Milé dámy, milí páni, chcem takouto formou reagovať na svoju predrečníčku a na nasledujúce faktické poznámky, lebo dve minúty by mi nestačili.
Pani Sabolová, hovoríte o tom, alebo teda nazvali ste už na začiatok, že to je, vlastne tá včerajšia diskusia tu bola zbytočná. Hovoríte aj dnes, že tá dnešná diskusia je tu zbytočná. Vy ste ale súčasťou tej zbytočnej diskusie a nemyslím si, že váš príspevok bol nejako kvalitatívne iný na rozdiel od tých faktických poznámok. Alebo ak teda hovoríme tu o zbytočnosti celej diskusie, tak, a na samu seba nehovoríte, znamená, že faktické poznámky vašich kolegov sú zbytočné a váš príspevok nie. Naozaj, vážil by som v tomto prípade slová.
Jasné, ale beriem, treba dať nejakú nálepku, treba vymyslieť jakúkoľvek výhovorku na to, aby sa v tejto sále čím skorej prestalo hovoriť o znížení počtu poslancov. O vymyslení mechanizmu, ktorý tých darmožráčov, ktorí sem jednoducho nechodia, dostane mimo parlament.
Mrzí ma, že práve vy, poslankyňa, ktorú si vážim, myslím si, že je pracovitá, nikdy v živote som vás nepovažoval za darmožráča v tejto sále, ide tu obhajovať tých, ktorí sem prídu 5 minút pred hlasovaním, zapíšu sa, rýchlo odhlasujú a utekajú preč. A potom poobede znova prídu 5 minút pred hlasovaním, zapíšu sa a utekajú preč. A týchto ľudí kryjete a vy ich hádžete do jedného vreca a tvárite sa, že poslanci a poslanecká práca je aj všetko ostatné, čo sa deje mimo tejto sály. Samozrejme, uznávam, ak ten človek robí naozaj niečo, ale ak ten človek si robí kšeftíky v tom čase alebo niekde vylihuje doma, alebo je niekde v reštaurácii s kamarátkou a mal byť tu a za to je platený, tak týchto ľudí ja odmietam dávať do jedného vreca s poctivými ľuďmi a s poctivými poslancami a pracantmi, s takými, ako ste napríklad aj vy.
Bohužiaľ, mám však pocit, že v tejto diskusii - a nemôžem sa tomu ubrániť, tomu pocitu - z vás hovorí strach. Strach z toho, že ak by počet poslancov v tejto sále bol znížený, vy sa už neprekrúžkujete. Lebo už by vám to nestačilo, lebo už KDH by nemalo 15 %, či 15 poslancov, ale malo by možno 8 poslancov. A medzi tých 8 by ste sa asi pravdepodobne nedostali. Keď ste boli piata, tak možno áno. Ale možno by ste mali horšiu pozíciu na kandidátke, neviem.
Ale hovorím, mrzí ma, že práve vy argumentujete tým, že hádžem ľudí do jedného vreca v tejto sále, hoci nikdy som to neurobil. Aj v tom článku, ktorý ste spomínali, a ix som ich napísal v novinách, kde som písal a nadpis tam bol "Darmožráči" a druhýkrát "Darmožráči 2" a podobne, tak som nikdy nehádzal všetkých ľudí do jedného vreca. Vždy som napísal, že za tých darmožráčov v tomto pléne považujem tých, ktorí neprídu do práce, alebo nechodia, na poslednú chvíľu sa zapíšu, odhlasujú a utekajú preč. A ešte aj to hlasovanie robia tak, ako im pán či súdruh predseda prikáže. Jednoducho ľudia bez názoru, ktorí tu nemajú čo robiť. A je to nefér voči ľuďom, ktorí niekde pri páse robia za minimálnu mzdu, a títo ľudia tu bez hanby berú 3 000 eur.
A toto ma mrzí a práve kvôli tomu tento návrh dávame a som rád, že mám túto príležitosť vystúpiť tu a z tohto miesta to hovoriť hlavne tým, ktorí teraz aj v tejto sále nie sú. Samozrejme, môžu byť niektorí z nich možno niekde teraz na ministerstve a vypracovávajú tam návrh zákona. Niekto druhý možno naozaj robí nejakú serióznu poslaneckú prácu. Ale som presvedčený o tom, že väčšina z tých ľudí, ktorí tu nie sú, jednoducho sa zašívajú a berú plat. Ak by toto robili ľudia takí, ktorí žijú z ruky do úst, ako sa hovorí, ktorí možno aj za tú minimálnu prácu niekde pri páse robia, ak by si raz dovolili neprísť do práce, tak šéf by ich vyrazil a na druhý deň tú prácu nemajú. A žili by možno zo sociálnych dávok. A voči týmto ľuďom to nie je fér.
Nie je fér, ak vy poviete, že efektívny štát, to je správa vecí všetkých, a výdavky na poslancov, to je zanedbateľná nejaká odrobinka alebo nejaká maličkosť. Uznávam, z pohľadu, keď porovnáme celkové výdavky štátu a výdavky na poslancov, ten rozdiel je zásadný a sú z tohto pohľadu omrvinkou. Ale ak my chceme mať morálne právo ľudom hovoriť o tom, že musíme šetriť, že budú si musieť platiť poplatky za pobyt v nemocnici, že si budú musieť platiť za opratie prádla v nemocnici, že musia platiť jednopercentné zvýšenie DPH, tak my nemáme žiadne morálne právo nezačať šetriť sami na sebe. A práve o tom je tento návrh. Možno symbolický, ale symbolicky ukázať ľuďom, že dokážeme v prvom rade šetriť na sebe. A týmto ukázať spolupatričnosť s obyčajnými ľuďmi.
Obviňovať ma z toho, že toto je exhibicionizmus, narcizmus, tak naozaj ako tam ste u mňa klesla. A napriek tomu si vás vážim, lebo viem, že sa snažíte. Obviňovať o tom, alebo obviňovať ma z toho, že tá diskusia tu je zbytočná a takýmto spôsobom to uhrať nejakým spôsobom do šuflíka, len aby sa o tom nehovorilo, naozaj, od vás som to nečakal. Čakal som to od nejakého druhého zašívaka, ale asi ten by pravdepodobne nemal tú odvahu sa mi tu do očí pozrieť a baviť sa so mnou na túto tému. Radšej je teraz niekde zašitý v kancelárii a vy ich obhajujete. Vy ich obhajujete, že niekde niečo pracujú. Nepracujú.
Hovoríte, že mohli sme o tomto hovoriť aspoň v kluboch, niekde, a aby to bolo dopredu nejako nachystané, prediskutované v koalícii alebo aj s opozíciou. A na čo, prosím vás? Jednoducho tu nie je vôľa v tomto pléne znížiť počet poslancov.
Ja som to priznal pri predstavení toho návrhu. Napriek tomu s tým návrhom budeme vystupovať, aby ste si raz vy, poslanci v tejto Národnej rade, vstúpili do svedomia a uprednostnili záujem svojich voličov pred záujmom svojím vlastným. Lebo uznávam, ak poslanec raz, ktorý sa strachuje o to, aby aj nabudúce bol na kandidátke, aby sa aj nabudúce dostal na teplé miestečko a nič nemusel robiť, a ešte raz hovorím, nehovorím o všetkých v tejto sále, preto nedávame návrh na zníženie počtu poslancov na nulu, hovoríme o 79, lebo jednoducho myslím si, že plus-mínus tá polovička ľudí tu nič nerobí. A už aj toto máte dôkaz toho, že nehádžem všetkých ľudí do jedného vreca.
Jednoducho sú tu ľudia aj v koalícii, aj v opozícii, ktorí robia, ale sú tu ľudia aj v koalícii, aj v opozícii, ktorí na to kašlú, a zvysoka, a iba berú plat, a nezaslúžený.
Pán poslanec Švantner, celkom zaujímavý nápad, aby sme hlasovali po každej jednej rozprave, len trošku také bizarné mi to pripadá od poslanca strany, ktorá má najväčšiu absenciu pri hlasovaniach v tejto sále. Čiže, ale beriem to, je to možno v duchu Slotového dlhého biča a krátkeho dvoru na samých seba. Takže ja som za, hlasujme po každej jednej rozprave. A ja osobne by som bol aj za to, aby sa tu zaviedli cvakačky či cvikačky, či jak sa to nazýva, úplne bez problémov, lebo si myslím, že poslanec by mal mať aspoň tú vôľu, keďže aj v tej sále tu nesedí, aspoň ráno na tú deviatu sem prísť, a nie ako teraz, keď pôjdete von a pozriete si do toho zoznamu, do tej prezentačnej listiny, tak zbadáte, že polovička poslancov ešte dnes tu stále nie je. A tvária sa, že niekde pracujú. Nepracujú.
Monika Gibalová není tu, ale tiež to bola taká reakcia v duchu, že mrzí ju také hádzanie do jedného vreca a však teda vlastne sú to poslanci, ktorí pracujú. Ale ja, ešte raz hovorím, ja som nikdy v živote nenapísal žiaden článok v tom duchu ani nevyjadril taký názor, že 150 poslancov v Národnej rade je darmožráčov. Keď som raz o darmožráčoch v Národnej rade hovoril, tak vždy som hovoril s tým, že za darmožráča považujem toho, kto príde 5 minút pred hlasovaním, zapíše sa, odhlasuje podľa toho, ako mu pán či súdruh predseda prikáže, a uteká za svojimi záujmami.
Čiže je to taká od poslankyne Gibalovej aj teda trošičku aj od vás taká vzťahovačnosť, ale zbytočná vzťahovačnosť. Ja naozaj chcem oddeliť zrno od pliev. A netváriť sa teda, že všetkých hádžeme do jedného vreca. Nie, to ako naozaj nechcem a myslím si, že novinári sú dostatočne inteligentní, keď ste hovorili o tom, že som nahral médiám, alebo tuším pani Gibalová to hovorila, že teraz budú prezentovať, akože teda áno, že tí poslanci sú darmožráči. Verím tomu, že aj novinári sú dostatočne inteligentní na to a aj tak to robia, že jednoducho darmožráči sú tí, ktorí naozaj nič nerobia. A oni, tí novinári si dokážu zistiť, kto naozaj prináša nejaké myšlienky, reálne možno vypracoval nejaké pozmeňováky, pracuje na nejakých návrhoch zákonov, snaží sa zapojiť do diskusií, možno teda aj má účasť v tom pléne, a vedia si ukázať rovno teraz prostom, ktorí to jednoducho nerobia a ktorí tými darmožráčmi sú.
A jednoducho ja sa odmietam tváriť, že toto je tabu, že v tejto sále sa nemá čo hovoriť a nesmie sa hovoriť o tom, že ten, kto nepracuje, tak je darmožráč. Dlhé veky na Slovensku platilo, kto nepracuje, nech neje. Alebo bez práce nie sú koláče. Niektorí z nás tuto hovoria, že takto by sme sa mali správať a takéto pravidlá prijať voči Cigánom. Áno, súhlasím. Ale ja za rovnako náležité považujem rovnaké pravidlá prijať aj voči poslancom Národnej rady, voči ľuďom, ktorí dostali dôveru vo voľbách od svojich voličov a ktorí túto dôveru zneužívajú tým, že nepracujú. Jednoducho mnohí z nich sa vyviezli na kandidátke svojej vlastnej strany iba preto, lebo, lebo, lebo, a následne, keď sa sem dostali, nerobia nič. A títo ľudia a týchto ľudí ja chcem odtiaľto dostať von.
Ak sa nám podarí, že by tu bola polovička poslancov, tak si píšte, že by ste sa pozerali na ktoréhokoľvek poslanca, tak tí ľudia by makali a o každom by tá efektivita práce, by výrazne sa zvýšila. Lebo ľudia by sa báli, tí 75, omnoho viac o to, aby nabudúce na tej kandidátke boli a snažili by sa predbiehať v návrhoch, v účasti a vo všetkom, jednoducho vtedy by nastala vnútorná konkurencia v tomto parlamente, kde by sa ľudia bili vlastne o tie fleky budúce na tých kandidátkach. Teraz im to je v podstate jedno. SMER 62, v budúcich voľbách 90, alebo koľko sa chystajú. Takže ako čo? Tam sa to zašije 50 ľudí, čo nebudú nič robiť, ako bez problémov.
Ale ja očakávam od toho, dobre, nechcem vás nikoho odsudzovať, možno vy viete, čo ste robili v živote a na základe tých zásluh ste sa na tú kandidátku dostali, ale očakávam aj potom, že poslanec nebude žiť iba zo zásluh pred voľbami, ale že následne nezabudne na toho svojho voliča a bude sa snažiť jeho záujem plniť aj tu v Národnej rade.
A preto očakávam aj z vašej strany aktivitu a som aj niekedy prekvapený, že niektorých to z vás asi aj baví, že predkladáte návrhy zákonov napriek tomu, že dopredu viete, že ich trebárs nebudete mať odsúhlasené, takže ako, dobre? (Reakcie z pléna.)
O to bojujem, ako keď môžem sa zapojiť do diskusie, že myslím si, že naozaj bolo by super, ak by táto Národná rada do budúcna pracovala tak, ako niektoré národné rady, alebo teda zas národné rady v iných vyspelých demokraciách, kde sa nepozerá na to, že kto ten návrh zákona predloží, ale na to, že či ten návrh zákona je dobrý, alebo nie je dobrý. A takto by to malo byť aj tuná. Ja snažím veľakrát hlasovať aj za vaše dobré návrhy, a keď ich aj niekedy nepodporím, tak sa aspoň zdržím, ale takto by som to privítal, takto by to bolo super a aby ten parlament sa stal takou určitou opozíciou voči vláde, aby držal, skrátka, vládu, ale nie voči sebe. Ale tam sme asi ešte nevyrástli. Ale myslím si, že práve aj to zníženie počtu poslancov by takejto veci mohlo pomôcť.
No a nakoniec čerešnička na torte, to pán bývalý diskdžokej Galbavý (reakcia poslanca), nie som osobný, ako bolo to tvoje povolanie, tak nemyslím, prečo by si sa mal za to hanbiť. (Reakcie z pléna.) Ako si bol dobrý, ja som o tom počul, takže... (Reakcie z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
