Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, do poslednej chvíle som dúfal a veril, že páni navrhovatelia vezmú tento zákona späť. V súčasnosti žijeme v tak hektickom období a našich občanov trápia celkom iné probléme existenčného charakteru v období hospodárskej a finančnej krízy, než na to, aby sme sa tu venovali na 90 % pri návrhu tohto zákona mačkám a psom, pri všetkej úcte ku všetkým žijúcim tvorom, teda aj k nim. (Potlesk.)
Ale keď už takto páni poslanci sa rozhodli, takže som sa skutočne prihlásil kvôli tomu do rozpravy.
Najprv pôjdeme k problematike mačiek. Mačka divá v našich revíroch sa vyskytuje podľa posledného sčítania v počte 2 700 kusov. Jedná sa o vzácny genofond pôvodnej mačky divej, ktorý už v Európe nie je rozšírený v takom veľkom množstve. Okrem toho mačka divá sa v našich revíroch skutočne nachádza už len sporadicky. Najväčším problémom je to, že mačka divá sa bežne v prírode pári s mačkou domácou, to znamená s mačkou, ktorá ujde do poľovného revíru. Netreba vám zdôrazňovať k akej deformácie genofondu nášho pôvodného druhu mačky divej v tomto prípade dochádza.
Pán exposlanec, pán Suja, ktorý už nie je momentálne poslancom, ale sú tu členovia výboru, nám vo výbore tvrdil, že má hoc len ústny súhlas ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. To sa veľmi čudujem a ak je to pravda, ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka v tomto prípade na čele s ministrom pánom Zsoltom Simonom má riadne maslo na hlave. Budeme sa venovať teraz existujúcemu zákonu o poľovníctve. Vážení prítomní, nikto z nás nepochybuje o tom, že najdôležitejšou časťou výkonu práva poľovníctva je chov zveri, zveľaďovanie jej stavu a súvisiace činnosti s týmto chovom zveri. Rieši to § 20 a hneď ochranou genofondu zveri. Budem citovať: "odsek 1. ministerstvo dbá, aby v prírode zostali zachované všetky pôvodné druhy zveri", čiže ministerstvo dbá. Ako v tomto prípade dbalo ministerstvo, hoc by aj nemal písomný súhlas, nijak sa nevyjadrovalo k tomuto poslaneckému návrhu zákonov dnes už bývalej koalície.
Odsek 2 § 20 ohľadom ochrany genofondu zveri rieši problém zachovania genofondu. A síce, budem citovať: "v záujme ochrany genofondu zveri sa zakazuje v písmene b) krížiť medzidruhovo a medzidruh poddruhovo zver a krížiť zver s inými živočíchmi". Pýtam sa, ako ministerstvo dodržuje ustanovenie tohto paragrafu ohľadom ochrany genofondu zveri, aj napriek tomu, že tu nie sú zástupcovia z ministerstva.
Čo sa týka ďalšieho problému mačky domáce v našich revízoroch, ide o tom, že počty kusov mačky divej u nás podľa posledného jarného sčítania je okolo 2 700 kusov. Počet ulovených mačiek túlavých bol 9 216 kusov podľa informácie a podľa štatistiky, ktorý dávajú poľovní hospodári Slovenskej poľovníckej komore. Čiže 9 200 kusov túlavých mačiek bolo ulovených. Z toho čísla vidíme, že je ohranná veľká pravdepodobnosť medzidruhového kríženia mačky divej s mačkou domácou.
Tu by som chcel apelovať aj na ochrancov mačiek a psov. Vieme všetci dobre, že pokiaľ pri vlastnom dome sa staráme o mačku, dávame jej pravidelne jesť, staráme sa o ňu, táto mačka odbehne k susedovi, odbehne za plot, ale nepôjde svojvoľne loviť a vyhľadávať potravu hlboko do lesa.
Viem aj to, vážení ochrancovia zvierat, že robíte skutočne ušľachtilú osvetovú činnosť aj v tejto oblasti. Ale vidíme sami, že zrejme to nestačí.
Ďalším veľkým zádrhelom v oblasti týchto mačiek je veľmi závažné ochorenie u dievčat - toxoplazmóza. A preto sa čudujem, že jedným z navrhovateľov je aj doktor medicíny, pán poslanec Peter Kalist. Totiž prvá generácia krížencov má ešte veľa génov z mačky domácej. Títo kríženci nie sú z ďaleka tak plachí ako mačka divá.
Bolo veľa prípadov, keď kríženci, prvý kríženec mačky divej a mačky domácej aj s mačiatkami sa dostal až k ľudských obydliam, deti sa s nimi aj pohrávali, môže niektoré poškrabať a boli prípady, že aj poškriabal. Dievčatko buď sa bojí, ako každé dieťa sa priznať, alebo keď sa prizná môže to byť už neskoro. A ako všetci dobre vieme, toxoplazmóza spôsobuje nedonosenie plodu. Áno, je to tak závažné ochorenie.
Jedným z najväčších znalcov našej prírody, teraz už, bohužiaľ, nebohý, je profesor Pavel Hell. Pavel Hell je autorom, vedúci kolektívu knihy, ktorá sa dostala na náš knižný pult nedávno, Rys a divá mačka v slovenských Karpatoch a vo svete. Zaoberá sa pán profesor okrem iného aj tým možným krížením mačky divej mačkou domácou, prenosom chorôb a tak ďalej. Jeho posledný výrok, keď zhrnieme o týchto mačkách je, budem citovať: "Preto je povinnosťou poľovníkov túlavé mačky v revíroch likvidovať". To neznamená či smie, alebo nesmie, samozrejme, zákon musí byť dodržaný, je povinnosťou likvidovať. Toto tvrdí profesor Pavel Hell, uznávaná osobnosť. Nie každému je profesor Pavel Hell známy. Pavel Hell celý svoj život zasvätil poľovníctvu, pracoval na Lesníckom výskumnom ústave vo Zvolene a 46 rokov pracoval vo vedúcej funkcii v poľovníckom výskume. Je a bol autorom mnohých knižných, veľmi hodnotných publikácií a bol členom medzinárodnej poľovníckej organizácie. Bol dokonca členom Redakčnej rady, dá sa povedať najprestížnejšieho zahraničného časopisu European Journal of Wildlife Research, veľmi známy pre poľovníkov medzinárodný časopis. Bola to skutočná osobnosť.
Prejdime teraz k psom, ktorých takisto dávate tu návrhy. Naposledy všetci máte rozdané pozmeňujúce návrhy jestvujúceho pozmeňujúceho zákona od Martina Fecka a od Igora Sidora. Keď môžem v krátkosti zhrnúť tento pozmeňujúci návrh, ale ešte dokončíme myšlienky o psoch. Vy tu, pán navrhovateľ, navrhujete, ak je pes označený viditeľne, napr. obojkom celkom inej farby ako je srsť, aby poľovník videl, že sa jedná o registrovaného psa, aby ho nechal tak. Ja s tým skutočne ako poľovník takmer pri všetkej skromnosti takmer s 30-ročnou poľovníckou praxou tvrdím, že je to veľmi zlý návrh aj ohľadom psov. A síce prečo.
Pes, ktorý nie je vychovávaný na poľovné účely durí často zver vo vysokom stupni gravidity, či sa to jedná o vysokú zver alebo o srnčiu zver. Je teda humánne, aby títo psy voľne pustení, o ktorých sa majiteľ buď nestará alebo z nedbanlivosti pustí do revíru, do lesa, je humánne, ak túto zver prenasleduje vo vysokom stupni gravidity? To je jedna otázka pre navrhovateľov.
Mám ďalšiu otázku. Je to humánne, ak túto zver durí s týždenným jelenčaťom alebo srnčaťom? Je to humánne? A práve preto spoločné poľovačky, ktoré sú uskutočňované durením na diviačiu zver, na čiernu zver, na vlka, na líšky sú práve preto a z týchto dôvodov uskutočňované v neskorých jesenných mesiacoch alebo v zimných mesiacoch. Práve skončili koncom januára, resp. v polovici januára spoločné poľovačky. Práve preto, že žiadna zo zvierat divo žijúcich nie je v tomto čase v žiadnom stupni gravidity. Totiž aj u vysokej zveri, ktorá je oplodnená počas ruje, je plod v latentnom stave. Áno, tak múdro si to zariadila príroda. A práve preto tieto spoločné poľovačky nie sú organizované v čase, keď je zver v nízkom alebo vyššom stupni gravidity alebo jún - Mesiac poľovníctva - vtedy vrhajú, či vysoká zver alebo srnčia zver mladé. Práve aj do tejto oblasti nie sú plánované spoločné poľovačky, iba individuálne poľovačky, a to posiedkou alebo postriežkou.
Ale pristúpme teraz k pozmeňujúcemu návrhu Martina Fecka a Igora Sidora. Čo sa týka mačiek Martin Fecko a Igor Sidor tu v krátkosti pre vysvetlenie navrhujú, aby sa nepoľovalo na mačky, ktoré sú viditeľne označené, aj keď sa nachádzajú 500 m, kilometer posledného obydlia, takže aby na tieto sa nepoľovalo. To jednoducho s tým tiež nemôžem súhlasiť. Po prvé by som sa spýtal pána Fecka, ako viditeľne označiť tie mačky, ak chceme čosi také dať do zákona? A po druhé, či budú viditeľne alebo neviditeľne označené, spôsobujú takisto alebo sú príčinou toho, že sa bude meniť a narušovať pôvodný genofond mačky divej u nás. Najväčším problémom rozpoznania genofondu je to, že my prvé ani ďalšie krížence fenotypovo, to znamená vzhľadom, nerozlíšime od mačky divej. To znamená, ja ako poľovník, ak by aj bol kríženec mačky divej s mačkou domácou, čo nie som si istý a to platí pre každého poľovníka, na to nemôžem strieľať, teda nemôžem ich loviť. Čiže vidíme, že k degenerácii genofondu tu jednoznačne nieže môže dôjsť, ale skutočne aj dochádza.
V ďalšom v týchto pozmeňujúcich návrhoch od pána Martina Fecka a Igora Sidora sa pojednáva o poľovníckej, o Slovenskej poľovníckej komore. Vidím tu mnoho nezrovnalostí, pretože sa tu uvádza, v čl. 6 odôvodňujú, nikto nemôže nútiť k združovaniu niekoho v stavovských organizáciách.
Vážení páni navrhovatelia, bohužiaľ, musím konštatovať, že nie ste v obraze. Slovenská poľovnícka komora nie je žiadna stavovská organizácia. Okrem iného zákon o poľovníctve 274/2009 Z. z. o poľovníctve prešiel dvomi etapami medzirezortného pripomienkového konania. Dvakrát bol prerokovaný v legislatívnej rade vlády po vrátení prezidentom na opätovné prerokovanie a zákon bol schválený ústavnou väčšinou 93 poslancov. Opakujem, ústavnou väčšinou 93 poslancov. Je to vaše právo dávať zmeny prostredníctvom pozmeňovacieho návrhu cez 15 poslancov, to uznávam, ale nepovažujem to skutočne za vhodné, a to hlavne až v druhom čítaní, aby sme robili takéto zásadné zmeny.
Ale teraz trošku na oboznámenie aj ostatných o tom, čo je, a prečo je Slovenská poľovnícka komora. Slovenská poľovnícka komora nie je cieľom, ale prostriedkom na jednotnú organizáciu a riadenie poľovníctva na Slovensku. Je teda správcom a garantom kompetencií, ktorej jej boli dané a ktoré jej boli zverené štátom. Hovoríte tu, spomínate aj členské príspevky. Aj ja mám veľa dotazov o tom. Chcem upozorniť na neznalosť zákona aj tých, ktorí sa domnievajú, že dvakrát platia členské príspevky. Nie je tomu tak. Držitelia poľovných lístkov sú členmi komory prostredníctvom svojej poľovníckej organizácie, to znamená Slovenského poľovníckeho zväzu. Členské ako fyzické osoby platia svojej poľovníckej organizácii, Slovenskému poľovníckemu zväzu a nie je pravdou, že platia naviac ešte aj členské príspevky Slovenskej poľovníckej komore. Nie je skutočne tomu tak. Slovenská poľovnícka organizácia je samosprávnou organizáciou na úseku poľovníctva. Toľko skutočne k tomu.
Mnoho bolo dotazov aj na to, že prezidenti, viceprezidenti, členovia predsedníctva, prezídia a tak ďalej Slovenskej poľovníckej komory poberajú vysoké platy. Vôbec tomu nie je tak. Totiž v poľovníckej samospráve prezident, viceprezidenti, členovia prezídia, predseda a členovia dozornej rady, disciplinárnej komisie nie sú zamestnancami v trvalom pracovnom pomere a nemajú uzavreté ani dohody o výkone prác mimo pracovného pomeru a za svoju prácu nie sú odmeňovaní. Počuli ste dobre, nie sú odmeňovaní. Tvrdenia o vysokých príjmoch prezidentov, viceprezidentov a ostatných funkcionárov sú účelové, nepravdivé a zavádzajúce.
Vážení prítomní, keďže sme tu tento zákon prerokovávali už v prvom čítaní, už vtedy sme sa o tomto zmieňovali, zareagoval som hlavne na tieto pozmeňujúce návrhy, ktoré tu dali páni poslanci. Na základe toho, čo som predniesol podávam procedurálny návrh v súlade s rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky v zmysle § 73 ods. 3 písm. b), aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
