Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ja zareagujem z týchto pripomienok snáď len na jednu, pretože na tie ostatné to v zásade nemá význam. A zhrniem to potom v takom záverečnom resumé.
Pokiaľ viem, tak veľvyslanci kritizovali netransparentnosť kategorizačného procesu. Pán kolega tu už nie je, z SDKÚ, môže si to ísť pozrieť, má to aj premiérka.
To, čo povedal môj kolega Podmanický, mňa to neprekvapuje, že tu nie je nikto z KDH, pretože u nás na výbore to funguje tak, že zakaždým sa predloží nejaký návrh zákona, potom k nemu príde pozmeňujúci návrh, ktorý je dlhší než samotný zákon, zneužijú na to pána kolegu Kvasničku a tí, ktorí ten zákon píšu, potom ešte stoja za ním a kontrolujú, či to dobre číta, to celé.
A takýmto spôsobom funguje zdravotnícky výbor. A ja ako nelekár, samozrejme tým, že nerozumiem tej odbornej stránke veci, ja vnímam skôr tú ekonomickú a finančnú, tak samozrejme, že tieto veci sledujem.
Ja tvrdím a my tvrdíme jedno, že tento zákon nebude na prospech obyvateľov tejto krajiny. Tento zákon je v prospech silných lobistických skupín. A ja vám poviem, ťažko sa berú vážne tie vaše argumenty a pripomienky, ktoré tu uvádzate, lebo tento zákon, ak zoberieme, že kto bojuje za tento zákon najviac. Viete, či už to má priamy vplyv, alebo nemá, tak nemôžeme odhliadnuť od faktu, že tak pán kolega Novotný vlastnil alebo spoluvlastnil niekedy lekáreň, tak pán kolega Kalist tiež pracuje niekde. A to všetko samozrejme sú momenty, ktoré nemusia mať zásadný vplyv, ale ťažko sa zbaviť toho pocitu, že určité silné lobistické skupiny vo farmaceutickom priemysle lobujú a presadzujú zákon, proti ktorému sú viac-menej všetci, úplne všetci vrátane malých prevádzkovateľov lekární.
Ďakujem pekne.

Hovoril som z Košíc, nie z Michaloviec. Ale pán kolega, nič v zlom, keď vás to nezaujíma, ja to chápem. To, že ten zákon predkladáte, ten zákon predkladáte vy, vy viete, prečo ho predkladáte a viete, prečo ho musíte pretlačiť.
Ale treba si uvedomiť jednu vec, vážené dámy a páni, nikoho z vás tu nevolili veľké nadnárodné farmaceutické firmy, nikoho z vás tu nevolili majitelia veľkých sietí lekární, všetkých nás tu volili ľudia. A ľudia sú tí, ktorým sa my zodpovedáme. A z úcty k nim, zo slušnosti, by sme sa mali aspoň trošku počúvať, pretože tento zákon sa bude v konečnom dôsledku dotýkať ľudí a len a len ľudí. A to sú tí, ktorí nás volili, a to sú tí, ktorým sa my zodpovedáme. Čiže jeden z dôvodov, ako ste zdôvodnili tento zákon, že zníži sa pravdepodobnosť korupcie lekárov, že nebudú lekári navštevovaní zástupcami farmaceutických firiem a tak ďalej a tak ďalej. K tomu by som chcel uviesť jeden fakt. Ak máme podozrenie a máme vedomosť, že lekári sú skorumpovaní, tak predsa na to máme postupy a konania, ktorými môžeme takéto niečo buď odstrániť, alebo trestať. Ak nie, tak potom neobviňujme všeobecne všetkých, lebo obviniť všeobecne všetkých, je ten najjednoduchší úkon. Avšak potom sa ospravedlniť je omnoho ťažšie.
Je pochopiteľné, že pre veľké farmaceutické firmy je jednoduchšie prísť a rokovať so zástupcami veľkých sietí lekární, ako ísť a presviedčať, povedzme, desaťtisíc lekárov, že ten a ten liek je dobrý. Je to omnoho jednoduchšie, je to lacnejšie a je to samozrejme, že aj omnoho rýchlejšie, aby sa určité lieky dostali do predaja, určité lieky nie. Je to moment, ktorý súvisí so samotnou distribúciou, s tzv. distribučnou cestou. Môžete mať sebe lepší, teraz odbočím jednou témou, aby som vysvetlil tú distribučnú cestu, môžete mať sebe lepší výrobok v hocijakom odvetví v hospodárstve, ak nemáte vybudovaný distribučný kanál, spôsob, ako tento výrobok dostať k finálnemu spotrebiteľovi, ten výrobok sa nepresadí. Týmto spôsobom, dnešným spôsobom, povedzme, tieto lieky medzi sebou súperia. Súperia medzi sebou tým spôsobom, že jednotlivé firmy presviedčajú lekárov, že ktorý výrobok je lepší, ktorý je horší, musia to zdôvodňovať, poväčšine je to spojené so školením, ktoré v konečnom dôsledku pochopiteľne prispieva k zvyšovaniu odbornej úrovne lekárov, pretože lekári sú jedna zo špecifických skupín, ktorá sa viac-menej vzdeláva celoživotne a počas celej svojej praxe. Myslím si, že takýto obdobný prípad nie je a lekári to majú o to ťažšie v tejto oblasti. Ale, samozrejme, na druhej strane, ak posilňujeme, lebo týmto zákonom posilňujeme postavenie lekární, tak tento postup sa výrazne skracuje a výrazne zjednodušuje.
Druhý taký dôležitý moment, hovoríme tu o lekárňach a o postavení lekární, pretože my to vnímame tak, že postavenie lekární a hlavne postavenie majiteľov veľkých sietí lekární sa týmto zákonom výrazne, výrazne posilní. Hovorili sme tu o zľavách. Dámy a páni, treba si povedať jednu vec. Liek, to nie je výrobok, povedzme, tuná vidím, máte niektorí nealko nápoje, ktorý je verejne dostupný a ktorého cenu stanovuje trh. To znamená, že ľudia sa rozhodnú, áno, tento výrobok má takú cenu, tento má pre mňa takú. A niektorý výrobok je predajný aj napriek tomu, že je drahší a niektorý napriek tomu, že je lacnejší, nie. Pretože trh stanovuje cenu. V liekoch, pán kolega, tú cenu stanovuje komisia. A preto ja sa pýtam, to je veľmi podobné, ako je to napríklad v teplárenstve, kde mám skúsenosť. Takisto je stanovený optimálny alebo primeraný zisk, z ktorého si musí tepláreň kryť všetky svoje náklady. Ale neviem si predstaviť, aby teplárne povedali, že nám netreba zisk, pretože z toho zisku sa kryjú opravy, investície, mzdy. Ak tu hovoríme o tom, že niekto v lekárňach chce poskytovať zľavy, tak asi je zlá cena. Pretože ak tá cena je dobrá, tak predsa on nemá z čoho poskytovať zľavy. A kto získa lepšiu cenu? No predsa ten, kto predáva najviac liekov. A kto predáva najviac liekov? No predsa ten, ktorý má najväčšiu distribučnú sieť. A práve preto a to je vysvetlenie toho, že tento zákon alebo, resp. pripomienky k tomuto zákonu vzniesli aj zástupcovia lekární. A teraz tým nemyslím veľké siete, tým myslím bežných, bežné, bežných občanov, resp. bežných podnikateľov, ktorí majú jednu, maximálne dve lekárne. Ako je možné, že aj títo k tomuto vzniesli pripomienky? No je to možné. Je to možné presne kvôli tomu, že do budúcna ich postavenie už bude len horšie a horšie.
Dnešný režim alebo dnešný systém, ktorý funguje, hovorí o tom, že lekár predpisuje liek, následne lekáreň ho vydáva. Čiže nejakým spôsobom je tam rozdelená spolupráca medzi ošetrujúcim lekárom. Nebudem používať možno úplne správne odborné výrazy, pretože v prvom rade chcem, aby to pochopili ľudia, lekári svoju odbornú diskusiu môžu viesť, ja si myslím že aj niekde inde, nie v pléne parlamentu, pretože tí, ktorí sú nelekári, myslím si, že tomu aj tak veľmi nerozumejú. Takže ak to zjednodušíme z pohľadu pacienta, liek mu predpisuje lekár a vydáva mu ho lekárnik. Bol tu povedaný takýto dôvod, konkrétne pán kolega Novotný, že tento systém je osvedčený a tento systém napríklad funguje v Anglicku. Anglicko tu bolo, myslím, spomenuté viackrát. Ja môžem povedať, že zhodou okolností aj moja mama je farmaceutická laborantka, síce už v dôchodku, a na počudovanie, keď som jej hovoril, že asi vystúpim k tomuto zákonu, a vedela úplne presne, že o čom rozprávam. To musím povedať, že som bol najviac prekvapený. A v rámci tej diskusie nielen s ňou, ale aj s inými, tam bol povedaný jeden dôležitý fakt - áno, generická preskripcia, resp. uvádzanie tých účinných látok je jeden zo spôsobov. Pán kolega Kalist uviedol, že koľko krajín to reálne používa. No nie je to veľa krajín. Používajú to, pokiaľ viem, len dve povinne zo všetkých krajín Európskej únie. A prečo sa to nepoužíva? Na to si treba odpovedať. No, lebo na to lekári jednoducho nie sú takto vychovávaní. Tu nikto nepovedal o tom, že akonáhle sa tento zákon prijme, tak prvý, kto na tomto zákone zarobí, sú všetky softvérové firmy, ktoré vyrábajú, resp. dodávajú softvér pre lekárov. Pretože každý jeden softvér bude musieť byť prerobený. Ten nie je postavený na to, aby sa tam uvádzal účinný liek.
Druhý moment je, naši lekári, aspoň podľa mojich skúseností a vedomostí, nie sú školení a pripravovaní na to tak, aby pracovali s účinnou látkou. Ten systém bol nejako zavedený, bol tu zavedený roky a oni sú školení tak, že pracujú viac-menej s výrobkom konkrétnym. Pretože každý ten výrobok, áno, má spoločné jadro, ale to okolie, tie ďalšie látky môžu byť úplne iné a pre niektorého pacienta lepšie, pre niekoho horšie. A nie každý výrobok ten pacient príjme rovnako. Ale čo je tretia najzásadnejšia vec tohto vzťahu lekár a lekárnik je, že v Anglicku je viac-menej systém, kde ten pacient chodí k tomu istému lekárovi, obvodnému, ale aj k tomu istému lekárnikovi, čiže obidvaja poznajú približne jeho stav, poznajú jeho reakcie a toho pacienta poznajú úplne v inom rozmere, ako je tomu na Slovensku. Čiže, ak tu hovoríme, že to robíme pre pacienta, ja si myslím, že to pre neho nerobíme. Hlavne tých starších pacientov týmto jednoznačne zneistíme, pretože nelieči či už lekár alebo účinná látka, ale treba si povedať, že lieči aj ten samotný moment, keď babka berie tabletky, dvadsať rokov nejakú tabletku v nejakom balení, už len keď sa zmení to balenie, z toho je babka nervózna alebo dedko, lebo je to tak. Pretože takto to funguje nielen u nás, takto to funguje úplne všade vo svete. A my dnes na to nie sme pripravení, nie sú na to vyškolení lekári, nie sú na to vyškolení lekárnici, pretože v živote takýmto spôsobom nepracovali a nebola to ich úloha. A samozrejme nie je na to pripravený ani pacient. Pretože ten, či chceme či nie, stále pracuje s určitým názvom výrobku.
Ale vrátim sa k tej ekonomike. Prečo sa toto celé deje? Kto na tom získa? Keď som sa pýtal, pretože, ako hovorím, je to, k tomu tisíc, cez tisíc pripomienok, z toho cez 400 zásadných, čo je podľa nás pomerne dosť a dosť na to, aby tento zákon bol prepracovaný, resp. dopracovaný zásadným spôsobom. Ale určite sa nájde skupina, pre koho sa to robí. Veď predsa, prečo by sa to robilo? Nič sa nedeje na svete len tak. A nám z toho jednoznačne vychádza, že jediný, kto na tom získa, sú majitelia veľkých sietí lekární a farmaceutické firmy. A teraz poviem, že prečo a ako to dobehne nakoniec občanov tejto krajiny.
Veľké farmaceutické firmy už nebudú musieť organizovať školenia, nebudú musieť chodiť vysvetľovať desaťtisíc lekárom, že či tento liek je lepší, alebo, v čom je lepší od iného lieku, aké má účinky, aké nemá účinky. Im v podstate bude stačiť urobiť také stretnutie, kde bude možno dvadsať majiteľov najväčších sietí na Slovensku a tam sa dohodnú, tento, tento, tento liek pôjde, pôjde v takej a takejto podobe a tento a tento liek budeme presadzovať. Čo, samozrejme, potom následne sa nariadi tým jednotlivým zamestnancom lekárne. Na tom by zatiaľ ešte nebolo nič zlé. Pretože v konečnom dôsledku chceme všetci ušetriť verejné zdroje. A ja vám hovorím, že ich neušetríme. A poviem vám, že prečo. A poviem vám teraz aj, že prečo sa sťažujú tí malí majitelia lekární, keď to môžem takto nazvať. No presne preto, lebo oni robia maloobchod, zatiaľ čo tie veľké siete robia veľkoobchod. Čiže budú mať omnoho lepšie ceny a je otázka času, kedy tí veľkí skúpia alebo iným spôsobom zlikvidujú tých malých. Ako sa to nakoniec prejaví? No predsa tak, ako všade, kde je monopol, kde nie je regulácia následne trhu, lebo tuná nie je prirodzená regulácia trhu a jednoducho budú sa pretláčať lieky, z ktorých je najväčší profit alebo úžitok nie pre pacienta, ale pre majiteľov veľkých sietí lekární. Oni sú jediní, ktorí v konečnom dôsledku na tom budú profitovať. A keď hovorím profitovať, myslím tým v horizonte, povedzme, do piatich rokov. Veď predsa, keby to bol taký fantastický zákon, keby ten zákon tak vynikajúco pomáhal lekárnikom, tak prečo by proti nemu bojovali? Veď to snáď nedáva logiku? (Potlesk.) Ďakujem. A to je ten pravý dôvod. Pretože keď sme sa nad tým zamýšľali, veď predsa nie je možné, že toľko pripomienok je, veď predsa nie je možné, že všetci kritizujú tento zákon, veď predsa nie je možné, že nikto s tým nie je spokojný, až na zopár, zopár poslancov, dokonca ani vo vnútri, vo vlastnej koalícii nie je na to jednoznačná zhoda. Ak nadviažem na vystúpenie pána kolegu Kalistu, myslím si, že jasne zaznačil, že ten zákon potrebuje popri tých tisíc, myslím, štyridsať pripomienok ešte ďalšie pripomienky, ktoré z neho urobia ako-tak zákon, ktorý by mohol byť realizovateľný.
Hovoríme tu a často sa tým oháňame, že zníži to výdavky, znížia sa týmto verejné zdroje. Ja uvediem jeden príklad. Nie som lekár, lebo bolo tu také, že ty si lekár, ja som lekár, tak vy ste lekári, ja som ekonóm, tak ja vám skúsim vysvetliť úplne jednoducho, je to jednoduchý vzťah. Ak z Košíc do Prešova potrebujem odniesť deti, potrebujem štyridsaťpäť detí odniesť, tak zoberiem na to autobus, za čo, povedzme, zaplatím 1000 alebo 450 euro tam a naspäť, čiže jedno to decko, keď je ich tam štyridsaťpäť, zaplatí 10 euro. Čiže minul som 450 eur z verejných zdrojov. Avšak, samozrejme, keď ja si poviem, že toľko detí nie je treba, aby tam išlo, to je to isté, ako že nepotrebujeme, aby bolo toľko lôžok, nepotrebujeme, aby bolo toľko oddelení, pretože znižujem tú zdravotnú starostlivosť. Čiže ja si poviem, že predsa nebudem sa starať o štyridsaťpäť detí, postarám sa len o, povedzme, o dvadsať detí, tak si na to zoberiem mikrobus, ktorý bude stáť 300 eur. Čiže jedno decko zaplatí 15 eur. A to je presne ten rozdiel. Vy neznižujete reálne výdavky z verejných zdrojov, vy ich znižujete v globále. Veď to je jasné, že ich znižujete v globále, keď rušíte zdravotnícke zariadenia, veď je jasné, že musíte platiť menej, ako sa platilo pred tým. Ale my tvrdíme a tvrdím, že platí sa na balenie viac, ako sa, resp. platilo sa v dvetisíc šiestom viac ako v roku 2010. To je ako s tými deťmi. Aj tie deti, na hlavu to vyjde 10 eur, keď ich ide menej, je to 15. Ale tu je 450 eur, ale tu je 300 eur. Čiže logická vec je, že ak znižujem služby, ak znižujem objem, tak by snáď bolo už úplne scestné, ak by sa neznížil celkový objem. Ale neznižuje sa objem a podiel na jednu hlavu. Toto je tiež jeden z takých zásadných momentov, resp. z bodov, ktoré tu boli prerokovávané.
Čoho sa ja obávam ako pacient? K tomu by som sa vrátil. Pretože, čoho sa obávam ja, to si myslím alebo predpokladám, že sa bude obávať aj viacero občanov tejto republiky. A ja to zopakujem znovu ešte raz a môžem to opakovať dookola. My tu nepotrebujeme robiť sponzorované vystúpenia, vystupujeme za občanov tejto republiky a hájime ich záujmy, pretože oni nás volili a my len a len im sa zodpovedáme. V prvom rade si myslím, že nastane mierna panika, pretože lieky, ten občan, ten občan je naviazaný na určitý liek, na určitý spôsob dávkovania. Myslím si, že je to prirodzený fakt a čím ten občan je starší, tak ten vzájomný vzťah je tam o to silnejší.
Ale čo ja vnímam ako omnoho závažnejší moment, sú tie celkové výdavky na lieky smerom do budúcna. Ak dnes hovoríme o tom, že máme určitú konkurenciu, lebo prirodzene treba povedať, že tú konkurenciu máme. Lekárne, dá sa povedať - však, ak historicky boli obdobia, keď sa na Slovensku stavali len kostoly a nič iné, potom sa stavali len benzín pumpy, potom to boli obdobia, keď sa stavali obchodné centrá - tak celé to obdobie viac-menej zvládli lekárne. Tie sa stavali stále. A tých lekární, kde niekedy bola jedna lekáreň, tak dnes sú štyri, a tie lekárne tam budú vyrastať dovtedy, pokiaľ, samozrejme, ten trh nerozdelí, resp. pokiaľ ten zárobok, resp. tá udržateľnosť jednej lekárne sa nedostane pod nejakú kritickú hranicu. Samozrejme, takéto niečo občan neplatí. Je to len zvyšovanie konkurencie, pretože viac účastníkov trhu, ten občan si môže vybrať. Týmto zákonom je jednoznačne - a ešte raz to zopakujem, jednoznačne posilňujeme postavenie veľkých sietí lekární, ktoré majú úplne inú vyjednávaciu schopnosť, pretože je rozdiel či prevádzkujem jednu lekáreň alebo prevádzkujem dvadsať alebo tridsať lekární, som úplne iný obchodný partner pre výrobcu liekov. A nájde sa x-spôsobov, ako táto veľká spoločnosť dokáže tento benefit, tento zisk zvýšiť pre takéhoto veľkého distribútora, aj vzhľadom na to, že už to nie je len výdajňa liečiv, keď to môžem takto v úvodzovkách povedať, ale už je to hráč, ktorý bude rozhodovať a priamo ovplyvňovať to, aký liek bude vydaný pacientovi.
A preto je pre mňa, musím povedať, neprekvapuje ma postoj časti koalície, ale prekvapuje ma postoj strany SaS, pretože, ktorá je za otvorený trh, ktorá to hlása, ktorá to má, v podstate je to niečo ako dogma pre nich, že ten trh dokáže všetko. Ale týmito krokmi jednoznačne my do budúcna zmenšujeme trh. A svedčí o tom aj ten fakt, že samotní majitelia lekární, tí malí majitelia, ktorí majú jednu, dve lekárne, sú proti takémuto zákonu, resp. proti takémuto systému fungovania lekární do budúcna.
Keď sme dávali príspevky ešte v rámci rozpravy, tak tu zazneli takéto výrazy, či už z jednej alebo druhej strany, že hovoríme alebo že niektorí poslanci prezentujú sponzorované vyjadrenia. Myslím si, že viac-menej to bolo z našej strany na vašu stranu, stranu koalície bolo to motivované presne týmto. Pretože my jednoducho nevieme pochopiť, pre koho sa tento zákon robí. Ľudia na tom neušetria absolútne nič. Tu len ide o to, aby na tom niekto zarobil a zaviedol systém, ktorý tu potom už bude fungovať roky. Pretože až zlikvidujeme tie distribučné kanály, ak nebude zrazu tam, kde boli predtým štyri lekárne, päť lekární, tak teraz bude jedna, dve možno do budúcna. To sa presne udeje, pretože je to úplne normálne, prirodzené, že ak tá lekáreň má tu moc rozhodovať, že aký liek vydá, tak má úplne inú vyjednávaciu schopnosť s tým výrobcom liečiv a samozrejme dostane inú cenu. A ešte raz podotýkam nájde sa x a milión spôsobov, ako prísť a motivovať tieto lekárne, aby týmto spôsobom konali.
A vrátim sa ešte, aby som dokončil tú myšlienku s tým sponzorovaným vystúpením. Čiže určite z našej strany k tomuto zákonu - my navrhujeme, aby tento zákon bol vrátený na zásadné prepracovanie aj vzhľadom na to, že koľko pripomienok bolo k nemu vznesených. My si ich tu môžeme kľudne aj prečítať všetky. A vnímame to a, resp. nechceli by sme, aby sa nasilu pretlačil zákon, ktorý podľa nás, a keď to takto sledujeme v pléne, nemá ani väčšinu vo vládnej koalícii. A jeden z takých jasných argumentov alebo faktických a jasné číslo je, že len ministerstvo vnútra k tomu dalo stoosemdesiat pozmeňujúcich návrhov, resp. pripomienok. Čo je podľa nás, je to 20 % z celkového počtu pomerne dosť veľké číslo. Čiže chcem vás poprosiť, páni kolegovia z vládnej koalície, pán predkladateľ, pán minister, prepracujme tento zákon. Ak chceme touto cestou ísť, ja si myslím, že aj pán kolega Valocký sa k tomu už vyjadril, tu sa nikto tomu nebráni, aby sme zmenili systém, ale zmeňme ho tak, aby na to bol pripravený pacient, aby na to bol pripravený lekárnik a aby na to bol pripravený lekár a aby v konečnom dôsledku vo finále toto nedopadlo tak, že všetky lekárne na Slovensku bude vlastniť dvadsať, pätnásť veľkých spoločností a tie nám budú diktovať s farmaceutickými firmami, čo budeme, aké lieky budeme brať,  za koľko peňazí a koľko si budeme doplácať.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Tak ale ja som si všimol, že my dvaja v koordinácii, my si vieme urobiť poriadok. Ja si myslím, že za chvíľu tu bude ticho už úplne, až poviem, pre koho je ten zákon napísaný a kto na tom bude najviac profitovať, myslím, že bude úplné ticho. Ale k tomu sa dostanem za chvíľku.
Čiže poďme na to, že ako tento zákon vôbec vznikol. Je normálne, úplne prirodzené, že zákony vznikajú, zákony sa predkladajú a po väčšine je stále niekto, kto má záujem na tom, aby sa ten zákon prijal. Avšak na tomto zákone, ja poviem pravdu, neviem, kto má oficiálne záujem, aby bol prijatý. A poviem vám, že prečo. Ten zákon mal cez tisíc pripomienok, tisíc. Z tých tisíc je viac ako štyristo zásadných. Môžete si to pozrieť na internete, je to verejne dostupná informácia, nie je to nič tajné. Takže, ak tento zákon je dobrý a je potrebný pre túto republiku, tak ja sa pýtam, že prečo mal tisíc pripomienok a prečo z týchto tisíc bolo štyristo? A čo je ešte taká ďalšia zaujímavosť. Z tých tisíc stoosemdesiat pripomienok malo ministerstvo vnútra. Neviem, či to máme chápať tak, že tento zákon nemá zhodu ani vnútri vlastnej strany, alebo či je to náhoda alebo to nie je koordinácia, ale neviem si predstaviť, aby z jednej strany, v rámci jednej strany, keď predloží minister zákon, aby iný minister mu tam dal v podstate 20 % pripomienok. Podľa mňa je to veľa. Ale sú to fakty a možnože je to náhoda. Ale minimálne je to na zamyslenie. Tento zákon vo svojej podstate kritizujú všetci. Kritizujú ho lekári, lekárnici a samozrejme aj ďalšie, ďalšie združenia odborné, ktoré sa k tomuto zákonu mohli vyjadrovať. A kritizuje to napríklad aj ministerstvo vnútra, resp. pripomienkuje, ktoré tam vznieslo 180 pripomienok. Čiže toto už je prvý moment.
Druhý moment je, keď tento zákon bol predložený na zdravotnícky výbor, tak sa rozpútala pomerne veľká diskusia k tomuto zákonu. A bol návrh, aby bol viac-menej komplexne prepracovaný. Aj napriek tomu tento zákon sem prišiel, pretože vôľa určitej skupiny obyvateľstva, ak to môžeme takto nazývať do budúcna, bola, aby tento zákon bol predložený.
Keď sa nad tým zamyslíme, v tom zákone sú také tri základné momenty, o ktoré sa tu opierajú jednotliví rečníci. Ten prvý moment je - a ja som to už uvádzal v príspevku - keď hovoríme o tom, že tento zákon pomôže znížiť korupčnosť lekárov. Neviem to presne, tú citáciu, môžem to odcitovať priamo z vyhlásenia predkladateľov zákona. Druhý taký moment je, o ktorom sa tu rozprávame, sú zľavy v lekárňach, resp. zníženie výdavkov verejnej správy. A tretí moment je, to je vlastne vôbec ten skrytý cieľ, že prečo sa tento zákon predkladá. Ja si myslím, že z toho ekonomického pohľadu to dokážem zdôvodniť, resp. poviem to, čo si myslím a ako to vidím ja.
Čiže poďme k tomu prvému bodu - korupčnosť lekárov. Tento zákon by mal odstrániť pravdepodobnosť, že nastane korupcia napr. v košických nemocniciach, keď pani poslankyňa z Košíc tam veselo diskutuje.
Pán podpredseda, urobte si poriadok, tu sa nedá rozprávať.

Ďakujem pekne, do tretice. Takže ja by som sa pokúsil tento zákon vysvetliť v prvom rade z pohľadu nás, bežných potencionálnych pacientov, pretože každý jeden z nás je potencionálny pacient, a z pohľadu ekonóma, ako člena zdravotníckeho výboru, ktorý bol pri tom, keď tento zákon bol predložený, ktorý vzniesol už vtedy pripomienky, a myslím si, že ten zákon je zlý a poviem, že prečo je zlý.
Začnem najsamprv tým, že ako tento zákon vznikol. Je úplne bežná vec a prirodzená vec... No a teraz si myslím, že to už nie sú opoziční poslanci, pán podpredseda, a nechcem im želať nič zlé, aby ochoreli, ktorí nepočúvajú, ale tak...

Ďakujem, pán podpredseda. Aj napriek tomu, že sa ma snažia umlčať, sľubujem, že umlčať sa nedám, poviem všetko, čo som mal pripravené. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem pekne. Čiže na tento zákon sa dá pozerať z takých troch základných rovín. Tá prvá rovina je pochopiteľne lekárska, pretože je to zákon, ktorý sa týka, je to priamo z ministerstva zdravotníctva. Potom je to technická rovina a potom obchodno-finančná.
K tej lekárskej, je tu viacero kolegov, odborníkov lekárov, ktorí k tomu vystúpili, a ja si myslím, že v konečnom dôsledku, bežný občan, ak toto pozerá, resp. ak to sleduje, tak mu to veľa v bežnom živote nedá. Práve preto ja sa pokúsim tento zákon vysvetliť tak, ako...? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Aj napriek tomu, že viacerí sú tu potencionálni pacienti, tak ich to nezaujíma.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Napriek tomu, že som takmer stratil slovo, tak som si ho udržal a verím, že poviem všetko, čo k tomuto zákonu by som chcel povedať.
Vážené dámy, páni, kolegyne, kolegovia, pán minister, zaznelo tu viacero pripomienok, resp. príspevkov k tomuto zákonu. Tie príspevky by som hodnotil z takých dvoch rovín. Je to skôr z takej tej lekárskej roviny. Ja nie som lekár, a práve preto by som chcel o tomto zákone rozprávať v prvom rade ako potencionálny pacient, ktorým sme my všetci. Pán podpredseda, počkáme, či...?