Videokanál poslanca

Ďakujem, pán predsedajúci. Pani kolegyňa, v prvom rade vám ďakujem za to, že mi robíte kampaň.
Takisto zareagujem na to, čo ste povedali, netýka sa to, samozrejme, cien tepla, o ktorých chcem rozprávať a odchádzame od témy, ale zareagujem aj na tieto skutočnosti. Všetky tieto údaje sú uvedené na web stránke teko.sk, choďte sa tam pozrieť. Neuvádzajme denník Korzár ako objektívny zdroj informácií, to je ďalší moment, pretože denník Korzár napr. keď sa pýtal na moju kampaň, resp. na niektoré faktúry, tak som odkázal redaktorke, že ekonomický úsek Korzára má všetky faktúry a som sa ich spýtal, že prečo si to nevyzdvihla, no že asi na to nebol čas. Takže, nebudem to tu komentovať, denník Korzár. Chcem povedať jednu vec, všetky informácie, ktoré od nás médiá požadovali, sme zverejnili v dostatočnom rozsahu, v dostatočnom a rýchlom čase, sú takisto aj na web stránke teko.sk, sú tam aj komplet náklady. Kto považuje náklady na firemný časopis, aj 200 eur je veľa, zbytočne vám to budem vysvetľovať. Teko zmenilo komplet obchodnú stratégiu, Teko sa chovala ako trhová spoločnosť, pretože funguje na reálnom trhu, kde je reálna konkurencia.
A čo sa týka týchto údajov ešte v Bratislave, resp. privatizácií, nechcel by som sa vyjadrovať za Bratislavu. Pokiaľ viem, tie pozemky boli predané pomerne draho, za pomerne dosť vysokú cenu a nemýľme si predaj jednej kotolne, resp. pozemku, ktorý nikto nevyužíva za privatizáciu. My tu hovoríme o reálnej privatizácii, ja tu hovorím o tom, že dôjde reálne k navýšeniu cien tepla pre milión obyvateľov, pán Ďurkovský, aj v tomto meste. Najbližší čas mi dá za pravdu. To je všetko, čo som tam uviedol, potvrdzujete tieto skutočnosti. Táto vláda nedokázala udržať ceny tepla ani za svojho zriadenia štátnej firmy, keď tam mala vlastných nominantov. Ako to chce zabezpečiť, keď tam budú súkromní investori, ktorí ju nebudú počúvať. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia, v rámci môjho krátkeho príspevku, verím, že vecného, chcem rozprávať hlavne o dvoch témach, ktoré sú uvedené v programovom vyhlásení vlády. A sú to témy privatizácie štátnych teplární a deregulácia energetického sektora.
Privatizáciou štátnych teplární, ktoré vyrábajú 35 %, čiže jednu tretinu celkového vyrobeného tepla na Slovensku a ktoré dlhodobo udržiavajú o 15 % nižšiu cenu než ostatní výrobcovia, dôjde v prvej vlne k zvýšeniu cien tepla pre asi jeden milión obyvateľov. Je to hlavne v mestách Bratislava, Košice, Žilina, Martin, Zvolen a Trnava. Samozrejme, prirodzene, keďže tieto teplárne udržiavajú nižšiu cenu, dôjde v druhej vlne k navýšeniu cien aj pre ostatné mestá, ktoré využívajú centrálny systém zásobovania teplom, resp. kotolne. Je to asi 1,8 mil. obyvateľov. Jednou z týchto privatizovaných teplárni bude aj tepláreň Košice, kde som do minulého mesiaca štyri roky pôsobil ako generálny riaditeľ. Na príklade tejto teplárne chcem poukázať na neodôvodnenú privatizáciu štátnych teplární a negatívny dopad pre obyvateľov.
Uvediem zopár faktov, aby ste mali obraz o tom, že o čom rozprávame, tí, ktorí nie ste v energetickom sektore. Tepláreň Košice zásobuje teplom asi 85 % obyvateľov mesta a inštalovaný tepelný výkon je 800 MW. Pre také jednoduchšie porovnanie, dva odstavené bloky jadrovej elektrárne mali výkon 880 MW, resp. iný nákres, ak zoberieme bývalé Česko-slovensko, je to najväčšia tepláreň, resp. kotolňa na jednom mieste v rámci bývalého Česko-slovenska. Táto tepláreň vyrába teplo systémom kogenerácie, to znamená, že súčasne sa vyrába tak elektrická energia, ako aj teplo. Treba povedať, že je to jeden z najmodernejších systémov výroby elektriny a tepla. A je to maximálny systém, ktorý je maximálne podporovaný Európskou úniou.
Základný dôvod pre privatizáciu teplární je, podľa vyjadrenia predstaviteľov vlády Slovenskej republiky, tunelovanie, rozkrádanie spoločnosti. Musím povedať, že odmietam takéto tvrdenia. A zásadne odmietam takýto nezmyselný hon na čarodejnice. Uvediem zopár faktov za obdobie rokov 2006 až 2009, keď tepláreň riadili zástupcovia už teraz bývalej vlády a v roku 2002 až 2006, keď tepláreň riadili zástupcovia súčasnej vládnej pravicovej koalície. Úplne stručne.
Za obdobie SMER-u, ak to môžme takto nazvať zjednodušene, vykázala tepláreň zisk za štyri roky spolu 11,5 mil. EUR. Za pravicovej vlády v predchádzajúcom období to bolo 3,9 mil. EUR. Je to štvornásobne menej. Výška investície opráv, ktorý je veľmi dôležitý ukazovateľ, a to, že zisk sám o sebe nedokáže zohľadniť celkovú situáciu v spoločnosti, bol za posledné štyri roky 72,7 mil. EUR. Za predchádzajúce štyri roky to bolo 32,4 mil. EUR. Je to viac, ako polovicu menej.
Ale to hlavné, čo ma vlastne trápi najviac je, že za posledné štyri roky sa cena tepla v Košiciach, respektíve aj v tých ostatných štátnych teplárňach, nezvyšovala. Na druhej strane, za tie predchádzajúce štyri roky 2002 až 2006 sa zvýšila o 30 %.
A uvediem aj jeden konkrétny ďalší príklad, ktorý svedčí o tom, resp. ktorým chcem podložiť, že prečo nepovažujem privatizáciu v tomto čase za správnu. V roku 2008 v lete, krátko pred hospodárskou a finančnou krízou, došlo k dramatickému navýšeniu cien plynu a uhlia v dôsledku nárastu cien ropy na takmer 200 EUR. A vtedy Teko nezvyšovalo ceny, a sumou takmer 60 mil., 60 mil. korún podržalo ceny tepla na súčasnej, na vtedajšej úrovni. Týmto krokom, samozrejme, prispelo na cenu tepla. Znížili sme si týmto zisk, ale udržali sme si existujúcich a získali nových zákazníkov, ale hlavne sme ukázali, že sme spoločnosť, ktorá nezvyšuje ceny tepla okamžite ako nastane pohyb na trhu, resp. sa zvýšia vstupy.
Prečo to spomínam. Máme Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví nie je všemohúci. Ani žiaden zákon nedokáže fungovať úplne na sto percent. Žiaden zákon nie je dokonalý. Ak sama spoločnosť nemá záujem na tom, aby sa ceny tepla udržali, ani Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ani zákon im v tomto nezabráni.
Ako príklad môžem uviesť roky 2002 až 2006, keď dochádzalo permanentne k navyšovaniu cien nielen, samozrejme, v teplárňach, ale aj v ostatných energetických spoločnostiach. A úrad pre reguláciu sieťových odvetví tam fungoval taktiež.
Ja sa len chcem spýtať, že ako chce vláda ustrážiť súkromných investorov, ak tieto teplárne budú sprivatizované, ak nedokázala ustrážiť štátnu spoločnosť, ktorú v tom čase riadili jej vlastní nominanti. Nominanti tejto pravicovej vlády. Možno, že mi na to dáte odpoveď. Spustením privatizácie a deregulácie nastane navýšenie cien tepla na Slovensku.
Čo sa týka úrovne kvality riadenia, pretože to je druhý taký moment, ktorý som zaregistroval v médiách, môžem povedať, že tepláreň, a je to obdobné aj v iných štátnych teplárňach, je riadená podľa medzinárodných štandardov. Tepláreň v Košiciach je jediná tepláreň, ktorá získala štyri certifikáty ISO v rámci energetických spoločností od medzinárodnej spoločnosti SGS.
Spôsob riadenia, výroby, obchodu, nákupu, verejného obstarávania, personalistiky nie je riadený podľa nejakých lokálnych parametrov alebo lokálnych noriem, ktoré boli nastavené len v Košiciach. Je riadené podľa systému, ktorý sa využíva v rámci celej Európskej únie a je plne akceptovaný.
O tom, v akom stave je spoločnosť, svedčí aj skutočnosť, že bez ručenia nehnuteľným majetkom, bez ručenia Fondu národného majetku, bez garancie štátu Teko získalo úver vo výške 40 mil. EUR na dokončenie rekonštrukcie 35 rokov starej teplárne. Tomuto úveru predchádzal jeden rok, jeden celý kalendárny rok trvajúci, hĺbkový audit spoločnosti. Môžem konštatovať, že banky za takýchto podmienok financujú len dobre fungujúce a transparentné spoločnosti.
Boli tu spomínané banky, že po privatizácii fungujú omnoho lepšie. Myslím, že niekto to tu spomínal už v priebehu tejto rozpravy. Myslím si, že toto je jasný dôkaz toho, že banky by v živote nefinancovali niečo, čo nemá budúcnosť, čo nemá perspektívu, resp. čo je zle riadené.
Rekonštrukcia Teka bude zabezpečená aj z eurofondov, chcem to takisto spomenúť, na projekt v hodnote 20 mil. EUR sa teplárni podarilo získať nenávratný finančný príspevok vo výške 50 % a zvyšných 50 %, to je 10 mil. EUR, bude financovaných z envirofondu na dobu 15 rokov za úrokovú sadzbu len 1 %.
Prečo som toto celé uviedol. Chcem to uviesť len preto, aby som poukázal a mnohým poslancom ozrejmil situáciu, ktorá je v teplárňach, pretože obdobná situácia je aj v tých ostatných teplárňach, v ostatných piatich, a som presvedčený, že z pohľadu ekonomiky spoločnosti, z pohľadu technologického stavu zariadení, nie je dôvod na privatizáciu týchto alebo teda konkrétne tejto spoločnosti.
Keďže ekonomický dôvod na privatizáciu nie je len jediný, ktorý sa uvádza, spomeniem aj ten druhý, a to je tzv. propagované škandály teplárne. Treba povedať, že tepláreň alebo teda resp. najväčší problém alebo najväčší škandál, ktorý sa pripisuje teplárni, je predaj kotolne v Prešove. Tí, ktorí ste z Prešova, to dobre poznáte. Tí, ktorí nie, vám to ozrejmím veľmi v skratke.
Tepláreň predala jednu z päťdesiatich kotolní v Prešove, ktorá predstavovala trojpercentný výkon z pohľadu teplárne. Z pohľadu trhu v Prešove to bol asi podiel 10 %. Celá kotolňa, teda, posledných osem rokov systematicky, teda, nielen za nášho vedenia, ale už aj predchádzajúceho vedenia, vykazovala ekonomickú stratu. Celá táto kotolňa stojí na pozemkoch mesta a nie je tam vysporiadaná ani príjazdová cesta. Príjazdovú cestu tam vlastnia súkromné osoby, ktoré vydierali tak predchádzajúce vedenie, ako aj nás. Kotolňu sme odpredali za sumu 980 tis. EUR spoločnosti, ktorej vlastníci sú mesto Prešov a mesto Viedeň. Tento predaj sa uskutočnil za cenu prevyšujúcu znalecký posudok a za cenu prevyšujúcu zostatkovú cenu spoločnosti.
Čo sme týmto krokom chceli dosiahnuť? V prvom rade, zabrániť špekulantom, aby 2 500 domácností v Prešove na sídlisku využívali ako rukojemníkov pre vydieranie mesta kvôli spomínaným pozemkom, kvôli spomínanému odpredaju pozemkov. To je asi tak, ako keď chcete predať dom, ktorý stojí na cudzom pozemku. Úplne logicky vzato, kto ho asi tak kúpi? Iný, ako ten, koho je ten pozemok. Pre koho iného by to tak asi mohlo mať hodnotu? Ak to kúpi niekto iný, tak len a len zo špekulatívnych dôvodov.
Tí, ktorí ste z Prešova, samozrejme, tento problém veľmi dobre poznáte. Vydieranie pre pozemky je tam, dá sa povedať, že takmer pravidelným javom. Priamy predaj bol zvolený kvôli jednej jedinej veci, a to je preto, že kupujúcim bol komunál. Kupujúcim bolo mesto. Podružným dôvodom bola aj skutočnosť, že v rámci vykonaného auditu nás banky zaviazali, aby sme do konca roku 2009 odpredali neefektívne aktíva. Toto bolo jedno jediné naše neefektívne aktívum. Takže, žiadna skrytá privatizácia, ako to bolo propagované v niektorých médiách. Tá skutočná privatizácia, samozrejme, nastala až teraz, resp. nastane v najbližšom čase.
Druhým takým príkladom škandalizácie a dôvodu, že prečo asi treba odpredávať štátne teplárne, teda konkrétne tepláreň v Košiciach, je podpora plesu v hoteli Hilton. K tomu by som sa fakt rád špeciálne vrátil, pretože my sme tieto stanoviská dali a nikdy neboli uverejnené. Na tomto, na podpore tohto plesu štátna tepláreň zarobila 90 tis. EUR. Štandardne tepláreň, keď chce získať nového odberateľa alebo udržať si odberateľa v rámci svojej obchodnej stratégie, buduje zariadenia, ktoré slúžia na odber tepla. V tomto prípade hotel Hilton sa chcel odpojiť, prejsť na plynovú kotolňu. Na základe rokovaní sme sa dohodli, že postavia si sami výmenníkovú stanicu za vlastné peniaze a sumu 10 tis. EUR, ktorou sme prispeli na akciu, samozrejme, v rámci ktorej sme mali zabezpečenú aj reklamu, sme ušetrili 90 tis. EUR pre spoločnosť. Nebola v tom absolútne žiadna politika. Absolútne žiadne iné podružné úmysly. Bol to čisto čistý obchod, ktorý táto spoločnosť vykonala, ako každá iná spoločnosť, ktorá je na trhu.
Na záver by som rád uviedol, že privatizáciu teplární nepovažujem za cestu, cestu sme ukázali my v uplynulých rokoch. Na rozdiel od predchádzajúceho vedenia spoločnosti sme za posledné 4 roky v prvom rade nezvyšovali ceny tepla, vykázali 4-krát väčší zisk, investovali 2-krát viac ako predchádzajúce vedenie, a to aj napriek tomu, že sme prispievali aj na udržanie ceny tepla, kde by ten zisk mohol byť ešte väčší. Ak je toto príklad tunelovania a dôvod na privatizáciu teplární, podotýkam, v čase hospodárskej krízy, tak táto vláda nevie, o čom hovorí. Privatizácia teplární v tomto čase poškodí obyvateľov miest na Slovensku, a preto nebudem hlasovať za toto programové vyhlásenie vlády. Ďakujem pekne za pozornosť.