Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

9.12.2010 o 11:38 hod.

Bc.

Vladimír Matejička

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 12.7.2011 9:02 - 9:14 hod.

Vladimír Matejička Zobrazit prepis
Dobré ráno. Pán predseda, začnem svoje vystúpenie, aj keď vidím, že niektorí kolegovia strácajú poradia, veľa nás tu nie je, ale prednesiem si svoj skromný príspevok.
Vážené kolegyne, jeden kolega, dvaja, pardon, spravodajca a pán minister, v úvodnom vystúpení za náš poslanecký klub kritizoval kolega Braňo Ondruš obmedzovanie odborárskych právomocí a vo všeobecnosti konštatoval, že toto je jediná oblasť v novele Zákonníka práce, v ktorej sa vláda dôsledne pridŕža svojho programového vyhlásenia. Rád by som pripomenul, že vláda sa v ňom už vlani vyhrážala, že zruší privilégiá odborov. A táto novela nás nenecháva na pochybách, aké privilégiá mala na mysli. Odborové organizácie a ich predstavitelia strácajú viacero kompetencií. Kompetencie, ktoré im vytvárajú možnosti, aby nielen formálne, na papieri, ale aj skutočne ochraňovali práva zamestnancov vo vzťahu k zamestnávateľom a zastupovali ich pri rokovaniach o lepšie pracovné či platové podmienky. Nadväzujem na kolegu Ondruša preto, lebo chcem na konkrétnom príklade ukázať, ako zákerne vláda proti zástupcom zamestnancov útočí a aké to bude mať dôsledky.
Ale najskôr ešte jedna vlastná skúsenosť. Sám som bol niekoľko rokov šéfom odborovej organizácie na úrovne závodu, teda ani nie celého podniku. Zdôrazňujem to preto, lebo vláda sa usiluje vytvoriť falošný a nepravdivý dojem, že v novele Zákonníka práce siaha na akési privilégiá odborárskych bosov. Tento pojem je aj v médiách veľmi obľúbený, lebo, to si povedzme otvorene, zámerne sa tým vytvára obraz o akýchsi šéfoch, ktorí si žijú a užívajú na úkor radových členov a sú od nich úplne odtrhnutí, aby bolo verejnosti jasné o koho ide. Vždy sa pri slovách odborárski bosovia objavujú ľudia z vedenia KOZ či jednotlivých odborových zväzov, najmä šéfa odborového zväzu KOVO. Samozrejme, že je to lož, ale v tejto chvíli chcem zdôrazniť niečo iné. Novela Zákonníka práce sa nijakým spôsobom nedotkne fungovania zo života týchto, v úvodzovkách, odborárskych bosov, vláda sa síce tvári, že siaha na ich privilégiá, v skutočnosti však obmedzuje fungovanie odborárskych predákov na tej najnižšej, teda podnikovej úrovni či úrovni závodov alebo prevádzok.
Táto novela neublíži ani Gazdíkovi, ani Mojšovi, ani Machynovi, ale vytvára vážne prekážky pre tých, ktorí obhajujú, bránia a zastupujú pracujúcich ľudí v jednotlivých firmách. Vlastná skúsenosť, na ktorú chcú upozorniť, spočíva v tom, že dobre fungujúce odbory v podniku či v závode a dobre fungujúci predák v základnej odborovej organizácii je veľmi užitočný človek nielen pre zamestnancov, ale aj pre manažment firmy. On totiž nefunguje len jedným smerom - od pracujúcich smerom k manažérom, ale aj opačne. Z vlastnej praxe by som mohol uviesť príklady, ako bolo našim šéfom výhodné odkomunikovať niektoré krízové, povedzme, nepríjemné situácie, nie priamo so zamestnancami, ale prostredníctvom mňa ako šéfa miestnych odborov. Dobrý odborový predák dokáže ľudí nielen nabudiť k boju za svoje požiadavky, ale aj upokojiť, keď sú ich predstavy nereálne. Ten, kto to nedokáže pochopiť, je zlý manažér.
To, že súčasná slovenská vláda je partia veľmi zlých manažérov, je dnes jasné väčšine ľudí na Slovensku. A, bohužiaľ, táto novela Zákonníka práce to len potvrdzuje. Príkladom je navrhovaná zmena odseku 3 v § 240. Dnes je to tak, že firma musí poskytnúť odborovým predákom voľno, za ktoré dostanú normálne zaplatené, ak ide o zamestnancov daného podniku. Mesačný rozsah tohto voľna sa buď dohodne, alebo ak k dohode nedôjde, odsek 3 určuje minimálny rozsah voľna podľa počtu členov odborov v danom podniku. To isté platí aj pre zamestnaneckého dôverníka, resp. člena zamestnaneckej rady. Dôležité je povedať, že tento uvoľnený pracovník musí daný čas využiť iba na prácu súvisiacu s funkciou v odborovej organizácii, resp. v zamestnaneckej rade. A navyše, zamestnávateľ môže tohto človeka kedykoľvek kontrolovať, či dohodnutý čas, ako využíva, či ho napríklad nezneužíva na súkromné účely a podobne.
Predkladanou novelou však vláda navrhuje, aby sa toto ustanovenie zmenilo tak, že v podstate nebude odborovému predákovi alebo členovi zamestnaneckej rady garantovať žiadne platené voľno na prácu so zamestnancami. Teraz by mohol pán minister nesúhlasne poskočiť alebo zakrútiť hlavou. Možno ste si, pán minister, urobili poznámku pre vaše záverečné vystúpenie, ale netreba. Ušetrím vám čas. Ja viem, že podľa návrhu, citujem, "zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno". Čiže nejaké voľno mu poskytnúť musí. Lenže zatiaľ čo doteraz v prípade nedohody stanovoval Zákonník aspoň nejaké povinné minimum, teraz už tento paragraf hovorí, že je to na dohodnutý čas, ale už nehovorí čo sa stane, ak sa odbory či zamestnanecká rada so zamestnávateľom nedohodnú. A druhý veľmi dôležitý moment, za slová "zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy" dopĺňate slová "alebo bez náhrady mzdy", čo dáva právo šéfovi firmy samostatne rozhodnúť, či to bude voľno platené alebo neplatené. Toto bude mať celkom konkrétne negatívne dopady. A to v tom, že ak sa bude chcieť odborový predák v podniku venovať svojim odborárskym povinnostiam a šéf firmy mu na to platené voľno nedá, bude to môcť robiť len vo voľnom čase. V mnohých prevádzkach - a ešte, keď chcete predĺžiť týždenný pracovný čas a zvýšiť celkovú povinnosť pracovníkov, pokiaľ ide o nadčasy, až na 550 hodín ročne, čo sú celé tri pracovné mesiace navyše - aj pri dobrej vôli tohto človeka jednoducho nebude fyzicky mysliteľné, aby sa to dalo stíhať. Neverím, že si predstavitelia vlády neuvedomujú praktické následky tejto zmeny. V podnikoch sa výrazne zmenší počet ľudí, ktorí budú vôbec schopní robiť odborársku činnosť. V mnohých firmách sa dostane na nulu, čo bude znamenať praktickú likvidáciu základných odborových organizácií.
Podlá falošnosť tohto ustanovenia spočíva aj v tom, že takto likvidačne sú nastavené pravidlá aj pre fungovanie zamestnaneckej rady, ktorou sa neustále oháňate ako lepším a reprezentatívnejším zástupcom zamestnancov. V skutočnosti bude nefunkčná. A jej predstavitelia budú len bábkami v rukách manažmentu podnikov, zamestnancom sa nebudú venovať vôbec, alebo len vtedy, keď to bude vyhovovať šéfom firmy. Musím upozorniť, že takáto zmena je, ak nie v priamom rozpore, tak rozhodne ide proti zmyslu Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 98 z roku 1949 o použití zásad práva organizovať sa a kolektívne vyjednávať a naň nadväzujúceho odporúčania Medzinárodnej organizácie práce č. 143/1971 o ochrane a podmienkach zástupcov pracovníkov v podniku. Podľa oboch dokumentov majú mať zástupcovia zamestnancov v podniku vytvorené podmienky na nezávislú a nerušenú činnosť. Vychádzajúc z týchto dvoch medzinárodných dokumentov je aspoň určenie minimálneho rozsahu pracovného voľna s náhradou mzdy alebo už aj bez tej náhrady mzdy na výkon funkcie v odborovom orgáne, resp. funkcie na výkon funkcie člena zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka priamo v zákone potrebné pre prípad, že zamestnávateľ nebude ochotný rešpektovať práva zástupcov zamestnancov a nedohodne sa na ich uvoľňovaní na výkon funkcie.
Vážené kolegyne a kolegovia, podobne negatívne dopady nie na odbory ako na organizáciu, na jej, ako radi hovoríte, bossov, ale na radových zamestnancov v podnikoch bude mať zmena ods. 7 v § 229, ktorý rieši rozdelenie kompetencií medzi základnou odborovou organizáciou a zamestnaneckou radou. Podľa návrhu odborová organizácia stratí práva na spolurozhodovanie a právo na kontroly, čím dôjde k diskriminácii odborov, pričom sa nezohľadňuje ich právne postavenie, keďže na rozdiel od zamestnaneckej rady majú právnu subjektivitu. Takže môžu sa zaväzovať voči zamestnávateľom, môžu ručiť za svoje záväzky. Aj v tomto prípade navyše dochádza k rozporu s čl. 5 Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 135/1971 o ochrane a podmienkach zástupcov pracovníkov v podniku, v ktorom sa uvádza: "Ak sú v tom istom podniku zástupcovia odborov a aj volení zástupcovia, je treba urobiť vhodné opatrenie, aby sa zabezpečilo, že volení zástupcovia nebudú zneužití na oslabenie postavenia príslušných odborov alebo ich zástupcov a podporí to spoluprácu vo všetkých podstatných otázkach medzi volenými zástupcami a príslušnými odbormi a ich zástupcami."
Vážené kolegyne a kolegovia, verím že som na konkrétnych faktoch s použitím konkrétnych údajov i konkrétnych skúseností poukázal na nebezpečenstvo, ktoré sa v navrhovanej novele Zákonníka práce skrýva. Je to nebezpečenstvo oslabovania pozície zamestnancov a ich najbližších zástupcov na najnižšej úrovni podnikov, závodov a prevádzok. Odhalil som tak skutočné zámery vlády pri novelizácii zákonníka poškodiť bežných ľudí a zbaviť sa tých, na ktorých táto vláda nemá kontrolu alebo ktorých táto vláda nemá pod kontrolou.
Ďakujem za pozornosť.
Pán predseda, skončil som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.5.2011 17:04 - 17:05 hod.

Vladimír Matejička Zobrazit prepis
No, áno, ďakujem. Využijem aj to, že je tesne pred hlasovaním, že je tu viac poslancov. Takže nebudem ani..., len pán Gál ma oslovil z koaličných poslancov.
Ale ja vám poviem jeden príklad zo života v Komárne, z juhu. Keď mi neveríte, kliknite na Ahoj Komárno. Tak tam občianska organizácia Za lepšie Komárno (Egy Jobb Komáromért Polgári Kezdeményezés) spustila v Komárne kampaň, cieľom ktorej je, aby si obchodníci a úradníci ctili materinský jazyk majority obyvateľov mesta, teda maďarčinu, obchody označujú nálepkami Tu hovoríme po maďarsky. Je to podľa vás normálne? Toto je, dámy a páni, vytváranie napätia medzi ľuďmi.
Alebo vy hovoríte o zastrašovaní, keď predtým predrečníci tu vystupovali? Tak ja vám to pripomeniem, pretože máte asi krátku pamäť. A keď si nepamätáte, čo spôsobilo vládnutie SMK v prvom volebnom období v Nitrianskom samosprávnom kraji, stačí pripomenúť financovanie škôl, školských zariadení, kultúrnych zariadení, múzeí premenovaných, kde takmer došlo k úplnej likvidácii slovenských škôl. Aspoň po týchto výzvach varovaniach tam slovenskí poslanci boli rozumní, myslím VÚC-ky. A neskôr sa spojili všetky strany do veľkej slovenskej koalície, aby zabránili tomu, čo sa tam dialo, v tomto kraji. Na to nezabúdajte. A tak to bolo. Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 24.5.2011 16:40 - 16:56 hod.

Vladimír Matejička Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, už som z tohto miesta niekoľkokrát vystupoval k veciam, ktoré sa týkajú južného Slovenska, lebo som sa narodil a dodnes žijem v Komárne, kde som spolu s ďalšími občanmi slovenskej národnosti v pozícii menšiny. Preto viem, že otázka používania jazykov menšín je nielen v centre môjho záujmu, ale zaujíma aj mojich voličov z južného Slovenska, ba i voličov SDKÚ, KDH, SaS, SNS či neparlamentných strán z tohto regiónu.
Váš návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín úzko súvisí so zákonom o štátnom jazyku, žiaľ, negatívne, pretože predstavitelia strany Most sa evidentne usilujú pomocou zákona o používaní jazykov menšín oslabiť pozíciu štátneho jazyka ešte viac, než sa im to podarilo vo februári. Veď si len porovnajte. Zo zákona o štátnom jazyku ste vypustili povinnosť verejných orgánov aktívne pristupovať ku kontrole dodržiavania tohto zákona, ale v práve prerokúvanej novele ukladáte povinnosť tým istým orgánom zabezpečiť informáciu o možnostiach používania jazyka menšiny na viditeľnom mieste. Čiže namiesto povinnosti ochraňovať štátny jazyk je tu povinnosť aktívne propagovať používanie menšinového jazyka.
Vážené kolegyne, kolegovia, poďme však ďalej.
Podľa zákona o štátnom jazyku môže verejný orgán dostať pokutu, ak sa zistia porušenia zákona pri informáciách pre verejnosť týkajúcich sa ohrozenia života, zdravia, bezpečnosti alebo majetku občanov, kedy ani po písomnom upozornení nedošlo k odstráneniu protiprávneho stavu. Ale v návrhu novely zákona o používaní jazykov národnostných menšín je vymenovaných mnoho ďalších prípadov, v ktorých môže dostať verejný orgán pokutu, ak nedostatočne informuje o možnosti používať menšinový jazyk. Prečo je tu taký nepomer medzi ochranou štátneho jazyka a menšinového jazyka?
Zjavné znevýhodnenie štátneho jazyka oproti inému jazyku by sme našli aj v tom, že ste schválili povinné vyučovanie angličtiny na všetkých školách uvedomujúc si, že jej znalosťami sa zvyšujú šance uplatniť sa. Mládež by mala zvládnuť angličtinu na úrovni aspoň stupňa B2. Pre slovenčinu však nie je stanovená žiadna podmienka na jej úroveň ovládania. Naopak, masívnym uprednostňovaním jazykov menšín vo všetkých oblastiach života spoločnosti prispievate k zníženiu úrovne znalosti slovenčiny u mnohých občanov, najmä ak sa hlásia k maďarskej národnostnej menšine.
Dámy a páni, o tom ako vládna koalícia používa rôzny meter na rovnaké prípady, svedčí § 5 ods. 5 zákona o ochrane štátneho jazyka, kde sa hovorí, že príležitostná tlačovina určená pre verejnosť na kultúrne účely v jazyku menšiny musí obsahovať základné informácie v štátnom jazyku. Ale ak ide o tlačovinu, v ktorej je štátny jazyk na prvom mieste, tak v menšinovom jazyku predpokladáte všetky informácie, nie iba základné.
Vládni poslanci sa v tejto súvislosti neustále odvolávajú na Európsku chartu regionálnych alebo menšinových jazykov, správu Benátskej komisie, odporúčania Výboru ministrov Rady Európy, správami o implementácii charty a tak ďalej. Áno, Slovenská republika podpísala Európsku chartu regionálnych alebo menšinových jazykov už v roku 2001. Pripomínam, že v jej preambule sa jasne píše, že podpora regionálnych alebo menšinových jazykov by nemala byť na úkor oficiálnych jazykov a potreby ich učenia. A pri ratifikácii Slovensko medzinárodne záväzne spresnilo, že pojem územie, na ktorom sa používa regionálny alebo menšinový jazyk, sa vzťahuje na obce, v ktorých občania patriaci k národnostnej menšine tvoria najmenej 20 % obyvateľstva. Voči tomuto vyhlásenia neboli vtedy vznesené žiadne pripomienky, zopakujem vám, neboli vznesené žiadne pripomienky.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predstavte si, že už počas druhého monitorovania plnenia charty u nás na jeseň v roku 2009 to boli práve, ale iba zástupcovia maďarskej menšiny, ktorí požadovali zníženie hranice pre používanie menšinového jazyka na 10 % obyvateľov obce. Pritom tu máme menšiny, ktoré by ani takúto hranicu nedosiahli, ale aj tak boli všetky ostatné menšiny s hranicou 20 % spokojné. Zdôrazňujem to preto, lebo dnes je evidentné, že predkladateľom tohto zákona ide predovšetkým o to, aby sa hranica 20 % menšinového obyvateľstva obce znížila. To je nesporne ich hlavný politický cieľ. Pritom je prejavom neuveriteľnej drzosti maďarských politikov na Slovensku, že už dnes sa maďarčina v úradnom styku používa v niekoľkých obciach, ktoré evidentne nespĺňajú zákonom stanovenú hranicu 20 % maďarského obyvateľstva. A ak zoberiem do úvahy najnovšie štatistické údaje mapujúce pohyby obyvateľstva v rámci Slovenska, tak je veľmi pravdepodobné, že v tohtoročnom sčítaní ľudu sa po 20-percentnú hranicu dostanú ďalšie dôležité obce a mestá na juhu Slovenska, medzi nimi aj ďalšie okresné mesto, a to Senec. Predstavitelia strany Most, teda neriešia problém ľudí, riešia svoj akútny politický problém. Potrebujú za každú cenu znížiť hranicu pre uznanie obce za menšinovú, a to veľmi rýchlo ešte pred sčítaním ľudu, ktoré odhalí ďalší pokles pod dnes platný limit.
Kolegyne a kolegovia, tento prístup je mimoriadne krátkozraký a v konečnom dôsledku poškodzuje najmä samotných príslušníkov maďarskej menšiny na Slovensku. Za všetky dôkazy ponúkam aspoň jeden dôkaz. Na rozdiel od detí a mládeže hlásiacich sa k iným národnostným menšinám majú maďarské deti vážne a, z vlastnej skúsenosti za celý môj život musím smutne skonštatovať, čoraz vážnejšie problémy so zvládaním slovenčiny. To o. i. spôsobuje mladým Maďarom na Slovenskú veľké problémy pri uplatnení sa. Podľa oficiálnych údajov Štatistického úradu zo sčítania obyvateľstva v roku 2001 zo všetkých občanov starších ako 16 rokov má vysokoškolské vzdelanie od bakalárskeho cez inžinierske, magisterské, doktorské až po doktorandské, len 5,4 % občanov maďarskej národnosti, pričom nižšie percento dosiahli už len Rómovia. Čo sa týka ostatných menšín, tak má chorvátska 11,36 %, rusínska 13,65 %, poľská 14,87 %, česká, nemecká zhodne po 18,75 %, ukrajinská 22,97 %, bulharská dokonca 28,42 % vysokoškolsky vzdelanej populácie. Samozrejme, z opačného pólu je to obrátené. Čo sa týka osôb bez vzdelania alebo len so základným vzdelaním vrátane nedokončeného vzdelania, za rómskou menšinou nasleduje takmer s 37 % menšina maďarská. Je to preto, že jedine maďarská menšina sa zjavne stráni používania slovenského jazyka, čím sa sama vyčleňuje mimo spoločnosti, v ktorej žije, a sama si kladie prekážky pri uplatnení sa v našej spoločnosti.
Vážené kolegyne a kolegovia, nemyslím si, že účel svätí akékoľvek prostriedky, preto sa musím ohradiť aj proti spôsobu, akým sa predstavitelia strany Most usilujú pretlačiť zmeny v tejto novele. Už sa skutočne dostávame za hranicu absurdného, čo ilustrujú aj slová pána podpredsedu vlády pána Chmela, keď v tejto snemovni uvádzal návrh novely v prvom čítaní. Vtedy o. i. povedal: „V Maďarskej republike je garantované právo používania jazyka národnostnej menšiny v obciach, kde bol zriadený orgán samosprávy národnostnej menšiny, teda neaplikuje sa žiadna hranica.“ Pán vicepremiér, nehnevajte sa, ale to už je prisilná káva. Takže rovnako ako ste to urobili vy, dovolím si aj ja malý historický exkurz. V roku 1910 žilo v siedmich z pätnástich, dnes čisto maďarských, žúp 145 007 Slovákov a ďalších 158 747 Maďarov ovládajúcich slovenský jazyk, teda spolu viac než 300 000 obyvateľov. Údaje z roku 2001 hovoria jasnou rečou, v celom Maďarsku žije 17 693 Slovákov, 11 816 osôb uvádza slovenčinu ako materinský jazyk a 18 056 uvádza, že ovláda slovenčinu. Dokopy to vo všetkých župách, aj v tých, v ktorých pôvodné územie dnes už patrí susedným štátom, nie je ani len 47 000. Vo svetle týchto čísiel mi dávanie maďarskej legislatívy týkajúcej sa ochrany národnostných menšín za vzor pripadá ako nielen nevhodné, lebo skôr by som to označil za drzú provokáciu, zvrhlosť či totálnu demagógiu, ktorú by som práve od slovenského politika nečakal. Takže, pán vicepremiér, chýba vám už len maďarská kokarda na saku.
Mimochodom, aj pri monitoringu plnení charty menšinových jazykov je Slovensko terčom absolútne nezmyselných výčitiek, o čom svedčí príklad námietok Zväzu maďarských pedagógov na Slovensku pri druhom monitorovaní. Tento zväz namietal, že Slovenská republika si plní záväzok vyučovať dejiny a kultúru, ktoré ovplyvnili regionálny alebo menšinový jazyk, iba v tom prípade, ak to bude súčasťou celoštátnych učebných osnov alebo aspoň učebných osnov pre všetkých žiakov na príslušných územiach. Čiže históriu maďarčiny sa podľa tohto výkladu musia učiť aj deti, ktoré s maďarčinou nemajú nič spoločné. Alebo Zväz maďarských pedagógov na Slovensku chce, aby sa naše deti učili také dejiny, aké nám tu prezentoval nedávno konzul Maďarskej republiky Géza Farkas?
Iba na dokreslenie situácie. Citát z 13. strany programu strany Most – Híd hovorí: "Považujeme za neprípustné, aby sa v Európe udeľovali tresty a pokuty za jazykové prehrešky.“ Nuž ale prečo potom v predkladanom návrhu zákona navrhujete tresty a pokuty za porušenia ustanovení zákona o používaní jazykov menšín? To už nie sú pokuty za jazykové prehrešky či menšinový jazyk už nie je jazyk?
Vážené dámy a páni, predkladaný návrh novely je tiež v rozpore s proklamovaným úsilím súčasnej vlády šetriť výdavky štátneho rozpočtu a efektívnejšie využívať verejné zdroje. Vláda si oficiálne vytýčila zaviesť poriadok vo verejnej správe, aby sa kvalita služieb pre ľudí zvyšovala pri súčasnom znižovaní podielu verejných výdavkov. Tento návrh však ide proti efektivite v nakladaní s verejnými prostriedkami a ide za rámec úrovne roku 2006. Prostriedky, ktoré by sa museli vynaložiť na neefektívnu byrokraciu v úradnom styku po schválení tohto návrhu, by sa mohli efektívnejšie využiť na podporu a rozvoj kultúry národnostných menšín, teda presne na to, čím menšiny obohacujú Slovenskú republiku.
Kolegyne a kolegovia, rád by som zdôraznil, že si veľmi vážim príspevok všetkých slušných občanov Slovenskej republiky, príslušníkov menšín k obohateniu našej kultúry, nech sú akýchkoľvek národností, nielen tých, o ktorých sa hovorí v návrhu zákona. Veď aj potomkovia tých, ktorí dnes patria do kategórie migrantov, budú raz príslušníkmi menšín, rovnako ako sú dnes príslušníkmi chorvátskej, nemeckej, či bulharskej menšiny potomkovia migrantov, ktorí sem prichádzali. Preto si myslím, že je dôležité venovať sa ochrane kultúry, v rámci kultúry aj ochrane jazyka menšín.
Úroveň používania jazykov menšín je na Slovensku nastavená nadštandardne. Zásah do dnešného stavu, tak ako to je v predloženom návrhu, by značne zvýšil náklady na chod verejného sektora a nepriniesol by proklamovaný efekt. Zníženie percenta pre používanie jazykov menšín nie je dokonca ani v záujme občanov maďarskej národnosti. V mnohých obciach by najmä ich samosprávy trpeli komplikovaným babylonom tretieho úradného jazyka.
Vážené dámy a páni, som pripravený kedykoľvek rokovať o podpore menšín v oblasti kultúry, jazyka, zvykov, obyčají a tradícií.
Dámy a páni, na záver by som vám rád pripomenul, že už viacerí poslanci v rozprave k tomuto návrhu zákona poukázali na to, že je zlý a nebezpečný. Mám taký istý názor, a preto budem hlasovať proti tomuto návrhu. Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 31.3.2011 11:46 - 11:48 hod.

Vladimír Matejička Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predseda, ja sa len chcem poďakovať mojim kolegom, že ma podporili a vedia, veď som s nimi často, a vedia vôbec reálny život, aký funguje v tom regióne, v ktorom žijem, v tom okrese Komárno a v okolí Nové Zámky. Ale ja by som len chcel poprosiť naozaj aj predstaviteľov strany MOST-u, že ak sú naozaj takí vlastenci k tej Slovenskej republike, ako hlásajú, nech to aj povedia nahlas. Nech neučia svoje deti tam, v Komárne, keď, vidím, básničky Piros-fehér-zöld, ez a magyar föld! - preložím to, aby to aj Slováci rozumeli: Je to biela, červená, zelená a je to zem maďarská. Toto tam sa učí. Vysvetlíte svojim deťom, ako mne vysvetľovali, že pre anyaország to je akože materská zem maďarská. Nehnevajte sa, že používam aj tento maďarský jazyk, pretože, keď tu bolo SMK, tak ma napadli, že či nebudem postihnutý v klube, že hovorím po maďarsky. Nie, u nás to také neexistuje. Ale to pospomínajte, vážení, že pre anyaország - pre materskú zem ste Horné Uhorsko. Ako my voláme Slovensko, vy ho voláte Felvidék, volali Maďari stále. Felvidéky, mocskos, parasztok - takto nás nazývajú. Ďakujem pekne za slovo. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 31.3.2011 11:35 - 11:41 hod.

Vladimír Matejička Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené poslankyne, vážení kolegovia poslanci, život na národnostne zmiešanom území je určite v mnohom odlišný od života na ostatnom území Slovenskej republiky. Môžem ale s potešením a pokojom v duši konštatovať, že samotné používanie rôznych jazykov v osobnej komunikácii medzi príslušníkmi jednej či druhej národnosti nie je príčinou konfliktov a problémov tohto regiónu, kde žijem. A taktiež mi z mojej doterajšej politickej praxe nie je známy ani jeden prípad z obce s národnostnou menšinou rómskou, rusínskou, ukrajinskou, či nemeckou, v ktorej by boli problémy s komunikáciou na úradoch. Rovnako nemám vedomosť, že by niektorá obec žiadala o zníženie percenta príslušníkov národnostných menšín na používanie svojho jazyka v úradnom styku. Problém z toho na juhu Slovenska vyrábajú maďarskí politici zo strany Most a SMK a predháňajú sa v tom, kto nasľubuje viac voličom. Akékoľvek skutočnosti, ktoré sú spojené s národnosťou a jazykom, sú dotknutými vnímané veľmi citlivo. Preto je potrebné pristupovať k nim s týmto vedomím. Prijatie takéhoto znenia zákona bude mať na mnoho rokov dosah na rôzne oblasti života našej spoločnosti. Preto musíme pri rokovaní o používaní jazykov národnostných menšín vychádzať z racionálnych a vecných argumentov. Vážení koaliční poslanci, nenechajte sa pri rozhodovaní ovplyvňovať výlučne len príkazmi koaličnej rady. Ešte raz vám zopakujem, nenechajte sa pri rozhodovaní ovplyvňovať výlučne len príkazmi koaličnej rady. Zdôrazňujem to preto, lebo je zjavné, že vláda pri príprave tohto zákona racionálne neuvažovala. Je evidentné, že na rozdiel od nás, ktorí na zmiešanom území žijeme, nemajú vládni predstavitelia ani potuchy o problémoch tu žijúcich ľudí, s ktorými som v každodennom styku. Nehovoriac ani o finančných dopadoch takéhoto zákona na samosprávy alebo o zvýšení administratívnej náročnosti činnosti samosprávy. Tento návrh zákona je ďalším dôkazom chaotického fungovania terajšej vládnej koalície, ktorá nerieši reálne problémy obyvateľov južného Slovenska, ale vymýšľa si fiktívne problémy, potom predkladá fiktívne riešenia s jediným cieľom - za každú cenu udržať po kope tento vládny zlepenec nezmyselnými ústupkami maďarskej strane MOST. Jej predstavitelia na čele s podpredsedom vlády pánom Chmelom znova a znova rozohrávajú nebezpečné národnostné hry. Občania Slovenskej republiky v prvom rade potrebujú nové pracovné miesta, a nie nezmyselné zákony. Vy ste nedokázali zabrániť ani tomu, páni z MOST-u, aby Radičovej vláda nezrušila dotáciu na vybudovanie priemyselného parku v Chotíne v okrese Komárno, ktorú schválil kabinet Roberta Fica. Pritom práve táto investícia by mohla zvýšiť zamestnanosť v našom regióne a dať prácu všetkým ľuďom, ktorí tam žijú bez ohľadu na ich národnosť, aby nemuseli dochádzať za prácou do Maďarska. Kam sa stratil tak deklarovaný záujem MOST-u o obyvateľov južného Slovenska?
Dámy a páni, vláda sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala zabezpečiť ochranu a rozvoj štátneho jazyka. Zaviazala sa dbať o posilnenie štátneho jazyka ako nástroja komunikácie a integrácie spoločnosti v súlade so zásadami nediskriminácie tak, aby sa zabezpečili práva príslušníkov národnostných menšín na úrovni roku 2006. Predkladaná novela však úplne odporuje tomuto záväzku. Samotný fakt, že prijatím novely zákona o používaní jazykov národnostných menšín sú, navyše, ovplyvnené viaceré zákony Slovenskej republiky, je dôvodom na to, aby sa pozorne analyzovali dôsledky schválenia predkladanej novely na tieto zákony.
Vážené kolegyne a kolegovia poslanci, ak sa nad tým pozornejšie zamyslíte, sami zistíte, že mnohé paragrafové formulácie predkladaného návrhu sú absolútne neprijateľné a nesú neklamné známky toho, že ich autori pri nich pristupovali k formuláciám veľmi povrchne, a teda nezodpovedne. Ak ste pozorne počúvali vystúpenia mojich straníckych kolegov, pána Maďariča a pána Čaploviča, tak vám musí byť zrejmé, že v Slovenskej republike majú menšiny nadštandardné postavenie. Jediným cieľom tejto novely, čiže ešte raz vám to zopakujem, je len za každú cenu udržať pokope tento vládny zlepenec. Dámy a páni, verím a budem rád, ak sa nájdu koaliční poslanci, ktorým podvedomie prikáže hlasovať v duchu cyrilometodejského dedičstva a nepodporia tento návrh zákona, ktorý je deštrukčný voči slovenskej štátnosti. Ja budem proti. Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9.12.2010 11:38 - 11:38 hod.

Vladimír Matejička Zobrazit prepis
Áno, skrátka odpoviem. Pán Somogyi tuším, čo to bolo, hovoril, že kupuje ten denník Új Szó, áno? Tak by som len chcel povedať, že neviem, či číta odzadu denník Új Szó, lebo voľakedy sa Pravda údajne tak čítala, že zozadu športové správy. Tento titulok vyšiel 29. novembra v denníku Új Szó a bolo tam do slova po maďarsky vám poviem, lebo mňa nepredajú ani Maďari. Magyar fellegvár. Viete asi, čo to znamená, to je bašta maďarstva. No, ale nebudem to teraz tak rozvíjať, ja len chcem to pripomenúť, že od malička žijem na národnostne zmiešanom území, mám tam veľa priateľov, ja neútočím proti maďarskej menšine, ale odsudzujem to, čo robí maďarská politická reprezentácia. Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 9.12.2010 11:32 - 11:32 hod.

Vladimír Matejička Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážené poslankyne, vážení poslanci, zákon o štátnom jazyku predpokladá ochranu a rozvoj jazyka. Veľký význam pri plnení tohto cieľa majú aj médiá a kultúra. Najlepšie v tomto smere je možné hodnotiť tlačené médiá, kde je tých chýb najmenej. Je však priam zarážajúce, že v elektronických, dokonca aj verejnoprávnych médiách sa bežne vyskytujú prehrešky voči jazyku. Špeciálnu skupinu v tomto smere tvoria moderátori elektronických médií, ktorých jazyková kultúra je dlhodobo na zarážajúco nízkej úrovni. V tejto oblasti by sa mali hľadať spôsoby a možnosti na to, aby sa poslucháči, či diváci v praxi stretali len s kultivovanou a kodifikovanou formou slovenského jazyka. A priznám sa, že by som neváhal pri opakovanom nerešpektovaní pravidiel spisovnej slovenčiny pristúpiť u tejto kategórie, tzv. celebrít, k účinným postihom.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, predkladateľ v dôvodovej správe uvádza, že úpravou zákona o štátnom jazyku sa dosahuje posilnenie právnej istoty občanov patriacich národnostným menšinám žijúcich na Slovensku. Bol by som rád, keby sa to však nedialo na úkor právnej istoty občanov patriacich slovenskej národnosti, zvlášť na tých územiach, kde sú títo v menšine.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, ako už som vo svojom vystúpení povedal, že štátny jazyk má byť v Slovenskej republike, má mať v Slovenskej republike prioritné postavenie a touto novelou zákona toto postavenie stráca, preto za tento vládny návrh zákona hlasovať nebudem. Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 9.12.2010 11:21 - 11:32 hod.

Vladimír Matejička Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán minister, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, prerokúvaný návrh zákona o štátnom jazyku sa ma mimoriadne dotýka, keďže som sa narodil a dodnes žijem v najjužnejšom meste Slovenskej republiky v Komárne. V meste, ktoré je často brané ako barometer otázok súvisiacich s príslušnosťou k rozdielnym národnostiam. Od detských rokov som ako občan slovenskej národnosti na národnostne zmiešanom území aktívnym účastníkom rôznych školských udalostí, športových, kultúrnych podujatí, neskôr pracovných, či politických aktivít. Preto si myslím, že dokážem pomerne kvalifikovane hodnotiť problematiku, ktorej sa dotýka zákon o štátnom jazyku, teda jej súčasný stav, vývoj najmä za posledné obdobie a odhadnúť aj trendy a smerovanie v tejto oblasti.
V dôvodovej správe, ako aj v programovom vyhlásení vlády na roky 2010 až 2014 sa uvádza, že jedným z cieľov vlády je zabezpečenie ochrany a rozvoja štátneho jazyka a posilnenie, postavenie štátneho jazyka ako nástroja komunikácie a integrácie v spoločnosti v súlade so zásadami ne diskriminácie. Som rád, že si vláda stanovila aspoň deklaratívne takýto cieľ, ktorý hovorí o tom, že štátny jazyk je potrebné chrániť a rozvíjať, že existujú dôvody na jeho ochranu a rozvoj. Nie som si však istý, že si je vláda vedomá toho, že je potrebné, všestranné aj legislatívne posilnenie, postavenie štátneho jazyka ako nástroja komunikácie a integrácie.
Posilnenie logicky je potrebné preto, lebo došlo, dochádza, resp. hrozí, že naďalej bude dochádzať k oslabovaniu postavenia štátneho jazyka ako nástroja komunikácie a integrácie. Vo svete a v prírode je to zariadené tak, že čo sa používa, precvičuje, to rastie, posilňuje sa. Naopak, čo sa nepoužíva, neprecvičuje, to postupne chradne, oslabuje sa. A tak je to aj s jazykom.
V dôvodovej správe k novele sa okrem iného uvádza, že vzťah štátneho jazyka a jazykov národnostných menšín je zabezpečený tak, aby povinné používanie štátneho jazyka nevylučovalo uplatňovanie jazykov menšín, a aby sa popri štátnom jazyku umožnilo príslušníkom národnostných menšín v tých obciach, kde žijú v dostatočnom počte, v dostatočnom počte primerane používať svoj materinský jazyk v základných oblastiach verejného styku.
Vážené dámy a páni, toto je opis ideálneho stavu, ale musím vás upozorniť, že sú regióny, kde to takto vôbec nefunguje. Menšinový jazyk sa má používať a rozvíjať popri, zdôrazňujem, popri štátnom jazyku. V každodennej praxi sa však na národnostne zmiešanom území často štátny jazyk vôbec nepoužíva. Mám skúsenosti, že napríklad pacientom v čakárni sestričky podávajú informáciu len v jazyku národnostnej menšiny. To, že medzi pacientmi sú aj občania, ktorí jazyk menšiny neovládajú, jednoducho mnohým neprekáža. A deje sa to v obciach, kde je percento zastúpenia občanov slovenskej národnosti nad dvadsať, nad tridsať, ba aj nad štyridsať percent.
Odsek 3, čl. 34 Ústavy Slovenskej republiky hovorí o tom, že výkon práv občanov patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám nesmie viesť k ohrozeniu zvrchovanosti a územnej celistvosti Slovenskej republiky a diskriminácie jej ostatného obyvateľstva.
Vážené poslankyne, poslanci, doprial by som vidieť vašich voličov, ktorým sestrička zatvorí dvere pred nosom skôr, ako sa dozvedia obsah informácie od niektorého z ochotných prítomných pacientov. Nedorozumeniu by nedochádzalo, keby sa v praxi skutočne používal menšinový jazyk, popri štátnom. Rovnako sú prípady, keď po meste chodia turisti, ktorí sa medzi sebou rozprávajú po slovensky alebo po česky a neúspešne sa snažia dozvedieť, čo má symbolizovať pamätná tabuľa, akej udalosti sa týka, keďže text na nej je iba v menšinovom jazyku. Mnohí si tak neurobia objektívny názor o meste, kde možno žili aj ich predkovia.
V Komárne a v mnohých obciach a mestách na juhu Slovenska si časť ľudí myslí a podľa toho sa aj správa, že nástrojom komunikácie a integrácie je maďarčina. Keby sa na tomto území jazyk menšín používal popri štátnom jazyku, nebol by dôvod dnes prerokúvať novelu zákona o štátnom jazyku. Ide o to, aby sa v praxi dosiahlo to, čo je obsiahnuté v ods. 1 a ods. 2 § tohto zákona, t. j., že na území Slovenskej republiky je štátnym jazykom slovenský jazyk, a že má prednosť pred ostatnými jazykmi používanými na území Slovenskej republiky. Používanie ostatných jazykov, či už jazykov menšín, liturgických jazykov, prípadne iných cudzích jazykov upravujú osobitné právne normy. Aká absurdná situácia vládne na juhu, dokazuje aj reakcia na výsledky volieb primátora Komárna.
Denník Új Szó vychádzajúci v maďarčine straší obyvateľov, že baštu maďarstva na Slovensku dobil Slovák, pritom je to rodák z juhu, matku má Maďarku a sám samozrejme dokonale hovorí po maďarsky. Ale patrí k tým, ktorí uznávajú Slovenskú republiku, jej zvrchovanosť a rešpektuje zákony, vrátane zákona o štátnom jazyku. Alebo vari to, že svoje deti dal do slovenskej školy znamená, že je podradný občan? Nám, ktorí kritizujeme túto novelu, teda nejde o potláčanie menšinových jazykov, ale považujeme za dôležité, aby sa nepripustilo vypúšťanie, vynechávanie, nepoužívanie štátneho jazyka vo verejnom živote na území Slovenskej republiky.
Avšak, ako som už povedal, na Slovensku sa to deje. Často sa na tom aktívne podieľajú aj niektorí poslanci, ktorí sedia v týchto ľaviciach. Dobre si uvedomujú, že ani im, ani ich spoluobčanom, ktorí nedodržiavajú zákon o štátnom jazyku, postihy nehrozia a rovnako im ani nik nezabezpečí, aby sa nezákonne akty z minulosti uviedli do súladu so zákonom. Vyše dvadsaťročné skúsenosti z ponovembrového obdobia na území južného Slovenska ma oprávňujú tvrdiť, že bez účinných sankcií sa nepodarí zastaviť trend postupného oslabovania používania štátneho jazyka na slovenskom území, kde žije aj maďarská menšina. Zvlášť nebezpečný je fakt, že mnohí absolventi škôl s vyučovacím jazykom maďarským sú veľmi slabo pripravení pre uplatnenie sa v živote v rámci Slovenskej republiky.
V tomto smere by som od kolegov maďarskej národnosti očakával aktivity aj iniciatívu, aby hľadali spôsob ako sa priblížiť k väčšinovému národu a ostatným menšinám, ktoré problémy s komunikáciou v štátnom jazyku nepociťujú. Vzájomné zbližovanie sa Maďarov s ostatnými obyvateľmi Slovenska sa predsa nemôže diať tak, že sa všetci obyvatelia musia naučiť po maďarsky. Pri súčasnom trende by sa tak mohlo diať v obciach nad 10, 5 či nebodaj 3 % obyvateľov národnostnej menšiny.
Vážené poslankyne, vážení poslanci... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 2.12.2010 17:52 - 17:52 hod.

Vladimír Matejička
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Nemilo ma prekvapilo také tiché prehliadnutie jednej surovej urážky, voči podpredsedovi Národnej rady, pretože, keď si sa spýtal, pán podpredseda, pána Horvátha, čo má s prstami, ti ukázal vztýčený ukazovák. Ak náhodou nevieš, čo to je, treba sa spýtať vedľa prísediaceho pána, ale takéto vulgarizmy, aby nepadali na parlament.
Skryt prepis
 
  • << First
  • 1
  • Last >>