hod.

Ladislav Lazár
Mám päť minút. Dokončíme to, alebo... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie 3.11.2010 11:12 - 11:12 hod.

Ladislav Lazár Zobrazit prepis
Dobrý deň. Ďakujem, pán predseda. Zatiaľ by som v krátkosti reagoval na predložený zákon, ktorý, ako ho nazval predkladateľ, môžme ho nazývať úplne stručne, je to zelený zákon. Ten zákon je v podstate v dvoch rovinách, sa má meniť, resp. dopĺňať týmto dodatkom, a je to rovina oblasť slnka a oblasť KVET-u. Ja osobne tento zákon vnímam ako veľmi šikovný marketingový ťah. Ono to tak vyzerá, že všetci chceme riešiť slnko, všetci chceme riešiť, aby tu bola nižšia cena elektriny pre ľudí, to všetci chceme. Ale ja si myslím, že v tom zákone ide o niečo úplne iné, resp. toto je len taká ohlodaná kosť, ktorá je navonok pre nás pre všetkých, a tá pravda a skutočnosť je niekde inde. Ja sa to pokúsim veľmi rýchlo a jasne objasniť.
Nebudem spomínať už to, čo tu bolo uvedené. Technický výklad máte. Viac-menej nie sme tuná technici. Ja by som sa skôr sústredil na také tie podstatné ukazovatele. Zelený zákon hovorí o jednej veci: chceme podporovať obnoviteľné energie a chceme ich podporovať štyrmi základnými spôsobmi.
Prvý je, že garantujeme všetkým, ktorí vyrábajú obnoviteľnú alebo elektrinu z obnoviteľných zdrojov, pripojenie do siete.
Potom je to garantovaný odber do tejto siete, to garantujú distribučné siete. Pretože túto elektrinu využívajú na krytie svojich strát pri prenose elektrickej energie. V rámci prenosu v rámci celej republiky nastávajú obrovské straty.
Tretí moment je doplatok k štandardnej cene, pretože obnoviteľná energia je, samozrejme, v dnešnej dobe drahšia a ešte bude niekoľko rokov drahšia. Ale práve preto do nej dnes musíme investovať, aby raz v budúcnosti to bolo lacnejšie. Pretože ak sa nebude investovať, a vy ste ich presne spomínali, týchto investorov, ak by títo dnes neinvestovali napríklad aj do fotovoltaických elektrární, tak, samozrejme, nikdy táto energia nezlacnie.
A štvrtý moment, ktorý je dôležitý, je, že snažíme sa dosiahnuť ten 14-, resp. 20-percentný podiel obnoviteľných zdrojov. Čiže máme určitý záväzok nielen voči nám, voči našim obyvateľom, ale vôbec voči celej Európskej únii ako člen tejto Európskej únie.
Čo sa týka slnka, ja si myslím, že týmto zákonom sa výrazne, ale výrazne posilňuje postavenie distribučných spoločností. Máme tri distribučné spoločnosti: Východoslovenská energetika, Stredoslovenská energetika, Západoslovenská energetika. Chcem povedať len jeden moment. Už raz zákonom sa nám podarilo, teda sa podarilo terajšej koalícii ešte vtedy, urobiť to, že 49-percentný podiel týmto súkromným zahraničným investorom stačí na to, aby ovládali celú spoločnosť... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Skryt prepis