Vystúpenie spoločného spravodajcu
7.7.2011 10:55 - 11:07 hod.
Peter Markovič
Ďakujem pekne, pán predseda. Dovoľte mi, aby som aj ja vystúpil v prvom čítaní k tomuto návrhu zákona. Chcem v prvom rade vystúpiť komplexne k tejto legislatívnej norme, nechcem teraz ad hoc reagovať na niektoré veci, ktoré tu boli, ktoré tu odzneli. Dalo by sa na ne reagovať, ale chcem hovoriť v širšom kontexte o predloženom návrhu zákona o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok, dietetických potravín na základe...
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predseda. Dovoľte mi, aby som aj ja vystúpil v prvom čítaní k tomuto návrhu zákona. Chcem v prvom rade vystúpiť komplexne k tejto legislatívnej norme, nechcem teraz ad hoc reagovať na niektoré veci, ktoré tu boli, ktoré tu odzneli. Dalo by sa na ne reagovať, ale chcem hovoriť v širšom kontexte o predloženom návrhu zákona o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok, dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia.
Zdravotnícka štatistika a medzinárodné porovnania nie sú k slovenskému zdravotníctvu veľmi priaznivé. Stredná dĺžka života na Slovensku je o päť rokov kratšia ako na západe a medzera sa zväčšuje. Hoci stredná dĺžka života pri narodení po roku 1989 pozvoľna rastie, na západe rastie rýchlejšie. V medzinárodnom porovnaní zdravotníckych systémov z hľadiska ich orientácie na pacienta sa Slovensko z roka na rok prepadá. Naposledy sme boli v Európe šiesty od konca. A teraz príde veta, ktorá sa bude zdať pravdepodobne nepochopiteľná na prvé počutie a možno trošku kacírska a určite spôsobí reakciu niektorých kolegov, a to je veta, že do slovenského zdravotníctva prúdi dostatok peňazí. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie tvorí zdravotníctvo 7,8 % nášho HDP. Väčšina v strednej a východnej Európe je v podiele zdravotníctva na HDP za nami. Na zdravotníctvo vydávame primerane našej ekonomickej výkonnosti a národnému bohatstvu. Rast zdrojov pre zdravotníctvo bol na Slovensku v európskom kontexte za posledných pätnásť rokov rekordný, a to v akomkoľvek porovnaní. Objem peňazí v slovenskom zdravotníctve sa od roku 2002 zdvojnásobil. Aj pri zohľadnení inflácie je to úctyhodný nárast v reálnom vyjadrení o 42 percent.
Ak teda vynakladáme na zdravotníctvo viac peňazí ako krajiny s porovnateľnou ekonomikou a dosahujeme pritom horšie zdravotné výsledky a nižšiu spokojnosť pacientov, sme potom povinní hľadať príčiny. Prečo je slovenské zdravotníctvo menej efektívne? Jedným zo zdrojov neefektivity je nízka zodpovednosť príspevkových organizácií, predovšetkým štátnych nemocníc. Prebiehajúca transformácia na štátne akciové spoločnosti má preto za cieľ zvýšiť efektívnosť práve v ústavnej zdravotnej starostlivosti. Pri každom medzinárodnom porovnaní vyskočí jedna anomália. Extrémne veľa, až 1/3 zdrojov vydávame na lieky. Doplatky pacientov každý rok stúpajú a nie je to tak dávno, keď lieky na Slovensku patrili k najdrahším v Európe. K tomu patrí nekoordinovaná preskripcia liekov. Sú prípady, že pacientovi sú predpisované lieky duplicitne, alebo sú mu predpisované kontraindikované preparáty, alebo lieky, ktoré vôbec nepotrebuje. Podľa analýzy Všeobecnej zdravotnej poisťovne dvestotisíc jej poistencov užíva viac ako desať liekov, čo je za hranicou polypragmázie, keďže pacient by nemal využívať viac než šesť až sedem liekov. Každé euro, ktoré pri tom zbytočne vynakladáme na lieky, nemôžeme vynaložiť na zvyšovanie miezd pre sestry či lekárov, na investície do nemocníc, na skracovanie čakacích listín.
Som preto veľmi rád, že vláda nám predkladá dva zákony, ktorými môžeme čeliť tomuto zdroju neefektivity. Návrh nového zákona o lieku, ktorý komentoval môj kolega poslanec Novotný, a mne dovoľte sa venovať zákonu o rozsahu.
V prvom rade chcem oceniť snahu o maximálnu transparentnosť rozhodovacieho procesu v liekovej politike. Odporúčania kategorizačnej komisie majú dopady vo výške viac než jednej miliardy eur z verejných zdrojov, a preto majú byť pod verejnou kontrolou. Všetky žiadosti, podnety a rozhodnutia sa vo veci kategorizácie a úradného určenia cien sa budú zverejňovať na webovej stránke ministerstva zdravotníctva. Zverejňovať sa budú aj odborné odporúčania členov poradných orgánov ministerstva, rovnako aj názory tých členov, ktorí mali odlišný názor. Zavádza sa elektronická komunikácia s ministerstvom cez elektronický portál, čím sa zníži administratívna záťaž a uľahčí sa prístup verejnosti k informáciám. Transparentnosť rozhodovacích procesov sa zvyšuje aj zavedením objektívnych kritérií pre rozhodovanie o určení alebo zmene úradne určených cien liekov, zdravotníckych pomôcok, či dietetických potravín. Chcem vyzdvihnúť práve tieto odborné kritériá, pretože vychádzajúc z moderného ponímania zdravotnej politiky, ktorá je založená na dôkazoch, medzi najdôležitejšie kritériá patria výsledky farmako-ekonomického rozboru. Nákladová efektívnosť sa vypočítava na jeden získaný rok kvalitného života. Regulácia pri stanovovaní cien a výšky úhrad prináša priestor pre zefektívnenie liekovej politiky. Úradne určenie ceny prebieha na základe porovnania s ostatnými členskými krajinami Európskej únie referenčnou cenou. Má byť druhá najnižšia cena na rozdiel od dnešného priemeru šiestich najlacnejších cien v iných krajinách. Umožní to efektívnejšie využívanie verejných zdrojov na farmakoterapiu. V prípade inovatívnych liekov, ak nie je liek na trhu aspoň dvoch krajinách Európskej únie v porovnateľnej ekonomickej úrovni ako Slovensko, úhrada z verejného zdravotného poistenia nemôže presiahnuť 20 % jeho ceny. A prvé generikum musí pri vstupe na trh znížiť cenu aspoň o 30 % oproti originálu. Kategorizačný zoznam sa bude aktualizovať každý mesiac, teda 12-krát do roka, čo umožní lepšie využiť konkurenčný tlak výrobcov na znižovanie cien liekov. A súčasne zabezpečí pre pacientov aj rýchlejší vstup nových a inovatívnych liekov. Kým dnes sa k pacientom dostávajú len štyrikrát ročne, po novom to bude dvanásťkrát.
Zavádza sa inštitút dočasnej kategorizácie a podmienenej kategorizácie. Dočasná kategorizácia umožňuje vysoko inovatívne lieky zaradiť do zoznamu liekov na dva roky. Potom sa ich zaradenie prehodnotí na základe analýzy nákladovej efektívnosti. Podmienená kategorizácia zapája do zodpovednosti za výdavky na lieky aj samotného výrobcu. Ak prekročia výdavky na podmienene kategorizovaný liek stanovenú hranicu, výrobca je povinný refundovať rozdiel zdravotným poisťovniam. Nezdieľam obavy časti farmaceutického priemyslu z nedostupnosti liekov po prijatí tejto normy. Pre farmaceutické firmy prináša zákon mnohé pozitíva. Transparentnosť pomáha budovať predvídateľné prostredie a umožňuje zodpovedné plánovanie. Spomínané zníženie administratívnej náročnosti v súvislosti s elektronickým portálom zníži firmám náklady. A zákon im dáva do rúk významný nástroj na obranu pred možnou pasivitou ministerstva zdravotníctva, resp. prieťahmi v konaní. Zavádza sa právna fikcia kladného rozhodnutia o žiadosti v prípade, ak ministerstvo nerozhodne v zákonnej lehote.
Návrh zákona rieši aj problém fantómových liekov. Fantómový liek je kategorizovaný, má stanovenú cenu, aj úhradu, ale nie je dostupný na trhu. V niektorých prípadoch môže totiž takýto nedostupný liek spôsobovať zbytočné doplatky pacientov a býva súčasťou nekalého konkurenčného boja farmaceutických firiem. V zákone sa ustanovuje povinnosť farmaceutickej firmy zabezpečovať reálnu dostupnosť lieku na trhu. V opačnom prípade im hrozí pokuta až 30 000 eur. Je tam zapracovaná aj rozumná výnimka, napríklad pre sezónne lieky. Návrh zákona ďalej umožňuje kategorizáciu tzv. špeciálnych zdravotníckych materiálov, ktoré sa používajú predovšetkým v ústavnej zdravotnej starostlivosti alebo v jednodňovej chirurgii. Táto úprava umožní odlišovať medzi štandardom plne hradeným zdravotnou poisťovňou a nadštandardom s legálnym doplatkom, spoluúčasťou pacienta.
Pre lekárnikov prináša tento zákon riešenie ich dlhoročného problému s preceňovaním liekov pri každej kategorizácii, ktoré im spôsobovalo tzv. kategorizačnú stratu. Podľa návrhu zákona zmeny úradne určených liekov na úrovni ceny od výrobcu alebo dovozcu budú účinné vždy o jeden kalendárny mesiac skôr, ako zmeny týkajúce sa výšky úhrad zdravotných poisťovní a cien na úrovni tzv. konečnej ceny. Ako uvádza predkladateľ, týmto mechanizmom sa lekárňam zabezpečí možnosť obstarať tovar za zníženú cenu vždy v predstihu predtým, ako dôjde k prípadnému zníženiu úhrad zdravotných poisťovní. Lekárne tým budú mať vytvorenú časovú rezervu jedného mesiaca na dopredaj skladových zásob, ktoré budú zdravotným poisťovniam účtované podľa stále platnej úhrady zdravotných poisťovní.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, predložený návrh zákona napĺňa programové vyhlásenie vlády. Zlepšuje fungovanie zdravotného systému a prinesie prospech tak pacientom, ako i poskytovateľom a zdravotným poisťovniam. Považujem ho za správny a potrebný krok vpred k budovaniu lepšieho zdravotníctva a hlavne zdravého Slovenska. Chcem vás preto požiadať, napriek mnohým výhradám, o ktorých tu diskutujeme, o podporu tohto návrhu zákona v prvom čítaní.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis