Vážený pán podpredseda parlamentu, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, bolo tu už dosť povedané, pokiaľ sa týka novely rokovacieho poriadku.
Ja začnem trošku, že je to tragikomédia vládnej koalície pri voľbe nového generálneho prokurátora. Čakal som, že prídete so zákonom, pretože či bude zvolený v máji alebo júni, je to už úplne jedno, že bude verejná voľba tak, ako je verejná voľba prezidenta. Potom by som vedel pochopiť, že...
Vážený pán podpredseda parlamentu, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, bolo tu už dosť povedané, pokiaľ sa týka novely rokovacieho poriadku.
Ja začnem trošku, že je to tragikomédia vládnej koalície pri voľbe nového generálneho prokurátora. Čakal som, že prídete so zákonom, pretože či bude zvolený v máji alebo júni, je to už úplne jedno, že bude verejná voľba tak, ako je verejná voľba prezidenta. Potom by som vedel pochopiť, že tu nejde o politickú nomináciu, ale máme dosť času. Keď sme nezvolili prokurátora do konca roka v druhom čítaní, môžme navrhnúť verejnú voľbu a nemáme problém a nebudeme musieť meniť pravidlá hry počas, aj keď ich zmeníme, ale budú seriózne.
Začnem chronologicky, lebo som si dal spraviť podrobne materiály, ktoré boli pri voľbe generálneho prokurátora.
Jeden z koaličných lídrov oficiálne tu z tohto rečníckeho pultu vyslovil obvinenia, že v koalícii sedia podlí zradcovia, pretože niekoľkí zo sedemdesiatich deviatich poslancov zahlasovali inak, ako si to želala Koaličná rada. Ak je to tak a menovaný koaličný líder ani nikto iný neupresnil, ktorí poslanci vládnej koalície sú podlí alebo zbabelí zradcovia, objektívne sa dá povedať, že je tu sedemdesiatosem potenciálnych podlých alebo zbabelých zradcov a tento ich tieň podozrenia všetkých vládnych poslancov okrem jedného, ktorý povedal o vás ostatných, takto označil či vás zaradil do bludného alebo uzavretého kruhu.
Poďme ale chronologicky, ako sa voľba vyvíjala, a k tomu som si dal urobiť analýzu.
Generálnemu prokurátorovi Dobroslavovi Trnkovi sa 2. 2. 2011 skončilo sedemročné funkčné obdobie. Kto bude jeho nástupcom, o tom rozhodovali poslanci Národnej rady v tajnom hlasovaní. Po štyroch neúspešných kolách volieb v novembri a decembri 2010 nastala patová situácia. Koalícia sa nedokázala dohodnúť na svojom kandidátovi a opozičného odmietla podporiť. Jej členovia sa navzájom osočovali. Hovorili o nedôvere, prekračovaní ústavného práva, porušovaní volebného poriadku i koaličných dohôd, dokonca o páde vlády.
O právnej norme sa začne rokovať na februárovej schôdzi parlamentu. Schválená mala byť v marci alebo v apríli. Ani v tejto otázke, sa zdá, že nie sú koaliční poslanci jednotní. Možno preto sa právom pýtam, či budú vôbec schopní riadiť túto krajinu a zabezpečiť jej stabilitu. Proti zmene pravidiel počas hry vystupuje najmä strana SMER. A podľa predsedu strany Roberta Fica nemožno akceptovať takúto zmenu iba preto, že koalícia nevie sa dohodnúť.
Pozrime sa teraz na dianie okolo voľby generálneho prokurátora podrobnejšie.
3. 11. 2010 v Národnej rade sa uskutočnilo prvé kolo tajnej voľby generálneho prokurátora Slovenskej republiky. Poslanci si mali najvyššieho šéfa výkonnej zložky našej justície zvoliť spomedzi troch kandidátov: Dobroslava Trnku, nominanta SMER-u, ktorého na tento post navrhol poslanec SDKÚ - DS Stanislav Janiš, Evu Mišíkovú, kandidátku strán SaS, KDH, MOST - HÍD, a Jánom Hrivnákom, nominantom SDKÚ - DS.
Premiérka pani Iveta Radičová vyhlásila, že v prípade Trnkového znovuzvolenia sa zachová principiálne a pohrozila demisiou, čo by štyri mesiace po voľbách znamenalo pád vlády. Kauza voľby generálneho prokurátora sa vyhrotila a zdalo sa, že koalícia to bude riadiť pudom sebazáchovy.
Potrebu nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov napokon nezískal ani jeden z troch kandidátov. Víťazom prvého kola sa stal Trnka, ktorý získal 70 hlasov, 60 bolo proti, 17 poslancov sa zdržalo hlasovania. Spolu s ním do druhého kola postúpila aj kandidátka Mišíková so 49 hlasmi, 84 bolo proti a 14 sa zdržalo. Ak tri koaličné strany a ich poslanci nechceli zo seba urobiť vlajočku vo vetre, ktorá sa točí podľa toho, kam v poslednej chvíli fúkne SDKÚ - DS, museli v prvom kole podporiť svoju kandidátku. Kandidát SDKÚ - DS Ján Hrivnák neuspel. Hlasovalo zaň len 28 zákonodarcov. Na poslednú chvíľu mu odmietli podporiť tri koaličné strany, ktoré krátko predtým tvrdili, že ak SDKÚ - DS sa zhodne na jeho mene, sú ochotní podporiť jeho nomináciu.
"Som prekvapený, lebo pôvodný prísľub bol o niečom inom," povedal Ján Hrivnák. Predseda SDKÚ - DS Mikuláš Dzurinda vyslovil presvedčenie, že koaliční partneri SaS, MOST - HÍD a KDH ani nemali skutočnú vôľu dohodnúť sa na spoločnom koaličnom kandidátovi na generálneho prokurátora.
Prečo od 20. októbra až do včera nikto nejavil záujem sa dohodnúť a boli takí chtiví dohody? Prečo sa nechceli dohodnúť ani na včera, a keď sme aj počet našich kandidátov znížili z dvoch na jedného, povedal pán Dzurinda: "Po prvom kole voľby generálneho prokurátora sa ukázalo, že Radoslav Procházka z KDH mal pravdu, keď povedal, že jeden z najväčších domácich géniov politického zákulisia Mikuláš Dzurinda to trochu prekombinoval." Pomer hlasov tomu totiž nasvedčoval, že to bol predseda SDKÚ, ktorý zamedzil tomu, aby práve kandidát tejto strany Ján Hrivnák bol zvolený za generálneho prokurátora už v prvom kole.
"Áno, prekvapilo ma jeho správanie," v prvotnej fáze odvetil aj Richard Sulík, predseda SaS, na otázku, či za komplikácie pri voľbe môže predseda SDKÚ Mikuláš Dzurinda.
Voľba v prvom kole nebola úspešná, keďže ani Trnka, ani Mišíková bez hlasov SDKÚ prejsť nemohli. O Mišíkovej sa vravelo, že pre SDKÚ je od začiatku neprijateľná, pretože je vraj človekom KDH.
Hrivnák zasa nemohol prejsť bez KDH, MOST a SaS. Vďaka vypadnutiu Jána Hrivnáka mali pred opakovanou voľbou poslanci Dzurindovej strany opäť voľné ruky. Voľba najvyššieho šéfa výkonnej zložky v našej justícii sa tak stala viac-menej straníckym divadielkom v réžii jednej strany, čo vypovedá aj o charaktere našej demokracie. Z Ústavy Slovenskej republiky totiž žiadna stranícka či politická podriadenosť generálneho prokurátora nevyplýva, veď aj preto sa volí na sedem rokov, čo je obdobie prekrývajúce sa so zvyčajným štvorročným vládnym cyklom.
Avšak ešte jeden moment bol zaujímavý. Niektorí poslanci z SaS za plentou si odfotili spôsob úpravy svojich hlasovacích lístkov napriek tomu, že voľba má byť tajná. Tento fakt kritizoval SMER - sociálna demokracia, ktorého predseda Robert Fico v tejto súvislosti požiadal Ústavný súd Slovenskej republiky o rozhodnutie, či poslanci za SaS neporušili Ústavu Slovenskej republiky, keď si fotili hlasovacie lístky.
V televíznom vystúpení predseda Národnej rady Slovenskej republiky Richard Sulík pritom na otázku, či existuje nejaký kontrolný mechanizmus, ktorý by preveroval hlasovanie poslancov v tajnej voľbe, odpovedal: "Nie. Nemáme to ako. To by sme porušili významné pravidlá, ktoré v tejto oblasti existujú, ústavu by sme určite porušili. Je to veľmi elementné začať sa snažiť nejako preverovať to, kto ako hlasoval. Ja teda určite nielenže nebudem niečo také iniciovať, ale budem aj výrazne proti. Garantujem vám, že tajná voľba v parlamente je naozaj tajná voľba, na to dohliadnem."
Predseda Národnej rady teda nielen klamal a podviedol voličov, ale opäť zlyhal, keď toleroval v rozpore so svojimi vyhláseniami porušovanie Ústavy Slovenskej republiky zo strany poslancov politického subjektu SaS.
Napokon aj podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky Pavol Hrušovský z KDH na margo fotenia hlasovacích lístkov poslancov SaS vyhlásil: "Neviem, čo tým chceli dokázať. Nie je to dobrý príklad. Znižuje to autoritu, dôveryhodnosť celého parlamentu v očiach slovenskej verejnosti. Nemalo by sa opakovať," zdôraznil.
4. 11. 2010 koalícia stála pred kľúčovým hlasovaním od svojho nástupu po júnových parlamentných voľbách. Esá mali v ruke poslanci SDKÚ - DS, ktorých kandidát nepostúpil do druhého kola. K nemu sa proti sebe postavil kandidát SMER-u pán Trnka a kandidátka koaličných strán SaS, MOST - HÍD a KDH Eva Mišíková.
Ak by niektorí poslanci SDKÚ dali hlas Trnkovi alebo neprišli na hlasovanie, mohlo to znamenať koniec tejto vlády. Ako sa zachovajú, nebolo jasné do poslednej chvíle. Odhady boli rôzne.
1. Poslanci SDKÚ - DS v tajnom hlasovaní dajú hlas doterajšiemu prokurátorovi a opozičnému kandidátovi Dobroslavovi Trnkovi, SaS, MOST - HÍD a KDH to budú považovať za porušenie koaličnej zmluvy. Iveta Radičová, pani premiérka, povedala, že ak sa stane, podá demisiu, padne vláda. Prezident tak by musel poveriť zostavením vlády niekoho iného.
2. Poslanci SDKÚ dajú hlas Dobroslavovi Trnkovi. Dôjde k porušeniu koaličnej dohody, zmluvy. Dohody medzi koaličnými partnermi tak prestanú platiť a nebudú vedieť sa zhodnúť na základných otázkach. Pani Iveta Radičová demisiu nepodá, a preto nadchádzajúcim kongresom SDKÚ, na ktorom sa mal voliť nový predseda strany, sa ukáže, kto v najsilnejšej koaličnej strane ťahá nitky.
3. Poslanci SDKÚ - DS, ktorej kandidát sa nedostal do druhého kola, dajú hlas kandidátke SaS, MOST-u - HÍD a KDH Eve Mišíkovej. Na poste generálneho prokurátora nahradí Dobroslava Trnku. Podporia tak koaličného kandidáta a všetky štyri strany budú vládnuť ďalej.
4. Ani Dobroslav Trnka, ani Mišíková, Eva Mišíková nedostane nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov. A voľba generálneho prokurátora sa bude opakovať o mesiac.
Už tri mesiace po voľbách sa teda špekulovalo o páde vlády. To, že sa koalícia nedokázala dohodnúť na spoločnom kandidátovi na funkciu generálneho prokurátora, bolo ďalším krokom deštrukcie vládnej koalície.
Spor medzi predsedom SDKÚ pánom Mikulášom Dzurindom a premiérkou pani Ivetou Radičovou naberá na obrátkach. Zároveň vyhlásil, že koalícia bude mať veľký problém dohodnúť sa na osobe nového generálneho prokurátora, lebo oni sa navzájom, lebo sa nenávidia navzájom.
SMER - SD počítal s tým, že ani v druhom kole voľby 4. 11. sa obsadením tejto funkcie nerozhodne kvôli obštrukciám zo strany SDKÚ - DS.
To, že nový generálny prokurátor nebude zvolený do kongresu tejto strany 6. 11. 2010, malo za cieľ, aby boli dotiahnuté najmä personálne otázky, o ktorých sa tam rozhodovalo.
Šéf MOST-u - HÍD Béla Bugár taktiež tvrdil, že SDKÚ - DS nechce, aby druhé kolo vyšlo. Prokurátora nechce zvoliť pred kongresom strany, hovorí sa to, že Trnkov úspech by bol, že by Dzurindovi uškodil, uviedol Bugár. Dzurindovcov kritizovali aj za to, že koaličných odhovárali od voľby Mišíkovej. "Hrajú sa tu podivné hry," vyhlásil pán podpredseda Národnej rady Béla Bugár.
Ukázalo sa, že špekulácie o tom, že druhé kolo voľby generálneho prokurátora bude zmarené a poslancom sa ani na druhýkrát nepodarí zvoliť generálneho prokurátora, sa zakladali na pravde. "Existujú rôzne spôsoby, ako využiť napríklad legitímnu obštrukciu," povedal novinám ešte pred hlasovaním SDKÚ - DS Tomáš Galbavý. Až 27 zákondarcov si prevzalo hlasovacie lístky, ale neodovzdalo svoj hlas. Dva hlasy boli neplatné. Súčasný prokurátor Dobroslav Trnka tak získal 68 hlasov, jeho protikandidátka pani Mišíková 47. Na tajnom hlasovaní sa zúčastnilo 144 poslancov, na zvolenie bolo teda potrebných aspoň 73. Bolo rozhodnuté, že tajná voľba sa bude opakovať v decembri. Nových kandidátov by mali poslanci navrhnúť do 22. novembra. Do hry mohli vstúpiť aj úplne nové mená, ale aj kandidáti z prvého kola. Koalícia tak získala čas, aby sa konečne dohodla.
Snaha sulíkovcov odfotiť svoje hlasovacie lístky pri tajnej voľbe poukázala aj na zaujímavý paradox. "Poslanci v rokovacej sále dennodennej porušujú zákon," Pavol Hrušovský z KDH. "Je zakázané do rokovacej sály prinášať zbrane, výbušniny, látky a prenosné telekomunikačné prostriedky. Ak ich už niekto z nás porušuje, porušuje rokovací poriadok."
SaS si ale hlasovacie lístky opäť fotili, tentoraz priamo fotoaparátmi. Či je to v rozpore s princípom tajnej voľby, by mal povedať Ústavný súd.
Koalícia vyhlásila, že do nových volieb nepôjde roztrieštená a dohodne sa na jednom mene. Dohoda sa však mohla opäť skomplikovať. Mikuláš Dzurinda z SDKÚ, ktorá bola pred novým kolotočom rokovaní znova rozdelená. Poslankyňa z klubu SDKÚ Jana Dubovcová sa totiž nemienila vzdať svojho kandidáta Jána Hrivnáka zo Špeciálnej prokuratúry. "Budem ho opäť navrhovať," povedala. Hrivnák pritom pohorel v súboji so súčasným šéfom prokuratúry Dobroslavom Trnkom a Evou Mišíkovou z Generálnej prokuratúry. Zopakujeme si: v prvom kole vypadol s dvadsiatimi ôsmimi hlasmi. Na neúspechu sa podieľala aj samotná SDKÚ. Prihlásila sa k nemu až vo chvíli, keď KDH, SaS a MOST - HÍD odskočili od ponuky, že ho podporia.
Predseda poslaneckého klubu SDKÚ - DS Jozef Mikuš o Dubovcovej rozhodnutí nechcel komentovať. "Chceli by sme nové meno," uviedol pán Mikuš. Premiérka pani Iveta Radičová neprezradila, či tiež požaduje úplne nového kandidáta: "Nerada predbieham dialógom."
Predseda MOST-u - HÍD pán Béla Bugár potvrdil, že na Hrivnákovi ani Mišíkovej, ktorú navrhli MOST - HÍD, KDH a SaS, už nie je možná dohoda celej štvorkoalície. "Budeme musieť hľadať iného kandidáta," vyhlásil po druhom kole voľby.
"Už hľadáme nového kandidáta, ktorého partnerom navrhnem," uviedol Jozef Kollár zo SaS. O kom uvažuje, odmietol komentovať.
Nové meno, ktoré predostrie koalícii, vyberalo KDH z ... (pozn. red.: nezrozumiteľne vyslovené) menách, malo hlasovať na decembrovej schôdzi.
V kuloároch sa objavila informácia, že koalícia zvažuje kandidatúru špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika. "Nebudem sa k tomu vyjadrovať," reagoval Dušan Kováčik. "Nebudem sa k tomu vyjadrovať," reagoval Kováčik na otázku, či ho niekto z koalície oslovil.
Kandidatúra Dobroslava Trnku, ktorá vyvolala rozkol v koalícii, bola tiež reálna. "Nevylučujem ani opätovné navrhnutie pána Trnku," uviedol podpredseda SMER-u Dušan Čaplovič.
Opäť si pripomeňme, že Trnku do prvých volieb navrhol Mojmír Mamojka zo SMER-u a Stanislav Janiš z SDKÚ. "Do ďalších volieb nenavrhnem nikoho," reagoval pán Janiš. "Pani Radičová už pred prvými voľbami hrozila demisiou, ak by Trnka uspel."
Predsedu KDH Jána Figeľa oklamala obštrukcia poslancov z SDKÚ - DS, ktorí v druhom kole nedali hlas ani jednému kandidátovi. "Obštrukcia, ktorú časť koalície uplatnila, osobitne poslanci SDKÚ - DS, nie je cestou ani k potrebnej zmene a určite nie ani k vnútornej jednote alebo dôvere. Ale ideme ďalej. Budeme rokovať o ďalšom návrhu, ktorý je pred nami, a verím, že lekcia z tejto schôdze bude dôležitým východiskom pre úspešnú decembrovú schôdzu," konštatoval pán Figeľ. Upozornil, že "ak by akékoľvek garde mal opakovať podobný postup koalície pri ďalšej voľbe, nepôjde o dobrý signál do vnútra koalície a nepredstavoval by som si ani riešenie pre Slovensko. Koalícia ide ďalej, aj keď nedotiahla jednu dôležitú tému, ale verím, že úsilie a spoločný postup bude úspešnejší v decembri," uzavrel predseda KDH pán Figeľ.
2. 12. 2010: Poslanci Národnej rady sa tretíkrát neúspešne pokúsili zvoliť nového generálneho prokurátora Slovenskej republiky. Nový kandidát koaličných strán SDKÚ - DS, SaS, KDH, MOST-HÍD Jožo Čentéš získal 73 hlasov od 149 prítomných poslancov, za nominanta SMER-u Dobroslava Trnku hlasovalo 74 poslancov. K zvoleniu mu chýbal jediný hlas. Ani jeden tak nezískal potrebnú nadpolovičnú väčšinu hlasov zákonodarcov prítomných na voľbe.
Okamžite po zverejnení výsledkov zavládla v sále bezradnosť. Niektorí hovorili už o konci koalície. Štyria koaliční poslanci, ktorí hlasovali za Trnku, a navyše dvaja odovzdali neplatné lístky. Kým v kuloároch sa začali všetci navzájom obviňovať, šéfovia poslaneckých klubov vyhlásili, že ich poslanci to neboli. Z SaS a strany SMER, MOST - HÍD mali robiť fotografie, ktoré to dokazovali a SDKÚ a KDH tvrdilo, že tiež môžu dokázať, že všetci ich poslanci hlasovali za pána Čentéša. Zradcovia koalície sa nepriznali. Premiérka pani Iveta Radičová opätovne prehlásila, že ak poslanci zvolia súčasného generálneho prokurátora, podá demisiu. Ak by sa hlasovalo podľa dohody, Jozef Čentéš by mal dostať 79 hlasov a bol by zvolený.
Podpredseda parlamentu pán Hrušovský z KDH: "Mňa udivuje, že vládna koalícia v tak vážnej veci po tretíkrát za sebou zlyhala. Čo to znamená? Ešte väčšie prehĺbenie nedôvery strán vládnej koalície navzájom voči sebe."
Podpredseda parlamentu pán Béla Bugár z MOST - HÍD: "Keby som sa mal vyjadriť, tak musíte to vypípať, lebo tak som naježený. Načo sedíme, načo rokujeme, načo sa dohadujeme, keď sa nič nedodržuje?"
Pán predseda parlamentu Richard Sulík z SaS: "Druhé kolo tejto voľby bude v utorok o 11.30. To je všetko, čo môžem k tomuto v tejto chvíli povedať."
Pán poslanec Mikuš, predseda poslaneckého klubu z SDKÚ - DS: "28 poslancov SDKÚ - DS dalo hlas doc. Čentéšovi. Každý z tých poslancov vie dokázať, že hlasoval za pána doc. Čentéša."
Už to, že sa nepodarilo generálneho prokurátora zvoliť prvýkrát, bol signál, že v koalícii niečo nefunguje. "Keby ste sa ma opýtali pred voľbou, povedal by som to, že na 100 % bude zvolený pán doc. Čentéš. Nie je to tak," uviedol poslanec za MOST - HÍD Peter Zajac.
"Dnes som najmenej presvedčený o tom, že vládna koalícia vydrží štyri roky, je to veľmi vážna koaličná kríza," povedal po vyhlásení voľby poslanec SaS Igor Matovič.
Predsedníčka vlády Iveta Radičová sa po fiasku vo voľbe generálneho prokurátora novinárom vyhýbala. Po skončení hodiny otázok a odpovedí odišla pred plánovaným začiatkom Koaličnej rady v sprievode Pavla Hrušovského do jeho kancelárie a ani potom jej novinári nemohli klásť otázky. Do traktu predsedu parlamentu Richarda Sulíka síce prišla na návrh na Koaličnú radu, zvolila však výťah, ktorý premáva v priestore nedostupnom pre médiá.
Tajná voľba generálneho prokurátora začala zamestnávať aj policajných vyšetrovateľov. Polícia preverovala, či nedošlo k spáchaniu trestných činov korupcie. Niektorí poslanci koaličnej SaS totiž povedali, že sa ktosi neúspešne pokúšal podplatiť jedného z ich poslancov. Šéf poslaneckého klubu SaS Jozef Kollár sa v STV vyjadril, že "koaliční poslanci, ktorí nehlasovali za kandidáta koalície na post generálneho prokurátora Jozefa Čentéša, sú podplatení, vydieraní či vydierateľní alebo sa rozhodli povaliť vládu pani Ivety Radičovej".
Predseda SMER-u Robert Fico naznačil, že premiérku Radičovú mohol chcieť odstrániť napríklad predseda SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda. Ten ale nepripustil, že na pozadí problému so zvolením nového generálneho prokurátora boli úvahy o zmene na poste predsedníčky vlády. "Je to úplne na smiech, sme a budeme veľmi jednotní," povedal pán Dzurinda.
Predseda strany MOST - HÍD, pán podpredseda parlamentu Béla Bugár zdôraznil, že "koaličná dohoda platí len pre vládnutie s pani Ivetou Radičovou z SDKÚ na poste premiérky a zvolenie súčasného generálneho prokurátora by znamenalo koniec koalície".
Prezident Slovenskej republiky pán Ivan Gašparovič bol od začiatku proti zmene spôsobu voľby generálneho prokurátora z tajnej na verejnú. Ústava Slovenskej republiky podľa neho poslancom zabezpečuje hlasovanie podľa vlastného presvedčenia a svedomia.
Nekonečný príbeh voľby generálneho prokurátora vtedy pokračoval. Situácia sa mala vyriešiť, opätovne tajná voľba 7. 12. 2010.
7. 12. 2010 v Národnej rade sa uskutočnila štvrtá, opäť neúspešná voľba generálneho prokurátora. Ani jeden z dvojice kandidátov, Jozef Čentéš ani Dobroslav Trnka, nezískal nadpolovičnú väčšinu hlasov poslancov prítomných na voľbe. Poslanci vládnych strán sa znovu uchýlili k obštrukcii. Prevzali si hlasovacie lístky, čím zdvihli kvórum, ale svoj hlas neodovzdali žiadnemu kandidátovi. Pán Trnka získal 71 hlasov, ktorými disponoval SMER - sociálna demokracia a SNS, Čentéš nezískal žiaden.
Koalícia sa dohodla, že zmení rokovací poriadok a následne už generálneho prokurátora budeme voliť verejne, čo by malo zabezpečiť zvolenie dohodnutého kandidáta. Z toho jasne vyplynulo, že vládna štvorka má záujem o politické ovládnutie Generálnej prokuratúry.
V kuloároch sa šírilo, že koaličný kandidát na generálneho prokurátora Jozef Čentéš by mal byť nominantom SaS, prvým námestníkom Jozef Szabó ako nominant MOST - HÍD a KDH má reprezentovať Martin Lauko. Hovorilo sa tiež, že existujú aj dohody o výmene riaditeľov odborov. Na trestné konanie má mať potom vplyv minister vnútra pán Daniel Lipšic z KDH.
Keď za týchto okolností nebol pán Čentéš dôveryhodný, terajší prokurátor Dobroslav Trnka bol zas neprijateľný pre koalíciu. Východiskom bolo, teda sa strany dohodli naprieč spektrom na inom mene. Ako zdôraznil Robert Fico: "Aj taký kandidát by sa mal stať generálnym prokurátorom v tajnej voľbe a nie vo verejnej, ktorú koalíciu(koalícia) avizovala."
Bývalý predseda vlády zároveň naznačil, že za dvojnásobným nezvolením Čentéša môže byť aj vzbura v SDKÚ - DS, pretože ich nominant mocenskej štruktúre na Generálnej prokuratúre nefiguruje. Reči o údajnom korumpovaní koaličných politikov sú podľa neho rozprávky. Vládna koalícia podľa predsedu SMER-u - SD láme demokraciu, ak zmení tajnú voľbu generálneho prokurátora na verejnú, a pôjde podľa neho o zlomenie chrbtice slovenskej demokracie. "Ale zdá sa, že sú v mene moci schopní všetko," povedal po neúspešných voľbách generálneho prokurátora Robert Fico.
Aj prokurátori boli znepokojení, najmä priebehom volieb generálneho prokurátora. Rada prokurátorov Slovenskej republiky vyslovila vážne znepokojenie nad spôsobom výberu, ale najmä voľbou kandidátov na funkciu generálneho prokurátora Slovenskej republiky, ktorý sa Rade prokurátorov Slovenskej republiky, ako i prokurátorom javil ako značne spolitizovaný, čím evokuje neúmerný zásah do nadstraníckosti funkcie generálneho prokurátora Slovenskej republiky. Rada upozornila, že podľa Ústavy Slovenskej republiky je prokuratúra samostatná, hierarchicky usporiadaná jednotná sústava štátnych orgánov na čele s generálnym prokurátorom Slovenskej republiky.
Právo poslancov Národnej rady Slovenskej republiky voliť generálneho prokurátora vyplýva priamo zo zákona. Z právneho poriadku však vyplýva aj nadstranícke postavenie prokurátorov, ako i generálneho prokurátora Slovenskej republiky. "Striktná deľba navrhovaných kandidátov na koaličných, opozičných nesie so sebou nebezpečenstvo spolitizovania tejto funkcie a následne tiež prokuratúry ako celku," upozornili prokurátori. Rada prokurátorov zastáva názor, že je v rozpore so zásadami materiálneho chápania právneho štátu meniť voľby generálneho prokurátora Slovenskej republiky počas už prebiehajúceho procesu jeho voľby. Nemožno spochybniť právo Národnej rady Slovenskej republiky prijímať a meniť zákony, avšak zákonodarná moc Národnej rady by nemala podľa prokuratúry byť zneužívaná s cieľom riešenia konkrétneho politického sporu. Podľa prokurátorov je potrebné akceptovať slobodnú voľbu poslancov Národnej rady tak, ako to vyplýva z ústavného postavenia, a ponechať im možnosť prejavu tejto vôle, ktorá bude ovplyvňovaná iba hodnotením profesijných a morálnych vlastností navrhnutého kandidáta. Zmena tajnej voľby na verejnú však vytvára možnosť neprimeraného politického tlaku na poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pri voľbe generálneho prokurátora.
V januári 2011 sa pripravovali zmeny zákonov, ktoré by mali umožniť verejnú voľbu generálneho prokurátora a ďalších štátnych funkcionárov.
Šéf MOST - HÍD, podpredseda parlamentu Béla Bugár vyhlásil, že novelu pripraví skupina poslancov predovšetkým z Ústavnoprávneho výboru Národnej rady. Či koalícia bude mať dosť síl na ich schválenie v parlamente, zatiaľ nie je isté. Poslanci OKS, ktorí sú v klube strany MOST - HÍD, totiž povedali, že odmietajú zrušiť tajnú voľbu. K Petrovi Zajacovi sa pridal aj Peter Osuský. "Nie som zástancom riešenia tohto princípu kvôli niekoľkým nestatočným ľuďom," uviedol s tým, že za tieto zmeny hlasovať nebude. Tajnú voľbu považuje za výdobytok nežnej revolúcie. OKS má štyroch členov a práve toľko hlasov zabezpečuje koalícii parlamentnú väčšinu. Po stretnutí s pani Ivetou Radičovou ale svoje rozhodnutie členovia OKS zmenili. "Cítime sa politicky zodpovední a zodpovední za osud tejto vlády," vyhlásil Peter Zajac. Pridali sa tak ku koaličným politikom, ktorí menili svoje názory podľa potreby. Už pri voľbe generálneho prokurátora ukázali, že dokážu svoje názory obrátiť o 180 stupňov za necelých 24 hodín.
Pani premiérka Iveta Radičová jeden deň verejnosť ubezpečovala, že opakovaná voľba generálneho prokurátora musí prebehnúť takým spôsobom, ktorý nebude môcť spochybniť Ústavný súd. Na druhý deň vyhlásila, že parlament v súvislosti s voľbou sa dostal do patovej situácie." Je to preto prirodzené a normálne a za takých okolností nebude pokračovať vo voľbe," uviedla po Koaličnej rade.
Podobne zmenil svoje stanovisko aj ďalší koaličný predstaviteľ. Podpredseda Béla Bugár, MOST - HÍD, a Pavol Hrušovský, KDH, hovorili o tom, že pri tejto nedôvere koalícia nemôže fungovať. Po rokovaní Koaličnej rady však označili stav koalície za normálny, keď je všetko v poriadku. Všetci predsedovia koaličných strán vyhlásili, že stoja za pani premiérkou Ivetou Radičovou. Nechýba im vraj ani vzájomná dôvera. "To, čo sme hovorili na Koaličnej rade, svedčí o dôvere," vyhlásil podpredseda parlamentu pán Bugár. Pritom už po prvom kole volieb tvrdil, že "hrajú sa tu podivné hry".
Rovnako to bolo aj s výrokmi o zmene tajnej voľby na verejnú. KDH po neúspešnej voľbe otvorilo otázku zmeny spôsobu voľby. Neskôr už verejnú voľbu podporilo iba SDKÚ. Ďalšie tri koaličné strany vrátane KDH, ktoré s návrhom prišlo, začalo tvrdiť, že "pravidlá by sa nemali meniť počas hry". Po koaličnej rade má už predseda SaS, pán predseda parlamentu Richard Sulík iný názor. "Ľudia, ktorí nás volili, majú nárok na to, aby vedeli, koho volia a ako hlasujú ich poslanci," vyhlásil.
S verejnou voľbou napokon súhlasili všetci štyria koaliční lídri. Koaliční politici zabudli aj na svoje výroky o tom, že rozmýšľali spojiť voľbu generálneho prokurátora s vyslovením dôvery vláde, čo navrhoval predseda KDH pán Figeľ. "O niekoľko mesiacov sa môže ukázať, že máme pri tej istej téme medzi sedemdesiatimi deviatimi poslancami niekoľkých judášov alebo obchodníkov, alebo vydieraných ľudí," vyhlásil pán Figeľ. Týmto návrhom sa Koaličná rada vôbec nezaoberala.
Pripomeňme si záverom teraz výroky koaličných politikov:
"Zásadne odmietam, aby sa menili pravidlá hry počas voľby," premiérka pani Iveta Radičová v televízii Markíza o verejnej voľbe generálneho prokurátora.
"Je prirodzené a normálne, ak za týchto okolností nebude sa pokračovať vo voľbe," premiérka pani Iveta Radičová po rokovaní Koaličnej rady o verejnej voľbe generálneho prokurátora.
" Klesli sme veľmi hlboko, nikto neverí nikomu," podpredseda parlamentu Béla Bugár, predseda strany MOST - HÍD, po decembrovej neúspešnej voľbe generálneho prokurátora.
"To, čo sme hovorili na Koaličnej rade, svedčí o dôvere," Béla Bugár, predseda strany MOST - HÍD, po rokovaní koaličnej rady. (Reakcia podpredsedu Bugára.)
Pán podpredseda, ja by som poprosil, keby ste ma nechali dopovedať. Ja som to čítal preto, aby som navrhol, aby sme volili pána generálneho prokurátora v závere... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Skryt prepis