Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, už som z tohto miesta niekoľkokrát vystupoval k veciam, ktoré sa týkajú južného Slovenska, lebo som sa narodil a dodnes žijem v Komárne, kde som spolu s ďalšími občanmi slovenskej národnosti v pozícii menšiny. Preto viem, že otázka používania jazykov menšín je nielen v centre môjho záujmu, ale zaujíma aj mojich voličov z južného Slovenska, ba i voličov SDKÚ, KDH, SaS, SNS či neparlamentných strán z tohto regiónu.
Váš návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín úzko súvisí so zákonom o štátnom jazyku, žiaľ, negatívne, pretože predstavitelia strany Most sa evidentne usilujú pomocou zákona o používaní jazykov menšín oslabiť pozíciu štátneho jazyka ešte viac, než sa im to podarilo vo februári. Veď si len porovnajte. Zo zákona o štátnom jazyku ste vypustili povinnosť verejných orgánov aktívne pristupovať ku kontrole dodržiavania tohto zákona, ale v práve prerokúvanej novele ukladáte povinnosť tým istým orgánom zabezpečiť informáciu o možnostiach používania jazyka menšiny na viditeľnom mieste. Čiže namiesto povinnosti ochraňovať štátny jazyk je tu povinnosť aktívne propagovať používanie menšinového jazyka.
Vážené kolegyne, kolegovia, poďme však ďalej.
Podľa zákona o štátnom jazyku môže verejný orgán dostať pokutu, ak sa zistia porušenia zákona pri informáciách pre verejnosť týkajúcich sa ohrozenia života, zdravia, bezpečnosti alebo majetku občanov, kedy ani po písomnom upozornení nedošlo k odstráneniu protiprávneho stavu. Ale v návrhu novely zákona o používaní jazykov národnostných menšín je vymenovaných mnoho ďalších prípadov, v ktorých môže dostať verejný orgán pokutu, ak nedostatočne informuje o možnosti používať menšinový jazyk. Prečo je tu taký nepomer medzi ochranou štátneho jazyka a menšinového jazyka?
Zjavné znevýhodnenie štátneho jazyka oproti inému jazyku by sme našli aj v tom, že ste schválili povinné vyučovanie angličtiny na všetkých školách uvedomujúc si, že jej znalosťami sa zvyšujú šance uplatniť sa. Mládež by mala zvládnuť angličtinu na úrovni aspoň stupňa B2. Pre slovenčinu však nie je stanovená žiadna podmienka na jej úroveň ovládania. Naopak, masívnym uprednostňovaním jazykov menšín vo všetkých oblastiach života spoločnosti prispievate k zníženiu úrovne znalosti slovenčiny u mnohých občanov, najmä ak sa hlásia k maďarskej národnostnej menšine.
Dámy a páni, o tom ako vládna koalícia používa rôzny meter na rovnaké prípady, svedčí § 5 ods. 5 zákona o ochrane štátneho jazyka, kde sa hovorí, že príležitostná tlačovina určená pre verejnosť na kultúrne účely v jazyku menšiny musí obsahovať základné informácie v štátnom jazyku. Ale ak ide o tlačovinu, v ktorej je štátny jazyk na prvom mieste, tak v menšinovom jazyku predpokladáte všetky informácie, nie iba základné.
Vládni poslanci sa v tejto súvislosti neustále odvolávajú na Európsku chartu regionálnych alebo menšinových jazykov, správu Benátskej komisie, odporúčania Výboru ministrov Rady Európy, správami o implementácii charty a tak ďalej. Áno, Slovenská republika podpísala Európsku chartu regionálnych alebo menšinových jazykov už v roku 2001. Pripomínam, že v jej preambule sa jasne píše, že podpora regionálnych alebo menšinových jazykov by nemala byť na úkor oficiálnych jazykov a potreby ich učenia. A pri ratifikácii Slovensko medzinárodne záväzne spresnilo, že pojem územie, na ktorom sa používa regionálny alebo menšinový jazyk, sa vzťahuje na obce, v ktorých občania patriaci k národnostnej menšine tvoria najmenej 20 % obyvateľstva. Voči tomuto vyhlásenia neboli vtedy vznesené žiadne pripomienky, zopakujem vám, neboli vznesené žiadne pripomienky.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predstavte si, že už počas druhého monitorovania plnenia charty u nás na jeseň v roku 2009 to boli práve, ale iba zástupcovia maďarskej menšiny, ktorí požadovali zníženie hranice pre používanie menšinového jazyka na 10 % obyvateľov obce. Pritom tu máme menšiny, ktoré by ani takúto hranicu nedosiahli, ale aj tak boli všetky ostatné menšiny s hranicou 20 % spokojné. Zdôrazňujem to preto, lebo dnes je evidentné, že predkladateľom tohto zákona ide predovšetkým o to, aby sa hranica 20 % menšinového obyvateľstva obce znížila. To je nesporne ich hlavný politický cieľ. Pritom je prejavom neuveriteľnej drzosti maďarských politikov na Slovensku, že už dnes sa maďarčina v úradnom styku používa v niekoľkých obciach, ktoré evidentne nespĺňajú zákonom stanovenú hranicu 20 % maďarského obyvateľstva. A ak zoberiem do úvahy najnovšie štatistické údaje mapujúce pohyby obyvateľstva v rámci Slovenska, tak je veľmi pravdepodobné, že v tohtoročnom sčítaní ľudu sa po 20-percentnú hranicu dostanú ďalšie dôležité obce a mestá na juhu Slovenska, medzi nimi aj ďalšie okresné mesto, a to Senec. Predstavitelia strany Most, teda neriešia problém ľudí, riešia svoj akútny politický problém. Potrebujú za každú cenu znížiť hranicu pre uznanie obce za menšinovú, a to veľmi rýchlo ešte pred sčítaním ľudu, ktoré odhalí ďalší pokles pod dnes platný limit.
Kolegyne a kolegovia, tento prístup je mimoriadne krátkozraký a v konečnom dôsledku poškodzuje najmä samotných príslušníkov maďarskej menšiny na Slovensku. Za všetky dôkazy ponúkam aspoň jeden dôkaz. Na rozdiel od detí a mládeže hlásiacich sa k iným národnostným menšinám majú maďarské deti vážne a, z vlastnej skúsenosti za celý môj život musím smutne skonštatovať, čoraz vážnejšie problémy so zvládaním slovenčiny. To o. i. spôsobuje mladým Maďarom na Slovenskú veľké problémy pri uplatnení sa. Podľa oficiálnych údajov Štatistického úradu zo sčítania obyvateľstva v roku 2001 zo všetkých občanov starších ako 16 rokov má vysokoškolské vzdelanie od bakalárskeho cez inžinierske, magisterské, doktorské až po doktorandské, len 5,4 % občanov maďarskej národnosti, pričom nižšie percento dosiahli už len Rómovia. Čo sa týka ostatných menšín, tak má chorvátska 11,36 %, rusínska 13,65 %, poľská 14,87 %, česká, nemecká zhodne po 18,75 %, ukrajinská 22,97 %, bulharská dokonca 28,42 % vysokoškolsky vzdelanej populácie. Samozrejme, z opačného pólu je to obrátené. Čo sa týka osôb bez vzdelania alebo len so základným vzdelaním vrátane nedokončeného vzdelania, za rómskou menšinou nasleduje takmer s 37 % menšina maďarská. Je to preto, že jedine maďarská menšina sa zjavne stráni používania slovenského jazyka, čím sa sama vyčleňuje mimo spoločnosti, v ktorej žije, a sama si kladie prekážky pri uplatnení sa v našej spoločnosti.
Vážené kolegyne a kolegovia, nemyslím si, že účel svätí akékoľvek prostriedky, preto sa musím ohradiť aj proti spôsobu, akým sa predstavitelia strany Most usilujú pretlačiť zmeny v tejto novele. Už sa skutočne dostávame za hranicu absurdného, čo ilustrujú aj slová pána podpredsedu vlády pána Chmela, keď v tejto snemovni uvádzal návrh novely v prvom čítaní. Vtedy o. i. povedal: „V Maďarskej republike je garantované právo používania jazyka národnostnej menšiny v obciach, kde bol zriadený orgán samosprávy národnostnej menšiny, teda neaplikuje sa žiadna hranica.“ Pán vicepremiér, nehnevajte sa, ale to už je prisilná káva. Takže rovnako ako ste to urobili vy, dovolím si aj ja malý historický exkurz. V roku 1910 žilo v siedmich z pätnástich, dnes čisto maďarských, žúp 145 007 Slovákov a ďalších 158 747 Maďarov ovládajúcich slovenský jazyk, teda spolu viac než 300 000 obyvateľov. Údaje z roku 2001 hovoria jasnou rečou, v celom Maďarsku žije 17 693 Slovákov, 11 816 osôb uvádza slovenčinu ako materinský jazyk a 18 056 uvádza, že ovláda slovenčinu. Dokopy to vo všetkých župách, aj v tých, v ktorých pôvodné územie dnes už patrí susedným štátom, nie je ani len 47 000. Vo svetle týchto čísiel mi dávanie maďarskej legislatívy týkajúcej sa ochrany národnostných menšín za vzor pripadá ako nielen nevhodné, lebo skôr by som to označil za drzú provokáciu, zvrhlosť či totálnu demagógiu, ktorú by som práve od slovenského politika nečakal. Takže, pán vicepremiér, chýba vám už len maďarská kokarda na saku.
Mimochodom, aj pri monitoringu plnení charty menšinových jazykov je Slovensko terčom absolútne nezmyselných výčitiek, o čom svedčí príklad námietok Zväzu maďarských pedagógov na Slovensku pri druhom monitorovaní. Tento zväz namietal, že Slovenská republika si plní záväzok vyučovať dejiny a kultúru, ktoré ovplyvnili regionálny alebo menšinový jazyk, iba v tom prípade, ak to bude súčasťou celoštátnych učebných osnov alebo aspoň učebných osnov pre všetkých žiakov na príslušných územiach. Čiže históriu maďarčiny sa podľa tohto výkladu musia učiť aj deti, ktoré s maďarčinou nemajú nič spoločné. Alebo Zväz maďarských pedagógov na Slovensku chce, aby sa naše deti učili také dejiny, aké nám tu prezentoval nedávno konzul Maďarskej republiky Géza Farkas?
Iba na dokreslenie situácie. Citát z 13. strany programu strany Most – Híd hovorí: "Považujeme za neprípustné, aby sa v Európe udeľovali tresty a pokuty za jazykové prehrešky.“ Nuž ale prečo potom v predkladanom návrhu zákona navrhujete tresty a pokuty za porušenia ustanovení zákona o používaní jazykov menšín? To už nie sú pokuty za jazykové prehrešky či menšinový jazyk už nie je jazyk?
Vážené dámy a páni, predkladaný návrh novely je tiež v rozpore s proklamovaným úsilím súčasnej vlády šetriť výdavky štátneho rozpočtu a efektívnejšie využívať verejné zdroje. Vláda si oficiálne vytýčila zaviesť poriadok vo verejnej správe, aby sa kvalita služieb pre ľudí zvyšovala pri súčasnom znižovaní podielu verejných výdavkov. Tento návrh však ide proti efektivite v nakladaní s verejnými prostriedkami a ide za rámec úrovne roku 2006. Prostriedky, ktoré by sa museli vynaložiť na neefektívnu byrokraciu v úradnom styku po schválení tohto návrhu, by sa mohli efektívnejšie využiť na podporu a rozvoj kultúry národnostných menšín, teda presne na to, čím menšiny obohacujú Slovenskú republiku.
Kolegyne a kolegovia, rád by som zdôraznil, že si veľmi vážim príspevok všetkých slušných občanov Slovenskej republiky, príslušníkov menšín k obohateniu našej kultúry, nech sú akýchkoľvek národností, nielen tých, o ktorých sa hovorí v návrhu zákona. Veď aj potomkovia tých, ktorí dnes patria do kategórie migrantov, budú raz príslušníkmi menšín, rovnako ako sú dnes príslušníkmi chorvátskej, nemeckej, či bulharskej menšiny potomkovia migrantov, ktorí sem prichádzali. Preto si myslím, že je dôležité venovať sa ochrane kultúry, v rámci kultúry aj ochrane jazyka menšín.
Úroveň používania jazykov menšín je na Slovensku nastavená nadštandardne. Zásah do dnešného stavu, tak ako to je v predloženom návrhu, by značne zvýšil náklady na chod verejného sektora a nepriniesol by proklamovaný efekt. Zníženie percenta pre používanie jazykov menšín nie je dokonca ani v záujme občanov maďarskej národnosti. V mnohých obciach by najmä ich samosprávy trpeli komplikovaným babylonom tretieho úradného jazyka.
Vážené dámy a páni, som pripravený kedykoľvek rokovať o podpore menšín v oblasti kultúry, jazyka, zvykov, obyčají a tradícií.
Dámy a páni, na záver by som vám rád pripomenul, že už viacerí poslanci v rozprave k tomuto návrhu zákona poukázali na to, že je zlý a nebezpečný. Mám taký istý názor, a preto budem hlasovať proti tomuto návrhu. Ďakujem. (Potlesk.)
