Čo si má bežný občan napr. myslieť, keď jeden deň počúva o tom, že sa bude meniť dôchodkové sporenie, o niekoľko hodín chce koalícia prijímať ústavný zákon na jeho ochranu. Poviem pravdu, že bolo mi to dobré počúvať, keď podpredseda vlády a minister práce, sociálnych vecí chcel riešiť druhý pilier. Taktiež, čo si dôchodca môže myslieť o predvolebnej kritike vianočných príspevkov, keď druhý deň sa dozvie, že zostanú zachované. Čo si má bežný občan myslieť o tom, že jeden deň chce minister práce a sociálnych vecí zrušiť dobrovoľné nemocenské a nezamestnané poistenie, aby na druhý deň sa dozvedel, že všetko zostane po starom. Viete, čo by napr. znamenalo, napr. zrušenie povinného nemocenského poistenia, ktoré avizoval podpredseda vlády a minister sociálnych vecí, keby sme uvažovali o extréme, že by túto možnosť nikto nevyužil? Sociálna poisťovňa by prišla, zhruba, o ďalších 800 mil. ročne.
Vážení, máte náhradu za takéto riziko, keď s nimi verejne pracujete? Šokuje ma, že vládna koalícia chce hľadať úspory na dôchodcov, hoci vo vládnom programe hovorí o raste životnej úrovne obyvateľstva. To chce preniesť vláda problémy verejných financií na najslabších a najbezbrannejších občanov? Viete si predstaviť, čo pre dôchodcu znamená strata niekoľko eur alebo desiatok? Vládny program prehlbuje deficit Sociálnej poisťovne najmä tým, že nerieši prvý dôchodkový pilier, ktorý v Sociálnej poisťovni spôsobuje veľké finančné problémy, pritom riešenie prvého dôchodkového piliera, alebo ak chcete, dôchodkovej reformy, je kľúčom k ozdraveniu verejných financií. Veď práve Sociálna poisťovňa ich robí deficitným v najväčšej miere.
Začiatok súčasných problémov pre Sociálnu poisťovňu znamenalo zlé nastavenie parametrov sociálnej reformy v roku 2003. Ide o obdobie, keď bol schválený zákon 461 o sociálnom poistení a zákon č. 43 o starobnom dôchodkovom sporení. Čísla, prepočty, s ktorými pracovali, a teraz nehovorím v zlom, boli, z hľadiska reformy pripravovaných úspor, nesprávne. Výsledkom bolo to, že Sociálna poisťovňa musela svoj dôchodkový fond pravidelne dotovať z ostatných fondov, za obdobie od roku 2004 do dnes ide o sumu 6,1 mld. eur. Spustením druhého dôchodkového piliera a nastavenie jeho odvodov medzi štátom a DSS-ky, pomer 9:9, sa deficit Sociálnej poisťovne ešte prehĺbil a pritom sme neboli v hospodárskej kríze, ktorá sa začala až v roku 2008.
Jedným z najväčších problémov pre Sociálnu poisťovňu je zle nastavený druhý pilier. Po dvoch rokoch pôsobenia v Sociálnej poisťovni a detailného poznania, si za tým pevne stojím. Pre dôchodkový systém a verejné financie by bola úplná katastrofa ústavná ochrana v jeho dnešnej podobe. V čom je problém? Zjednodušene poviem, že je v ňom príliš veľa ľudí, ktorí nielenže odčerpávajú peniaze Sociálnej poisťovni, ale súčasne nemá ani šancu našetriť si druhú časť dôchodku tak, aby mali viac ako pri priebežnom financovaní z prvého piliera. Jednak sú vo vysokom veku a súčasne majú nízke príjmy. Ale budem konkrétny. Do rastového fondu vstúpilo 990-tisíc ľudí, do vyváženého 370-tisíc a do konzervatívneho 745-tisíc ľudí, čo predstavuje zhruba spolu 1 430-tisíc účastníkov druhého dôchodkového piliera.
Sociálna poisťovňa od jeho vzniku odviedla týmto sporiteľom sumu 3 mld. 660 mil. eur, s ktorými dnes disponujú dôchodcovské správcovské spoločnosti. Z toho zo štátnych aktív dostala Sociálna poisťovňa 3 mld. 510 mil. eur, čiže tu nejde o dôchodkové úspory, ale o priame prelievanie peňazí zo štátneho rozpočtu do súkromných rúk. A teraz čo, to je najdôležitejší poznatok, keby nebol spustený druhý pilier, tak ako do dnešného dňa nebol v Českej republike, tak by ku dnešnému dňu mala Sociálna poisťovňa prebytok 515 mil. eur. I keď ja hovorím, že druhý pilier bolo treba nastaviť ináč. Takéto nastavenie druhého piliera spôsobovalo problémy Roberta Fica a takisto ich bude spôsobovať problémy aj vláde pani Radičovej. V tom sme na jednej lodi, ale nejde teraz o to, aby sme korigovali nastavenie druhého piliera len kvôli tomu, že dnes nevyhovuje Sociálnej poisťovni alebo verejným financiám. Ak by bolo pre účastníkov sporenia výhodné, tak štát by sa mal s tým vyrovnať. Ale máme prepočty, ktoré jednoznačne ukazujú, že väčšina účastníkov druhého piliera si na dôchodky v potrebnej výške nenašetrí. Máme prepočty na minimálnu mzdu, čiže na 307 eur. Máme prepočty na mzdu 500 eur, 600 eur, 800 eur, 1000 eur, 1400 eur. Koľko si pri tejto platovej úrovni človek našetrí, a či sa mu oplatí byť v druhom pilieri? Pracovali sme s rastom priemernej mzdy 1, 3, 5, 7 % priemerne ročne v horizonte tridsať rokov.
Jednoznačný výsledok je taký, že do druhého piliera by mal vstúpiť človek, ktorý má menej ako 30 rokov a zarábať viac ako 800 eur. Podmienka úspešnosti v druhom pilieri je aj to, aby dostatočne zarábali, a aby boli nepretržite zamestnaní a ich správcovská spoločnosť neurobila pri investovaní chybu, neprerábala. Otázkou je, len aká bude inflácia, rátali sme ju na úrovni 4, 3, 2 %, 1, pričom valorizácia dôchodkov sa pohybovala na úrovni inflácie. Čísla, ktoré nám z toho modelu vyšli, vykazujú, že 90 % ľudí v druhom pilieri si na dôchodok nenašetrí. Ďalší problém súčasného nastavenia druhého dôchodkového piliera je v tom, že z celkového počtu účastníkov je takmer 400-tisíc takých, ktorí nemajú žiadny príjem. Ďalej je tam 228-tisíc ľudí s príjmom od 332 do 450 eur, mohol by som pokračovať. Takáto zlá štruktúra sporiteľov je výsledkom klamlivej propagandy, je jasné, že nešlo o blaho sporiteľov alebo štátu. Pri zavádzaní druhého piliera na Slovensku išlo doslova o nahnatie čo najväčšieho objemu peňazí do súkromnej sféry alebo do správcovských spoločností. Problémom je aj to, že Sociálna poisťovňa už minula všetky peniaze, ktoré boli odložené na výpadok z jej príjmu z titulu zavádzajúceho druhého piliera, keďže štát garantuje dôchodky v prvom priebežnom pilieri, zväčší to jej deficit.
Pre sociálny systém na Slovensku a verejné financie predstavujú riziko aj ďalšie údaje, zhruba 270-tisíc ľudí ešte stále pracuje v zahraničí. Domov sa vracajú po desiatich alebo dvanástich rokoch, pričom zhruba 50 % z nich tam neplatilo poistenie, nemá príjem, ani potrebný počet odpracovaných rokov. Okrem toho 342- tisíc ľudí odvádza poistné z vymeriavacieho základu zruba 315 eur a 207-tisíc živnostníkov, čo predstavuje asi 84 % z celkového počtu, odvádza poistné Sociálnej poisťovni minimálne z vymeriavacieho základu 307 eur.
Všetci títo ľudia v budúcnosti padajú do siete a zaťažia sociálny systém. Sociálny systém, ju čaká ďalšia zaťažkávacia skúška. Ide o to, že dôchodky od 1. januára 2004 sú vyššie ako dovtedy vypočítané dôchodky, čo aj hneď bola prvá novela, ak prišla 461-ka, že body z 10 sa prešlo na 3,5. Okrem toho do penzie budú v najbližších rokoch odchádzať silné povojnové a populačné ročníky, čo opäť prehĺbi deficit v Sociálnej poisťovni. My sme narátali do roku 2014, že by sme potrebovali zhruba dotáciu zo štátneho rozpočtu 11,2 mld., okolo 11,2 mld. plus tých 5,6 mld., ktoré sme doteraz dostali.
Vládny program však o tomto riziku a zdrojoch potreby na jeho vykrytie nič nehovorí. Dôchodkový systém treba riešiť nielen z hľadiska zdrojov a udržateľnosti financovania, ale aj z hľadiska výšky príjmov dôchodkov. Tá je nedôstojná. Čísla, ktoré vám uvediem, sú alarmujúce. Vyše 90-tisíc dôchodcov, ľudí, čiže 7,25 poberateľov dôchodkov poberá dôchodky pod hranicou životného minima, čiže, teda, pod hranicou 185 eur.
Počet dôchodcov, ktorí majú nižší ako je minimálna mzda, čiže 307,7 eura, je takmer 500-tisíc, čo je 39,1 %. Až 99,35 % dôchodcov, ktorí majú menší dôchodok ako je priemerná mzda, čiže 744,5 eura. Pýtam sa, či pri sľube vlády o zvyšovaní životnej úrovne obyvateľstva môžme z tejto situácie dovoliť tempo valorizácie dôchodkov bez toho, aby z vládneho programu sa potom nestal zdrap papiera. Pýtam sa tiež, či druhý dôchodkový pilier, postavený na zhodnocovaní úspor účastníkov, má šancu tieto čísla zmeniť. Výsledky správcovských spoločností na kapitálovom trhu za obdobie mi veľa optimizmu nedávajú.
Ročné zhodnotenie od 0,7 do 1,4 % vôbec nezodpovedá smelým plánom. Podľa OECD správcovské spoločnosti za posledné roky prepadli, a to nebola ešte hospodárska kríza a bola vyššia bonita, akcie, lepšie možnosti investovania. Výsledkom bolo to, že v jednotlivých krajinách museli príjmy správcovských spoločností dorovnávať, aby tento pilier úplne neskrachoval a ľudia si neprišli o svoje peniaze. Spomeniem Anglicko, kde vláda dorovnala vyše 40 %.
Ak chce vláda zakonzervovať súčasné podmienky správcovských spoločností, kope hrob verejným financiám na Slovensku do budúcnosti. A pýtam sa, kde v celom systéme majú konkrétnu zodpovednosť správcovské spoločnosti? To, že správcovské spoločnosti a kapitálový trh, taký, aký situáciu v dôchodkovom sporení, teda, nezvládajú, dokazujú aj najnovšie kroky, mäkké investovania na finančných trhoch USA. Tunajšia administratíva prijala pred niekoľkými dňami troje opatrenia voči kapitálovému trhu, aby chránila a zabránila špekulatívnym obchodom a postihla auditorské a raitingové spoločnosti. Chcem ešte podotknúť, že či USA alebo vyspelé európske krajiny prepadli zamestnanecké správcovské spoločnosti a podotýkam, že v krajinách pôvodnej 15-člennej Európskej únie 92 % dôchodkov vyplácaných z prvého piliera a, zhruba, podľa toho, ako v ktorej krajine, sa pohybuje medzi 8 až 10 %. Na základe týchto faktov je jednoznačne vidieť, že slovenský dôchodkový systém potrebuje, nazvime to veľké upratovanie. A čakajú ho zásadné zmeny.
Na to je ale potrebná veľká dohoda medzi vládou a opozíciou. Ak budeme tvrdiť, že táto spolupráca nie je potrebná, je problém, že zvládnete sami, tak klamete samých seba. Predovšetkým treba zmeniť zákony č. 461 a 43 na základe prepočtov a skutočných čísiel treba nastaviť priebežný dôchodkový systém, ktorý pri raste priemernej mzdy a pri valorizácii na úrovni inflácie za tridsať rokov sa nepriblíži vyspelej európskej pätnástke.
Samozrejme, treba pracovať aj s druhým pilierom. Treba zvýšiť jeho zásluhovosť, aby v ňom boli zapojení iba tí, ktorí majú vek aj výšku príjmu. Nemôže tam byť tretina ľudí, ktorí nezarábajú, nemôžu tam byť ľudia, ktorí majú viac ako štyridsať rokov, ktorí jednoducho nebudú mať čas na zhodnotenie úspor.
Ja viem, že tieto opatrenia sa nebudú páčiť správcovským spoločnostiam, ich predstaviteľom, že majú silný lobing u nás v parlamente, v radoch koalície. Viem, že pre laickú verejnosť znie veľmi pekne niečo také, akože sú to vaše peniaze, vaše úspory a podobne. Ale je to len ideologická fikcia na oklamanie ľudí a podkopávanie verejných financií. Bolo treba vážne sa zaoberať znížením percentuálnej sadzby príspevkov pre DSS a zvýšením v prospech prvého piliera. Hospodáreniu Sociálnej poisťovne by výrazne pomohlo vypustenie jej povinnosti uhradiť zamestnanca v dôchodkových spoločností aj také príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré jej nezaplatil zamestnávateľ.
Znášanie dôsledkov za konanie zamestnávateľa, ktoré Sociálna poisťovňa nemôže ovplyvniť, považujem za neodôvodnené a nesystémové a jednoznačne vytváraním v prospech správcovských spoločností. Zároveň navrhujem upraviť stanovenie upravujúce penále súvisiace s uvedenou povinnosťou § 241 uvedeného zákonu.
Za veľmi dôležité považujem zrušiť záruky Sociálnej poisťovni za protiprávne konanie dôchodkovej správcovskej spoločnosti, ktorá má za následok vznik škody na majektu v dôchodkovom fonde. Ak dôchodková správcovská spoločnosť svojím protiprávnym konaním, ktoré má za následok poškodenie majetku v dôchodkovom fonde, spôsobí škodu, za túto škodu ručí v plnom rozsahu, alebo v rozsahu určenom rozhodnutím súdu, Sociálna poisťovňa. Nepovažujem za odôvodnené, aby za protiprávne konanie subjektu, ktoré Sociálna poisťovňa nemôže žiadnym spôsobom ovplyvniť, niesla zodpovednosť. Vytvára to prostredie, v ktorom je časť súkromných spoločností nepostihnuteľná a treba povedať: úmerne tomu rastie aj ich sebavedomie voči štátu a Sociálnej poisťovni.
Chcem povedať ešte, že zhruba je 162-tisíc ľudí, sú to mamičky, za ktoré tak isto odvádza do druhého piliera štát a títo ľudia si nikdy nenašetria. Okrem, samozrejme, tak ako som hovoril doteraz o výdavkoch Sociálnej poisťovni, rovnakú pozornosť treba venovať aj príjmom, teda výberu poistného a vymáhania pohľadávok. Vítam čo najskoršie zavedenie jednotného výberu, pokiaľ sa týka nielen daňového, ale aj Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne na jednom mieste, pretože sa to sprehľadní a myslím si, že tým aj natečie väčšie množstvo peňazí z hľadiska výberu.
Podotýkam, že žiaden odvodový bonus nevyrieši problém Sociálnej poisťovne. To, čo som tu povedal predtým, ak by mal byť zavedený odvodový bonus, tak to dávam za pravdu pánovi podpredsedovi vlády pánovi Miklošovi, že treba najprv spraviť reformu verejných financií, upraviť daňové, čiže daňové príjmy, pretože už nič iné nebude postačovať.
Chcem ešte podotknúť ďalšiu vec, že pokiaľ sa týka hrubej super mzdy, neviete si asi predstaviť, že poplatníci, ktorí odvádzajú do Sociálnej posiťovne, mesačne mám zhruba 170-tisíc chýb, ktoré prichádzajú len preto, aby nemuseli odvádzať. Čiže, pracovníci Sociálnej poisťovne musia robiť opravy, znova vyzvať, aby znova vyplnil tlačivo, na základe tlačiva, aby sa opravil, proste, prísun prostriedkov, ktoré majú do Sociálnej poisťovne dať. A ďalšie, chcem podotknúť, že treba rozšíriť konkrétne legislatívne návrhy. Zákon, ktorý je dnes spravený z hľadiska legislatívy, pokiaľ sa týka exekútorov alebo, proste, zákon, ktorý bol spravený ohľadom konkurzu a je dnes pozastavený, treba zmeniť. Viem o čom hovorím, pretože napriek krokom, ktoré sme urobili a robíme pri vymáhaní pohľadávok a výbere poistného, príjem Sociálnej poisťovne v čase hospodárskej, finančnej krízy nie je podľa našich predstáv. Za minulý rok bolo vybrané poistné vo výške 96 %. Čo je za tým? Napríklad živnostníci platia z odvodov z minimálnej mzdy a ich zamestnanci tak isto. Okrem toho naša prax slovenských podnikateľov a živnostníkov automaticky odsúva do kategórie pohľadávok s tým, že štát, rozumej Sociálna poisťovňa je posledná v rade tým, tých, ktorí zaplatia. Najprv vyplatia mzdy, zaplatia za materiál, za výrobu, energie, a potom nasledujú dane, lebo tam sú zákony podstatne prísnejšie, odvody sú u nás až na poslednom mieste.
Prisľúbil som, vážené dámy a vážení páni, že pripravím veškeré čísla, ktoré sú, pokiaľ sa týka aj druhého piliera, pokiaľ sa týka prvého piliera a pre výbor, a bude sa treba k tomu seriózne postaviť, a riešiť uvedenú záležitosť tak, aby Sociálna poisťovňa v budúcnosti nevytvárala ten dlh, ktorý vytvára dnes. Treba podotknúť, že tento rok sme zo štátnych aktív odviedli doteraz k 30. 7. zhruba 880 mil. eur a dôchodkový fond, ktorý je stále stratový, dotovali sme 505 mil., ktoré boli presúvané z iných fondov.
Vážené kolegyne, kolegovia, iste budú pripomienky k môjmu vystúpeniu z radov koalície smerovať k tomu, že prečo sme mnohé veci neurobili my, keď sme počas uplynulých štyroch rokov mali na to možnosť. Odpoviem na tú otázku hneď teraz, aby som prišiel k zbytočnému odpútavaniu pozornosti od podstaty veci. Mnohé sme neurobili jednoducho preto, lebo minulý rok bol prvý rok, kedy sa naplnili dôsledky finančnej krízy, po druhé vyžaduje hlboké poznanie, analýzu, čiže na ich prípravu treba čas, po tretie pred voľbami nebol priestor na zásadné zmeny systému, po štvrté, treba na to aj politickú vôľu jednotlivých koaličných partnerov.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)